Počasie v Tatrách

Tatranské chodníky pokrýva ľad, ale víkend bude zaliaty slnkom

Víkendoví návštevníci sa môžu tešiť. Privítajú ich slnkom zaliate Tatry. Dnes a zajtra bude aj vo vyšších polohách teplo, v nedeľu sa mierne ochladí. Budú platiť výstrahy pred miernym lavínovým nebezpečenstvom, snehom a ľadom.

Po lejakoch z minulého víkendu a začiatkom tohto týždňa sa počasie ustálilo, no tatranské chodníky – najmä vo vyšších polohách – budú na povrchu zľadovatené. Horská záchranná služba varuje pred nebezpečenstvom úrazu a upozorňuje, že na túru si treba zobrať kompletnú zimnú výstroj.

Stále platí, že Chata Plesnivec je otvorená iba počas víkendov, že chodník medzi Hrebienkom a Rainerovou útulňou je nebezpečný, lebo sa zrútila jeho časť a že modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný. 

Výstrahy platia aj pre Západné Tatry a aj v tejto oblasti je potrebné vychutnávať si turistiku s kompletným zimným vystrojením a veľmi opatrne, lebo povrch chodníkov je tvrdý až zľadovatený, hrozia úrazy. Horskí záchranári tiež upozorňujú, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre popadané stromy. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Aj turistika v Nízkych Tatrách má svoje obmedzenia. To hlavné sa vo výstrahách HZS spomína hlavne v súvislosti s nebezpečenstvom úrazu na zľadovatených chodníkoch. Ale platí aj upozornenie na ťažkú priechodnosť červeného TZCH z Ludrovej na Salatín, a tiež na to, že niektoré turistické trasy v pohorí boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi. 

Autor titulnej fotografie: Danka Búzová

Deti v Tatrách

S deťmi na hory? Pravdaže! Povieme vám, od akého veku a kam

Zima vstupuje do svojho finále, prichádzajú jarné prázdniny a s nimi otázka: Kam s deťmi? Na hory predsa? – odpovie veľa rodičov. Časť z nich má ale pochybnosti. Kam, aké trasy vybrať a od akého veku dieťaťa sú vhodné? Máme odpovede.

Najskôr si odpovedzme na to, či sú práve jarné prázdniny vhodné na prvé kontakty dieťaťa s turistikou. Áno, ak je na to zvyknuté a rodičia ho do hôr berú pravidelne a vedia odhadnúť riziká počasia, potrebu dobrej výstroje a kondíciu svojho potomka.

Zvážiť to treba v situácii, keď dieťa nie je zvyknuté na túry, je malé, nezvládne ľad, sneh či dážď a nemá so zimnou turistikou žiadne skúsenosti.

Deti sa túram prispôsobia, treba ich motivovať
Deti sa túram prispôsobia, no treba ich motivovať. Autor fotografie: Outdoormamas

No jednoznačné – nie neplatí. Vždy je to na rodičoch, ich zodpovednosti. Deti treba na pobyt v horách zvykať za každých okolností a možno by sme boli prekvapení, čo všetko naše dieťa zvládne. Skúsenosti rodičov na túto tému sa skoncentrovali aj v našej facebookovej skupine Vysoké Tatry.

Juraj Kúdela napríklad tvrdí, že jeho štvorročný drobec zvládol okrem iných aj Roháčske plesá, Katarína Králiková Vatajová pochválila svoju 3,5-ročnú dcéru, ktorá po vlastných zdolala cestu na Zbojnícku chatu a späť. Michaela Adamovičová pochválila svoje dieťa, ktoré od štyroch rokov chodí na túry po vlastných, ale podľa nej je dôležité, že dieťa treba motivovať, nasilu to nemá význam.

Popradské pleso
Popradské pleso je tip na začiatočnícku turistiku detí. Autor fotografie: Norbert Bojda

Martina Pokopcová publikovala svoju skúsenosť, že dieťa treba zaťažovať postupne. Jej dieťa chodí na túry od troch rokov, prvé boli na Jamské pleso, Zámku, Popradské pleso… A potom každý rok bolo túr viac a viac a náročnejších. Natália Belujská k téme dodáva, že vždy je to individuálne a radí na začiatok zobrať dieťa na Hrebienok – pešo popri trati.

„Je to ľahúčka minitúra, dieťa a otestuje, vy viete, či to zvláda a či mu možno naložiť aj viac a hore sa dá rozhodnúť, či cesta späť bude po svojich alebo lanovkou.“ Podľa nej je radosť z prechádzky vždy základ. A potom deti zvládnu viac. Jana Soporská napríklad dodáva, že jej 5-ročná dcéra vyšla na Ostrvu.

S Hrebienkom nič nepokazíte
S Hrebienkom a detskými turistami nič nepokazíte. Autor fotografie: Ján Šoltýs

„So synom som začala chodiť do hôr vtedy, keď mal poldruha roka,“ píše Martina Dideková. „Chvíľu nosič, chvíľu po svojich. V troch rokoch vyšiel na Hrebienok, Skalnaté pleso, Popradské pleso a iné. Do pätnástich sme prešli všetky značkované trasy v Tatrách. Z tých kopcov sa tešil, je to super strávený čas,“ dodáva.

„Mňa brávali rodičia do hôr od mojich dvoch rokov,“ uvádza Lukáš Blackheart Husák. „Odvtedy nosím v hlave suvenír v podobe jazdy z Tatranskej Lomnice,“ dodal.

„Je to na deťoch,“ pridáva komentár Roman Uhlík. Má dvoch synov. „Starší bol na Žiarskej chate ako trojročný, v piatich si dal okruh okolo Roháčskych plies. Mladšieho turistika neoslovila.“

Žiarska chata.
Žiarska chata - aj to je cieľ turistiky rodičov s deťmi. Autor fotografie: Radomír Bednár

Preto rodičia upozorňujú najmä na to, že sa netreba unáhliť a neprispieť tak k tomu, že dieťa získa k chôdzi v teréne odpor. No nie je to prípad napríklad Jozefa Bárdyho, ktorý sa začal túlať s deťmi od ich štyroch rokov. Dnes majú 31 a 33 a vraj za to otcovi veľmi ďakujú.

Ak sú deti malé, začať treba nosičom. „A potom ho nosiť so sebou iba pre prípad, že prestrelíme vlastné očakávania a vyberieme dlhú túru. No takmer to nebolo treba, vždy sme našli takú prechádzku, ktorú dieťa zvládlo,“ zveruje svoju skúsenosť Peter Kováčik.

Synovia Andrey Feckovej zvládli ako 7- a 9-roční Ostrvu a v pohode denne aj 15 – 20 km v každom ročnom období. „Najradšej majú novoročné výstupy a opekačky v snehu,“ dodáva skúsenosť so zážitkami.

Téryho chata
Téryho chata môže byť cieľom už skúsených detských turistov. Autor fotografie: Peter Kubičár

„So synmi chodíme do hôr od malička. Začali sme Nízkymi Tatrami, už zvládnu aj Téryho chatu,“ uvádza Petra Nejedlá a dodáva, že náročnosť stupňovali postupne. „Dôležité je, aby dieťa bolo zdravé,“ pridal sa do diskusie Ernest Salzer a zdôraznil, že to, koľko detí zvládzu, je otázka dobrej motivácie. „Aj povahy,“ konštatuje Ester Demjanová. „Veľa urobí príklad rodičov.“

A mohli by sme vymenúvať príklady a skúsenosti aj ďalej. No vždy, v každej rodine, pri každom dieťati je to individuálne a svoje robí aj kondícia malého športovca.

Ak ste sa dostatočne neinšpirovali predchádzajúcimi odporúčaniami, kliknite na stránku cezhory.sk a v sekcii Tatry s deťmi nájdete viac tipov na nenáročné túry s deťmi, viaceré sa dajú zvládnuť aj v zime a niektoré aj s kočiarikom.  

Sánkovačka. Spestrenie zimnej turistiky s deťmi
Sánkovačka. Spestrenie zimnej turistiky s deťmi. Autor fotografie: Jana Futejová

Spomenieme napríklad túru na Chatu pod Soliskom, okruh okolo Štrbského plesa, túru na Skalnatú chatu či Žiarsku chatu. Nájdete pri nich aj informácie o dĺžke trasy, trvaní túry, prevýšení, charakteristike terénu, ale aj východzie osady s dopravným prepojením.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Pád lavíny zo Salatína

Ak padne lavína, pomáhať by malo čo najviac ľudí. V sobotu to tak celkom nebolo

Prehľadávanie lavíny.  Ilustračné foto:  HZS

V sobotu – 10. februára –  padli v Západných Tatrách dve lavíny. Našťastie, bez obetí. No pod snehom mohli byť ľudia. Bola hmla a svedkovia pádu lavín nevedeli jednoznačne povedať, či niekoho nezasypalo, keďže v oblasti sa vždy pohybuje veľa skialpinistov a snowboardistov.

Pád prvej z lavín ohlásili Horskej záchrannej službe v stredisku Roháče – Spálená dvaja skialpinisti v sobotu krátko po trinástej hodine. Lavína padla zo Salatína, keď obaja skialpinisti stúpali pešo s lyžami na batohu vpravo od centrálneho žľabu v časti Ypsilóny.

Ako uvádza správa záchranárov z Oblastného strediska HZS Západné Tatry, počas výstupu sa s nimi uvoľnila veľká lavína.

„Obaja ostali na povrchu so zraneniami, ktoré im dovolili zostup dolinou pešo, lebo lyže im polámalo. Pred pádom lavíny bola v lokalite hmla a viditeľnosť  pár metrov. V tom čase bol neďaleko ďalší skialpinista – pri sedielku nad Čiernou vežičkou. Keď lavína zastala, v jej hornej tretine zbadal dvojicu skialpinistov a vybral sa im na pomoc.“

Príprava na prehľadávanie lavíniska

Lavínisko, ktoré bolo treba prehľadať. Ilustračné foto:  HZS

Správa záchranárov ďalej uvádza, že sa pustil aj sám do prehľadávania lavíny vizuálne, ale aj  pomocou lavínového prístroja. Nebolo totiž celkom jasné, či sa pod snehom nenachádzajú ďalšie osoby.

V Salatínskej doline, ako potvrdzujú horskí záchranári, je vždy veľa skialpinistov a snowboardistov. Keď je pekne, je ich stovky, keď zlé počasie, ako v spomínanú sobotu, tak desiatky. Aj svedok pádu lavíny tesne pred tým, ako sa zosunula, obiehal v týchto miestach lyžiarku a nebolo jasné, či ju, alebo aj iných športovcov, lavína nezasiahla.  

Na miesto ihneď po ohlásení pádu lavíny vyrazil psovod s lavínovým psom a jeden dobrovoľný záchranár z hornej stanice lanovky.

„V doline sa v tom čase nachádzal profesionálny horský záchranár a zároveň horský vodca, ktorý sa spolu s ďalším horským vodcom a ich klientmi pridali ku záchranárom a pokračovali na lavínište. Zakrátko sa k nim pripojil ďalší dobrovoľný záchranár HZS s troma kamarátmi a spoločne prehľadávali lavínište lavínovými prístrojmi a následne pomocou sondovania.  Aj svedok pádu lavíny pomáhal pri pátraní. Asi po polhodinke sa k nim pridal ďalší psovod HZS s lavínovým psom,“ popisujú udalosti horskí záchranári.

Nebola to ľahká práca. V oblasti fúkal silný vietor, v nárazoch dosahovalrýchlosť  20 – 25 m/s. Naviac, približne v čase, kedy sa odtrhla lavína pod Salatínom, padla ďalšia veľká lavína za Čiernou vežičkou smerom k sedlu Parichvost.

„Aj tú prepátravali lavínové psy. Po viac ako troch hodinách sondovania bolo miesto skontrolované  aj vyhľadávacím zariadením RECCO, ktoré doviezol záchranár ratrakom na hornú stanicu lanovky z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry. Použilo sa aj pri prvej z padnutých lavín, nezvestnosť žiadnej osoby sa nepotvrdila,“ konštatuje správa HZS. Prehľadávacie práce trvali asi 5 hodín.

Lavínisko má prehľadať vždy čo najväčší počet ľudí

Je dobre, ak lavínisko prehľadáva čo najviac ľudí s vhodným výstrojom. Ilustračné foto:  HZS

Záchranári v spomínanej správe uviedli aj to, že lavína, ktorá sa uvoľnila z Ypsilonu, mala dráhu asi 600 m so šírkou nánosu 200 m a priemernou výškou 2,5 m. Maximálna výška nánosu predstavovala 5 – 6 m. Lavína pod Čiernou vežičkou bola o niečo menšia.

Aj sobotná skúsenosť s prehľadávaním lavín ukázala, že veľmi dôležitá je rýchla pomoc. Horskí záchranári preto vyzývajú všetkých, ktorí majú potrebnú výstroj a výzbroj a sú svedkami pádu lavín a boli odborne poučení, aby sa nevyhýbali pomoci a nebáli sa ju ponúknuť záchranárom.

Aj v spomínanú sobotu sa do preventívnej pátracej akcie zapojilo okolo dvadsať osôb, medzi nimi aj klienti horských vodcov. No spomedzi desiatok ľudí, ktorí si lavínu fotili a prechádzali popri nej, ponúkol pomoc iba jeden skialpinista.

Na druhej strane, ako zdôrazňujú horskí záchranári, ľudia, ktorí nemajú potrebnú výstroj, resp. s ňou nevedia disponovať, aby sa k miestu nehody nikdy nepribližovali. Pád ďalších lavín je vždy možný. Vyzývajú preto k väčšej tolerancii, lebo nikdy nevieme, či pomoc raz nebudeme potrebovať aj my. 

Odpadky pri ceste na Zelené pleso

Čo je najväčšou hanbou Tatier?

Odpadky pri ceste na Zelené pleso. Foto: Gyorgy Kerepesi

Máme svoje potreby a v hore necháme kopu papiera a… exkrementy, plienky. Tiež odpad, tiež stopa po ľuďoch a nie všetko sa rozloží. Najmä nie skoro. Čo s tým?

Všetci to poznáme. Ideme do hory, zoberieme si desiatu, obed – občerstvíme sa, ak sme slušní, odpadky zabalíme do plecniaka a znesieme dolu. No nie všetko sa zniesť dá.

Je tu riešenie, aby naša príroda neostala poznačená niečím, čo síce je prirodzené, ale na očiach byť nemusí. Už aj na Slovensku existuje kampaň Nezanechaj žiadnu stopu, alebo ľudovo povedané – Neserme na to.

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov. Foto: bezstopy.sk 

Ide o slovenskú verziu filozofie Leave no trace (www.int.org), teda o ekologické odstránenie a skladovanie ľudských výkalov, čo je tiež súčasťou ochrany prírody. Nejde „iba“ o špinu. Fekálie sú napríklad aj zdrojom koliformných baktérii, čo môže ohroziť vodné zdroje. 

Kampaň sa venuje toaletným lopatkám, kula handričkám, ekologickým latrínam, čo je separácia moču a stolice) a všetkým, čo s tým súvisí. Ak ohŕňate nos, vedzte, že nemáte nad čím. Téma nesmie byť tabu, nemôžeme si zakrývať oči, inak si hory zanešvárime tak, že aj na tých najmenej prístupných miestach čoskoro nebude kam stúpiť.

Organizátori kampane, ktorá vznikla v spolupráci s OZ Sloboda pohybu a obchodu Outdoorline,  sú presvedčení, že sa s tým dá niečo robiť. Ak to ide inde, pôjde to aj u nás a chcú spolupracovať s outdoorovými obchodmi, samosprávami, správcami útulní a podobne.

Záložky upozorňujúce na potrebu odísť z hôr bez stopy.

Záložková kampaň. Foto: bezstopy.sk

Začať niekde treba, preto začali letákmi, ktorým Slováci rozumejú: Naše hory nie sú smetisko, ani záchod! Dobrovoľníci ich umiestňujú na latríny a WC v horách. Zrozumiteľne je na nich vysvetlené, čo majú návštevníci hôr robiť, aby nenechali v prírode spúšť.

Na svete sú už aj záložky do kníh Nezanechaj žiadnu stopu, ktoré sa ponúkajú návštevníckej verejnosti a motivujú ju k ekologickému správaniu. Osveta je dôležitá, lebo so slobodou pohybu ide ruka v ruke zodpovednosť.

Latrína s letákom. Útulňa pod Chabencom

Leták na latríne v Útulni pod Chabencom. Foto: bezstopy.sk

V niektorých outdoorových obchodoch sa už predávajú toaletné lopatky, teda toaletky a kula handričky. To prvé je určené na zahrabanie stolice, to druhé na utretie. Organizátori kampane predpokladajú, že sa im do ich predaja podarí zapojiť čoraz viac obchodov.

Rovnako sa sústreďujú na presviedčanie zodpovedných zo samosprávy, aby v horách či v blízkostí stredísk turistického ruchu, ktoré majú pod svojím dohľadom, budovali iba ekolatríny.

Lopatky na zahrabávanie odpadu

Lopatka na zahrabávanie odpadu sa dá zavesiť na batoh. Foto: bezstopy.sk

Tí turisti, ktorí vnímajú túto tému ako dôležitú, tvrdia, že nejde o nič zložité. Lopatka je ľahká, dá sa zavesiť na plecniak, použiť sa dá kdekoľvek s výnimkou blízkosti či spádu vodného zdroja. V ponuke sú ľahšie plastové verzie, ale aj drahšie, duralové lopatky.

Tie prvé sa ľahko zlomia, kampaň ich neodporúča. Naopak – odporúča investovať do drahšej toaletky, ktorá vydrží dlhšie a dá sa ňou zakopať aj toaletný či iný papier. Ale zvážte hĺbku, aby ste nepoškodili pôdny kryt, najmä v národných parkoch je lepšie túry si plánovať tak, aby ste došli do chát alebo útulní a tam vykonali svoju potrebu.   

Vreckovky či toaletný papier môže nahradiť kula handrička

Kula handička nezaberie veľa „miesta“. Foto: bezstopy.sk

No vreckovky či toaletný papier môže nahradiť aj kula handrička. Najmä ženy by ich mali používať a vnímať ich ako súčasť batožiny pri výletoch do hôr. Treba im dať šancu, lebo vreckovky sa v prírode iba tak „nevyparia“. Ich rozloženie trvá asi tri mesiace, toaletnému papieru na to treba asi mesiac, vlhčené obrúsky sú úplne iná kapitola. Handrička na cikanie je antimikrobiálna rýchle schnúca, odolná voči zápachu. Vyrába sa z netoxického materiálu.

Možno ju používať opakovane. Na utieranie je určená vnútorná, čierna strana. Dá sa používať aj počas menštruácie. Po použití sa zopne dovnútra, môže sa zavesiť na batoh a na vzduchu sa rýchlo vysuší. Opláchnuť ju možno hoci aj na konci dňa.

Nuž, čo, presvedčili sme vás? Ešte je síce zima a to, čo sme „naložili“ Tatrám teraz až tak nevidno. No čochvíľa bude. A potom nastane čas aj na otázky: Stojí nám naozaj naša pohodlnosť za to, aby sme si kazili krásne výlety pohľadom na nevábne kôpky v okolí chodníkov? Alebo s tým niečo urobíme… 

Ľubovniansky hrad

Ľubovnianske múzeum – to je hrad Ľubovňa a skanzen pod ním

Jasná. Ilustračné foto:  Ľubovnianske múzeum

Ľubovnianske múzeum má dva interesantné body – Hrad Ľubovňu a skanzen pod hradom. Najmä v lete sú častým cieľom turistov, ktorí do ich priestorov prídu aj v rámci dovoleniek v našich veľhorách. Tamojší múzejníci ich lákajú rôznymi chuťovkami a interesantným programom, ktorý takmer každý víkend láka do hradu i národopisnej expozície množstvo návštevníkov.

Čím je hrad významný? Bol postavený na prelome 13. – 14. storočia a už jedna z prvých zmienok o ňom prináša informácie o tamojšom stretnutí uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským kráľom Vladislavom Jagellonským a podpísali na ňom dohodu o priateľstve a mieri.

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov. Foto. Ľubovnianske múzeum

Ako uvádzajú historické pramene, koncom roku 1412, v roku spomínaného stretnutia, sa hrad stal súčasťou spišského poľského zálohu na ďalších 360 rokov. A počas švédsko-poľskej vojny (1655 – 1661) boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Ich repliky si na hrade môžete pozrieť i dnes.

Počas prehliadky vám sprievodcovia tiež povedia, že v roku 1768 bol na hrade väznený známy dobrodruh a neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Zaujímavosťou je, že hrad bol obývaný až do roku 1944. Žili na ňom jeho majitelia Ján Kanty Zamoyski, ktorý si vzal za manželku španielsku infantku Isabellu de Bourbon.  

Prehliadku zvládnete za približne dve hodiny a v rámci nej je možné v niektorých termínoch zhliadnuť aj vystúpenia sokoliarov. Hrad je prístupný aj pre nevidiaci a nepočujúcich, pohyb priestorom i kontakt s exponátmi zabezpečujú špeciálne pomôcky.

Národopisná expozícia Ľubovnianskeho múzea

Národopisná expozícia je určená aj pre zdravotne hendikepovaných návštevníkov. Foto. Ľubovnianske múzeum

To isté platí aj o národopisnej expozícii pod hradom. V tamojšom skanzene môžete absolvovať množstvo národopisných podujatí – v lete takmer každý víkend.

Skanzen bol sprístupnený v roku 1985 a ukazuje pánsky i ľudový život našich predkov. Približuje ho cez život na tradičnej dedine horného Spiša a Šariša, teda na území, kde odjakživa žili Rusíni, Gorali, Nemci, Židia i Rómovia.

Podujatia v ľubovnianskom skanzene, ich sezónou je leto

Počas leta sa v skanzene koná mnoho národopisných podujatí určených pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Ich kalendár je na webe múzea. Foto. Ľubovnianske múzeum

Nachádza sa v ňom 32 obytných a hospodárskych stavieb, v ich areáli možno sledovať ukážky nielen tradičného bývania, ale aj chovu hospodárskych zvierat. Dominantou skanzenu je drevený gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.

Tatry na poľskej strane

V našich Tatrách platí zimná uzávera, v poľských sa platí vstupné

Poľský Tatranský národný park nie je zadarmo a tiež v ňom majú uzávery a obmedzenia. Koľko stojí vstupné a ktoré zákazy sú najdôležitejšie?

Každá minca má dve strany. A aj fakt, že na poľskej strane Tatier neplatí zimná uzávera, nemusí automaticky znamenať, že návštevník môže v horách za našimi severnými hranicami všetko, byť všade a bez obmedzení. Veľkým rozdielom medzi parkom v našich a poľských Tatrách sú napríklad tamojšie poplatky. A nie je to jediný rozdiel.

 Pozrime sa na nich podrobnejšie. Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy, skr. TPN) hraničí s našim Tatranským národným parkom. Dnes má rozlohu 21 197 ha a je jedným z najväčších v Poľsku a jediným, ktorý sa rozprestiera v horách.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo Poliaci neuvažujú o vyhlásení zimnej uzávery. Ako hovorí riaditeľ TPN Pawol Skawinski v rozhovore pre lesytanap.sk, chcú umožniť ľuďom užiť si hory aj v zime, lebo Tatry sú v ich krajine jediným horstvom vysokohorského charakteru.

Krásny pohľad na poľské štíty. Od Swinica po Kozi Wierch. 

Poliaci majú v parku 275 kilometrov turistických chodníkov a jedným zo zásadných obmedzení v ich časti Tatier je to, že zaviedli v období od 1. marca do 30. novembra zákaz turistiky v noci. Platí od súmraku do úsvitu. Znamená to, že si treba svedomito naplánovať túry a vystríhať sa pohybu v TPN po zotmení. Platí aj pravidlo zákazu pohybu mimo turistických chodníkov, čo je v Poľsku rokmi uplatňovaná zásada, ktorá sa nespochybňuje.

V spomínanom rozhovore riaditeľ zdôrazňuje tiež, že v parku nemajú záujem drasticky obmedzovať počet návštevníkov. Uprednostňujú rozšírenie dôležitých informácií v strediskách turistického ruchu, kde sa ľudia online dozvedia, koľko turistov už v ten deň vošlo do tatranských dolín. Ak zistia, že ide o niekoľkotisícové číslo, môžu upustiť od vstupu do parku, aby sa v horách necítili ako „na Václaváku“.

Morské oko

Morské oko v zime. Foto. Jaroslav Lengyel

Tatry na poľskej strane navštívi ročne asi 4 milióny turistov. Trasy možno absolvovať individuálne alebo so sprievodcom. Ak ide o organizované výlety pre školákov, musia ich viesť autorizovaní tatranskí sprievodcovia. To je pravidlo, ktoré treba rešpektovať.

Na turistických chodníkoch, kde sa prevádzkuje zimná turistika, sú v Poľsku v platnosti letné značky. Keď napadne sneh, nie sú vždy viditeľné. Preto sa odporúča, aby sa na chodníky nad hranicou lesa vybrali iba veľmi skúsení turisti so znalosťou teréne. Vždy je to na vlastné riziko. Ani pre lavínové nebezpečenstvo nebývajú turistické chodníky v poľských Tatrách uzavreté. Je na rozhodnutí každého turistu, či sa mu oplatí riskovať.

Zawrat, Dolina pięciu stawów polskich. Timea Sikora

Na Slovensku je bežne rozšírený mýtus, že Poliaci nemajú vo svojej časti Tatier žiadne obmedzenia. Nie je to pravda. V čase od 1. decembra do 15. mája sú pre turistov uzatvorené tieto úseky chodníkov (uvádzame ich pre lepšiu orientáciu turistov v poľštine): Priesmyk v Grzybowiec – Wyżnia Kondracka Przełęcz, ďalej Tomanowa dolina – Chuda PrzeŁączka a Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko.

Ďalej platí, že v období od 1. marca do 15. mája od súmraku do 8. h ráno pre turistov uzatvorené  úseky chodníkov: Polana Chochołowska – Bobrowiecki Żleb – Grześ (žlté značky), Bobrowiecka Przełęcz – Bobrowiecki Żleb (spojenie so žltou značkou) – Grześ (modré značky) a Grześ – Długi Upłaz – Rakoń (modré značky).

Gorzański park narodowy

Gorzański park narodowy. Foto. František Strioster

A teraz pár viet k poplatkom. V TPN sa vyberajú a slúžia na vytváranie a udržiavanie turistickej infraštruktúry – napríklad na prenájom prenosných toaliet, čistenie a obnovu chodníkov, mostov, schodov, výmenu značiek, výmenu zabezpečenia (reťaze, rebríky, svorky, kramle) na vysokohorských chodníkoch, ale aj na monitoring pohybu turistov. Pätnásť percent z výberu poplatkov v Poľsku dostáva na dofinancovanie aj Tatranská horská služba a časť príjmov ide na vzdelávanie a vydavateľskú činnosť parku.  

Koľko stojí lístok

Cenník je platný od 1. marca 2023 bez ohľadu na sezónu

Obyčajný lístok – 9 PLN (prepočet: 1 poľský zlotý je aktuálne približne 0,23 eura)

Zľavnený lístok – 4,50 PLN

7-dňový obyčajný lístok – 45 PLN

7-dňový zľavnený lístok – 22,50 PLN

obyčajný skupinový lístok (skupina 10 osôb) 81 PLN

zľavnený skupinový lístok (skupina 10 osôb) 40,50 PLN

Zľavnené vstupenky do parku si môžu uplatniť žiaci a študenti, seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, aktívni vojaci – podmienkou je predloženie dokladu oprávňujúceho na zľavu.

Predajnými miestami vstupeniek sú celoročne otvorené brány parku:  Łysa Polana, Wierch Poroniec,  Dolina Jaworzynki, Goryczkowa (Myślenickie Turnie), Kalatówki, Dolina Biały, Dolina Strążyska, Dolina Mała Łąki  a Dolina Kościeliska. Lístky vám predajú aj na iných miestach pred vstupom do parku, no sú otvorené iba v niektorých mesiacoch. Preto je vhodné overiť si ich otváracie hodiny na webovej stránke: https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka. No domáci odporúčajú kúpiť si lístok na tomto portáli online v predstihu. Je to istota, pretože internet v parku nie je vždy a všade dostupný.

Na Morskom oku. Drahomír Danko

Parkovanie v poľských Tatrách tiež nie je zadarmo. Pre autá a autobusy fungujú parkoviská v Doline Kościeliska (Kiry), Wierch Poroniec „Klimkówka“, Wierch Poroniec „Nad Kiczorą“. Pre osobné autá a motocykle nájdete parkovanie v Palenica Białczańska / Łysa Polana, Wierch Poroniec, Chałubiński  a v Doline Mała Łąki.

Keďže Morské oko je veľmi zaujímavá cieľová destinácia, odporúča sa naplánovať si cestu vopred a kúpiť si parkovací e-lístok aspoň v jednodennom predstihu cez stránku:  https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety, čo vám zabezpečí jednak nižšiu cenu ako v deň príchodu, ale aj parkovacie miesto.

Čo sa týka ceny parkovného, jeho výška sa pohybuje od typu dopravného prostriedku a miesta parkovania, ale spravidla pre osobné autá predstavuje denný poplatok približne 30 PLN, pre autobusy 60 PLN.

Medveď v poľských Tatrách

Medveď v poľských Tatrách. Ani tu ho neradno vyrušovať. Foto: Michal Kasperczyk

Nezaškodí pripomenúť, čo je TPN zakázané. Zakázané je kempovať, zapaľovať oheň či tabak (okrem miest na to určených a označených), pod ochranou sú tu kvety, ovocie, úlomky skál, prísne sa rešpektuje zákaz hluku, aby nedošlo k rušeniu zvierat.

Približovať sa k nim a fotografovať ich zblízka je tiež zakázané, rovnako ako ich kŕmenie. Aj tu platí, že zvieratá si rýchlo zvyknú na takýto prísun potravy, môžu sa stať agresívnymi a požadovať potravu od ľudí.

V TPN nie sú odpadkové koše. Odpad treba zobrať so sebou. Odpadky predstavujú hrozbu pre zvieratá, vyrušuje ich zápach zvyškov potravín, ak ich zožerú, môže to viesť k ich ochoreniu. Poliaci odporúčajú nechať doma aj psov.

Divoké zvieratá ich vycítia, majiteľ vystavuje svojho miláčika riziku útoku. Na túru so psom sa možno vydať iba po Droge pod Reglami a chodníku vedúcom po dne Chochołowskej doliny (od Siwej Poľany k útulni na Poľane Chochołowskej). Pes musí byť držaný na vodidle.

Na Orlej prti

Na Orlej prti. Foto: Michal Veselovský

Upozorňujeme tiež, že na turistických chodníkoch v Poľsku je zakázané používať kolobežky, elektrokolobežky, jednokolky a podobne. Ich rýchlosť, najmä z kopca, a tichá jazda ohrozuje chodcov, ale aj používateľov týchto dopravných prostriedkov. Všetky vstupné body na túry v poľských Tatrách sú dostupné verejnou dopravou.

Slováci sa do TPN môžu dostať cez hranice v miestach, kde sa stretávajú chodníky oboch parkov, teda nášho i poľského národného parku. Prekročiť hranice môžete na priechodoch Chochołów – Suchá Hora, Lysá Poľana – Javorina a Jurgów – Podspády.

V rámci Schengenu prechádzajú štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom turisti aj vo vysokohorskom prostredí. Najčastejšie naši turisti prechádzajú do na poľskú stranu do regiónu Volovca, Kasprovho vrchu či Svinice cez Orliu prť. O počasí v poľských Tatrách sa treba informovať na webovej stránke www.tpn.pl.

ZDROJE:

https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka, https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka/turystyka-piesza, https://tpn.pl/zwiedzaj/bezpieczenstwo

Autor titulnej fotografie:  Michal Kasperczyk

Jasná

Nízke Tatry zaplavila voda. Svahy vyzerajú ako na konci sezóny

Jasná. Ilustračné foto:  webkamera TMR

Slovensko sa zobudilo do daždivej nedele a zrážky počas dňa pokračovali. Ako uviedol portál meteo.sk, v Nízkych Tatrách spadlo na niektorých miestach už 90 mm zrážok. Jasná vyzerá ako na konci sezóny.

Nad Stredomorím sa sformovali tlakové níže, ktoré dodávajú na naše územie príliv vlhkého vzduchu. Od noci intenzívne prší takmer na celom Slovensku, pričom najviac sú rozvodnené rieky, ktoré odvádzajú vodu aj z oblasti Nízkych Tatier. Padlo tu aj najviac zrážok.

Za uplynulých 24 hodín, ako uvádza portál meteo.sk, spadlo v oblasti Nízkych Tatier viac ako 50 mm zrážok, najviac v Jasnej, okolo 18. h oficiálna zrážkomerná stanica SHMÚ v stredisku zaznamenala už takmer 84 mm, hotel FIS v stredisku hlásil úhrn tesne cez 90 mm. Na svahoch to vyzerá ako na konci sezóny.

A pršať má v Nízkych Tatrách ešte do polnoci. Hranica sneženia leží vysoko – na Chopku. Nebyť výhľadu umelého zasnežovania momentálna vysoká dávka vody by mohla ohroziť lyžovačku v nižšie položených strediskách

Snežné psy 2024

Snežné psy 2024: Pod Lomničákom bude exkimácky víkend

Ilustračné foto: Stanislav Madzin

Budú vyhrabávať ľudí spod snehu, zažijú expedíciu od pólu k pólu, uvidia psíky súťažiť, zahrajú si lavínové hry. Toto a ešte mnoho ďalších atrakcií zažijú návštevníci tradičného podujatia Snežné psy 2024 v Tatranskej Lomnici už počas tohto víkendu.

Pod rozprávkovým Lomnickým štítom rozohrajú už počas tejto soboty a nedele (10. a 11. februára) svojho hry i povinnosti snežné psy. Jedinečné podujatie, ktoré sa každý rok teší veľkému návštevníckemu záujmu, sa uskutoční priam v Tatranskej Lomnici v areáli Maxilandu vedľa Apresski baru.  

Snežné psy 2024

Ilustračné foto: Stanislav Madzin

A aký bude eskimácky víkend zábavy pod Lomničákom? Plný zábavy, súťaží, atrakcií pre deti i dospelých, a to všetko v spoločnosti najlepších priateľov človeka. Vtiahnu vás do športového zápolenia, ale aj života na severnom póle. Pripravené sú rozprávky, vystúpenia psíkov, lavínové hry, expedičné výpravy do zákutí ľadovej krajiny a tiež výprava od póla k pólu so zábavnými úlohami.

Veľkou atrakciou dvojdňového podujatia bude aj ukážka horských záchranárov, ktorí pošlú lavínové psy priamo do akcie. So svojimi psovodmi sa budú snažiť vypátrať a následne aj oslobodiť „obeť“, ktorá uviazla pod lavínou. Príďte sa presvedčiť, či sa im to podarí.  V Tatranskej Lomnici vás čaká naozaj zaujímavý víkend.

Zbojnícka chata

Keď budem veľký, chcel by som byť chatárom v Tatrách

Zbojnícka chata  v zime. Foto: Attila László Péntek

Čo robia tatranskí chatári v zime? Napríklad na Zbojníčke? Tak na túto otázku vám odpovie najnovší diel podcastu S batohom cez hory. Vladko a Tánička tentoraz hovoria o Zbojníckej chate a tamojšom chatárovi. Nahrali pre vás jubilejný – päťdesiaty diel podcastov venovaných Tatrám.

Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiat častí.

Tánička a Vladko

Tánička a Vladko v podcaste S batohom cez hory o povolaní – horský chatár. Foto: MKreo

Pozývame vám vyspočuť si jubilejný – päťdesiaty diel. Témou je Zbojnícka chata, jej chatár Miki Knižka. Vladko a Tánička rozoberajú, čo taký chatár robí – v lete aj v zime, kedy má najviac práce, čo všetko musí vedieť a v čom všetkom sa musí vyznať, ak má byť chata príťažlivá pre turistov, skialpinistov a horolezcov.

Chatár na Zbojníckej chate Miki Knižka

Miki Knižka – chatár na Zbojníckej chate. Foto: archív MK

Miki Knižka je zaujímavá tatranská osobnosť. Okrem chatárčenia sprevádza turistov po horách, nielen u nás, ale aj v ďalekom zahraničí a keď bol mladší, patril medzi najlepších tatranských nosičov.

Viac neprezradíme. Ak máte pár voľných minút a chcete poznať bližšie prácu chatára na Zbojníčke, vyhľadajte si najnovší diel podcastov S batohom cez hory na www.cezhory.sk.    

Počasie ovplyvní športové aktivity v Tatrách

Tatry počas víkendu zaleje dážď, športové aktivity poznačí vietor a ľad

Ilustračné foto: Andrea

Ak počas víkendu plánujete športové aktivity v Tatrách, treba sa pripraviť na dážď. Pršať bude v celej oblasti, vyhlásené je aj mierne lavínové nebezpečenstvo a horskí záchranári varujú pred silným vetrom, snehom a ľadom.

Už dnes – v piatok 9. 2., sa na horách očakáva výskyt vetra, ktorý krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť až 135 km/h, teda silu víchrice. V celej oblasti Tatier hrozí na chodníkoch nebezpečenstvo úrazu, lebo povrch snehu je tvrdý až zľadovatený. Ak sa rozhodnete pre turistiku, nevyhnutná je kompletná zimná výstroj.

Varovanie platí aj na víkendové dni, keď sa vo Vysokých, Západných i Nízkych Tatrách navyše aj rozprší.  Ako uvádza Horská záchranná služba na svojom webovom portáli, platiť bude mierne lavínové nebezpečenstvo a aktuálne sú aj výstrahy pred vetrom a ľadom.