Odpadky pri ceste na Zelené pleso

Čo je najväčšou hanbou Tatier?

Odpadky pri ceste na Zelené pleso. Foto: Gyorgy Kerepesi

Máme svoje potreby a v hore necháme kopu papiera a… exkrementy, plienky. Tiež odpad, tiež stopa po ľuďoch a nie všetko sa rozloží. Najmä nie skoro. Čo s tým?

Všetci to poznáme. Ideme do hory, zoberieme si desiatu, obed – občerstvíme sa, ak sme slušní, odpadky zabalíme do plecniaka a znesieme dolu. No nie všetko sa zniesť dá.

Je tu riešenie, aby naša príroda neostala poznačená niečím, čo síce je prirodzené, ale na očiach byť nemusí. Už aj na Slovensku existuje kampaň Nezanechaj žiadnu stopu, alebo ľudovo povedané – Neserme na to.

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov. Foto: bezstopy.info 

Ide o slovenskú verziu filozofie Leave no trace (www.int.org), teda o ekologické odstránenie a skladovanie ľudských výkalov, čo je tiež súčasťou ochrany prírody. Nejde „iba“ o špinu. Fekálie sú napríklad aj zdrojom koliformných baktérii, čo môže ohroziť vodné zdroje. 

Kampaň sa venuje toaletným lopatkám, kula handričkám, ekologickým latrínam, čo je separácia moču a stolice) a všetkým, čo s tým súvisí. Ak ohŕňate nos, vedzte, že nemáte nad čím. Téma nesmie byť tabu, nemôžeme si zakrývať oči, inak si hory zanešvárime tak, že aj na tých najmenej prístupných miestach čoskoro nebude kam stúpiť.

Organizátori kampane, ktorá vznikla v spolupráci s OZ Sloboda pohybu a obchodu Outdoorline,  sú presvedčení, že sa s tým dá niečo robiť. Ak to ide inde, pôjde to aj u nás a chcú spolupracovať s outdoorovými obchodmi, samosprávami, správcami útulní a podobne.

Záložky upozorňujúce na potrebu odísť z hôr bez stopy.

Záložková kampaň. Foto: bezstopy.info

Začať niekde treba, preto začali letákmi, ktorým Slováci rozumejú: Naše hory nie sú smetisko, ani záchod! Dobrovoľníci ich umiestňujú na latríny a WC v horách. Zrozumiteľne je na nich vysvetlené, čo majú návštevníci hôr robiť, aby nenechali v prírode spúšť.

Na svete sú už aj záložky do kníh Nezanechaj žiadnu stopu, ktoré sa ponúkajú návštevníckej verejnosti a motivujú ju k ekologickému správaniu. Osveta je dôležitá, lebo so slobodou pohybu ide ruka v ruke zodpovednosť.

Latrína s letákom. Útulňa pod Chabencom

Leták na latríne v Útulni pod Chabencom. Foto: bezstopy.info

V niektorých outdoorových obchodoch sa už predávajú toaletné lopatky, teda toaletky a kula handričky. To prvé je určené na zahrabanie stolice, to druhé na utretie. Organizátori kampane predpokladajú, že sa im do ich predaja podarí zapojiť čoraz viac obchodov.

Rovnako sa sústreďujú na presviedčanie zodpovedných zo samosprávy, aby v horách či v blízkostí stredísk turistického ruchu, ktoré majú pod svojím dohľadom, budovali iba ekolatríny.

Lopatky na zahrabávanie odpadu

Lopatka na zahrabávanie odpadu sa dá zavesiť na batoh. Foto: bezstopy.info

Tí turisti, ktorí vnímajú túto tému ako dôležitú, tvrdia, že nejde o nič zložité. Lopatka je ľahká, dá sa zavesiť na plecniak, použiť sa dá kdekoľvek s výnimkou blízkosti či spádu vodného zdroja. V ponuke sú ľahšie plastové verzie, ale aj drahšie, duralové lopatky.

Tie prvé sa ľahko zlomia, kampaň ich neodporúča. Naopak – odporúča investovať do drahšej toaletky, ktorá vydrží dlhšie a dá sa ňou zakopať aj toaletný či iný papier. Ale zvážte hĺbku, aby ste nepoškodili pôdny kryt, najmä v národných parkoch je lepšie túry si plánovať tak, aby ste došli do chát alebo útulní a tam vykonali svoju potrebu.   

Vreckovky či toaletný papier môže nahradiť kula handrička

Kula handička nezaberie veľa „miesta“. Foto: bezstopy.info

No vreckovky či toaletný papier môže nahradiť aj kula handrička. Najmä ženy by ich mali používať a vnímať ich ako súčasť batožiny pri výletoch do hôr. Treba im dať šancu, lebo vreckovky sa v prírode iba tak „nevyparia“. Ich rozloženie trvá asi tri mesiace, toaletnému papieru na to treba asi mesiac, vlhčené obrúsky sú úplne iná kapitola. Handrička na cikanie je antimikrobiálna rýchle schnúca, odolná voči zápachu. Vyrába sa z netoxického materiálu.

Možno ju používať opakovane. Na utieranie je určená vnútorná, čierna strana. Dá sa používať aj počas menštruácie. Po použití sa zopne dovnútra, môže sa zavesiť na batoh a na vzduchu sa rýchlo vysuší. Opláchnuť ju možno hoci aj na konci dňa.

Nuž, čo, presvedčili sme vás? Ešte je síce zima a to, čo sme „naložili“ Tatrám teraz až tak nevidno. No čochvíľa bude. A potom nastane čas aj na otázky: Stojí nám naozaj naša pohodlnosť za to, aby sme si kazili krásne výlety pohľadom na nevábne kôpky v okolí chodníkov? Alebo s tým niečo urobíme… 

Tatry na poľskej strane

V našich Tatrách platí zimná uzávera, v poľských sa platí vstupné

Poľský Tatranský národný park nie je zadarmo a tiež v ňom majú uzávery a obmedzenia. Koľko stojí vstupné a ktoré zákazy sú najdôležitejšie?

Každá minca má dve strany. A aj fakt, že na poľskej strane Tatier neplatí zimná uzávera, nemusí automaticky znamenať, že návštevník môže v horách za našimi severnými hranicami všetko, byť všade a bez obmedzení. Veľkým rozdielom medzi parkom v našich a poľských Tatrách sú napríklad tamojšie poplatky. A nie je to jediný rozdiel.

 Pozrime sa na nich podrobnejšie. Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy, skr. TPN) hraničí s našim Tatranským národným parkom. Dnes má rozlohu 21 197 ha a je jedným z najväčších v Poľsku a jediným, ktorý sa rozprestiera v horách.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo Poliaci neuvažujú o vyhlásení zimnej uzávery. Ako hovorí riaditeľ TPN Pawol Skawinski v rozhovore pre lesytanap.sk, chcú umožniť ľuďom užiť si hory aj v zime, lebo Tatry sú v ich krajine jediným horstvom vysokohorského charakteru.

Krásny pohľad na poľské štíty. Od Swinica po Kozi Wierch. 

Poliaci majú v parku 275 kilometrov turistických chodníkov a jedným zo zásadných obmedzení v ich časti Tatier je to, že zaviedli v období od 1. marca do 30. novembra zákaz turistiky v noci. Platí od súmraku do úsvitu. Znamená to, že si treba svedomito naplánovať túry a vystríhať sa pohybu v TPN po zotmení. Platí aj pravidlo zákazu pohybu mimo turistických chodníkov, čo je v Poľsku rokmi uplatňovaná zásada, ktorá sa nespochybňuje.

V spomínanom rozhovore riaditeľ zdôrazňuje tiež, že v parku nemajú záujem drasticky obmedzovať počet návštevníkov. Uprednostňujú rozšírenie dôležitých informácií v strediskách turistického ruchu, kde sa ľudia online dozvedia, koľko turistov už v ten deň vošlo do tatranských dolín. Ak zistia, že ide o niekoľkotisícové číslo, môžu upustiť od vstupu do parku, aby sa v horách necítili ako „na Václaváku“.

Morské oko

Morské oko v zime. Foto. Jaroslav Lengyel

Tatry na poľskej strane navštívi ročne asi 4 milióny turistov. Trasy možno absolvovať individuálne alebo so sprievodcom. Ak ide o organizované výlety pre školákov, musia ich viesť autorizovaní tatranskí sprievodcovia. To je pravidlo, ktoré treba rešpektovať.

Na turistických chodníkoch, kde sa prevádzkuje zimná turistika, sú v Poľsku v platnosti letné značky. Keď napadne sneh, nie sú vždy viditeľné. Preto sa odporúča, aby sa na chodníky nad hranicou lesa vybrali iba veľmi skúsení turisti so znalosťou teréne. Vždy je to na vlastné riziko. Ani pre lavínové nebezpečenstvo nebývajú turistické chodníky v poľských Tatrách uzavreté. Je na rozhodnutí každého turistu, či sa mu oplatí riskovať.

Zawrat, Dolina pięciu stawów polskich. Timea Sikora

Na Slovensku je bežne rozšírený mýtus, že Poliaci nemajú vo svojej časti Tatier žiadne obmedzenia. Nie je to pravda. V čase od 1. decembra do 15. mája sú pre turistov uzatvorené tieto úseky chodníkov (uvádzame ich pre lepšiu orientáciu turistov v poľštine): Priesmyk v Grzybowiec – Wyżnia Kondracka Przełęcz, ďalej Tomanowa dolina – Chuda PrzeŁączka a Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko.

Ďalej platí, že v období od 1. marca do 15. mája od súmraku do 8. h ráno pre turistov uzatvorené  úseky chodníkov: Polana Chochołowska – Bobrowiecki Żleb – Grześ (žlté značky), Bobrowiecka Przełęcz – Bobrowiecki Żleb (spojenie so žltou značkou) – Grześ (modré značky) a Grześ – Długi Upłaz – Rakoń (modré značky).

Gorzański park narodowy

Gorzański park narodowy. Foto. František Strioster

A teraz pár viet k poplatkom. V TPN sa vyberajú a slúžia na vytváranie a udržiavanie turistickej infraštruktúry – napríklad na prenájom prenosných toaliet, čistenie a obnovu chodníkov, mostov, schodov, výmenu značiek, výmenu zabezpečenia (reťaze, rebríky, svorky, kramle) na vysokohorských chodníkoch, ale aj na monitoring pohybu turistov. Pätnásť percent z výberu poplatkov v Poľsku dostáva na dofinancovanie aj Tatranská horská služba a časť príjmov ide na vzdelávanie a vydavateľskú činnosť parku.  

Koľko stojí lístok

Cenník je platný od 1. marca 2023 bez ohľadu na sezónu

Obyčajný lístok – 9 PLN (prepočet: 1 poľský zlotý je aktuálne približne 0,23 eura)

Zľavnený lístok – 4,50 PLN

7-dňový obyčajný lístok – 45 PLN

7-dňový zľavnený lístok – 22,50 PLN

obyčajný skupinový lístok (skupina 10 osôb) 81 PLN

zľavnený skupinový lístok (skupina 10 osôb) 40,50 PLN

Zľavnené vstupenky do parku si môžu uplatniť žiaci a študenti, seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, aktívni vojaci – podmienkou je predloženie dokladu oprávňujúceho na zľavu.

Predajnými miestami vstupeniek sú celoročne otvorené brány parku:  Łysa Polana, Wierch Poroniec,  Dolina Jaworzynki, Goryczkowa (Myślenickie Turnie), Kalatówki, Dolina Biały, Dolina Strążyska, Dolina Mała Łąki  a Dolina Kościeliska. Lístky vám predajú aj na iných miestach pred vstupom do parku, no sú otvorené iba v niektorých mesiacoch. Preto je vhodné overiť si ich otváracie hodiny na webovej stránke: https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka. No domáci odporúčajú kúpiť si lístok na tomto portáli online v predstihu. Je to istota, pretože internet v parku nie je vždy a všade dostupný.

Na Morskom oku. Drahomír Danko

Parkovanie v poľských Tatrách tiež nie je zadarmo. Pre autá a autobusy fungujú parkoviská v Doline Kościeliska (Kiry), Wierch Poroniec „Klimkówka“, Wierch Poroniec „Nad Kiczorą“. Pre osobné autá a motocykle nájdete parkovanie v Palenica Białczańska / Łysa Polana, Wierch Poroniec, Chałubiński  a v Doline Mała Łąki.

Keďže Morské oko je veľmi zaujímavá cieľová destinácia, odporúča sa naplánovať si cestu vopred a kúpiť si parkovací e-lístok aspoň v jednodennom predstihu cez stránku:  https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety, čo vám zabezpečí jednak nižšiu cenu ako v deň príchodu, ale aj parkovacie miesto.

Čo sa týka ceny parkovného, jeho výška sa pohybuje od typu dopravného prostriedku a miesta parkovania, ale spravidla pre osobné autá predstavuje denný poplatok približne 30 PLN, pre autobusy 60 PLN.

Medveď v poľských Tatrách

Medveď v poľských Tatrách. Ani tu ho neradno vyrušovať. Foto: Michal Kasperczyk

Nezaškodí pripomenúť, čo je TPN zakázané. Zakázané je kempovať, zapaľovať oheň či tabak (okrem miest na to určených a označených), pod ochranou sú tu kvety, ovocie, úlomky skál, prísne sa rešpektuje zákaz hluku, aby nedošlo k rušeniu zvierat.

Približovať sa k nim a fotografovať ich zblízka je tiež zakázané, rovnako ako ich kŕmenie. Aj tu platí, že zvieratá si rýchlo zvyknú na takýto prísun potravy, môžu sa stať agresívnymi a požadovať potravu od ľudí.

V TPN nie sú odpadkové koše. Odpad treba zobrať so sebou. Odpadky predstavujú hrozbu pre zvieratá, vyrušuje ich zápach zvyškov potravín, ak ich zožerú, môže to viesť k ich ochoreniu. Poliaci odporúčajú nechať doma aj psov.

Divoké zvieratá ich vycítia, majiteľ vystavuje svojho miláčika riziku útoku. Na túru so psom sa možno vydať iba po Droge pod Reglami a chodníku vedúcom po dne Chochołowskej doliny (od Siwej Poľany k útulni na Poľane Chochołowskej). Pes musí byť držaný na vodidle.

Na Orlej prti

Na Orlej prti. Foto: Michal Veselovský

Upozorňujeme tiež, že na turistických chodníkoch v Poľsku je zakázané používať kolobežky, elektrokolobežky, jednokolky a podobne. Ich rýchlosť, najmä z kopca, a tichá jazda ohrozuje chodcov, ale aj používateľov týchto dopravných prostriedkov. Všetky vstupné body na túry v poľských Tatrách sú dostupné verejnou dopravou.

Slováci sa do TPN môžu dostať cez hranice v miestach, kde sa stretávajú chodníky oboch parkov, teda nášho i poľského národného parku. Prekročiť hranice môžete na priechodoch Chochołów – Suchá Hora, Lysá Poľana – Javorina a Jurgów – Podspády.

V rámci Schengenu prechádzajú štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom turisti aj vo vysokohorskom prostredí. Najčastejšie naši turisti prechádzajú do na poľskú stranu do regiónu Volovca, Kasprovho vrchu či Svinice cez Orliu prť. O počasí v poľských Tatrách sa treba informovať na webovej stránke www.tpn.pl.

ZDROJE:

https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka, https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka/turystyka-piesza, https://tpn.pl/zwiedzaj/bezpieczenstwo

Autor titulnej fotografie:  Michal Kasperczyk