Lavínoví špecialisti pri meraní profilu lavíny

Chcete vedieť, čo robia lavínoví špecialisti v lete?

Viete o tom, že pády lavín sa dajú predpovedať? A že aj na Slovensku máme stredisko lavínovej prevencie, ktoré denne vyhlasuje stupeň lavínového nebezpečenstva? Ak ideme do hôr, práve toto spravodajstvo  je kompasom, ktorý nás môže odkloniť od rizikových oblastí s možným pádom lavín.

Ak ste o ňom nepočuli a neviete ani, kde môžete informácie tohto druhu získať, máme pre vás radu. Naklikajte si na stránke cezhory.sk najnovší diel podcastu S batohom cez hory a dozviete sa všetko, čo potrebujete o lavínach pred túrami do hôr vedieť. Vladko a Tánička sa v ňom zhovárajú o povolaní lavínového špecialistu a o tom, prečo ho na Slovensku máme a v čom môže byť užitočné pre každého návštevníka hôr.

Inšpiráciu našli v profesijnom príbehu riaditeľa Centra lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Filipa Kyzeka, ktorý v tejto práci našiel zmysel. Dozviete sa niečo o práci lavínových špecialistov, monitoringu či lavín, o tom, prečo  a kde najviac lavíny padajú a prečo je potrebné používať medzinárodne dohodnutý systém varovania pred lavínami a prečo lavínoví špecialisti nemajú voľno ani v lete.  

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiattri dielov, podcast o lavínových špecialistoch je päťdesiaty štvrtý.

Autor titulnej fotografie: archív Filipa Kyzeka

Lavínový špecialista Filip Kyzek

Lavínový špecialista: Ľudia by si mali viac všímať naše predpovede

V sezóne 2022/23 bolo v slovenských horách lavínami ohrozených 52 ľudí. Šiestich z nich našli pod snehom už bez známok života. S riaditeľom Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby, lavínovým špecialistom Filipom Kyzekom hovoríme aj o tom, prečo je potrebné sledovať lavínové predpovede.

Povolanie – lavínový špecialista znie Slovákom možno trochu exoticky. Ako vnímate svoju prácu? Ako niečo bežné, alebo výnimočné?

Je to pravda. Na slovenské pomery je to výnimočná práca. Iba málo ľudí sa jej venuje. Priamo v škole sa ani nevyučuje. Tejto témy sa trochu dotknú lesníci, meteorológovia, geografi, a tí, ktorí sa viac menej venujú geovedám. Človek získa skúsenosti s lavínami až v teréne. No, aby sa do tímu lavínových špecialistov dostal, musí získať vzdelanie v odboroch, ktoré som spomenul.

Koľko lavínových špecialistov má Slovensko?

Stredisko lavínovej prevencie je súčasťou Horskej záchrannej služby, ktorá zastrešuje približne 150 záchranárov, z nich je sedem lavínových špecialistov.

Lavíny nepadajú na celom Slovensku, do ktorých oblastí sa sústreďuje vaše pôsobenie?

Je to pravda, nepadajú všade, hoci teoreticky môžu. Lavíny padnú vtedy, keď zapôsobia predovšetkým dva faktory – sklon a množstvo zrážok, čo je vlastné vyšším pohoriam. Preto pôsobíme zhruba od Malej cez Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Ale lavína vie pri naplnení podmienok a veľkom úhrne snehu spadnúť aj vo Vihorlate či v Manínskej tiesňave v Strážovských vrchoch, čo sa už stalo, ale je to výnimočný prípad.

Prečo bolo potrebné u nás zriadiť Stredisko lavínovej prevencie?

Vyplynulo to z potreby predvídať pády lavín. Témou lavín sa ako prví začali zaoberať lesníci po roku 1924, keď zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre padla lavína, ktorá zničila časť osady Rybô a zabila osemnásť ľudí. No až po druhej najväčšej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na južných svahoch Nízkych Tatier v roku 1956 sa pozorovaním vývoja podmienok na vznik lavín začali zaoberať viaceré skupiny odborníkov a na Chopku vznikla prvá lavínová pozorovacia stanica pri meteorologickej stanici SHMÚ.

Lavínová tragédia v roku 1924, lavína zničila časť osady Rybô a zabila 18 ľudí
Lavínová tragédia v roku 1924, lavína zničila časť osady Rybô a zabila 18 ľudí. Autor fotografie: archív SLP HZS

Čo nasledovalo po týchto prvých krokoch?

V šesťdesiatych rokoch sa začali systematickejšie vykonávať aj profily snehovej prikrývky zamestnancami horskej služby a TANAP-u v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. No až v roku 1972 padlo definitívne rozhodnutie vybudovať na Slovensku špecializované pracovisko na výskum lavín a ich predpovedanie. Veľmi silno bolo toto rozhodnutie motivované katastrofou na Kubínskej holi, kde lavína v roku 1968 zasiahla 53 študentov na lyžiarskom výcviku, pričom šiesti zahynuli.

 Sú vo vyše polstoročnej histórii strediska míľniky, ktoré mimoriadne zmenili či presmerovali jeho prácu?

Týkajú sa väčšinou príchodu technológií – počítačov či meteorologických staníc. Prvý počítač prišiel do praxe lavínových špecialistov už v osemdesiatych rokoch minulého storočia, prvá meteorologická stanica bola v Jasnej, kde malo naše stredisko sídlo štyri desiatky rokov, vybudovaná v roku 2001. Dnes ich už máme 47 a sú rozmiestnené v celom našom operačnom území. Z hľadiska organizácie práce bol dôležitým míľnikom rok 2003, vtedy došlo k zlúčeniu profesionálov z Horskej záchrannej služby a Štátnych lesov TANAP-u do jednej inštitúcie – Horskej záchrannej služby a jej súčasťou je aj Stredisko lavínovej prevencie.

Lavínoví špecialisti pri kontrole meteostanice
Lavínoví špecialisti pri kontrole meteostanice. Autor fotografie: archív FK

Spomínate techniku, prístroje, meteorologické stanice. V čom vám pomáhajú?

Umožňujú nám získať aktuálne informácie o počasí v horách, ktorého predpovede sú zároveň jednou z najdôležitejších podmienok pre lavínovú predpoveď. Dávajú nám obraz o tom, čo sa v horách deje, či môže udiať. A sú dôležité aj pre záchranárske zložky, nevynímajúc bežných návštevníkov, ktorí aj prostredníctvom nich dostanú informácie, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť, či do hôr vôbec ísť a ak áno, kde.

Poďme si to rozobrať podrobnejšie? Čo je náplňou práce lavínového špecialistu?

Veľmi stručne, lebo je toho naozaj veľa a mnohé naše povinnosti súvisia aj s archiváciou údajov a vedeckými projektmi, do ktorých sme zapojení. No pre bežnú verejnosť  je dôležité vedieť, že počas zimy ide o denné sústreďovanie dát potrebných na posúdenie lavínovej situácie a vydávanie regionálneho lavínového bulletinu podľa medzinárodných pravidiel.

Ale nie je to všetko…

Venujeme sa aj pozorovaniu vývoja snehovej pokrývky a meteorologických podmienok vzniku lavín, ale aj operatívnym opatreniam proti lavínam – odstrelom lavín. Organizujeme kurzy a prednášky pre verejnosť, ale aj interné školenia v rámci Horskej záchrannej služby. Sústreďujeme sa tiež na budovanie sietí na automatizáciu zberu dát a šírenie informácií tými sieťami. 

Prečo je potrebné získavať informácie o lavínach a monitorovať ich?

Keby neexistovala lavínová predpoveď, keby nebol vydaný stupeň lavínového nebezpečenstva, ktoré sa určuje podľa medzinárodnej stupnice od jedna po päť, pohyb ľudí po horách by nelimitovalo riziko nebezpečenstva a rôzne túry či iné športové aktivity by sa mohli skončiť  ohrozením zdravia či života. Naše predpovede sledujú tisíce ľudí a mnohí si nevedia ani predstaviť, žeby zamierili do hôr bez toho, aby si naše výstrahy nepozreli.

Buďme konkrétni. Kde ich ľudia nájdu?

Najkomplexnejšie informácie o lavínach si možno pozrieť na stránke www.laviny.sk alebo blog.laviny.sk, kde sú aj komentáre k počasiu a lavínam, aktuálne články na túto tému, ale aj odkazy na históriu, ktorá sa viaže k téme lavín.

 Venujete sa evidencii všetkých lavín, ktoré v slovenských horách spadnú?

Je ich za sezónu i niekoľko stoviek, medzi nimi aj veľmi malé lavíny. Tie nás nezaujímajú, lebo vzhľadom na množstvo práce, ktoré by s tým bolo spojené a výsledok, ktorý by to prinieslo, nie sú dôležité. Snažíme sa sledovať  a popísať lavíny v terénoch, kde sa už niekedy stala nejaká lavínová nehoda, alebo kde padajú lavíny často. Týmto sa venujeme veľmi podrobne, lebo to má zmysel pre varovanie ľudí.

Súčasťou práce vášho strediska je aj odstreľovanie lavín. Kde a v akej situácii sa to robí?

Áno, je to súčasť praktickej prevencie pred pádom lavín a možným ohrozením ľudí. Riadený odstrel lavín vykonávame v strediskách, kde by lavína mohla ohroziť bežných lyžiarov na svahoch, ktorí nemajú pocit ohrozenia. Odstrel sa robí v stredisku Zverovka – Spálená a v Lomnickom sedle.

 Stredisko lavínovej prevencie spolupracuje s podobnými pracoviskami v zahraničí. Prečo je táto spolupráca dôležitá?

Aj Slováci dnes majú možnosť lyžovať na svahoch, alebo venovať sa skialpinizmu hocikde vo svete. Preto potrebujeme mať rovnaký pohľad na vec, teda na lavínovú predpoveď v ktorejkoľvek krajine spojenej so zimnými športmi. Používame rovnakú medzinárodnú stupnicu, slovenská trojka musí zodpovedať podobnej situácii napríklad v Tirolsku či hocikde inde. Dôležité je tiež, aby sme používali rovnakú terminológiu, grafické znaky/ikony, prístup k lavínovej predpovedi a jej prezentácii a vyhľadávaní.  Aj preto je nový dizajn stránky www.laviny.sk identický s podobnými prezentáciami lavínového nebezpečenstva v zahraničí.  Vie sa v nej rýchlo zorientovať aj cudzinec a náš turista zase v zahraničí v tamojších výstrahách lavínového nebezpečenstva.

a.

Meranie profilu snehovej prikrývky
Meranie profilu snehovej prikrývky. Autor fotografie: archív FK

Ste riaditeľom Strediska lavínovej prevencie HZS, od minulého roku má nové sídlo v Žiari. Čo vás čaká v tomto roku okrem bežnej práce?

Našťastie sme sa v minulých rokoch technicky a technologicky aj vďaka európskym projektom posunuli, sme dobre vybavení. Sieť meteostaníc, vybudovaný diaľkový odstrel lavín či drony, ktoré využívame pri mapovaní lavín a záchranných akciách a iná technika, si ale bude vyžadovať údržbu. Takže, zameriame sa na to. No chceli by sme ísť aj do účinnejšej prevencie a informovanosti , uvažujeme o vytvorení mapového serveru tak, aby ľudia vedeli rýchlejšie identifikovať miesta, kde hrozia lavíny a mohli sa s varovaniami zoznámiť skôr, ako pôjdu do hôr. Možno začneme pracovať aj na nejakej knihe či brožúrke o lavínach, ktorá by túto tému viac priblížila návštevníkom hôr.

Čím sa zaoberá lavínový špecialista v lete?

Klasická otázka. Ale nie je ťažké na ňu odpovedať, lebo práce máme naozaj dosť. Predovšetkým, vyhodnocujeme zimu, vytvárame grafické, textové, štatistické a iné výstupy, ktoré publikujeme jednak na internete a najmä v publikácii – ročenke Sneh a lavíny 20xx/20xx. Po zimnej sezóne sa ukážu aj poškodenia meteostaníc, takže sa venujeme ich údržbe a servisu. V rámci horského záchranárstva máme tréningy i pátrania pomocou dronov. Ale mapujeme aj škody po extrémnych lavínach a geohazardoch pomocou dronov, modelujeme lavíny. Občas sa pritrafí aj vypracovanie štúdie lavínového ohrozenie v nejakej oblasti. Na jeseň minulého roku to bolo napríklad v Krkonošiach. V lete sa organizujú aj stretnutia, workshopy či konferencie na tému spolupráce s európskymi lavínovými službami, na ktorých sa zúčastňujeme.

Takže, hoci lavíny v lete nepadajú, na nudu niet času.

Presne tak. A to som ešte nespomenul udržiavanie kondície a techniky v horách a na skale, čo súvisí aj s bežnou záchranárskou praxou.

Čo vás na vašej práci najviac baví?

Je to práca v horách, čo je úžasné. Je to práca o pohybe v teréne, keď robíme snehový profil či test stability snehovej pokrývky, často sme aj na lyžiach, čo mám rád, lebo som fanúšik skialpinizmu. No baví ma aj jej odborná časť, práca so špeciálnymi softvérmi v kancelárii pri počítači, keď dávame dohromady predpoveď, venujeme sa analýze dát a formulovaniu  odporučení či východísk v súvislosti s lavínovou prevenciou. Je to dobrá kombinácia fyzickej a tvorivej práce.

Čo je na nej najťažšie?

Možno byrokracia? No sme v štátnej službe, zastrešuje nás ministerstvo vnútra, čo si vyžaduje ctiť si isté pravidlá, takže sme sa naučili ich rešpektovať. Ale najťažšie je niekedy rozhodnúť sa medzi stupňami lavínového nebezpečenstva – či vydám dvojku alebo trojku. Niekedy aj pol dňa nad tým uvažujem, kým sa rozhodnem. No na druhej strane je tu potom zadosťučinenie, keď sa predpoveď naplní a dôjde mi, že som sa rozhodol správne.

Aká bola vaša cesta za postom lavínového špecialistu?

Skončil som prírodovedeckú fakultu v odbore geografia a kartografia so špecializáciou hydrológia – klimatológia, čo má relatívne blízko k snehu a lavínam. Od mala som mal rád hory a počas vysokoškolského štúdia sa to ešte viac prehĺbilo. V tom čase som začal chodiť do vyšších hôr najmä vďaka  skialpinizmu a sledoval som lavínové predpovede. Ani vo sne by mi vtedy nebolo napadlo, že raz budem robiť aj ja lavínového špecialistu. Ale pravda je, že som túto prácu obdivoval a túžil som sa dostať do jej blízkosti.

Podarilo sa…

Najmä vďaka civilnej vojenskej službe, ktorú som v stredisku absolvoval. Spoznal som kolektív, prácu a keď na tomto pracovisku neskôr hľadali človeka do tímu s odbornosťou, ktorú som vyštudoval, prihlásil som sa a vybrali ma. V decembri bude dvadsať rokov, čo v Stredisku lavínovej prevencie robím.

Ak by dnes niekto zatúžil stať sa súčasťou vášho kolektívu, čo musí urobiť? Aké predpoklady musí spĺňať?

Dnes sa už robí výberové konanie, čo v mojich začiatkoch v takom rozsahu nebolo. Naše povolanie vtedy nelákalo veľa ľudí, bolo finančne, rovnako ako v horskej službe, poddimenzované. Ľudia sa k nám nehrnuli. Dnes sme súčasťou štátnej služby, podmienky práce i jej materiálne zázemie sa zlepšili a vzrástli aj nároky na výber ľudí, ktorí musia prejsť nielen testom odborných vedomostí, ale aj náročným fyzickými testami.

.

Špecialisti pri kontrole lavínovej lokality
Špecialisti pri kontrole lavínovej lokality. Autor fotografie: archív FK

Z čoho pozostávajú?

Keďže sme súčasťou Horskej záchrannej služby, uchádzači musia spĺňať aj nároky na prácu záchranára. Musia byť zdatní v lezení na skale, aj v ľade, splniť časové limity na náročnej túre, zjazdiť strmý žľab a podobne, kde sa preverí ich fyzická zdatnosť, a potom pri teste sa overujú okrem záchranárskych aj odborné vedomosti súvisiace s prácou na našom špecializovanom stredisku. Test je veľmi komplikovaný a náročný a kto ním prejde, musí absolvovať ešte pohovor. Až potom padne rozhodnutie o prijatí či neprijatí.

Je vašou úlohou aj zachraňovať ľudí v lavínach?

Ak sme blízko, tak samozrejme prichádzame pomôcť. No treba si uvedomiť, že v súvislosti s lavínami je pre človeka, ktorý sa ocitne pod snehom, najdôležitejších prvých 15 minút. Vtedy sú prvými záchranármi kamaráti, alebo svedkovia pádu lavíny. Tí môžu najskôr pomôcť vyhrabať čiastočne zasypaných. Alebo sa pokúsiť pomocou lavínovej výbavy lokalizovať zasypaných a pomôcť im. Hoci v každom pohorí na Slovensku, kde hrozí lavínové nebezpečenstvo, sú oblastné strediská HZS s dispečingami, aj horskí záchranári nemusia stihnúť prísť na lavínisko do spomínaného časového limitu.

Vašou prioritnou úlohou pri lavínovej nehode je teda čo?

Informujú nás o nej a ak je to blízko, ideme do záchrannej akcie ihneď. Ak je už po akcii, najneskôr na druhý deň ideme na miesto nehody. Potrebujeme zmapovať jej rozsah, zdokumentujeme miesto, zhodnotíme  situáciu a urobíme závery. K tomu patrí aj elektronická archivácia získaných dát, čo má význam najmä pre budúcnosť lavínových predpovedí. Napríklad v Žiarskej doline padli v tomto roku už dve lavíny cez cestu, našťastie v noci a nikomu sa nič nestalo. Takéto situácie zmonitorujeme dronom, zakreslíme do mapy, prípadne namodelujeme pád lavíny, informujeme o tom na webovej stránke a sociálnych sieťach, aby o tom vedelo čo najviac ľudí a dokázali sa tak vyvarovať nebezpečným miestam, resp. rátať s istým rizikom nebezpečenstva a pripraviť sa na neho.

Čo by o vašej práci mali vedieť návštevníci hôr?

Dôležité je, aby vedeli, že vydávame lavínové predpovede a aby sa nimi riadili. Snažíme sa k lavínovej predpovedi pristupovať čo najserióznejšie, so všetkou vážnosťou, lebo chápeme, že od nej závisí ľudský život.

Vníma to tak a verejnosť?

Máme aj takú skúsenosť, že ľudia si naše predpovede zužujú na dve možnosti – buď môžem ísť do hôr, alebo nemôžem. Riziko na škále lavínových výstrah je ale širšie a aj pri prvom stupni môže človek v horách zahynúť. A na to treba myslieť a nepodceňovať zdanlivo bezpečnú situáciu, lebo ani lavínový špecialista nevie na sto percent garantovať čas, miesto či silu lavín.

Vaša rada takýmto návštevníkom hôr…

Ak niekto chodí do terénov, kde hrozí pád lavín, určite by nemal zabudnúť na lavínovú výbavu a na to, aby ju vedel používať. Vypnutý prístroj v batohu nikomu nepomôže. Treba sa snažiť byť zodpovedný voči sebe, a potom aj voči druhým, ktorí sú v horách tiež, a ktorých môžeme svojím konaním ohroziť.

Snehový raster na určovanie snehových zŕn v snehovom poli
Snehový raster na určovanie snehových zŕn v snehovom poli. Autor fotografie: archív FK

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Pri lavínových predpovediach sa striedame v týždenných službách. Ráno medzi 7.30 a 8.30 h vždy skontrolujeme predpovede počasia, obvoláme oblastné strediská HZS, horské chaty, zisťujeme situáciu o snehu. Potom spravidla ideme do terénu. Vždy minimálne dvaja. Na každý deň máme naplánovanú inú oblasť, kontrolujeme stabilitu snehu, profily, zvykneme zlyžovať do žľabov, aby sme si urobili obraz o možných rizikách pádu lavín. Terén si často plánujeme aj tak, aby sme skontrolovali aj nejakú meteostanicu v danej lokalite, prípadne ju opravili. V kancelárii potom vyhodnotíme snehový profil, testy stability, uverejníme informácie k aktuálnym podmienkam a venujeme sa ďalšej administratíve.

Mení sa to, ak niekde spadla lavína?

Ak sa stane, že lavína je niečím výnimočná, napríklad svojím dosahom, lokalitou alebo prítomnosťou človeka, ideme na miesto zhodnotiť ju, zdokumentovať. Keď sa vrátime do kancelárie, čaká nás administratíva, nahadzovanie údajov do počítačov, sťahovanie a utriedenie fotografií, modelujeme lavínové situácie, spracovávame lavínovú predpoveď a všetky dáta, ktoré s predpoveďou súvisia. Ak máme údaje z mapovania lavín dronom, musíme ich posťahovať, spracovať a zapísať do medzinárodných portálov, tvoríme články o všetkom, čo je momentálne aktuálne a dôležité, a to nielen pre bežnú populáciu, ale aj pre výskum a vedu.

Je toho dosť. Menili by ste?

Myslíte prácu? Nie, určite nie. Sme dobrá partia, no nielen o to ide. Vo svojej práci vidím zmysel. Pre ľudí vôbec i pre seba. Baví ma, viem, že robím niečo užitočné, čo pomáha aj druhým. Pre mňa je to dream job. Iste, nie všetko ide bez problémov, ale ja som človek, ktorý vo všetkom vidí viac pozitív. A keď sa nejavia na prvý pohľad, tak ich vyhľadám. 

Autor titulnej fotografie: archív FK

Vo Vysokých Tatrách padli za deň tri lavíny

Vo Vysokých Tatrách padli tri lavíny, jedna z nich zranila skialpinistu

Toto tu už dávno nebolo. Vo Vysokých Tatrách za jeden deň spadli tri lavíny. Pri každej z nich boli aj ľudia. Našťastie, nevyžiadali si obete. Najhoršie skončil skialpinista, ktorý si pri páde jednej z lavín pod Lomnickým štítom poranil dolnú končatinu.

Hlásenie o prvej z lavín prijala Horská záchranná služba v piatok na poludnie. Dispečing dostal správu o páde lavíny so skialpinistom do Kartárikovho žľabu pod Lomnickým štítom. „Ohlasovateľ tiež uviedol, že skialpinista stihol aktivovať lavínový batoh. 36-ročného muža lavína nezasypala, no pri páde utrpel poranenie dolnej končatiny,“ uvádza na svojom portáli HZS.

Prvú pomoc zranenému poskytol horský vodca s dvoma náhodnými skialpinistami. Na miesto vzápätí dorazili záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry, pacienta vyšetrili a zranenú končatinu mu zafixovali a následne ho transportovali do Tatranskej Lomnice a odovzdali Záchrannej zdravotnej službe.  

Kým sa venovali tomuto pacientovi, horský vodca z Vysokých Tatier ohlásil záchranárom pád lavíny z Goričkovej kopy do Tichej doliny. „Podľa svedka sa v lavíne mala nachádzať osoba, ktorá potrebovala pomoc. O súčinnosť bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu, ktorá po medzipristátí v Starom Smokovci zobrala na palubu vrtuľníka záchranára HZS aj s lavínovým psom,“ informuje na svojom webe Horská záchranná služba.

No to nebolo všetko. Takmer súčasne s organizovaním záchrannej akcie po páde lavíny v Tichej doline, došla na dispečing HZS žiadosť o preverenie lavínišťa v Batizovskom žľabe. Oznamovateľ pád lavíny zaregistroval z vrcholu Končistej s tým, že na mieste pádu zazrel viacero ľudí. Situáciu preto preverila posádka vrtuľníka s horským záchranárom, ktorá smerovala do Tichej doliny.

„V oboch týchto prípadoch pomoc záchranárov nebola potrebná,“ konštatuje správa Horskej záchrannej služby.

Autor titulnej fotografie: HZS

Pád lavíny zo Salatína

Ak padne lavína, pomáhať by malo čo najviac ľudí. V sobotu to tak celkom nebolo

Prehľadávanie lavíny.  Ilustračné foto:  HZS

V sobotu – 10. februára –  padli v Západných Tatrách dve lavíny. Našťastie, bez obetí. No pod snehom mohli byť ľudia. Bola hmla a svedkovia pádu lavín nevedeli jednoznačne povedať, či niekoho nezasypalo, keďže v oblasti sa vždy pohybuje veľa skialpinistov a snowboardistov.

Pád prvej z lavín ohlásili Horskej záchrannej službe v stredisku Roháče – Spálená dvaja skialpinisti v sobotu krátko po trinástej hodine. Lavína padla zo Salatína, keď obaja skialpinisti stúpali pešo s lyžami na batohu vpravo od centrálneho žľabu v časti Ypsilóny.

Ako uvádza správa záchranárov z Oblastného strediska HZS Západné Tatry, počas výstupu sa s nimi uvoľnila veľká lavína.

„Obaja ostali na povrchu so zraneniami, ktoré im dovolili zostup dolinou pešo, lebo lyže im polámalo. Pred pádom lavíny bola v lokalite hmla a viditeľnosť  pár metrov. V tom čase bol neďaleko ďalší skialpinista – pri sedielku nad Čiernou vežičkou. Keď lavína zastala, v jej hornej tretine zbadal dvojicu skialpinistov a vybral sa im na pomoc.“

Príprava na prehľadávanie lavíniska

Lavínisko, ktoré bolo treba prehľadať. Ilustračné foto:  HZS

Správa záchranárov ďalej uvádza, že sa pustil aj sám do prehľadávania lavíny vizuálne, ale aj  pomocou lavínového prístroja. Nebolo totiž celkom jasné, či sa pod snehom nenachádzajú ďalšie osoby.

V Salatínskej doline, ako potvrdzujú horskí záchranári, je vždy veľa skialpinistov a snowboardistov. Keď je pekne, je ich stovky, keď zlé počasie, ako v spomínanú sobotu, tak desiatky. Aj svedok pádu lavíny tesne pred tým, ako sa zosunula, obiehal v týchto miestach lyžiarku a nebolo jasné, či ju, alebo aj iných športovcov, lavína nezasiahla.  

Na miesto ihneď po ohlásení pádu lavíny vyrazil psovod s lavínovým psom a jeden dobrovoľný záchranár z hornej stanice lanovky.

„V doline sa v tom čase nachádzal profesionálny horský záchranár a zároveň horský vodca, ktorý sa spolu s ďalším horským vodcom a ich klientmi pridali ku záchranárom a pokračovali na lavínište. Zakrátko sa k nim pripojil ďalší dobrovoľný záchranár HZS s troma kamarátmi a spoločne prehľadávali lavínište lavínovými prístrojmi a následne pomocou sondovania.  Aj svedok pádu lavíny pomáhal pri pátraní. Asi po polhodinke sa k nim pridal ďalší psovod HZS s lavínovým psom,“ popisujú udalosti horskí záchranári.

Nebola to ľahká práca. V oblasti fúkal silný vietor, v nárazoch dosahovalrýchlosť  20 – 25 m/s. Naviac, približne v čase, kedy sa odtrhla lavína pod Salatínom, padla ďalšia veľká lavína za Čiernou vežičkou smerom k sedlu Parichvost.

„Aj tú prepátravali lavínové psy. Po viac ako troch hodinách sondovania bolo miesto skontrolované  aj vyhľadávacím zariadením RECCO, ktoré doviezol záchranár ratrakom na hornú stanicu lanovky z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry. Použilo sa aj pri prvej z padnutých lavín, nezvestnosť žiadnej osoby sa nepotvrdila,“ konštatuje správa HZS. Prehľadávacie práce trvali asi 5 hodín.

Lavínisko má prehľadať vždy čo najväčší počet ľudí

Je dobre, ak lavínisko prehľadáva čo najviac ľudí s vhodným výstrojom. Ilustračné foto:  HZS

Záchranári v spomínanej správe uviedli aj to, že lavína, ktorá sa uvoľnila z Ypsilonu, mala dráhu asi 600 m so šírkou nánosu 200 m a priemernou výškou 2,5 m. Maximálna výška nánosu predstavovala 5 – 6 m. Lavína pod Čiernou vežičkou bola o niečo menšia.

Aj sobotná skúsenosť s prehľadávaním lavín ukázala, že veľmi dôležitá je rýchla pomoc. Horskí záchranári preto vyzývajú všetkých, ktorí majú potrebnú výstroj a výzbroj a sú svedkami pádu lavín a boli odborne poučení, aby sa nevyhýbali pomoci a nebáli sa ju ponúknuť záchranárom.

Aj v spomínanú sobotu sa do preventívnej pátracej akcie zapojilo okolo dvadsať osôb, medzi nimi aj klienti horských vodcov. No spomedzi desiatok ľudí, ktorí si lavínu fotili a prechádzali popri nej, ponúkol pomoc iba jeden skialpinista.

Na druhej strane, ako zdôrazňujú horskí záchranári, ľudia, ktorí nemajú potrebnú výstroj, resp. s ňou nevedia disponovať, aby sa k miestu nehody nikdy nepribližovali. Pád ďalších lavín je vždy možný. Vyzývajú preto k väčšej tolerancii, lebo nikdy nevieme, či pomoc raz nebudeme potrebovať aj my. 

Lavínová nehoda pod Groszovým ľadopádom vo Vysokých Tatrách.

Pod Groszovým ľadopádom padla lavína, zabila dvoch horolezcov

Pád lavíny pod Groszovým ľadopádom nahlásil včera večer poľský horolezec. On prežil, jeho dvaja spolulezci nie.

Poliak nahlásil pád lavíny 30. januára 2023 večer. Lokalizoval ju medzi prvým a druhým Groszovým ľadopádom. Bol sčasti zasypaný, ale nemal informáciu o svojich dvoch spolulezcoch.

 

Takto opisuje začiatok záchrannej akcie na svojej stránke Horská záchranná služba. Záchranári prišli k miestu lavíny na snežných skútroch a ihneď začali prehľadávať lavínisko. Pomocou vyhľadávača lokalizovali obidvoch horolezcov, no tí už neboli nažive. Pomohli aj horolezcovi, ktorý im pád lavíny nahlásil a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Telá nebohých boli podľa informácii Horskej záchrannej služby tiež transportované a odovzdané polícii a obhliadajúcemu lekárovi.