Renáta Kanderová

Mrazíky občerstvia posledné túry pred sezónnou uzáverou

V Tatrách platia výstrahy prvého stupňa pred nízkymi teplotami. Vo výške nad 1 500 metrov treba rátať s mrazmi.

Horská záchranná služba vydala pre celú oblasť Tatier výstrahu prvého stupňa pred nízkymi teplotami. Tie sa znižujú hlavne počas slnečného počasia, treba sa na ne pripraviť najmä na chodníkoch pri túrach v pásme nad 1 500 m. V najbližších dňoch sa bude vo veľhorách, vzhľadom na blížiacu sa sezónnu uzáveru chodníkov, pohybovať ešte dosť turistov, ktorí si budú chcieť užiť posledné dni pred ich zamknutím. Na chlad sa treba pripraviť aj výbavou v batohoch a oblečením.

Horskí záchranári na svojej webovej stránke uvádzajú, že modrý TZCH od obce Lesnica až po sedlo Targov v Pieninách je pre opravy uzavretý až do polovice decembra. Prielom Dunajca je síce otvorený, ale na chodníku stále prebiehajú dokončovacie práce. Platí tiež, že v Západných Tatrách je zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) zle značený, s obmedzenou priechodnosťou a strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Podobne HZS upozorňuje, že pre popadané stromy je ťažko priechodný červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Niektoré turistické trasy v Nízkych Tatrách boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Majka Vávrová

Hory si treba užiť, babie leto asi skončí v sobotu

Podľa predpovedí bude v sobotu slnečno, no v nedeľu sa počasie zvrtne a okrem dažďa hrozí vo Vysokých a Západných Tatrách sneženie. Aj tomu treba prispôsobiť turistické plány.

Pred nami je podľa predpovedí meteorológov posledná sobota babieho leta. V nedeľu sa má nad Slovenskom zamračiť, vo Vysokých a Západných Tatrách by sa mali objaviť aj snehové prehánky. A od budúceho týždňa sa majú radikálne znížiť denné teploty. Ak plánujete ísť do hôr na obidva víkendové dni, treba tejto situácii prispôsobiť aj obsah vášho batoha a turistické či cykloturistické plány.

Horská záchranná služba upozorňuje, že prielom Dunajca je už síce otvorený, ale stále tam prebiehajú dokončovacie práce. Pre Západné Tatry vydala výstrahu týkajúcu sa zeleného TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné), ktorý je zle značený a má obmedzenú priechodnosť  pre spadnuté stromy.  Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre Nízke Tatry platí upozornenie horských záchranárov, že pre množstvo popadaných stromov sú ťažko priechodné: červený TZCH z Ludrovej na Salatín. „Niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi,“ uvádza stránka Horskej záchrannej služby.

Ilustračné foto: Jaroslav Lepiš

Po prvom snehu sú dnes Tatry bez záchranárskych výstrah

Po príjemných dňoch nastáva aj v Tatrách sychravá jesenná realita – nižšie teploty, občas silný vietor a dážď. Novej situácii treba prispôsobiť aj plánovanie turistiky či cykloturistiky.

Horská záchranná služba v pondelok upozorňovala v celej oblasti Tatier na silný vietor, neodporúčala pohyb v horskom teréne, kde napadal prvý sneh. Ten sa objavil vo výdatnej nádielke aj v tatranských osadách. Dnes sa už topí, Tatry sú bez závažných výstrah, no aj tak vzhľadom na zamračenú oblohu a očakávanie dažďa v stredu by návštevníci mali viac pozornosti venovať plánovaniu túr. Chodníky môžu byť mokré, po dávke snehu šmykľavé a nebezpečné.  

Jám Hoľma, strážca prírody, v Západných Tatrách.

Stretli ste sa už so strážcom prírody? Aké sú ich právomoci?

Foto: archív J. H.

Kontrolujú, ako dodržiavame zákon o ochrane prírody a krajiny. Okrem toho dávajú turistom informácie a rady, čo v konkrétnej situácii robiť.

Ján Hoľma je strážcom prírody Tatranského národného parku už 15 rokov, predtým pôsobil približne rovnaký čas ako lesník, takže s prírodou je v najtesnejšom spojení. V rozhovore vysvetlil, čo je náplňou jeho práce, čím ho vedia turisti prekvapiť a dozviete sa aj o podmienkach, ktoré musí splniť adept na strážcu prírody.

Čo je náplňou práce strážcu prírody?
Chránené krajinné oblasti a národné parky majú svojich profesionálnych strážcov, máme aj dobrovoľníkov, ktorí sa tomu venujú a my ich koordinujeme. Na jednej strane našej práce je kontrola návštevného poriadku podľa Zákona o ochrane prírody, veci spojené s turistickým ruchom, ale nielen s ním. Ide napríklad aj o čierne skládky, nelegálne ťažby, riešili sme už aj pokusy o pytliactvo a ďalšie veci.
To je dohľad na dodržiavanie zákona, ale väčšina strážcov prírody strávi veľa času činnosťami, ktoré majú iní ľudia ako koníčky. Ide napríklad o monitoring šeliem, dravých vtákov, sov, svišťov, kamzíkov. Opakuje sa to každý rok, na jar od vyhrabania sa svišťov cez hniezdenie orlov, sokolov. Ja sa napríklad venujem veľkým šelmám, stopovaniu vlka či rysa, nastavujem fotopasce. Je to pestrý, dobrodružný život, aj keď väčšina ľudí nás vníma tak, že strážca je skoro ako policajt. Nestaval by som to do tejto polohy, aj keď je dôležité, aby sme boli v prírode a ľudia videli, že tu majú nad sebou nejaký dozor.
Možno je to spojené s minulosťou, veľa ľudí to vníma tak, že „príde strážca a dá ti pokutu“. Myslím si, že väčšina miernejších priestupkov sa dá vyriešiť s úsmevom na tvári, pohovorom. Doba je trochu iná, ľudia, ktorí dnes chodia do prírody, vedia, prečo tam idú. Majú radi prírodu, hľadajú nejaký zážitok, nepotrebujú tam robiť zle, či už úmyselne alebo neúmyselne.
Keď to porovnám, pred pár rokmi keď som prešiel po turistických chodníkoch, tak som zniesol dole plný batoh odpadkov. Teraz sa už takéto veci nestávajú. Samozrejme, občas sa nájdu neporiadni turisti, ale nie je to na bežnom poriadku. Ľudia si dnes viac vážia prírodu.

Aké majú strážcovia prírody právomoci? Ako riešite napríklad priestupky turistov?
Ako som už naznačil, sme vlastne verejní činitelia, zhruba na úrovni policajtov čo sa týka zákona. Ak niekoho vyzvem, aby upustil od niečoho zlého, čo robí, tak by to mal urobiť. Zo zákona máme veľké právomoci, ale málokedy dôjde k tomu, aby sme museli použiť donucovacie prostriedky. Môžem človeka legitimovať, udeliť mu na mieste blokovú pokutu alebo riešiť priestupok pohovorom. Musím byť označený, mať odznak, najprv sa predstaviť, aby turista vedel, s kým hovorí.
Na druhej strane treba povedať, že úlohou strážcu prírody je pôsobiť skôr výchovne. Ak chceme niekoho získať na stranu ochrany prírody, tak by mal v nej zažiť niečo pozitívne. Nie mať negatívny zážitok zo stretnutia so strážcami prírody, ktorí by sa správali prehnane represívne. Toto tiež nie je dobré. Ja keď riešim priestupky, tak to väčšinou končí pohovorom, ak teda nejde o niečo vážnejšie. Rozídeme sa s úsmevom na tvári. Ale treba povedať, že niekedy to bez pokút nejde. Sú ľudia, pred ktorými kým nevytiahnem pokutové bloky, tak si ani neuvedomujú, čo robia. 99 percent návštevníkov hôr však stačí len upozorniť, pochopia, čo je vo veci, často sa aj ospravedlnia.

Môžete spomenúť nejaké konkrétne zážitky?
Ráznejšie riešime hlavne priestupky, keď sa ľudia snažia kúpať v plesách a napríklad aj bivakovanie. Toto sa už väčšinou nezaobíde bez pokuty. Môžem uviesť príklad, keď mladí muži vychádzali z plesa, slušne som ich upozornil, že na toto majú aquaparky alebo priehrady, a oni sa mi začali ospravedlňovať, že toto nebolo úmyselné. Nechceli tam ísť, ale spadol im do plesa dron. Vysvetlil som im, či stojí za to ten fotografický záber, ak v prírode niečo pokazia.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Máme pohyblivý pracovný čas. Ak je potrebné, vstávam za tmy aj sa za tmy vraciam. Máme k dispozícii terénne stanice, čo sú bývalé poľovnícke chatky, väčšinou v divočine mimo turistických chodníkov. Je tu možnosť prenocovať pod strechou, keď potrebujeme ísť do terénu na viac dní. Hlavne počas monitoringov, v minulosti sme mali podozrenie na pytliactvo na svište, takže sme mali viacdňové služby. Takisto keď sa robí sčítavanie kamzíkov alebo keď sa mapujú sovy či vlky, tak to zostávame na noc.
Bežne to vyzerá tak, že si napíšem týždenný plán, lokality a činnosti, ktoré budem robiť. Vedúci mi to schváli a ja sa toho držím. Ak sú nejaké zmeny, tak zavolám, čo idem riešiť. Počas turistickej sezóny trávi strážca veľa času na turistických chodníkoch, monitoruje situáciu, aby nám turistický ruch neprerástol cez hlavu. Ide hlavne o už spomínané bivakovanie, čo je tiež práca hlavne v noci alebo skoro ráno.
Ďalšou kapitolou sú drony. Na vlastné oči som videl ako dokážu vyplašiť čriedu kamzíkov, ako na to reagujú svište – pískajú a zalezú do dier. Ľudia si to možno ani neuvedomujú, chcú si urobiť pekný záber a hovoria si, že také malé lietadielko nemôže nikomu uškodiť. Ale pre prírodu sú to nebezpečné veci.

Na druhej strane, naznačili ste, že správanie ľudí v horách sa postupne zlepšuje. Môžete to porovnať s nedávnou minulosťou?
Skoro 30 rokov som v tom istom území a vidím posun k lepšiemu. Ľudia dnes reagujú trochu inak, možno sa viac zamýšľajú nad tým, že prírodu potrebujeme a treba ju chrániť aj pre ďalšie generácie. Že je vo vode, vrchoch, živočíchoch, všetkom, čo nás obklopuje, určitá hodnota, nie je to len kulisa. Ľudia dnes veľa fotia, zdieľajú svoje zážitky, aj to možno robí svoje. Na Slovensku sme sa pustili do separovania odpadu, aj deti vedia, že treba zvlášť triediť papier, plasty a ostatné materiály. Možno aj to je dôvodom, že už ten papier neodhodíme len tak na zem. Na mnohých miestach napríklad zmizli odpadkové koše, ktoré boli predtým bežne okolo turistických chodníkov. To nás tiež dosť zamestnávalo – pozvážať vrecia s odpadom. Teraz nie sú ani vrecia, ani odpadky, určite je ich menej.

Čo musí urobiť človek, ktorý by sa chcel stať strážcom prírody?
Máme zoznam čakateľov. Človek sa do neho dostane väčšinou na základe odporúčania organizácie ochrany prírody. Napríklad národný park navrhne, že toto by bol dobrý strážca prírody, už roky pomáha ako dobrovoľník, vieme o ňom, že sa venuje prírode a má srdce na správnom mieste. Potom funguje istú dobu ako čakateľ a navrhneme ho na vymenovanie, ktoré robia krajské úrady životného prostredia. Tu musia spraviť skúšky, potom dostanú oprávnenie člena Stráže prírody.
My, ako profesionálni strážcovia máme celoslovenskú pôsobnosť. Teoreticky, ak by bol problém niekde napríklad v dunajských lužných lesoch, tak profesionálny strážca prírody tam môže so svojimi oprávneniami ísť a riešiť situáciu. Väčšina, aj dobrovoľníkov, však pôsobí lokálne, kde majú svoje zverené územie.

Strážcovia prírody teda pôsobia hlavne v národných parkoch?
Ja som zamestnanec Správy TANAPu a robím strážcu na území Tatranského národného parku. Každý strážca má pridelený svoj úsek, ja konkrétne robím strážcu v oravskej časti TANAPu v Západných Tatrách. Mám na starosti asi sto kilometrov štvorcových, čo je dosť. Teraz nás popri reforme národných parkov spojili so Štátnymi lesmi TANAPu, a aj lesníci majú oprávnenia ako stráž prírody, pribudli aj pomocníci, na ktorých sa môžem obrátiť.

Jana Tarasovičová

Počasie turistom praje, no pády sa im nemusia vyhnúť

Tatry sú v najbližších dňoch mimoriadne vhodné na pešiu turistiku i cyklotúry. No Horská záchranná služba upozorňuje, že opatrnosti na horských chodníkoch nikdy nie je dosť. Dokumentuje to aj prípad ukrajinskej turistky.

V nedeľu podvečer boli horskí záchranári požiadaní o pomoc pre 48-ročnú ukrajinskú turistku, ktorá si po páde na chodníku spôsobila vážne poranene dolnej končatiny. Prišli k nej záchranári zo Zverovky, ošetrili jej zranenie, podali analgetickú liečbu a transportovali ju k privolanej hliadke Rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá ju odviezla do nemocnice.

Nie každá túra sa končí takto, no riziko zranenia pri neopatrnosti trvá, preto treba takýmto situáciám predchádzať. Horskí záchranári vydali výstrahu súvisiacu s prielomom Dunajca v Pieninách, tamojší chodník je otvorený, ale stále tam prebiehajú dokončovacie práce. Keďže je hodne navštevovaný, prechod si vyžaduje od návštevníkov veľa tolerancie.

V Západných Tatrách stále platí výstraha týkajúca sa zeleného TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné), je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre popadané stromy sú ťažko priechodné červený TZCH od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín, všetko v Nízkych Tatrách.

Maroš Glevaňák

Sedlo Prielom pre rekonštrukciu postupových zariadení uzavreli

Sedlo Prielom v Tatranskom národnom parku je od dnešného dňa až do odvolania uzavreté. Rekonštruujú sa tam postupové zariadenia.

V celej oblasti Tatier má byť počas víkendu zamračené počasie. Tomu treba prispôsobiť všetky plány spojené s turistikou a cykloturistikou vo veľhorách, a najmä organizovať si túry tak, aby ste sa domov dostali pred zatmením.

Horská záchranná služba upozorňuje návštevníkov TANAP-u, že od 29. septembra do odvolania  bude uzavreté sedlo Prielom, lebo sa tam rekonštruujú postupové zariadenia. Ako uvádza stránka Horskej záchrannej služby,  v Západných Tatrách zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre množstvo popadaných stromov a kríkov. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

V Nízkych Tatrách podľa upozornenia horských záchranárov sú pre množstvo popadaných stromov  ťažko priechodné: červený TZCH od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín.  Platí tiež, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Horskí záchranári majú aj dnes pokračovať po pátraní po turistovi

Záchranári ratovali aj turistov, ktorí nevideli, kam zostupujú

Víkendové nepriaznivé počasie turistov potrápilo, no v tomto týždni im zatiaľ praje. Napriek tomu horskí záchranári upozorňujú na viaceré rizika jesenných túr – medzi nim aj opatrnosť, nepreceňovanie vlastných síl a vybavenie svetelným zdrojom.

Avizovaná nepriaznivá predpoveď počasia mnohých neodradila a aj napriek tomu sa turisti vybrali počas víkendu skúšať svoje sily do veľhôr. Výsledkom boli aj viaceré pátračky či zásahy horských záchranárov.

Záchranársku akciu začali už v sobotu

Napríklad už v sobotu večer (23. 9.) požiadali poľskí záchranári o pomoc pri pátraní (hore ilustračné foto: HZS) po nezvestnom 50-ročnom turistovi, ktorý mal schádzať sám z Ľadového štítu a po vážnom úraze dolnej končatiny nedokázal v zostupe pokračovať a nebol schopný sám udať svoju presnú polohu. Ako uvádza stránka Horskej záchrannej služby, z našej strany mu na pomoc vyrazilo trinásť profesionálnych i dobrovoľných horských záchranárov so psom.

„Po mužovi  pátrali v zlom počasí a silnom vetre do skorých ranných hodín v juhovýchodnej stene štítu smerom ku Spišským plesám a Téryho chate,“ konštatuje HZS na svojej stránke.

Ráno v nedeľu striedala túto skupinu záchranárov ďalšia skupina aj s dronom. S ním sa, podľa informácií záchranárov, podarilo preletieť oblasť Sedielka, Malého Ľadového štítu aj Baranieho sedla – no bez úspechu.

Pre prevládajúce nepriaznivé počasie nemohla byť do pátrania nasadená letecká technika, preto záchranári pokračovali v súčinnosti s poľskými kolegami v hľadaní nezvestného turistu pozemne, no počasie im nedovolili akciu zavŕšiť s pozitívnym výsledkom.

V pondelok záchranárom pomáhal aj vrtuľník

Do terénu nastúpili aj v pondelok (25. 9.) od skorých ranných hodín aj s vrtuľníkom Letky Ministerstva vnútra SR a dvoma pátracími dronmi, prehľadávali oblasti Širokej veže, Sedielka, Ľadových štítov, Snehového štítu smerom do Malej Studenej doliny a Javorovej doliny. Večer akciu prerušili s rozhodnutím pokračovať v nej v utorok (26. 9).  

Túry treba skončiť za svetla, upozorňujú záchranári

Viac šťastia mala v nedeľu dvojica slovenských turistov, ktorí, ako uvádzajú horskí záchranári, uviazla v dôsledku vyčerpania pod Bránou vo Veľkej Studenej doline. Nedokázala bezpečne zostupovať aj preto, že im chýbal svetelný zdroj. Pomohli im dvaja záchranári, ktorí turistov po poskytnutí základnej pomoci odprevadili na Rainerovu útulňu a neskôr do Starého Smokovca.

Práve v súvislosti s touto záchranárskou akciou HZS upozorňuje, aby v jesennom období návštevníci hôr nezabudli mať pri sebe svetelný zdroj, ktorý im umožní lepšiu orientáciu v šere a po zotmení, a najmä ich vyzýva, aby návrat zo svojich túr nielen plánovali, ale aj uskutočnili ešte za svetla.

Maroš Glevaňák

Na chodníkoch je vlhko, hrozí zvýšené riziko pokĺznutia

Na víkend predpovedajú meteorológovia pre celú oblasť Tatier dážď a zamračenú oblohu. Horskí záchranári upozorňujú, že na tienistých miestach horstva sa drží celodenná vlhkosť, hrozí riziko pokĺznutia.

Napriek výhľadu daždivého počasia sa mnohí fanúšikovia vysokohorskej turistiky odhodlávajú využiť posledné dni Mariánskeho leta na realizáciu svojich turistických a cykloturistických plánov a chcú do Tatier pricestovať. Pre nich je určená výstraha Horskej záchrannej služby, ktorá na svojej webovej stránke upozorňuje, že na tienistých miestach horstva sa drží celodenná vlhkosť, preto odporúčajú adekvátnu obuv do mokrého prostredia. A nielen to, aj hodnú dávku opatrnosti, keďže hrozí zvýšené riziko pokĺznutia a následného pádu.

Záchranárska akcia v masíve Baraních rohov.

Do batohov si tentoraz zbaľte aj veľkú dávku opatrnosti

Ak pôjdete v týchto dňoch do Tatier, pripravte sa na zmeny počasia, prehánky a nebezpečné chodníky. Aj v pondelok (18. 9.) pomáhali horskí záchranári turistovi, ktorý spadol v exponovanom

teréne pri zostupe zo sedla medzi masívom Baraních rohov. 

Horská záchranná služba na dnes nevydala žiadne mimoriadne výstrahy, no platí, že v najbližších dňoch bude v celej oblasti Tatier premenlivé počasie s početnými zrážkami a ak sa vydáte na turistické chodníky, treba si do sebou zobrať nielen vhodné oblečenie a obuv, ale aj veľkú dávku opatrnosti.

Stať sa môže všeličo a niekedy je k nešťastiu s nepríjemnými následkami naozaj veľmi blízko. V pondelok (18. 9.) pomáhali horskí záchranári slovenskému turistovi, ktorý sa pošmykol pri zostupovaní zo sedla v masíve Baraních rokov. Ako uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby, muž si pádom spôsobil poranenie hlavy a početné povrchové poranenia. Na miesto bola vyslaná posádka Vrtulníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu, ktorá do terénu transportovala aj dvoch horských záchranárov. Muža po ošetrení odviezli do popradskej nemocnice.

Ak plánujete v najbližších dňoch túry a športový relax v Tatrách, treba zobrať do úvahy, že prielom Dunajca v Pieninách je síce otvorený, ale na chodníku prebiehajú dokončovacie práce. Horskí záchranári na svojej stránke tiež vystríhajú pred prechodom zeleného TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné), ktorý je zle značený a má pre množstvo popadaných stromov obmedzenú priechodnosť.  Podľa stránky HZS strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre Nízke Tatry platí upozornenie, že v dôsledku množstva popadaných stromov sú ťažko priechodné červený TZCH od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín.

Viac informácií o počasí i výstrahách pre turistov treba hľadať na stránke Horskej záchrannej služby.

Ilustračné foto: HZS

V nedeľu boli záchranári v Tatrách v nepretržitej akcii, poľský paraglajdista neprežil

Takýto deň si horskí záchranári dlho nepamätajú. V nedeľu (10. 9.) mali prácu vo viacerých horstvách, no v Tatrách išlo o nepretržitú akciu.

V nedeľu 10. septembra bolo na celom Slovensku krásne, priaznivé víkendové počasie predpovedali meteorológovia už niekoľko dní vopred, a tak sa do hôr vybralo mnoho turistov, horolezcov či paraglajdistov. Pre niektorých z nich ale ich ralaxačné či športové plány nedopadli najlepšie. Hovorí o tom aj štatistika Horskej záchrannej služby (na ilustračnom zábere HZS jeden z nedeľných zásahov horských a leteckých záchranárov), ktorá na svojej webovej stránke konštatuje, že najmä vo Vysokých Tatrách išlo o záchranársky veľmi vyťažený deň. Skonštatovali, že v našich veľhorách boli v pernamentnej akcii a jednotlivé záchranárske výjazdy sa navzájom prelínali.

Začalo sa to pádom poľského paraglajdistu

Pripomeňme niektoré z nich. Podľa spomínanej stránky sa všetko začalo pádom poľského paraglajdistu, ktorý z nezistených príčin nekontrolovateľne spadol blízko Gerlachovského kotla. Zraneniam na mieste podľahol. V mieste zasahovali horskí i leteckí záchranári. Tých požiadali aj o pomoc aj pre 51-ročného poľského turistu, ktorých schádzal z Ganku do Zlomiskovej doliny. „Poranil si dolnú končatinu a nebol schopný samostatného pohybu,“ uvádza stránka Horskej záchrannej služby.  

Pomoc privolali turistovi na Chate pri Zelenom plese

Pokračuje ďalej, že pomoc potreboval aj český turista so zlomeným členkom, ktorý sa nachádzal na Chate pri Zelenom plese. Záchranárov tam poslali po zemi, zraneného turistu ošetrili a transportovali ho do bezpečia služobným terénnym vozidlom.

Nedeľná záchranárska anabáza vo Vysokých Tatrách pokračovala pomocou slovenskému paraglajdistovi, ktorý sa počas núdzového pristávania zachytil o strom a spadol neďaleko Novej Polianky pri Ceste slobody. Okrem horských záchranárov v nemu smerovala aj posádka Rýchlej zdravotnej pomoci. Spoločne mu ošetrili pravdepodobnú zlomeninu dolnej končatiny a zdravotní záchranári ho odtransportovali do nemocnice.

Pri viacerých zásahoch kooperovali s posádkami Rýchlej zdravotnej pomoci

V nemocnici skončila aj 26-ročná slovenská turistka, ktorá si spôsobila luxáciu lakťového kĺbu. Nachádzala sa pod Sliezskym domom, rodina jej pomohla dostať sa k nemu a tam ju zobrali do opatery horskí záchranári. Terénnym vozidlom ju po ošetrení a zafixovaní odviezli do Tatranskej Polianky, kde zranenú prevzala posádka RZP.

Vymenovávanie zásahov horských záchranárov sa týmto nekončí. Ako ďalej uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby, ďalšie tiesňové volanie prišlo spod Zbojníckej chaty. „Slovenský turista sa sťažoval na bolesti na hrudníku, bol vyčerpaný a ťažko dýchal. Na pomoc mu smerovala posádka leteckých záchranárov,“ citujeme zo spomínanej stránky.

Paraglajdisti vyrábali záchranárom vrásky

Paraglajdisti v spomínanú nedeľu prehĺbili záchranárom vrásky opakovane, dokonca aj svojím nedisciplinovaným správaním, keď krúžili vo vzduchu aj napriek upozorneniam, aby opustili vzdušný priestor, keďže hrozilo riziko stretu so záchranárskym vrtuľníkom. Toto sa mohlo stať aj pri záchrane poľskej paraglajdistky, ktorá sa vážne zranila pod Skalnatým plesom. Poranila si chrbticu a rebrá. Ihneď sa k nej vybrali dvaja záchranári HZS, ktorí boli počas svojho voľna v blízkosti pádu a zároveň k nej smeroval aj záchranársky vrtuľník.

Kým ju ale stihol odovzdať v nemocnici, už jeho posádka dostala ďalšiu úlohu – pomôcť trojici poľských horolezcov. „Nedokázali pokračovať v hrebeňovej túre Martinovka a nachádzali sa v oblasti Lavínového štítu. Dve ženy a jedného muža horskí záchranári v spolupráci s leteckými evakuovali k Sliezskemu domu,“ uvádza stránka Horskej záchrannej služby, ktorá v ten deň zmapovala aj zásahy v iných slovenských horstvách.

Do hôr si treba zobrať aj zdravý rozum

Keďže krásne jesenné počasie trvá a zrejme sa naše veľhory zaplnia turistami a horskými športovcami aj nasledujúci víkend, je dobré pripomenúť, že okrem turistickej výbavy, občerstvenia a tekutín je veľmi vhodné „pribaliť si“ do hôr aj zdravý rozum, odhad svojich síl a vhodné poistenie. Nešťastným náhodám sa zrejme nedá úplne vyhnúť, ale možno ich zredukovať väčšou pokorou voči horám, nad ktorými nie je možné vždy zvíťaziť.