Trochu Sahary nad Tatrami

Saharský piesok sa opäť môže vrátiť nad Tatry

Ako na hojdačke. Raz tričká, inokedy vetrovky. Počasie s nami rozohralo partiu o viacerých neznámych. Počas nadchádzajúceho víkendu má podľa predpovedí meteorológov prísť na Slovensku leto a pravdepodobne zažijeme aj druhú vlnu saharského piesku.

Pomaly si zvykáme, že počasie s nami hrá čudnú hru. Počas veľkonočných sviatkov sme mali aj novú tému na rozhovory. Saharský piesok. Jeho hrúbka a koncentrácia lámala rekordy a aj vďaka tomu sa Veľká noc zapíše do histórie meteorológie.

Saharské divadlo nad Tatrami
Saharské divadlo nad Tatrami. Autor fotografie: Jozef Foso Juriga

Podľa iMeteo.sk sa saharský piesok nad Slovenskom vznášal 29 dní, najintenzívnejšiu epizódu zohralo  posledných osem dní. Naše územie saharský piesok opustil vďaka studenému frontu, ktorý sa presunul v noci z 1. na 2. apríla. Rekordná nebola súvislá epizóda saharského piesku, ale jeho množstvo, ktoré sa nameralo v ovzduší a druhým rekordom bola celková objemová koncentrácia aerosólov. Portál ďalej uvádza, že saharský piesok prekonal na ceste k nám takmer 4 tisíc kilometrov a svoje stopy zanechal aj na štítoch Vysokých Tatier.

Už nadchádzajúci víkend sa k nám môže opäť vrátiť. No nie v takej koncentrácii. Začiatok tohto pracovného týždňa sprevádzali nielen sviatočné búrky, ale aj výdatný vietor a sneženie najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách a Orave doplnené  lavínovým nebezpečenstvom. No chlad ustupuje, víkend by mal byť doslova letný a aj na severe majú byť teploty okolo 20 stupňov Celzia.

K téme prachu zo Sahary sa pre tvnoviny.sk vyjadril meteorológ SHMÚ Peter Hrabčák. Zhodnotil, že prach počas Veľkej noci k nám intenzívne prenikal osem dní a veľká bola aj zberná oblasť Sahary a na Slovensku stlačil vrstvy prachu nízko k zemi. „To bola rarita,“ povedal. „Bola to výnimočná vlna, tá, ktorá nás pravdepodobne čaká, bude mať nižšie hodnoty.“

Obavy z masívneho ohrozenia dôchodcov, detí a najmä alergikov nie sú opodstatnené. Ako v RTVS informoval pneumológ Daniel Paulovič, malé množstvo saharského piesku neškodí. Podľa neho problém môže nastať, keď jeho hodnota presiahne 50 mikrogramov na kubický meter. Vtedy sa treba chrániť, ale odborník zdôrazňuje, že ľudia, ktorí dlhodobo trpia respiračnými problémami, vedia ako sa majú zachovať. Sú tu spreje, ktoré musia denne vdychovať a pri zlom počasí nemajú chodiť von.

Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite
Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite, Autor fotografie: Tomáš Greňa

No pravdou je aj to, že na niektorých miestach Slovenska bola cez Veľkú noc nameraná hodnota aj viac ako 200 mikrogramov a mohla dráždiť dýchacie cesty a citlivejší ľudia mohli pociťovať vo vyššej miere smäd. Pozor by si mali dávať pri druhej vlne najmä alergici, lebo v prachu by mohli byť látky, na ktoré sú alergickí. Ohrozenou skupinou by mohli byť seniori, ktorí majú pridružené ochorenia – srdce či vysoký tlak. No saharský prach by museli vdychovať mesiace, tvrdí lekár, aby sa im napríklad usadil v pľúcach. Krátkodobé vdychovanie nepoškodí, no zaťaží ich a prejaví sa nanajvýš kašľom.   

Autor titulnej fotografie: Jaro Marko

Kométa nad Lomnickým a Kežmarským štítom

Nebeské divadlo nad Lomničákom

Petr Horálek je astrofotografom, cestovateľom, propagátorom astronómie a milovníkom krás nočnej oblohy. V marci na Slovensku „lovil“ kométu 12P/Pons-Brooks, ktorá sa vracia k nám približne každých 70 rokov. Unikátne zábery sa mu podarili vo Vysokých Tatrách. Pozrite sa na toto nebeské divadlo.

Astrofotragraf sa o svoj úlovok podelil aj s návštevníkmi našej FB skupiny. Fotografie kométy pochádzajú z 19. marca a ich autor Petr Horálek má z nich nefalšovanú radosť. Tri marcové týždne putoval za zábermi kométy po celom Slovensku a hoci sa do jeho archívu dostali zábery na ňu aj z iných častí Slovenska, nádejal sa, že najlepší záber jej hlavy a majestátneho chvosta sa mu podarí zachytiť z uhla blízko Lomnického štítu.

Slávna kométa nad Tatrami
Slávna kométa nad Tatrami. Autor fotografie: Petr Horálek

Má pre neho slabosť. Na vrchole sa nachádza najvyššie observatórium na Slovensku (2 634 metrov nad morom) a jeho z najvyšších v strednej Európe. Hlavným dôvodom, ako uvádza Petr Horálek na Facebooku, bol symbolický „oslí most“ medzi kométou, ktorej posledný návrat sa uskutočnil  v roku 1954, a observatóriom. Tam v päťdesiatych rokoch minulého storočia už pracovali astronómovia, ktorým sa v tom čase podarilo objaviť niekoľko ďalších komét. Takže, symbolika.

No zaujímavostiam niet ešte koniec. Petr Horálek aj pri tejto príležitosti oceňuje hrdinstvo staviteľov  lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít, lebo bez nich by nebolo hvezdárne a ani objavov komét. Pôvodná lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít sa stavala v ťažkých štyridsiatych rokoch minulého storočia, a to aj napriek hrozbe vojny. Bol to svetový unikát a priniesol niekoľko rekordov.

„Prvé prípravné práce výstavby lanovky sa uskutočnil už v roku 1928 z iniciatívy Juraja Orságha, ktorý vďaka kontaktom s vtedajšími politickými lídrami presadil financovanie výstavby zo štátneho rozpočtu,“ uvádza P. Horálek. „Na výstavbe sa podieľali stavbári nielen zo Slovenska, ale aj z Hradca Králového, Chrudima či  Kolína. Prvý výkop základov budovy na Lomnickom štíte, kde sa dnes nachádza observatórium,  urobili v roku 1936.“

Chlapi z Lomnického štítu počas výstavby lanovky
Chlapi z Lomnického štítu počas výstavby lanovky. Autor fotografie: Repro IDnes

Robotníkov vraj volali Oceliari z Lomnického štítu. Mnoho materiálu vyniesli na chrbtoch, podali neskutočné fyzické výkony. Medzitým vznikla hvezdáreň aj na Skalnatom plese a pracovalo sa v nej aj počas druhej svetovej vojny. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Nemci domnievali, že na Skalnatom plese sa skrývajú partizáni a chceli zničiť lanovku i observatórium. No mali smolu. Pre zlé počasie lanovka nepremávala, zničili preto „iba“ spodnú stanicu lanovky. „Bola to určite dráma,“ uvádza P. Horálek, turisti, ktorí si tu robia selfíčka, ani netušia, za čo všetko majú byť vďační, keď sa pohodlne vezú hore.

Unikátne Horálekove fotky kométy 12P/Pons-Brooks vznikli v okolí Starej Lesnej a Tatranskej Lomnice. Podľa neho sa postarala o peknú „streľbu“, ktorá vo veľkom pripomína bohatú a dramatickú históriu československej astronómie vo Vysokých Tatrách. Nemali by sme na ňu zabúdať.   

Autor titulnej fotografie: Petr Horálek