Odpadky pri ceste na Zelené pleso

Čo je najväčšou hanbou Tatier?

Odpadky pri ceste na Zelené pleso. Foto: Gyorgy Kerepesi

Máme svoje potreby a v hore necháme kopu papiera a… exkrementy, plienky. Tiež odpad, tiež stopa po ľuďoch a nie všetko sa rozloží. Najmä nie skoro. Čo s tým?

Všetci to poznáme. Ideme do hory, zoberieme si desiatu, obed – občerstvíme sa, ak sme slušní, odpadky zabalíme do plecniaka a znesieme dolu. No nie všetko sa zniesť dá.

Je tu riešenie, aby naša príroda neostala poznačená niečím, čo síce je prirodzené, ale na očiach byť nemusí. Už aj na Slovensku existuje kampaň Nezanechaj žiadnu stopu, alebo ľudovo povedané – Neserme na to.

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov

Odpad v blízkosti tatranských turistických chodníkov. Foto: bezstopy.info 

Ide o slovenskú verziu filozofie Leave no trace (www.int.org), teda o ekologické odstránenie a skladovanie ľudských výkalov, čo je tiež súčasťou ochrany prírody. Nejde „iba“ o špinu. Fekálie sú napríklad aj zdrojom koliformných baktérii, čo môže ohroziť vodné zdroje. 

Kampaň sa venuje toaletným lopatkám, kula handričkám, ekologickým latrínam, čo je separácia moču a stolice) a všetkým, čo s tým súvisí. Ak ohŕňate nos, vedzte, že nemáte nad čím. Téma nesmie byť tabu, nemôžeme si zakrývať oči, inak si hory zanešvárime tak, že aj na tých najmenej prístupných miestach čoskoro nebude kam stúpiť.

Organizátori kampane, ktorá vznikla v spolupráci s OZ Sloboda pohybu a obchodu Outdoorline,  sú presvedčení, že sa s tým dá niečo robiť. Ak to ide inde, pôjde to aj u nás a chcú spolupracovať s outdoorovými obchodmi, samosprávami, správcami útulní a podobne.

Záložky upozorňujúce na potrebu odísť z hôr bez stopy.

Záložková kampaň. Foto: bezstopy.info

Začať niekde treba, preto začali letákmi, ktorým Slováci rozumejú: Naše hory nie sú smetisko, ani záchod! Dobrovoľníci ich umiestňujú na latríny a WC v horách. Zrozumiteľne je na nich vysvetlené, čo majú návštevníci hôr robiť, aby nenechali v prírode spúšť.

Na svete sú už aj záložky do kníh Nezanechaj žiadnu stopu, ktoré sa ponúkajú návštevníckej verejnosti a motivujú ju k ekologickému správaniu. Osveta je dôležitá, lebo so slobodou pohybu ide ruka v ruke zodpovednosť.

Latrína s letákom. Útulňa pod Chabencom

Leták na latríne v Útulni pod Chabencom. Foto: bezstopy.info

V niektorých outdoorových obchodoch sa už predávajú toaletné lopatky, teda toaletky a kula handričky. To prvé je určené na zahrabanie stolice, to druhé na utretie. Organizátori kampane predpokladajú, že sa im do ich predaja podarí zapojiť čoraz viac obchodov.

Rovnako sa sústreďujú na presviedčanie zodpovedných zo samosprávy, aby v horách či v blízkostí stredísk turistického ruchu, ktoré majú pod svojím dohľadom, budovali iba ekolatríny.

Lopatky na zahrabávanie odpadu

Lopatka na zahrabávanie odpadu sa dá zavesiť na batoh. Foto: bezstopy.info

Tí turisti, ktorí vnímajú túto tému ako dôležitú, tvrdia, že nejde o nič zložité. Lopatka je ľahká, dá sa zavesiť na plecniak, použiť sa dá kdekoľvek s výnimkou blízkosti či spádu vodného zdroja. V ponuke sú ľahšie plastové verzie, ale aj drahšie, duralové lopatky.

Tie prvé sa ľahko zlomia, kampaň ich neodporúča. Naopak – odporúča investovať do drahšej toaletky, ktorá vydrží dlhšie a dá sa ňou zakopať aj toaletný či iný papier. Ale zvážte hĺbku, aby ste nepoškodili pôdny kryt, najmä v národných parkoch je lepšie túry si plánovať tak, aby ste došli do chát alebo útulní a tam vykonali svoju potrebu.   

Vreckovky či toaletný papier môže nahradiť kula handrička

Kula handička nezaberie veľa „miesta“. Foto: bezstopy.info

No vreckovky či toaletný papier môže nahradiť aj kula handrička. Najmä ženy by ich mali používať a vnímať ich ako súčasť batožiny pri výletoch do hôr. Treba im dať šancu, lebo vreckovky sa v prírode iba tak „nevyparia“. Ich rozloženie trvá asi tri mesiace, toaletnému papieru na to treba asi mesiac, vlhčené obrúsky sú úplne iná kapitola. Handrička na cikanie je antimikrobiálna rýchle schnúca, odolná voči zápachu. Vyrába sa z netoxického materiálu.

Možno ju používať opakovane. Na utieranie je určená vnútorná, čierna strana. Dá sa používať aj počas menštruácie. Po použití sa zopne dovnútra, môže sa zavesiť na batoh a na vzduchu sa rýchlo vysuší. Opláchnuť ju možno hoci aj na konci dňa.

Nuž, čo, presvedčili sme vás? Ešte je síce zima a to, čo sme „naložili“ Tatrám teraz až tak nevidno. No čochvíľa bude. A potom nastane čas aj na otázky: Stojí nám naozaj naša pohodlnosť za to, aby sme si kazili krásne výlety pohľadom na nevábne kôpky v okolí chodníkov? Alebo s tým niečo urobíme… 

Ľubovniansky hrad

Ľubovnianske múzeum – to je hrad Ľubovňa a skanzen pod ním

Jasná. Ilustračné foto:  Ľubovnianske múzeum

Ľubovnianske múzeum má dva interesantné body – Hrad Ľubovňu a skanzen pod hradom. Najmä v lete sú častým cieľom turistov, ktorí do ich priestorov prídu aj v rámci dovoleniek v našich veľhorách. Tamojší múzejníci ich lákajú rôznymi chuťovkami a interesantným programom, ktorý takmer každý víkend láka do hradu i národopisnej expozície množstvo návštevníkov.

Čím je hrad významný? Bol postavený na prelome 13. – 14. storočia a už jedna z prvých zmienok o ňom prináša informácie o tamojšom stretnutí uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským kráľom Vladislavom Jagellonským a podpísali na ňom dohodu o priateľstve a mieri.

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov

Repliky korunovačných klenotov poľských kráľov. Foto. Ľubovnianske múzeum

Ako uvádzajú historické pramene, koncom roku 1412, v roku spomínaného stretnutia, sa hrad stal súčasťou spišského poľského zálohu na ďalších 360 rokov. A počas švédsko-poľskej vojny (1655 – 1661) boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Ich repliky si na hrade môžete pozrieť i dnes.

Počas prehliadky vám sprievodcovia tiež povedia, že v roku 1768 bol na hrade väznený známy dobrodruh a neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. Zaujímavosťou je, že hrad bol obývaný až do roku 1944. Žili na ňom jeho majitelia Ján Kanty Zamoyski, ktorý si vzal za manželku španielsku infantku Isabellu de Bourbon.  

Prehliadku zvládnete za približne dve hodiny a v rámci nej je možné v niektorých termínoch zhliadnuť aj vystúpenia sokoliarov. Hrad je prístupný aj pre nevidiaci a nepočujúcich, pohyb priestorom i kontakt s exponátmi zabezpečujú špeciálne pomôcky.

Národopisná expozícia Ľubovnianskeho múzea

Národopisná expozícia je určená aj pre zdravotne hendikepovaných návštevníkov. Foto. Ľubovnianske múzeum

To isté platí aj o národopisnej expozícii pod hradom. V tamojšom skanzene môžete absolvovať množstvo národopisných podujatí – v lete takmer každý víkend.

Skanzen bol sprístupnený v roku 1985 a ukazuje pánsky i ľudový život našich predkov. Približuje ho cez život na tradičnej dedine horného Spiša a Šariša, teda na území, kde odjakživa žili Rusíni, Gorali, Nemci, Židia i Rómovia.

Podujatia v ľubovnianskom skanzene, ich sezónou je leto

Počas leta sa v skanzene koná mnoho národopisných podujatí určených pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Ich kalendár je na webe múzea. Foto. Ľubovnianske múzeum

Nachádza sa v ňom 32 obytných a hospodárskych stavieb, v ich areáli možno sledovať ukážky nielen tradičného bývania, ale aj chovu hospodárskych zvierat. Dominantou skanzenu je drevený gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.

Tatry na poľskej strane

V našich Tatrách platí zimná uzávera, v poľských sa platí vstupné

Poľský Tatranský národný park nie je zadarmo a tiež v ňom majú uzávery a obmedzenia. Koľko stojí vstupné a ktoré zákazy sú najdôležitejšie?

Každá minca má dve strany. A aj fakt, že na poľskej strane Tatier neplatí zimná uzávera, nemusí automaticky znamenať, že návštevník môže v horách za našimi severnými hranicami všetko, byť všade a bez obmedzení. Veľkým rozdielom medzi parkom v našich a poľských Tatrách sú napríklad tamojšie poplatky. A nie je to jediný rozdiel.

 Pozrime sa na nich podrobnejšie. Tatranský národný park (Tatrzański Park Narodowy, skr. TPN) hraničí s našim Tatranským národným parkom. Dnes má rozlohu 21 197 ha a je jedným z najväčších v Poľsku a jediným, ktorý sa rozprestiera v horách.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo Poliaci neuvažujú o vyhlásení zimnej uzávery. Ako hovorí riaditeľ TPN Pawol Skawinski v rozhovore pre lesytanap.sk, chcú umožniť ľuďom užiť si hory aj v zime, lebo Tatry sú v ich krajine jediným horstvom vysokohorského charakteru.

Krásny pohľad na poľské štíty. Od Swinica po Kozi Wierch. 

Poliaci majú v parku 275 kilometrov turistických chodníkov a jedným zo zásadných obmedzení v ich časti Tatier je to, že zaviedli v období od 1. marca do 30. novembra zákaz turistiky v noci. Platí od súmraku do úsvitu. Znamená to, že si treba svedomito naplánovať túry a vystríhať sa pohybu v TPN po zotmení. Platí aj pravidlo zákazu pohybu mimo turistických chodníkov, čo je v Poľsku rokmi uplatňovaná zásada, ktorá sa nespochybňuje.

V spomínanom rozhovore riaditeľ zdôrazňuje tiež, že v parku nemajú záujem drasticky obmedzovať počet návštevníkov. Uprednostňujú rozšírenie dôležitých informácií v strediskách turistického ruchu, kde sa ľudia online dozvedia, koľko turistov už v ten deň vošlo do tatranských dolín. Ak zistia, že ide o niekoľkotisícové číslo, môžu upustiť od vstupu do parku, aby sa v horách necítili ako „na Václaváku“.

Morské oko

Morské oko v zime. Foto. Jaroslav Lengyel

Tatry na poľskej strane navštívi ročne asi 4 milióny turistov. Trasy možno absolvovať individuálne alebo so sprievodcom. Ak ide o organizované výlety pre školákov, musia ich viesť autorizovaní tatranskí sprievodcovia. To je pravidlo, ktoré treba rešpektovať.

Na turistických chodníkoch, kde sa prevádzkuje zimná turistika, sú v Poľsku v platnosti letné značky. Keď napadne sneh, nie sú vždy viditeľné. Preto sa odporúča, aby sa na chodníky nad hranicou lesa vybrali iba veľmi skúsení turisti so znalosťou teréne. Vždy je to na vlastné riziko. Ani pre lavínové nebezpečenstvo nebývajú turistické chodníky v poľských Tatrách uzavreté. Je na rozhodnutí každého turistu, či sa mu oplatí riskovať.

Zawrat, Dolina pięciu stawów polskich. Timea Sikora

Na Slovensku je bežne rozšírený mýtus, že Poliaci nemajú vo svojej časti Tatier žiadne obmedzenia. Nie je to pravda. V čase od 1. decembra do 15. mája sú pre turistov uzatvorené tieto úseky chodníkov (uvádzame ich pre lepšiu orientáciu turistov v poľštine): Priesmyk v Grzybowiec – Wyżnia Kondracka Przełęcz, ďalej Tomanowa dolina – Chuda PrzeŁączka a Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko.

Ďalej platí, že v období od 1. marca do 15. mája od súmraku do 8. h ráno pre turistov uzatvorené  úseky chodníkov: Polana Chochołowska – Bobrowiecki Żleb – Grześ (žlté značky), Bobrowiecka Przełęcz – Bobrowiecki Żleb (spojenie so žltou značkou) – Grześ (modré značky) a Grześ – Długi Upłaz – Rakoń (modré značky).

Gorzański park narodowy

Gorzański park narodowy. Foto. František Strioster

A teraz pár viet k poplatkom. V TPN sa vyberajú a slúžia na vytváranie a udržiavanie turistickej infraštruktúry – napríklad na prenájom prenosných toaliet, čistenie a obnovu chodníkov, mostov, schodov, výmenu značiek, výmenu zabezpečenia (reťaze, rebríky, svorky, kramle) na vysokohorských chodníkoch, ale aj na monitoring pohybu turistov. Pätnásť percent z výberu poplatkov v Poľsku dostáva na dofinancovanie aj Tatranská horská služba a časť príjmov ide na vzdelávanie a vydavateľskú činnosť parku.  

Koľko stojí lístok

Cenník je platný od 1. marca 2023 bez ohľadu na sezónu

Obyčajný lístok – 9 PLN (prepočet: 1 poľský zlotý je aktuálne približne 0,23 eura)

Zľavnený lístok – 4,50 PLN

7-dňový obyčajný lístok – 45 PLN

7-dňový zľavnený lístok – 22,50 PLN

obyčajný skupinový lístok (skupina 10 osôb) 81 PLN

zľavnený skupinový lístok (skupina 10 osôb) 40,50 PLN

Zľavnené vstupenky do parku si môžu uplatniť žiaci a študenti, seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, aktívni vojaci – podmienkou je predloženie dokladu oprávňujúceho na zľavu.

Predajnými miestami vstupeniek sú celoročne otvorené brány parku:  Łysa Polana, Wierch Poroniec,  Dolina Jaworzynki, Goryczkowa (Myślenickie Turnie), Kalatówki, Dolina Biały, Dolina Strążyska, Dolina Mała Łąki  a Dolina Kościeliska. Lístky vám predajú aj na iných miestach pred vstupom do parku, no sú otvorené iba v niektorých mesiacoch. Preto je vhodné overiť si ich otváracie hodiny na webovej stránke: https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka. No domáci odporúčajú kúpiť si lístok na tomto portáli online v predstihu. Je to istota, pretože internet v parku nie je vždy a všade dostupný.

Na Morskom oku. Drahomír Danko

Parkovanie v poľských Tatrách tiež nie je zadarmo. Pre autá a autobusy fungujú parkoviská v Doline Kościeliska (Kiry), Wierch Poroniec „Klimkówka“, Wierch Poroniec „Nad Kiczorą“. Pre osobné autá a motocykle nájdete parkovanie v Palenica Białczańska / Łysa Polana, Wierch Poroniec, Chałubiński  a v Doline Mała Łąki.

Keďže Morské oko je veľmi zaujímavá cieľová destinácia, odporúča sa naplánovať si cestu vopred a kúpiť si parkovací e-lístok aspoň v jednodennom predstihu cez stránku:  https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety, čo vám zabezpečí jednak nižšiu cenu ako v deň príchodu, ale aj parkovacie miesto.

Čo sa týka ceny parkovného, jeho výška sa pohybuje od typu dopravného prostriedku a miesta parkovania, ale spravidla pre osobné autá predstavuje denný poplatok približne 30 PLN, pre autobusy 60 PLN.

Medveď v poľských Tatrách

Medveď v poľských Tatrách. Ani tu ho neradno vyrušovať. Foto: Michal Kasperczyk

Nezaškodí pripomenúť, čo je TPN zakázané. Zakázané je kempovať, zapaľovať oheň či tabak (okrem miest na to určených a označených), pod ochranou sú tu kvety, ovocie, úlomky skál, prísne sa rešpektuje zákaz hluku, aby nedošlo k rušeniu zvierat.

Približovať sa k nim a fotografovať ich zblízka je tiež zakázané, rovnako ako ich kŕmenie. Aj tu platí, že zvieratá si rýchlo zvyknú na takýto prísun potravy, môžu sa stať agresívnymi a požadovať potravu od ľudí.

V TPN nie sú odpadkové koše. Odpad treba zobrať so sebou. Odpadky predstavujú hrozbu pre zvieratá, vyrušuje ich zápach zvyškov potravín, ak ich zožerú, môže to viesť k ich ochoreniu. Poliaci odporúčajú nechať doma aj psov.

Divoké zvieratá ich vycítia, majiteľ vystavuje svojho miláčika riziku útoku. Na túru so psom sa možno vydať iba po Droge pod Reglami a chodníku vedúcom po dne Chochołowskej doliny (od Siwej Poľany k útulni na Poľane Chochołowskej). Pes musí byť držaný na vodidle.

Na Orlej prti

Na Orlej prti. Foto: Michal Veselovský

Upozorňujeme tiež, že na turistických chodníkoch v Poľsku je zakázané používať kolobežky, elektrokolobežky, jednokolky a podobne. Ich rýchlosť, najmä z kopca, a tichá jazda ohrozuje chodcov, ale aj používateľov týchto dopravných prostriedkov. Všetky vstupné body na túry v poľských Tatrách sú dostupné verejnou dopravou.

Slováci sa do TPN môžu dostať cez hranice v miestach, kde sa stretávajú chodníky oboch parkov, teda nášho i poľského národného parku. Prekročiť hranice môžete na priechodoch Chochołów – Suchá Hora, Lysá Poľana – Javorina a Jurgów – Podspády.

V rámci Schengenu prechádzajú štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom turisti aj vo vysokohorskom prostredí. Najčastejšie naši turisti prechádzajú do na poľskú stranu do regiónu Volovca, Kasprovho vrchu či Svinice cez Orliu prť. O počasí v poľských Tatrách sa treba informovať na webovej stránke www.tpn.pl.

ZDROJE:

https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka, https://tpn.pl/zwiedzaj/e-bilety https://tpn.pl/zwiedzaj/turystyka/turystyka-piesza, https://tpn.pl/zwiedzaj/bezpieczenstwo

Autor titulnej fotografie:  Michal Kasperczyk

Jasná

Nízke Tatry zaplavila voda. Svahy vyzerajú ako na konci sezóny

Jasná. Ilustračné foto:  webkamera TMR

Slovensko sa zobudilo do daždivej nedele a zrážky počas dňa pokračovali. Ako uviedol portál meteo.sk, v Nízkych Tatrách spadlo na niektorých miestach už 90 mm zrážok. Jasná vyzerá ako na konci sezóny.

Nad Stredomorím sa sformovali tlakové níže, ktoré dodávajú na naše územie príliv vlhkého vzduchu. Od noci intenzívne prší takmer na celom Slovensku, pričom najviac sú rozvodnené rieky, ktoré odvádzajú vodu aj z oblasti Nízkych Tatier. Padlo tu aj najviac zrážok.

Za uplynulých 24 hodín, ako uvádza portál meteo.sk, spadlo v oblasti Nízkych Tatier viac ako 50 mm zrážok, najviac v Jasnej, okolo 18. h oficiálna zrážkomerná stanica SHMÚ v stredisku zaznamenala už takmer 84 mm, hotel FIS v stredisku hlásil úhrn tesne cez 90 mm. Na svahoch to vyzerá ako na konci sezóny.

A pršať má v Nízkych Tatrách ešte do polnoci. Hranica sneženia leží vysoko – na Chopku. Nebyť výhľadu umelého zasnežovania momentálna vysoká dávka vody by mohla ohroziť lyžovačku v nižšie položených strediskách

Snežné psy 2024

Snežné psy 2024: Pod Lomničákom bude exkimácky víkend

Ilustračné foto: Stanislav Madzin

Budú vyhrabávať ľudí spod snehu, zažijú expedíciu od pólu k pólu, uvidia psíky súťažiť, zahrajú si lavínové hry. Toto a ešte mnoho ďalších atrakcií zažijú návštevníci tradičného podujatia Snežné psy 2024 v Tatranskej Lomnici už počas tohto víkendu.

Pod rozprávkovým Lomnickým štítom rozohrajú už počas tejto soboty a nedele (10. a 11. februára) svojho hry i povinnosti snežné psy. Jedinečné podujatie, ktoré sa každý rok teší veľkému návštevníckemu záujmu, sa uskutoční priam v Tatranskej Lomnici v areáli Maxilandu vedľa Apresski baru.  

Snežné psy 2024

Ilustračné foto: Stanislav Madzin

A aký bude eskimácky víkend zábavy pod Lomničákom? Plný zábavy, súťaží, atrakcií pre deti i dospelých, a to všetko v spoločnosti najlepších priateľov človeka. Vtiahnu vás do športového zápolenia, ale aj života na severnom póle. Pripravené sú rozprávky, vystúpenia psíkov, lavínové hry, expedičné výpravy do zákutí ľadovej krajiny a tiež výprava od póla k pólu so zábavnými úlohami.

Veľkou atrakciou dvojdňového podujatia bude aj ukážka horských záchranárov, ktorí pošlú lavínové psy priamo do akcie. So svojimi psovodmi sa budú snažiť vypátrať a následne aj oslobodiť „obeť“, ktorá uviazla pod lavínou. Príďte sa presvedčiť, či sa im to podarí.  V Tatranskej Lomnici vás čaká naozaj zaujímavý víkend.

Zbojnícka chata

Keď budem veľký, chcel by som byť chatárom v Tatrách

Zbojnícka chata  v zime. Foto: Attila László Péntek

Čo robia tatranskí chatári v zime? Napríklad na Zbojníčke? Tak na túto otázku vám odpovie najnovší diel podcastu S batohom cez hory. Vladko a Tánička tentoraz hovoria o Zbojníckej chate a tamojšom chatárovi. Nahrali pre vás jubilejný – päťdesiaty diel podcastov venovaných Tatrám.

Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiat častí.

Tánička a Vladko

Tánička a Vladko v podcaste S batohom cez hory o povolaní – horský chatár. Foto: MKreo

Pozývame vám vyspočuť si jubilejný – päťdesiaty diel. Témou je Zbojnícka chata, jej chatár Miki Knižka. Vladko a Tánička rozoberajú, čo taký chatár robí – v lete aj v zime, kedy má najviac práce, čo všetko musí vedieť a v čom všetkom sa musí vyznať, ak má byť chata príťažlivá pre turistov, skialpinistov a horolezcov.

Chatár na Zbojníckej chate Miki Knižka

Miki Knižka – chatár na Zbojníckej chate. Foto: archív MK

Miki Knižka je zaujímavá tatranská osobnosť. Okrem chatárčenia sprevádza turistov po horách, nielen u nás, ale aj v ďalekom zahraničí a keď bol mladší, patril medzi najlepších tatranských nosičov.

Viac neprezradíme. Ak máte pár voľných minút a chcete poznať bližšie prácu chatára na Zbojníčke, vyhľadajte si najnovší diel podcastov S batohom cez hory na www.cezhory.sk.    

Počasie ovplyvní športové aktivity v Tatrách

Tatry počas víkendu zaleje dážď, športové aktivity poznačí vietor a ľad

Ilustračné foto: Andrea

Ak počas víkendu plánujete športové aktivity v Tatrách, treba sa pripraviť na dážď. Pršať bude v celej oblasti, vyhlásené je aj mierne lavínové nebezpečenstvo a horskí záchranári varujú pred silným vetrom, snehom a ľadom.

Už dnes – v piatok 9. 2., sa na horách očakáva výskyt vetra, ktorý krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť až 135 km/h, teda silu víchrice. V celej oblasti Tatier hrozí na chodníkoch nebezpečenstvo úrazu, lebo povrch snehu je tvrdý až zľadovatený. Ak sa rozhodnete pre turistiku, nevyhnutná je kompletná zimná výstroj.

Varovanie platí aj na víkendové dni, keď sa vo Vysokých, Západných i Nízkych Tatrách navyše aj rozprší.  Ako uvádza Horská záchranná služba na svojom webovom portáli, platiť bude mierne lavínové nebezpečenstvo a aktuálne sú aj výstrahy pred vetrom a ľadom.  

Ikonická Kamenná chata v Nízkych Tatrách.

Hitovkou na tomto mieste v Nízkych Tatrách je parená buchta

Foto: Martin Krystýnek.

Kamenná chata, Kamienka. Nachádza sa v Nízkych Tatrách, je ikonická. Treba na ňu vyšliapať do nadmorskej výšky 1 985 m n. m. Nájdete ju tesne pod vrcholom Chopku, takže najlepšie je túru začať z parkoviska Biela Púť smerom hore po zjazdovke.

Obísť treba Priehybu a pokračovať na Chopok. Prístup je možný aj zo severnej strany – zo Záhradok. Núka sa aj južná strana – od parkoviska Krupová. Ak držíte za ruku malé deti, rozhodnite sa pre lanovku. A práve lanovka urobila z Chopku najväčšie lákadlo všetkých rekreantov a lyžiarov. Aj kvôli nim bolo treba Kamienku rozšíriť a zväčšiť. Pôvodne ju vybudovali v roku 1950, mala poskytovať útočisko pre robotníkov stavajúcich lanovku, ale aj občerstvenie pre návštevníkov tejto časti Nízkych Tatier. K rekonštrukcii došlo v roku 1959, chata získala aj dvanásť lôžok na núdzové ubytovanie.

Potom fungovala aj ako útulňa pre vysokoškolákov, tí stavali chodníky na hrebeni Nízkych Tatier. Po revolúcii jej pomohli nadšenci. Do rúk si ju vzala dobrá partia ľudí a pod vedením chatárov Anky Pažitnej a Marcela Melicherčíka ju drží dodnes. Z nadšencov sa stali profesionáli a z Kamienky vytvorili novú vysokohorskú chatu s celoročnou prevádzkou, v ktorej život rozhýbalo najmä prepojenie Chopka lanovkami z oboch strán. Hore k nej sa bežný návštevník, hoci aj taký, ktorý ešte nemá občiansky preukaz, dostane asi za dve hodinky.

Pohľad na nedávno vynovenú chatu stojí za to. Je ako nová, s moderným vybavením i zázemím. Výrazná stavebná rekonštrukcia podľa projektu Emila Kríža nadviazala na všetko pôvodné, čo Kamienku robilo Kamienkou. No dostala nový strešný pancier, okná sporiace energiu, zabudovanú rekuperáciu, zväčšená bola jedáleň, ktorá je už dnes rozdelená na bar, jedáleň a obývačku. Dajte si Maxi buchtu Chopok. Je to mňamka. Nocľaháreň pojme 20 ľudí, k dispozícii je sušiareň i sprcha. A majú tu aj pec s otvoreným ohňom. Obľúbený cieľ turistov, hrebenárov, bežcov, skialpinistov, lyžiarov, ale aj detí so sladkými chúťkami.

Nebezpečné severné svahy Chopku

Riziko úrazu, severné freeridové zóny pod Chopkom sú vyfúkané a zľadovatené

Dnes má v celej oblasti Tatier snežiť, počas víkendu zase pršať. Horskí záchranári upozorňujú na mierne lavínové nebezpečenstvo a riziko úrazu, pretože povrch snehu je na mnohých miestach na turistických chodníkoch i skialpinistických trasách tvrdý až zľadovatený.

Hory ukazujú návštevníkom v týchto dňoch svoju nevľúdnejšiu tvár. Dnes celú oblasť Tatier zasype nový sneh, no v sobotu a nedeľu ich zaleje dážď. Počasie zmení túry a mal by zmeniť aj skialpinistické plány, pretože sneh bude mokrý, miestami tvrdý a zľadovatený, čo znamená aj nebezpečenstvo úrazu. Horskí záchranári upozorňujú na nevyhnutnosť kompletného zimného výstroja a varujú pred miernym lavínovým nebezpečenstvom.

Poľský lyžiar padol z Meteorologického žľabu do Lukového kotla. Foto: HZS
Poľský lyžiar padol z Meteorologického žľabu do Lukového kotla. Foto: HZS

Mnohí návštevníci hôr ale varovania neberú vážne. Dokladajú to aj výjazdy záchranárov. Už v pondelok 29. 1. museli pomáhať poľskému lyžiarovi, ktorý padol z hornej tretiny Meteorologického žľabu do Lukového kotla. Mal vážny úraz hlavy a krátkodobo bol aj v bezvedomí. Záchranári k nemu zlyžovali z Chopka a pripravili ho na letecký transport.

V ten istý deň popoludní zasahovali aj v hornej tretine Retranslačného žľabu. V zľadovatenom teréne tam uviazol maďarský snowboardista. Poskytli mu mačky a čakan a spolu vystúpili na Chopok.

Aj na základe týchto dvoch zásahov, Horská záchranná služba upozorňuje všetkých lyžiarov a snowboardistov, že severné freeridové zóny pod Chopkom, v Derešskom a Lukovom kotle sú vyfúkané a zľadovatené, pohyb v lokalitách sa neodporúča.

Dôležité je aj odhadnúť sily a kondíciu. V stredu napríklad na Hrebienku zasahovali záchranári tri razy a zakaždým išlo o seniorov. V jednom prípade si 63-ročná žena poranila hornú končatinu, vzápätí 59-ročná turistka potrebovala pomoc po kolapse a nakoniec 68-ročná turistka pre vyčerpanosť nedokázala zostúpiť po zelenom chodníku z Hrebienka do Starého Smokovca.

Poľského snowboardistu hľadali naši i poľskí záchranári. Foto: HZS
Poľského snowboardistu hľadali naši i poľskí záchranári. Foto: HZS

Zle mohlo skončiť aj pátranie po 46-ročnom poľskom snowboardistovi. Zišiel na slovenskú stranu Piľska  a naposledy dal o sebe vedieť kamarátom popoludní počas posledného januárového dňa, keď zdieľal polohu v hornej časti Bystrej doliny. Keď sa nevracal, požiadali o pomoc záchranárov. Tí sa do terénu vybrali až večer a v nočných hodinách sa k nim do pátrania pridali aj ich poľskí kolegovia. Snowboardistu našli až nad ránom – vyčerpaného a mierne podchladeného. Transportovali ho ku kamarátom ku Mlynickej píle.

Autor titulnej fotografie:  HZS

V Tatrách bude víchrica.

Postaviť sa orkánu čelom určite nie je dobrý nápad

Ilustračné foto:  Eva Danišová

Vyjsť dnes v Tatrách nad hranicu lesa, sa rovná vedomému hazardu so životom. Takýto plán si treba nechať na dni, keď sa počasie upokojí. Postaviť sa čelom orkánu, lebo o veľmi silnom vetre je reč, určite nie je dobrý nápad.

Začínajúci víkend prichádza s vážnymi varovaniami Horskej záchrannej služby. Pre celú oblasť Tatier platia výstrahy zvýšeného lavínového nebezpečenstva, silného vetra tretieho stupňa, snehu a ľadu.

Vo vysokých polohách nad 1 800 m sa dnes očakáva výskyt mimoriadne silného vetra, ten krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť  110 – 120 km/h, čo je mohutná víchrica až orkán.

„Po oteplení a následnom ochladení je povrch snehu na mnohých miestach tvrdý až zľadovatený, čo znamená nebezpečenstvo úrazu,“ varuje Horská záchranná služba na svojej webovej stránke. Okrem toho pripomína, že prevádzka Chaty Plesnivec je obmedzená iba na víkendy a vo Vysokých Tatrách stále platí, že riziko úrazu trvá na chodníku medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou, ktorý sa v jednej časti zosunul. Dá sa obísť spodným chodníkom na Bílikovu chatu. 

Netreba riskovať, v Tatrách nebude vľúdne počasie

Ilustračné foto:  Jozef Kubáni

Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný, a stále to platí. Vo Vysokých Tatrách má v piatok a sobotu snežiť a najmä v sobotu sa výrazne ochladí. Lúče slnka pozlátia veľhory až v nedeľu, príjemne bude v osadách, vo vyšších polohách sa treba pripraviť na zimu.

Výstrahy pred silným vetrom, snehom a ľadom i lavínami platia aj pre Západné a Nízke Tatry. Varovania horských záchranárov treba brať vážne. V sobotu sa aj tu výrazne ochladí a v Západných Tatrách, rovnako ako vo Vysokých, bude v piatok a sobotu snežiť. Slnko nad končiarmi vyjde až v nedeľu.

Nízke Tatry budú mať slnka viac – v piatok i nedeľu, no v sobotu aj tu pribudne dávka nového snehu. Stále platí, že  pre popadané stromy sú ťažko priechodné: červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Ani GPS súradnice sa nemusia zhodovať s mapovými podkladmi. Niektoré trasy v Nízkych Tatrách boli pre schodnosť pozmenené.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk