Paulína Fialková v Tatrách.

Paulína Fialková: Každé jedno pódiové umiestnenie je niečím výnimočné

Stráviť deň v Tatrách s našou úspešnou biatlonistkou bol zážitok. Počas nakrúcania dvoch dielov relácie Tatry s legendami sme mali dosť času na rozhovory o rôznych témach, aj o úspechoch a skúsenostiach z jej bohatej kariéry.

V súčasnosti už má Paulína za sebou štart do pretekov novej sezóny. Začala ju s novou motiváciou a odborníci jej predpokladajú vysoké umiestnenie v celkovom hodnotení Svetového pohára. Má na čo nadväzovať. Jej doterajším najväčším úspechom je piate miesto v štafete na 15 kilometrov na Olympijských hrách v juhokórejskom Pchjongčangu. Cenné sú aj štyri druhé miesta z pretekov Svetového pohára.

Titulná fotografia: Marek Hajkovský

Paulína Fialková v Tatrách.

„V tejto sezóne som sa rozhodla, že si musím začať užívať aj všetky veci okolo trénovania a pretekov. Aj na nich je veľa pekného, na čo som popri všetkom tom sústredení sa na výsledky a vrcholový výkon zabudla. Práve na to dávam dôraz tento rok, aby som nezabúdala, že trávim čas na takýchto krásnych miestach, že to nebude trvať večne, a že si to treba naozaj užiť, kým je tá možnosť,“ hodnotí Paulína Bátovská Fialková, s ktorou sme strávili deň aj vďaka Tiposu.

Medzi svoje najväčšie úspechy radí všetky pódiové umiestnenia, ktoré dosiahla. Každé jedno je niečím špeciálne a výnimočné, na všetky si pamätá. Patrí sem aj piate miesto z olympiády v Južnej Kórei, rovnako všetky umiestnenia do 10. alebo do 15. miesta.

„Svetový pohár a olympiádu, samozrejme, rozlišujem. Olympiáda je vrcholné podujatie a koná sa raz za štyri roky, ale z hľadiska konkurencie, trate, podaného výkonu a všetkého toho, čo k biatlonu patrí, je Svetový pohár presne to isté, čo olympiáda. Dokonca by som povedala, že je ešte ťažší, keďže tam môžu štartovať až šiesti pretekári z najlepších krajín a na olympiáde len štyria. Čiže konkurencia na olympiáde je dokonca nižšia,“ vysvetlila biatlonistka.

Biatlonistka Paulína Fialková vo Vysokých Tatrách.
Paulína FIalková vo Vysokých Tatrách.

Na druhej strane stoja neúspechy, ktoré sa Paulíne podarilo prekonať a nájsť v nich poučenie. Predovšetkým situácia zo štafety na olympiáde v Pchjongčangu, kde pokazila preteky celému tímu. Hneď potom to brala ako niečo hrozné, doslova ako katastrofu, ale musela sa z toho rýchlo otriasť a podať už o dva o dva dni výkon na ďalších pretekoch. Teraz, s odstupom času, to vníma ako niečo, čo ju posunulo dopredu, hlavne mentálne.

Paulína FIalková vo Vysokých Tatrách.

„Vôbec nemám pocit, že by mi v živote niečo ušlo. Skôr to vnímam tak, že šport mi dal veľmi veľa a spravil ma tým, kým som dnes. Myslím si, že všetko si môžem ešte vynahradiť, lebo viem a uvedomujem si, že šport je iba dočasný, že je to len určitá fáza života. Chcela som tomu vždy dať všetko a nikdy som nebola smutná, že som si musela niečo oddrieť. Mala som svoj cieľ, ktorý som chcela dosiahnuť a ísť za ním. Bola som tomu ochotná obetovať všetko,“ povedala Paulína o veciach, ktoré jej šport dal alebo, naopak, vzal.

Paulína Fialková vo Vysokých Tatrách.

Spolupracuje so streleckým trénerom Tomášom Kosom, ktorý jej pomáha na sústredeniach. Čo sa týka tréningových plánov, tie si robí sama. Ako dôvod označuje skutočnosť, že sa jej posledné dva roky pod vedením rôznych trénerov nedarilo tak, ako by si predstavovala. „Vždy som mala v sebe ten otáznik, že čo ak by som si to mohla urobiť sama a bolo by to lepšie. Alebo: ja by som si to dala inak, ja by som to spravila lepšie. Práve túto sezónu som dostala šancu urobiť si veci podľa seba a snažím sa počúvať svoje telo. Hlavne dávkovať si tréning podľa pocitu, čo robia mnohí výborní športovci, takže nie som jediná na svete. Uvidíme, ako to dopadne. Verím tomu, že dobre. Zatiaľ sa cítim fajn,“ zhodnotila svoj nový tréningový proces Paulína Bátovská Fialková.

Biatlonistka Paulína Fialková na horách.

Paulína Fialková: Vyslovte svoj cieľ nahlas a choďte za ním

Rodáčka z Čierneho Balogu patrí medzi slovenské biatlonistky, ktorým sa podarilo prepracovať sa až do svetovej špičky. Slovensko reprezentuje v pretekoch Svetového pohára, štartovala aj na dvoch zimných olympiádach v Soči a v Pchjongjangu. Aj vďaka Tiposu sme mohli stráviť príjemný deň s Paulínou Fialkovou, opýtali sme sa jej na motiváciu, tréningy aj úspechy, ktoré dosiahla v biatlone.

Fotografie: Marek Hajkovský

Paulína Fialková vo Vysokých Tatrách.

Si ako športovkyňa súťaživý typ?

Vo všetkom, v čom sa súťažilo alebo v čom som sa mohla porovnávať so svojimi rovesníkmi, so spolužiakmi, som chcela patriť medzi najlepších. Už na základnej škole sa prejavovala moja súťaživosť, či už v známkach, ale prakticky pri akejkoľvek činnosti, v  športových hrách, ale aj v nešportových aktivitách. Napríklad aj vo výtvarnej výchove, vždy som chcela byť najlepšia. Bola som dobrá žiačka, mojím cieľom bolo mať dobré známky, podobne potom v športe som chcela dosiahnuť nejaký úspech.

Až sa ti podarilo dostať sa do svetovej biatlonovej špičky.

Je to dobrý pocit, svetová špička je naozaj široká a je tam strašne veľa dievčat alebo žien, ktoré tvrdo makajú, aby dosiahli úspech. Je úžasné, že som sa svojou prácou, cieľavedomosťou a vytrvalosťou dokázala prepracovať až do tejto špičky. Je to zadosťučinenie pre mňa a pre celý tím, že naša práca sa vypláca.

Biatlonistka Paulína Fialková vo Vysokých Tatrách.
Biatlonistka Paulína Fialková vo Vysokých Tatrách.

Čo považuješ za svoje najväčšie úspechy?

Určite sem musím zaradiť všetky pódiové umiestnenia. Každé jedno je niečím špeciálne a výnimočné a všetky si pamätám. Medzi svoje najväčšie úspechy radím piate miesto z olympiády v Južnej Kórei v Pchjongjangu, rovnako tak všetky umiestnenia do 10. alebo do 15. miesta, ktoré vzišli z nejakých okolností, a ja som dokázala zlomiť smolu alebo naskočiť na dobrú vlnu po nejakom nevydarenom štarte.

Svetový pohár a olympiádu samozrejme rozlišujem. Olympiáda je vrcholné podujatie a koná sa raz za štyri roky. Ale z hľadiska konkurencie, z hľadiska trate, podaného výkonu a všetkého tohto, čo k biatlonu patrí, je Svetový pohár presne to isté, čo olympiáda. Dokonca by som možno aj povedala že Svetový pohár je ešte ťažší, keďže tam z najlepších krajín môžu štartovať až šiesti pretekári a na olympiáde len štyria, čiže konkurencia z najlepších krajín je na olympiáde nižšia.

Biatlonistka Paulína Fialková v Tatrách.

Je aj nejaký neúspech, ktorý považuješ s odstupom času za prínos? Že ťa niečo naučil?

Žiadny neúspech nemôžem označiť za obľúbený, ale mám takú situáciu z roku 2018 z olympiády v Pchjongjangu, kedy sa mi podarilo pokaziť štafetu celému tímu, a vtedy som to brala ako niečo hrozné. V prvých hodinách to bola pre mňa katastrofa, ale musela som sa z toho rýchlo otriasť a už o dva dni znova podať výkon. Teraz s odstupom času to vnímam ako niečo, čo ma veľmi posunulo dopredu, hlavne mentálne.

Vôbec nemám pocit, že by mi v živote niečo ušlo. Skôr to vnímam tak, že šport mi dal všetko a spravil ma tým, kým dnes som a myslím si, že všetko si môžem ešte vynahradiť. Popri tom si uvedomujem, že šport je iba dočasný, že je to len určitá fáza života. Chcela som tomu vždy dať všetko a nikdy som nebola smutná z toho, že som si musela niečo oddrieť. Vždy som mala svoj cieľ, ktorý som chcela dosiahnuť a bola som tomu ochotná obetovať všetko.

Paulína FIalková v Tatrách.

Študovala si právo, vieš už, čo budeš robiť po ukončení športovej kariéry?

Vôbec ešte neviem povedať, čím sa budem živiť, keď ukončím aktívnu kariéru, ale jednou z možností je, že využijem to svoje štúdium. Nie je veľa takých právnikov na Slovensku, alebo teda neviem o žiadnom, ktorý by sa venoval športovému právu. Uvedomujem si to možno aj preto, že som si prešla takou situáciou ako športovec a nemal mi kto pomôcť vo chvíli, keď som to naozaj potrebovala.

Čo by si poradila mladým, ktorí sa chcú naplno venovať športu?

Určite by som športovcom poradila také klišé, že nikdy sa nevzdávajte, ale aj to, aby si vytýčili cieľ,  vyslovili ho nahlas, a išli za ním. Nenechajte sa odradiť prípadným neúspechom, lebo aj to je cesta, možno k niečomu veľkému. Aj to vás posilňuje, čiže, nebojte sa hlavne vysloviť ten svoj cieľ, lebo podľa mňa veľa ľudí má s tým problém. Keď sa niekoho opýtate, aký je jeho cieľ, tak sa hanbí povedať to. Možno preto, že sa obáva výsmechu. Napríklad: ty chceš dosiahnuť pódium vo Svetovom pohári? Však to je nereálne. Ale keď som to vyslovila, tak som to akoby manifestovala a potom sa mi to, aj napriek rôznym neúspechom, podarilo. Takže toto by som odporúčala aj mladým. Snívajte a choďte si za tým.

Tento krásny projekt TATRY S LEGENDAMI sa nám podarilo zrealizovať aj vďaka podpore TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s.