Rak je indikátor čistého prostredia. Na Slovensku je chránený

Záhada: V Lomnici vyplavilo stovky rakov

by Články

Pracovníci Správy Tatranského národného parku v minulom týždni zachraňovali množstvo rakov, ktoré sa náhle a vo veľkom počte objavili v potoku v intraviláne Tatranskej Lomnice.

O príčine mimoriadne vysokého počtu rakov na jednom mieste sa vedú dohady. Presný dôvod výskytu rakov na jednom mieste skúma enviropolícia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Raky pracovníci Správy TANAP-u umiestnili do okolitých potokov
Raky pracovníci Správy TANAP-u umiestnili do okolitých potokov. Autor fotografie: TANAP

Každopádne, vo štvrtok minulého týždňa bolo prvoradé vzácne kôrovce pozbierať a premiestniť ich do okolitých potokov. Urobili tak pracovníci Správy TANAP-u z ochranného obvodu Tatranské Matliare a raky, ktoré takmer nejavili známky života, zachraňovali.

Prečo raky skončili v Tatranskej Lomnici, zisťuje enviropolícia
Prečo raky skončili v Tatranskej Lomnici, zisťuje enviropolícia. Autor fotografie: TANAP

Ako uvádza informácia Správy TANAP-u, za hodinu na úseku dlhom asi 200 metrov pozbierali okolo 500 jedincov, desať z nich už bolo uhynutých. Na druhý deň presťahované raky skontrolovali a ukázalo sa, že detox v čistej vode im prospel, hýbali sa a boli v lepšej kondícii. Ak by sa ich nebolo podarilo zachrániť, vznikla by vysoká spoločenská škoda.

Detox v čistej vode rakom pomohol
Detox v čistej vode rakom pomohol. Autor fotografie: TANAP

Všetky druhy rakov sú na Slovensku chránené, sú indikátormi čistého vodného prostredia a ako odkazujú odborníci z TANAP-u, zaslúžia si našu ochranu.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Horské nosičstvo je tradičným slovenským remeslom

Nahradia drony horských nosičov?

by Články

Naozaj je to tatranská téma? Dnes nepredstaviteľné! Tatranské horské nosičstvo má dlhoročnú tradíciu, je zapísané v národnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva a horské chaty na rozdiel od tých v zahraničí si potrpia na trend ponuky čerstvých jedál a napríklad aj čapovaného piva.

Médiami nedávno prebehla správa, že horských nosičov v Tatrách môžu nahradiť čínske drony. Na Evereste prebehol úspešný test. Peter Vnuk na portáli Trend uviedol, že čínska technologická spoločnosť DJI otestovala doručovanie dronmi na Mount Evereste. Ich dron FlyCart 30 prepravil náklad medzi jednotlivými tábormi a odstránil odpad, ktorý po sebe zanechali horolezci vo výška nad 6 tisíc metrov.

Podľa autora spomínanej správy by tento počin mohol znamenať revolúciu v zásobovaní horských chát, zvýšilo by efektivitu a znížilo riziko spojené s tradičným spôsobom zásobovania, ktoré je spojené s ťažkým a nebezpečným manuálnym nosením nákladov po strmých a nestabilných trasách.

Dodáva, že po úspešnom teste spustila nepálska spoločnosť projekt prepravy dronmi s cieľom vyčistiť odpad na južnom svahu Everestu. FlyCart 30, ktorý bol uvedený na trh v januári, bol použitý aj na sadenie stromčekov v Japonsku, poskytovanie pomoci pri záchrane pri požiari v Nórsku, výskum v Antarktíde a inštaláciu solárnych panelov v Mexiku.

Bez nosičov si Tatry predstaviť ani nevieme. O toto remeslo je stále záujem
Bez nosičov si Tatry predstaviť ani nevieme. O toto remeslo je stále záujem. Autor fotografie: Anna Bobríková

Uvidíme ich aj v Tatrách? Zatiaľ nehrozí! Použitie dronov v národnom parku, kde platí piaty stupeň ochrany, je zakázané. Horské nosičstvo je nielen mimoriadnou raritou našich veľhôr, ale aj užitočným remeslom, ktoré je od roku 2019 zapísané v národnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva a spolu s Nepálom je Slovensko jedinou krajinou na svete, kde má horské nosičstvo živú podobu.

„Okrem toho jedným z dôležitých argumentov je u nás aj silná tradícia ochrany prírody, ktorú netreba zaťažovať zbytočnou dopravnou infraštruktúrou,“ povedal nám nedávno v rozhovore ochranca prírody, ekológ, horských sprievodca a dobrovoľný horský záchranár Štefan Bačkor, ktorý sa horskému nosičstvu venuje niekoľko desiatok rokov.

Pripomenul tiež, že máme rešpekt ostrieľaných horalov, ktorí majú prechodené hory Európy či sveta a sú pozitívne šokovaní, že na našich chatách si môžu vybrať z troch-štyroch značiek čapovaného piva, v ponuke je niekoľko varených polievok, hlavných jedál, koláče, buchty. Toto nie je na horských chatách inde vo svete pravidlo. Naša horská kuchyňa má dobrú povesť a nosiči, ktorých profesionálne v Tatrách pracuje okolo päťdesiat a šesťdesiat a počas sezóny sa ich počet brigádnikmi takmer zdvojnásobuje, sa o to pričiňujú. Naviac, o prácu horských nosičov je stále záujem.

V Nepále je horské nosičstvo ale značne skomercionalizované a aj ohrozené súdiac podľa správach o dronoch. Obidve krajiny ale spolupracujú na tom, aby sa dostalo do svetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

No Nepál stojí na začiatku tejto cesty. Potrebuje spracovať dejiny šerpovstva a pripraviť množstvo dokumentov a argumentácie. Správy o dronoch v Himalájach im to zrejme neuľahčia.  

  „Sme síce tatranskí nosiči, ale v podstate tiež šerpovia a pokiaľ viem, iba u nás a v tejto nepálskej etnickej skupine sa nosičstvo v horách v tom pôvodnom význame zachovalo,“ dodáva Š. Bačkor, ktorému sa u nás podarilo sformovať tím spolupracovníkov, ktorí dali dohromady argumentáciu pre národný zápis.

Čína úspešne vyskúšala drony na vynášanie nákladov v Himalájach
Čína úspešne vyskúšala drony na vynášanie nákladov v Himalájach. Autor fotografie: YouTube

„V Nepále sú myšlienke zápisu do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva ešte viac naklonení, pretože dobývanie vrcholov Himalájí ich tradičný spôsob života prevalcovalo, prichádzajú o cenné veci charakterizujúce ich kultúru a potrebujú túto tému spracovať historicky i faktograficky. Chcú to zachrániť, spolupracujeme na tom, aby sa im to podarilo. Opakovane bol u nás Pasang Dawa Sherpa, honorárny konzul pre Slovensko, Česko a Nemecko v Nepále, a víta túto aktivitu,“ uzatvára dôvody, prečo by horské nosičstvo nemala vyhubiť technika, Štefan Bačkor.

Technika či pokrok sa zastaviť nedá. To je pravda. Veď napríklad u nás na cestách už nestretneme konské povozy a chov ťažných koní ustúpil do úzadia. No furmanstvo sa vo svojej tradičnej podobe napriek tomu vracia do hôr a ťažbu dreva si bez ťažných koní niekde nevedia ani predstaviť.

Prečo by sme mali niečo také unikátne, ako je stále obľúbené a užitočné horské nosičstvo, napriek rizikám, ktoré so sebou prináša, nechať zahubiť? Charakterizuje našu krajinu, bez neho by sme v ponuke turistického ruchu stratili výnimočný unikát.

Autor titulnej fotografie:  Vladimír Vojtaššák

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Súťaž dvojíc skialpinistov v Tatrách je jednou z najnáročnejších v Európe.

Mimoriadne: Skialpinisti z celej Európy súťažia v Tatrách

by Články

Tri dni, tri etapy, tri doliny, spolu 60 km a približne 6 600-metrové prevýšenie. To sú základné fakty o pretekoch Bokami Západných Tatier, ktoré sa uskutočňujú od dnes do soboty – 16. marca.

Trojdňové preteky dvojíc Bokami Západných Tatier sa uskutočňujú pod záštitou Slovenského horolezeckého spolu JAMES a nadväzujú na dlhoročnú tradíciu skialpinistických pretekov v Západných Tatrách, ktorej korene siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov. Majú vynikajúce renomé, patria k najnáročnejším skialpinistickým pretekom v strednej Európe a svojím viacdňovým trvaním sú v európskom kontexte raritou.

Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.
Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.

Podujatie, ktoré prepája Liptov a Oravu, organizujú tri skialpinisticko-horolezecké kluby v troch dolinách a okrem Slovákov už tradične na nich štartujú Česi i Poliaci, ale aj atléti z rôznych kútov Európy. V súlade s podmienkami pretekov sú v jednotlivých etapách zapracované aj technické úseky, fixy, výstupy na mačkách či ťažké výšľapy s prvkami lezenia na skalách. K tomu sa pridávajú zjazdy v náročnom teréne.

Preteká sa dnes v Spálenej doline v oblasti Salatína a Brestovej, zajtra to bude v Bobroveckej doline v oblasti Babky a Sivého vrchu a v sobou už tradične aj v Žiarskej doline v oblasti Baníkov a Troch Kôp.

Tohtoročnou novinkou je zúženie súťažných možností pre juniorov. V tejto kategórii bude možné pretekať iba v poslednej etape – 16. marca. Vyvrcholením podujatia bude verejná afterpárty v Horskom hoteli Mních v Bobroveckej doline spojená s občerstvením, premietaním filmov a fotiek a aj s kapelou. 

Autor titulnej fotografie: archív Bokami Západných Tatier

Na medvede vo Vysokých Tatrách upozorňujú informačné tabule

Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami

by Články

Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.

Po radu netreba chodiť ďaleko.  Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier  nové informačné tabule.  Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.

Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého  ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako  alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.

Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa
Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa. Autor fotografie: TANAP

Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko  stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.

Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:

  1. Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
  2. Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
  3. Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
  4. Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu. 
  5. Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
  6. Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Kliešte sa sťahujú na sever

Po medveďoch sa zobudili aj kliešte. Pozor na ne!

by Články

Príroda zošalela. To, čo sme zažili v lete, môžeme aj na jar. Napríklad kliešte, ktoré si donesieme ako neželaný suvenír z horskej túry. Hranica bežného výskytu tohto parazita sa posúva stále viac na sever a infikovať sa ním môžeme už aj teraz.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry
Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry. Autor fotografie: Mária Apfelová

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia. Treba mať na pamäti aj to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve. 

Preto je dôležité už teraz dbať o poriadnu kontrolu oblečenia a aj svojho tela, keď sa vrátime z túry. A myslieť na prevenciu už, keď sa chystáme do prírody, lebo mierna zima kliešťom priala. Najradšej sa ukrývajú v lesnatých a tienistých oblastiach, podmienkou je vlhkosť. Ale aj mestské parky či lesoparky sú miestom, kde sa kliešťom darí. „Chytiť“ ich môžeme na prechádzke, turistike či trekingu..

Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie
Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie. Autor fotografie: Pixabay

Čo robiť, aby sme sa kliešťom nezapáčili?

  1. Zobrať si oblečenie, ktoré nás zakryje.
  2. Použiť sprej proti kliešťom.
  3. Zostať na cestách, chodníkoch, ak je to možné, vyhnúť sa vysokej tráve a kroviu.
  4. Vyhnúť sa cestám, ktoré vyšliapali zvieratá.
  5. Dôkladná kontrola tela a oblečenia po návrate domov. Ak bol s vami pes, alebo iné domáce zviera, kontrola platí aj pre neho.
  6. Ak nájdete kliešťa, odporúčame vytiahnuť ho pinzetou na hlavičku kliešťa, a to bez stláčania jeho tela. Stačí jeden pevný pohyb. Mieste uhryznutia si vydenfikujte.
  7. Pri podozrení na infekciu, vyhľadajte lekára.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Prehrešky voči ochrane prírody nahlasujeme na nové telefónne čísla

Zrušili linku na nahlasovanie prehreškov proti prírode

by Články

Postupujúca jar odkryje mnohé z toho, čo pred našimi očami ukrývala snehová perina. Kam smerovať sťažnosti či podnety týkajúce sa poškodzovania prírody? Zelená linka skončila, vyťukávať musíme už iné čísla.

Od tohtoročného januára môžeme podnety súvisiace s poškodzovaním prírody ohlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Pokyny, ako to urobiť, sú na jej webovej stránke v sekcii: sťažnosti, podnety, podanie oznámenia v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. V každej z nich sú podrobné pokyny týkajúce sa obsahu podaní a povinností, ktoré oznamovateľ musí splniť.

Druhou možnosťou je novozriadená linka pre verejnosť na Ministerstve životného prostredia SR. Ak máte informácie, ktoré súvisia s poškodzovaním prírody, treba vyťukať tel.: +421 2/5956 2222, alebo sa s ministerstvom skontaktovať prostredníctvom e-mailu: info@enviro.gov.sk. Trestnoprávne záležitosti budú naďalej v réžii enviropolície.

Od januára tohto roku sa už nedovoláte na Zelenú linku. Envirorezort ju zrušil, odôvodnil to potrebou zefektívniť hospodárenie s verejnými financiami. Zelená linka vznikla v roku 2020, od ľudí evidovala viac ako 7 tisíc podaní a z celkového počtu 3 480 podnetov vyplývajúcich z ohrozenia alebo poškodzovania životného prostredia sa jej, ako informovala TASR, podarilo vyriešiť vyše dvetisíc. Okrem toho občanom od založenia linky environmentalisti poskytli viac ako 18 tisíc informácií.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Medved v hmle

Kým poľovníci zišli z posedu, už bol pri strelenom diviakovi medveď

by Články

Foto: Jaroslav Slašťan.

Kto v Tatrách nestretol medveďa, akoby Tatrancom ani nebol. Už to nie je výnimočnosť, ale každodenný zážitok. Alebo obava? Prečo sú medvede čoraz drzejšie a prečo je ich stále viac?

Podľa odborníkov medvede majú momentálne viac potravy, ako by sa patrilo. „A keď má niektorý živočíšny druh viac potravy, ako v prírode nájde, samica rodí viac mláďat,“ vysvetľuje Jaroslav Slašťan, zo Štátnej ochrany prírody, vedúci  Zásahového tímu pre medveďa hnedého Juh.

„Kedysi mala samica jedno, dve mláďatá. Dnes, keď sa seje kukurica a iné plodiny v blízkosti lesa, medvede majú viac zdrojov potravy a medvedica má päť, výnimočne až šesť mláďat, ktoré dokáže vychovať do dospelosti,“ dodáva s tým, že ak by sme dostupnosť potravy obmedzili, medveďov by toľko nebolo,“ dodáva.

Medvede pokazili ľudia

Slašťan zdôrazňuje, že medvede pokazili ľudia. Správajú sa tak, ako im dovolia. „Pochopili, že pri ľudských obydliach im nič nehrozí, sú sebavedomejšie a drzejšie. A to nemyslíme iba schádzanie blízko k ľuďom a kontajnerom či k poľným plodinám, ale aj útoky na salašoch. Máme prípady, keď poľovníci strelili diviaka a kým zišli z posedu, už bol pri ňom medveď,“ pripomína s tým, že niektoré medvede ani nehibernujú.

„Medveď je nepravý zimný spáč, dokáže byť aktívny aj cez zimu. Záleží na potrave. Minulý rok buky zhodili veľa bukvíc, čo je veľmi dobrá, nutrične vhodná potrava pre medvede. Ak niektoré mali možnosť živiť sa bukvicami, alebo inou vhodnou potravou, nešli spať,“ upozorňuje.

Vyhnúť sa im možno vhodným správaním

Ochranári zdôrazňujú, že vyhnúť sa medveďom možno vhodným správaním. Netreba chodiť do hory skoro ráno či neskoro večer alebo v noci, lebo vtedy je medveď na love a ak mu človek skríži cestu, môže byť nebezpečný. Na túrach treba na seba upozorňovať nejakým akustickým zvukom, aby nás medveď zaregistroval skôr ako my jeho. „Obyčajne sa stiahne a utečie,“ pripomína J. Slašťan.

Problematických jedincov ochranári vedia identifikovať. Z populácie ich ale nemožno ihneď odstrániť. „Musíme vyskúšať niektoré formy plašenia, svietime na nich silnými halogénovými svetlami, strieľame do vzduchu poplašnými nábojmi, alebo strieľame do medveďov rôzne plašiace náboje, ktoré ich zabolia a táto skúsenosť ich na čas odradí od schádzania k ľudským obydliam,“ opisuje prácu záchranného tímu.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého Juh. Foto: archív JS.

Karpatskú šelmu chráni legislatíva

Zriadenie a práca zásahových tímov medveďa hnedého nie je jediným riešením pre eliminovanie škôd spáchaných medveďmi. Túto najväčšiu karpatskú šelmu chráni európska legislatíva, usmrtenie chráneného druhu je možné iba pri splnení presne stanovených podmienok.

„Jediným efektívnym riešením je kombinácia odstránenia príčin vzniku zmeny správania sa medveďov s identifikáciou a elimináciou medveďov s už nenávratne zmeneným spávaním,“ uvádza sa na stránke Štátnej ochrany prírody.

K tým praktickým odporučeniam patrí uzatvorenie komunálneho odpadu, čo znemožní prístup medveďom. Ďalej je to zmena v pestovaní poľnohospodárskych plodín v oblastiach výskytu šeliem a kultivácia osevných postupov, ale aj poriadok v prikrmovaní raticovej prežúvavej a diviačej zveri, ktorá sa podľa skúseností ochranárov deje aj vtedy, keď to zvieratá nepotrebujú.

Ale dôležité je tiež pasenie a košarovanie zvierat organizovať za pomoci vycvičených salašníckych psov a kombinovať kovové alebo drevené ohrady v košiaroch elektrickými ohradníkmi. 

„Tie je potrebné používať aj na ochranu včelstiev a poľnohospodárskych plodín,“ pripomína stráne Štátnej ochrany prírody. Na čiastočnú, alebo aj úplnú, elimináciu škôd slúži aj rad ďalších opatrení, ako sú detekčné a odplašovacie zariadenia, automatické osvetlenie, vyvýšené plošiny, plechom obité maringotky a podobne.

Prezrite si našu ponuku tričiek s medveďom tatranským pre malých i veľkých.