Deti v horách

Cieľ nie je podstatný, dôležitejší je spoločne strávený čas

Ilustračné foto:  Túra s deťmi potrebuje dôkladnú prípravu. Foto: Monika Ivančíková

Podľa horských záchranárov je pre najmenších turistov cieľom cesta. Turistika je obľúbeným koníčkom mnohých a chcú jej čaro priblížiť aj deťom. No ísť do hory s deťmi chce dobrú prípravu.

V modernom svete sa prekonávanie samých seba stalo jedným zo spôsobov vyrovnávania sa so stresom. Najčastejším miestom, na ktorom sa táto motivácia stretáva aj s relaxom, sa stávajú hory, ich vrcholy, dĺžka trás či ich zdolávanie po novom. Obľúbené hobby ale láka stále viac ľudí a na turistických chodníkoch dnes stretávame starých, mladých i rodiny s deťmi. A práve posledná z menovaných kategórií potrebuje okrem motivácie naučiť deti vnímať krásu hôr a nadchnúť ich tak pre celoživotný záujem aj niekoľko rád.

Určite nestačí dať dieťa do nosiča, prípadne mu len obuť tenisky a vyraziť, tvrdia horskí záchranári. Podľa nich nie je príprava na túru s deťmi iba o vhodnom oblečení, či zabalenej fľaške vody. Než dieťa vyrazí s rodičom do prírody, malo by byť pripravené mentálne, fyzicky a tiež materiálne.

Deťom treba urobiť prestávku a zoznámiť ich napríklad aj s tým, že rastliny v národných parkoch sú chránené a nesmú ich trhať. Alebo si naštudujete povesť a prerozprávajte ju deťom. Našim tipom sú Povesti o slovenských jazerách, plesách, studniach a studničkách od Igora Válka. Nájdete v nej mnoho inšpirácie. Foto: Peter Tobis

  • „Dôležité je zapojiť deti do plánovania túry. Povedať im, čo ich tam čaká, ako sa tam dostanú a čo tam budú robiť,“ vysvetľuje na webovej stránke Horskej záchrannej služby horský záchranár Igor Žiak. Ak sa rodič rozhodne vyjsť so svojimi deťmi na niektorú z tatranských chát, môže sa stať, že do cieľa nedorazia. Deti totiž turistiku vnímajú úplne inak, než dospelí. „Cieľ túry v podobe vrcholu, či horskej chaty je pre dieťa úplne nepodstatný. Ide mu o spoločne strávený čas,“ dodáva Žiak.

    Podľa jeho slov sa musia rodičia pripraviť na to, že veľké turistické plány môžu byť ukončené po dvadsiatich minútach chôdze, kedy dieťa zaujme skala, strom, potôčik, či čokoľvek iné a dokáže ho zamestnať. U najmenších detí platí dvojnásobne, že cesta je cieľ.

    „Turistika je pre dieťa nudná. Takže by to mal byť zážitok spojený s dotykom, vôňou, s dobrým počasím a s ľahkým vyčerpaním. A natvrdo treba deti už na začiatku nadopovať cukrom. Veď ten počas túry spália,“ doplní dlhoročný záchranár, ako dosiahnuť u detí dostatok energie na aktívne trávený čas v prírode a horskom teréne.

Deti treba z nosičov občas položiť na zem, aby sa im dobre prekrvili končatiny. Ilustračné foto: NF

  • A ako horskí záchranári vnímajú rodičov s maličkými deťmi v nosičoch? Podľa nich je dôležité, aby turistika nebola módnym výstrelkom, ale súčasťou aktívneho života rodičov. Radia na takúto túru sa  dôsledne pripraviť. Náhradné oblečenie, naplánovaná trasa, predpoveď počasia, tekutiny a strava, v lete priedušné oblečenie a ochrana pred slnkom – to má byť základ. Dôležité je, aby najmenší turisti v nosiči nesedeli príliš dlho, treba, aby sa im dostatočne prekrvovali končatiny, čo znamená z času na čas ich postaviť na nohy a zabaviť ich okolitou prírodou.

    Ale popri starostlivosti o deti by rodič nemal zabúdať ani sám na seba. Horská záchranná služba má vo svojom archíve záchranné akcie, kedy v rôznych ročných obdobiach pomáhali rodičom, ale na palube vrtuľníka nebolo miesto pre všetkých zúčastnených a deti do bezpečia sprevádzali okoloidúci turisti.

    „Je to ako v lietadle pri dekompresii. Najprv kyslíkovú masku nasadí rodič sebe, až potom svojmu dieťaťu. Inak by mu nebol schopný pomôcť,“ dodáva Igor Žiak.

    Najväčšou odmenou je pochvala. Ale občas nestačí len tá od rodičov. Ak deti počujú povzbudenie aj od náhodných turistov, ich motivácia a výkon rastie. „Ísť do prírody by mala byť bežná vec, preto netreba z jedného výletu hneď urobiť výkon roka. Všetko s mierou,“ dodáva horský záchranár.

  • No zároveň upozorňuje, že letná sezóna, ktorá je v plnom prúde, má svoje pravidlá. Tie platia obzvlášť pre rodiny s deťmi. Turistické chodníky sú plné, slnko páli, zásoba vody je pravidlom číslo jeden. Druhým je vedieť sa z túry vrátiť včas, respektíve vedieť nájsť rýchlo bezpečný úkryt, lebo počasie je v horách vrtkavé. Na silné búrky a nebezpečie, ktoré so sebou nesú, by turisti najmä v týchto dňoch nemali zabúdať. Horskí záchranári pripomínajú, že na túru je potrebné vyraziť skoro ráno a keď sa okolo poludnia začnú po nebi preháňať ťažké mraky a ozývať hrmenie, je lepšie sedieť už niekde v bezpečí a suchu. .

    Zobrať dieťa do prírody je jeden z najväčších benefitov, aké mu rodič v útlom veku môže dať, uzatvára text na webovej stránke Horskej záchrannej služby. Veď pohyb na čerstvom vzduchu je to najprirodzenejšie, čo pre zdravý život každý z nás potrebuje.

Vysoké Tatry

Ako sa chrániť pred slnkom na horách?

Ilustračné foto:  Na zmenu teploty pri túrach v horách sa treba pripraviť. Foto: Artist

Počas uplynulého víkendu sa horskí záchranári takmer nezastavili. Iba v Tatrách asistovali pri riešení vyčerpanosti a nevoľnosti turistov na Tatranskej magistrále, ošetrovali zranenia pri Popradskom plese a dávali do poriadku poľského turistu, ktorý spadol v Lastovičej štrbine Malého Pyšného štítu.

Ani zďaleka sme nevymenovali všetky zásahy. Aj preto Horská záchranná služba apeluje na zodpovednosť návštevníkov našich veľhôr. Rozbehnutá letná sezóna sa prejavuje aj na počte a charaktere zásahov profesionálnych a dobrovoľných záchranárov nielen v Tatrách, ale aj vo všetkých slovenských pohoriach.

Horskí záchranári pomáhali poľskému turistovi, ktorý spadol v Lastovičej štrbine Malého Pyšného štítu. Foto: archív HZS

  • Na čo najčastejšie turisti zabúdajú? Predovšetkým na potrebnú ochranu pred slnkom a dostatok tekutín. Uplynulý víkend zamestnali kolabujúci turisti záchranárov najmä vo vysokotatranských lokalitách.

    Horská záchranná služba preto pripomína všetkým turistom, že pri plánovaní túr a výletov by nemali zabúdať na dostatočný zdroj tekutín, prísun energie najmä pri dlhších a náročnejších výstupoch a na potrebnú ochranu pred slnečným žiarením, ktoré je v horách intenzívne. Dôvodí predovšetkým skutočnosťou, že množstvo tatranských turisticky značených chodníkov vedie exponovaným terénom bez možnosti úkrytu v tienistých miestach.

Turista potreboval pomoc na Tatranskej magistrále pri Sliezskom dome. Bol vyčerpaný. Foto: archív HZS

  • Dôležité je ešte pred začiatkom túry sledovať predpoveď počasia. To sa počas horúcich letných dní rýchlo mení a často sa vyskytuje intenzívna búrková činnosť.  Preto horskí záchranári apelujú na zodpovednosť návštevníkov veľhôr a pripomínajú, že na túru je nevyhnutné vyrážať v skorých ranných hodinách. Na niektorých miestach nad 2000 metrov n. m. sa stále rozprestierajú snehové polia, ktoré by turisti nemali podceňovať.

    Do horského terénu je nevyhnutná vhodná pevná obuv. Často sa stane, že turisti na snehové polia vstúpia a uprostred nich sa nevedia dostať ďalej, ale ani späť a musia čakať na pomoc. Preto je potrebné pred vstupom do takéhoto terénu nasadiť si turistické mačky a pomáhať si paličkou alebo cepínom.

  • Ďalšie nebezpečenstvo spočíva v tepelných rozdieloch. Ako horskí záchranári pripomínajú, pred horúcim letným slnkom sa turisti radi ukrývajú v priestoroch chladnejších a vlhkejších jaskýň. No návrat do rozhorúčeného dňa po skončení prehliadky,  a teda najmä veľké teplotné rozdiely často spôsobujú kolaps. Najmä starší ľudia prechod z chladu do tepla nezvládnu.

  • Stáva sa to aj skúseným horolezcom. Jedna zo záchranných akcií smerovala k dvom poľským horolezcom, ktorých počas prechodu hrebeňom Kôprovského štítu v sobotu prekvapil náhly pokles teploty a požiadali o pomoc (obr. vyššie).
  • Zodpovedný prístup riziko nevylúči, ale určite ho eliminuje, akcentuje Horská záchranná služba. Pre zvýšenie bezpečnosti pohybu v horách preto odporúča sledovať aktualizované výstrahy na svojej internetovej stránke. Dostupná je tiež mobilná aplikácia. Treba myslieť aj na vhodné komerčné poistenie. Človeka síce nedokáže v nebezpečí ochrániť, ale určite zníži náklady spojené s prípadnou záchrannou akciou.
Sanatórium Dr. Guhra

Doktor Guhr vyháňal pacientov na lyže, sánky a túry

Ilustračné foto: Sanatórium Dr. Guhra sa k pôvodnému názvu vrátilo v roku 2003. Foto: archív MKreo

Keď sa koncom leta 1933 rozniesla Vysokými Tatrami správa, že Michal Guhr, hlavný lekár Tatranskej Polianky, horolezec, lyžiar, prezident mnohých športových a kultúrnych združení, filantrop, horský záchranár už nie je medzi živými, mnohí nechápali.

Mal šesťdesiat rokov a veľa plánov, a to nielen v sanatóriu, ktoré založil, a ktoré mu prinieslo obrovskú odbornú reputáciu. Doktor Michal Guhr zomrel na sepsu po predchádzajúcej liečbe infekcie a Vysoké Tatry ostali v šoku. Všestranný muž, ktorý naše veľhory preslávil na mnohých frontoch a bol zakladateľom a organizátorom mnohých vysokotatranských aktivít, zanechal prázdno, ktorého zaplnenie si málokto vedel predstaviť.

Vstup do Sanatória Dr. Guhra. Foto: archív MKreo

  • Napríklad aj v oblasti tatranského kúpeľníctva. Kým v ňom zakotvil podstatnou časťou svojho života, spoznával význam zimných pobytov v mnohých strediskách vysokohorskej liečby v Európe. Keď sa natrvalo usadil v Tatranskej Polianke, ktorú založil jeho otec a strýko, bol už presvedčeným propagátorom zimnej klimatickej liečby v našich veľhorách, čo im pomohlo stať sa celoročnou destináciou. Zameral sa hlavne na Graves-Basedowu chorobu (autoimúnna choroba štítnej žľazy), bol u nás priekopníkom jej liečby.

    Šéflekárom a spolumajiteľom vodoliečebného ústavu sa stal na konci 19. storočia a začiatkom toho dvadsiateho prebral vedenie celej Tatranskej Polianky. Hovorilo sa o ňom, že pacientov vyháňal na lyže a sánky a nútil ich športovať.  Šport považoval za základnú liečebnú procedúru, neskôr zaviedol novú priekopnícku liečebnú metódu – pneumotorax. V tomto roku si pripomíname 150 rokov od jeho narodenia a 90 rokov od smrti.   

Epitaf  v kúpeľnom areáli venovaný J. Wolkerovi. Foto: Júlia Chreňová

  • Mal stovky pacientov. No jeho najznámejším bol Jiří Wolker. Talentovaný český básnik si v roku 1923 liečil v Tatranskej Polianke tuberkulózu. Býval na izbe č. 23 a často chodil k jazierkami neďaleko sanatória a pri tom severnom, 36 dní pred svojou smrťou, napísal známy epitaf. Dnes je tam osadená pamätná tabuľa a nápis na nej pripomína tragédiu mladíka, ktorý miloval život, ale osud mu nedovolil ho naplniť.  

    Po znárodnení dal meno sanatóriu, ktoré sa mu snažilo vrátiť zdravie. Premenovali ho na Wolkerov odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Po úbytku pacientov s TBC sa v ňom liečili pacienti s nešpecifikovanými respiračnými chorobami, ako sú astma, chronická bronchitída, rôzne alergie a podobne.  K pôvodnému názvu sa Sanatórium Dr. Guhra vrátilo v roku 2003, a to po transformácii štátnej príspevkovej organizácie na neziskovú poskytujúcu všeobecne prospešné služby.

  • A sme v súčasnosti. Aj teraz je tatranská klíma balzamom pre pacientov s pľúcnymi chorobami. Do sanatória, ktorému vrátili meno jeho zakladateľa, sa chodia liečiť ľudia predovšetkým s astmou a rôznymi alergiami. Poskytuje ústavnú liečebnú starostlivosť i kúpeľnú starostlivosť, zariadené je aj na rekondičné či relaxačné pobyty.  Rekonštrukciou pôvodných priestorov tu vzniklo 151 lôžok s potrebným zázemím a službami.

  • Zdroj: Nostalgické Tatry, wikipedia, Sanatórium dr. Guhra, TASR

plnené tortilly

TIP na turistickú desiatu: Plnené tortilly

Niekto má počas turistiky radšej ľahké a jednoduché jedlá, ktorá zbalí do krabičky a môže si ich počas dňa kedykoľvek vychutnať. Práve pre tých je ako stvorený recept – tortilly plnené s lososom a pažítkovou pomazánkou.

Náš tip sú jednoznačne plnené tortillky s lososom. 

Suroviny:

  • 4 tortilly
  • 1 smotanová nátierka
  • hrsť čerstvej pažítky
  • 1 balenie Údeného lososa
  • 1 balenie strúhaného syra
  • soľ a čierne korenie

 

 Postup:

–    Čerstvú pažítku nakrájame na malé kúsky a zmiešame s celou smotanovou nátierkou. Zmes dochutíme soľou a čiernym korením.

Nakrájame pažítku
Nakrájame pažítku. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Pšeničné tortilly rozrežeme na polovice. Každú natrieme nátierkou, pridáme údeného lososa, čerstvú pažítku a strúhaný syr.
Tortilly naplníme zmesou
Tortilly naplníme nátierkou, údeným lososom a syrom. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Tortilly podľa návodu zložíme a opekáme v predhriatom grile.
Tortilly opekáme
Tortilly opekáme. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Hotové tortilly uložíme do misky a šup na túru.

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk