Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Cyklotúra okolo Kokavského mosta

Po nádhernej jazde na bicykloch Tichou dolinou sme sa rozhodli vyraziť z Podbanského smerom ku Kokavskému mostu. Cyklookruh, ktorý tu začína je veľkým lákadlom.

Východiskovým bodom bolo aj tentoraz parkovisko pod hotelom Permon, odkiaľ sme sa po asfaltke zviezli k mostu ponad potok Belá. Už dopredu sme sa tešili na toto miesto s ikonickým výhľadom na Kriváň. Spolu s typickou tatranskou riečkou ho môžete vidieť na mnohých známych fotografiách či ručne maľovaných obrazoch urobených práve odtiaľto.

Zastávku pri Kokavskom moste sme využili na občerstvenie a trochu zábavy. Foto: Vladimír Tošovec.
Zastávku pri Kokavskom moste sme využili na občerstvenie a trochu zábavy. Foto: Vladimír Tošovec.

Je to aj skvelé miesto na oddych. Stačí si vybrať kameň, na ktorom sa vám bude dobre sedieť a vychutnávať si farby, zvuky a vône okolitej prírody. Spojili sme to s malým občerstvením a doplnením pitného režimu. Potom ako sme dopili svoje radlery Zlatý Bažant 0,0% vyrazili sme smerom k obci Liptovská Kokava. Dostali sme sa na lúky, odkiaľ bol celý čas výhľad na scenériu Vysokých Tatier, ktorej dominoval už spomínaný Kriváň.

Po ceste sme stretávali peších turistov aj cykloturistov, no nielen ich. Zaujali nás včelíny na lúkach smerom na Liptovskú Kokavu. Človeku napadá, že včely tu musia mať raj na zemi. Našťastie si nás nevšímali a pokojne lietali nad lúčnymi kvetmi.

Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.
Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Nad obcou sme sa otočili a išli späť cestou cez prírodnú rezerváciu Machy do Podbanského. Tento variant je nenáročný, vhodný aj pre rodiny s deťmi. Pre zdatnejších cykloturistov je tu viacero možností kam sa vybrať. Mohli sme pokračovať cez Liptovskú Kokavu do obce Hybe a odtiaľ nazad do Podbanského. Ide o známy okruh, dohromady prejdete na bicykli takmer 30 kilometrov, v druhej polovici sa skoro stále stúpa.

Okolo Podbanského vedie Tatranská magistrála, začína v Západných Tatrách, prechádza popod Vysoké Tatry a pokračuje na sever k poľskej strane. Na ňu nadväzujú ďalšie cyklotrasy prepájajúce veľa zaujímavých miest a obcí.

Nad Liptovskou Kokavou sme sa otočili a išli späť do Podbanského. Foto: Vladimír Tošovec.
Nad Liptovskou Kokavou sme sa otočili a išli späť do Podbanského. Foto: Vladimír Tošovec.

Z nášho skráteného okruhu sme však takisto mali množstvo dojmov a zážitkov. Tiež sme museli prekonať niekoľko stúpaní, ale neustále magické výhľady nás doslova tlačili do kopca. Z lúk sme postupne prešli lesom späť do Podbanského a na parkovisko k autám. Nadchádzajúce jesenné obdobie je podľa mnohých najkrajším časom v našich veľhorách. My sme si už časť z neho vychutnali práve na tejto cyklotúre.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Grand hotel Permon patrí k najobľúbenejším hotelom na Slovensku. Foto: Grand hotel Permon.

Navštívili ste už jeden z najobľúbenejších tatranských hotelov pre rodiny s deťmi?

V srdci Vysokých Tatier, obklopený majestátnou prírodou, sa nachádza jeden z najobľúbenejších hotelov na Slovensku – Grand hotel Permon. Nájdete ho v osade Podbanské, ktorej okolie ponúka bohatú sieť turistických chodníkov i cyklistických trás v nádhernom prostredí Vysokých Tatier.

Ak sa vyberiete do Tatier s deťmi, asi každý člen rodiny bude mať svoju predstavu, ako tento čas naplniť. Najmenší budú chcieť zažiť niečo zaujímavé, dobrodružné, tínedžeri možno nejakú zábavu či adrenalín, rodičia zas pokoj a služby, vďaka ktorým zabudnú na každodenné povinnosti. V Permone sa to všetko spája.

Vo vnútri si deti určite obľúbia detský kútik, v ktorom si nájdu rôzne hračky, autíčka, detské šliapadlá, šmýkačku do guličiek, kuchynku, detský domček, detské kino s rozprávkami. Rodičia ocenia kuchynku hneď vedľa detského kútika, kde môžu najmenším ohriať jedlo.
Samostatnou kapitolou sú tematické akcie a animačné programy počas víkendov a prázdnin. S maskotmi Permonkou a Permonkom deti zažijú veľa zábavy a hier.

S maskotmi Permonkom a Permonkou sa deti môžu prejsť čarovnými lesnými cestičkami. Foto: Grand hotel Permon.
S maskotmi Permonkom a Permonkou sa deti môžu prejsť čarovnými lesnými cestičkami. Foto: Grand hotel Permon.

Počas nášho pobytu prvý júlový víkend sa tam konal Festival vína, ktorý spríjemnila svojim vystúpením speváčka Beáta Dubasová. Viac o podujatiach pre deti a dospelých v hoteli Permon nájdete TU 

Spolu s deťmi môžete preskúmať čarovné lesné cestičky s krásnymi drevenými sochami tatranských zvieratiek a lesných škriatkov. V Údolí Permoníkov nájdete banských škriatkov vyrezaných z dreva, tajomnú štôlňu i domček na strome. Na Chodníku sovích strážcov sa zoznámite s drevenými sochami majestátnych operencov.

Ak plánujete túru, trasy do Kôprovej a Tichej doliny začínajúce v blízkosti hotela, sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Asfaltová cesta, ktorá vedie takmer celými dolinami, začína na parkovisku.

Modrá šmykľavka v tvare hada patrí medzi atrakcie vodného sveta Kids´Paradise. Foto: Grand hotel Permon.
Modrá šmykľavka v tvare hada patrí medzi atrakcie vodného sveta Kids´Paradise. Foto: Grand hotel Permon.

Najväčší hotelový wellness komplex
Jednou z hlavných atrakcií hotela Permon je jeho vodný svet Kids´ Paradise. Skladá sa z dvoch častí, ktoré spája obľúbená Baby šmykľavka. Vrchný bazén má hĺbku 32 centimetrov, spodný sa postupne zvažuje a je vhodný pre najmenšie detičky. Malí návštevníci sa môžu zabaviť chytaním bubliniek z perličky či vyšantiť sa pod malým detským vodotryskom. Svojich fanúšikov si nájde aj modrá šmykľavka v tvare hada. Tí väčší si určite vychutnajú 63-metrový tobogan alebo širokú šmýkačku s dojazdovým bazénom.

Rodičia si vyberú z ponuky komplexu sáun, vodných a parných kúpeľov. Sauna Paradise je spojením viac ako 30 atrakcií na ploche 1 620 metrov štvorcových. Vo vybraných termínoch sa môžete tešiť na Saunový ceremoniál. Viac informácií nájdete TU 

V hoteli Permon si môžete vybrať z ponuky komplexu sáun, vodných a parných kúpeľov. Foto: Grand hotel Permon.
V hoteli Permon si môžete vybrať z ponuky komplexu sáun, vodných a parných kúpeľov. Foto: Grand hotel Permon.

Ak si chcete len zaplávať, hoci aj pred raňajkami, využite 25-metrový bazén prístupný od siedmej ráno. Zážitok umocní výhľad na Kriváň, ktorý sa odráža aj na vodnej hladine. Po túre dobre padne relax vo vírivke pre 12 osôb hneď vedľa bazéna alebo oddych na pohodlných ležadlách. Spomínaný 63-metrový tobogan si môžu užiť nielen deti, ale aj dospelí. Voda v dojazdovom bazéne má príjemných 30 stupňov Celzia.

Gastronomický zážitok
Magický výhľad nemáte len z vodného sveta, ale aj z hotelovej reštaurácie. Ale to hlavné, čo tu nájdete je chutná strava a nápoje s možnosťou výberu. Je tu pestrá ponuka výborných jedál a špecialít, ale aj jedlo pre vyznávačov zdravého životného štýlu. V kuchyni využívajú kvalitné suroviny i služby lokálnych dodávateľov. V prípade záujmu pripravia bezlepkové či bezlaktózové jedlá.

V skratke možno povedať, že návšteva hotela Permon vo Vysokých Tatrách je zážitkom. Či chcete relaxovať, venovať sa turistike alebo si len vychutnať oddych, hotel ponúka niečo pre každého.

Autor titulnej fotografie: Grand hotel Permon.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zdolali sme Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Zdolali sme Kriváň

Po niekoľkých menej náročných túrach, o ktorých sme písali na našej stránke, sme si tentoraz zvolili túru, ktorá patrí do kategórie náročných – výstup na Kriváň. Nebol to len tak obyčajný výstup, na sociálnych sieťach sme zverejnili výzvu pre všetkých, ktorí majú v piatok čas a chuť, aby sa k nám pridali. Zišli sme sa skupina asi 20 nadšencov.

Stretnutie pred začiatkom výstupu na Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.
Stretnutie pred začiatkom výstupu na Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Zaparkovali sme na parkovisku Tri studničky, za celodenné parkovanie sme zaplatili 5 eur. Podarilo sa nám ešte zaparkovať, prišli sme skôr, ale približne o 7.30 už bolo parkovisko plné. Treba povedať, že na túru sme sa vybrali v piatok 5. júla, kedy je štátny sviatok, predĺžený víkend, takže hrebeň pod Kriváňom občas pripomínal mravenisko.

V prvej polovici túry bola hustá hmla. Foto: Jaroslav Kizek.
V prvej polovici túry bola hustá hmla. Foto: Jaroslav Kizek.

Od rána bolo pod mrakom, veľa sme toho nevideli. Hlavne, keď sme vošli do pásma kosodreviny, tak hmla zahalila krajinu hore aj dole. Fúkal vietor, preto sme boli oblečení v mikinách a bundách, na hlavách čiapky, asi všetko oblečenie, čo sme niesli, sme mali na sebe. Turisti, ktorí už išli dole hovorili, že na vrchole je to ako na autostráde.

Náročné pasáže výstupu boli v poslednej tretine túry. Foto: Vladimír Tošovec.
Náročné pasáže výstupu boli v poslednej tretine túry. Foto: Vladimír Tošovec.

Nevadí, sme odhodlaní a stúpame pásmom kameňov, okrem slovenčiny počujeme aj češtinu, poľštinu i maďarčinu. Na rázcestí pri Krivánskom žľabe sme sa spojili s ľuďmi, ktorí kráčajú od Štrbského plesa, nálada je výborná, aj keď je stále hmla, pre ktorú nevidíme ani na vrchol, ani do údolia. Veríme však, že sa to potrhá a užijeme si aj tie výhľady.

Na poslednom kamenistom úseku je to už trochu aj o horolezectve, museli sme dávať pozor na skaly pod nohami, aj na turistov, ktorí sa už vracali z vrcholu. Hore na Kriváni to pripomínalo mravenisko, toľko tam bolo počas štátneho sviatku ľudí. Podarilo sa nám však urobiť peknú skupinovú fotku pri charakteristickom dvojkríži.

V piatok sa na Kriváň opäť vybralo množstvo ľudí: Foto: Vladimír Tošovec.
V piatok sa na Kriváň opäť vybralo množstvo ľudí: Foto: Vladimír Tošovec.
Veľký počet turistov spôsoboval čakanie v jednotlivých úsekoch výstupu. Foto: Vladimír Tošovec.
Veľký počet turistov spôsoboval čakanie v jednotlivých úsekoch výstupu. Foto: Vladimír Tošovec.

Pre cestu dole z vrcholu platí to isté ako o stúpaní naň. Občas bolo treba pripomenúť si základy lezenia po skalách a vyhýbať sa ľuďom, ktorí ešte len mierili nahor. Bolo ich naozaj dosť. Pritom táto legendárna túra naozaj preverí kondíciu a vôľu každého turistu. Stretli sme rodinu s asi 15-ročným dievčaťom, ktoré plakalo, lebo už nevládalo do toho nekonečného kamenistého kopca. Pri výstupe na Kriváň zvlášť platí, že netreba preceniť svoje schopnosti a keď cítite, že to nejde, tak sa jednoducho vrátiť. Tak to dnes urobilo 5 ľudí z nášho kolektívu, je dobré, že dokázali odhadnúť svoje možnosti, a takisto si užiť pekný deň v Tatrách.

Cestou späť sa konečne začalo vyjasňovať. Foto: Vladimír Tošovec.
Cestou späť sa konečne začalo vyjasňovať. Foto: Vladimír Tošovec.

Hore na vrchole sme stále nič nevideli kvôli hustej hmle, ale cestou nadol sa začalo vyjasňovať, vykuklo slnko a ukázali sa nádherné výhľady na okolité kopce, krajinu i na typicky zakrivený vrchol štítu. Čo sa týka časov, v našom kolektíve sa našli aj dvaja rekordéri, ktorí vyšli na Kriváň za 3 hodiny a 5 minút. My ostatní sme sa držali pokope a čakali na najslabšieho člena partie. Výstup nám trval 4 hodiny a 20 minút, čo je čas, ktorý uvádzajú turistické smerovníky . Cestu nadol späť na parkovisko Tri studničky sme absolvovali za 3 a pol hodiny.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Poďte s nami na Kriváň. Foto: Peter Tobis.

Poďte s nami na Kriváň

Ak ešte nemáte program na tento piatok 5. júla, môžete sa pridať k nám a vybrať sa na jeden z našich symbolov – Kriváň.

Výstup organizuje skupina ľudí zo stránky cezhory.sk. Stretneme sa ráno o 7.00 h na parkovisku Tri studničky, plánovaný odchod je o 7.30 h. Na piatok predpovedajú vo Vysokých Tatrách príjemných 19 stupňov Celzia, pršať by nemalo, nepodceňujeme ani riziko búrok, preto vyrážame tak skoro.

Aj keď Kriváň nepatrí medzi najvyššie tatranské štíty, výstup naň, ako aj zostup, preveria kondíciu a vôľu turistov. Dobre známou je aj skutočnosť, že počas cesty na tento vrch nie je žiadna vysokohorská chata, preto je potrebné mať so sebou dostatok jedla a tekutín na skoro celý deň.

Ak sa rozhodnete ísť v piatok s nami, okrem dobrej nálady máme pre vás na doplnenie pitného režimu pripravený osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0% v obľúbených príchutiach. Každý účastník dostane aj malú odmenu.

Facebook podujatie výstup na Kriváň

V sobotu na Kmeťov vodopád
Kto sa nemôže nabažiť očarujúcej tatranskej prírody a s tým spojených zážitkov, môže sa s nami vybrať o deň neskôr v sobotu 6. júla na túru ku Kmeťovmu vodopádu v Kôprovej doline. Pridajte sa k nám a spravme si spolu pekný deň.

Stretneme sa ráno o 7.00 h na záchytnom parkovisku v Podbanskom. K najvyššiemu vodopádu na Slovensku pôjdeme po lesnej asfaltke, je to príjemná a nenáročná túra s minimálnym prevýšením. Aj tu bude k dispozícii Zlatý Bažant Radler 0,0% v rôznych príchutiach a malá odmena pre každého účastníka.

Tešíme sa na vás, či už prídete v piatok na Kriváň a v sobotu na Kmeťov vodopád. Zvlášť sa tešíme na skalných turistov, ktorí prídu na obe túry v piatok aj v sobotu.

Facebook podujatie túra na Kmeťov vodopád

Autor titulnej fotografie: Peter Tobis.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Podbanské s nádherným výhľadom na Kriváň.

Podbanské stavilo na ticho a čistú prírodu

Všadeprítomné ticho a čistá príroda. To sú najčastejšie argumenty pre rozhodnutie, navštíviť Podbanské. No nebolo tomu tak vždy. Už názov osady, ktorej časť administratívne patrí do Vysokých Tatier a časť obci Pribylina, napovedá, že sa tu kedysi ťažilo a obchodovalo.

Foto: Viktor Beličák

Najzápadnejšia tatranská turistická osada, ktorá sa nachádza na rozhraní Západných a Vysokých Tatier, bola známa približne od 15. storočia a súviselo to s krivánskym baníctvom. Ťažila sa tu železná ruda, zlato, striebro, ale najmä meď. Práve z latinského názvu meď – cuprum sa odvodzuje aj meno blízkej Kôprovej doliny.  Dodnes sú v brale Kriváňa a na lúkach pod Surovým hrádkom viditeľné stopy po baníckej činnosti s množstvom jám a zásekov.

Iniciátorom ťažby, ako uvádza oficiálna stránka obce Pribylina, ktorej bola v roku 2000 vrátená časť územia osady Podbanské, bol uhorský kráľ Ferdinand I., ktorý svojimi nariadeniami prakticky znárodnil uhorské baníctvo. Peniazmi, ktoré získal za vyťaženú rudu, chcel financovať cisárske vojsko bojujúce proti Turkom a uhorskej šľachte. Naplno sa ale ťažba rozbehla až za vlády cisára Maximiliána.

Cez Tomanovské sedlo, Tichú dolinu a Podbanské viedla obchodná cesta z Poľska, prevážali po nej soľ, no do histórie Slovenska sa zapísala aj tým, že bola rajom pašeráctva. Pašovali tu nielen kone a statok, ale aj iné tovary. Od 17. storočia sa lúkach dnešného Podbanského pásli pribylinské stáda. V pastierskych kolibách nachádzali nocľah aj prví turisti.  

Ako uvádza stránka Nostalgické Tatry, zrejme najstaršou budovou v priestore dnešného Podbanského bola horáreň Pod Kamenistou zo začiatku 19. storočia. Patrila zemianskej rodine Pongráczovcov. Stála na pravom brehu riečky Belá a po roku 1887 zanikla. V jej blízkosti v 70. a 90. rokoch stála aj vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry pre továreň v Liptovskom Hrádku. Z nej liptovskí garbiari vyrábali trieslo na spracovanie koží.    

Za rok vzniku osady Podbanské sa ale považuje rok 1871. Vtedy tu postavili štátnu horáreň – na vyvýšenine nad ľavým brehom Belej. Pôsobil v nej chýrny Ján Harman, horár, horský vodca, znalec Vysokých Tatier, ktorý, podľa Nostalgických Tatier, dal horármi aj meno. Hovorili jej Harmanova.  Poskytovala turistom lacnú domácku stravu a núdzový nocľah. Približne o dve desaťročia neskôr k nej pristavili ďalšiu budovu a dve izby vyčlenili iba pre turistov – nocľažníkov. 

Koncom 19. storočia chceli mikulášski turisti v oblasti Podbanského propagovať budovanie liptovských kúpeľov, no až po prvej svetovej vojne sa tu podarilo presadiť výstavbu prvej skromnej turistickej nocľahárne. Niekedy v tom istom čase upravili aj lesnú cestu zo Štrbského Plesa cez Tri studničky na Podbanské.

Na svoju chvíľu potom osada čakala niekoľko desaťročí. Medzitým prehrmeli salvy druhej svetovej vojny. Podbanské sa počas SNP stalo významným strediskom partizánskej aktivity oddielu Vysoké Tatra, priebeh bojov dnes znázorňuje kovová plastická mapa na ústrednom parkovisku.  

Po druhej svetovej vojne v osade postavili v rámci projektu lesného závodu desať drevených domcov s murovanými základmi a elektrickým osvetlením. V jednom z nich urobili jedáleň, ostatné slúžili ako ubytovacie baraky. V auguste 1956 sa tu uskutočnil II. celoštátny zraz turistov, na ktorý prišlo okolo 4 tisíc účastníkov.

Propagácii osady to veľmi pomohlo a pred majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, ktorých dejiskom sa stalo Štrbské Pleso, tu predĺžili Cestu slobody z Podbanského do Liptovského Hrádku a na svahu Hliny pribudol lyžiarsky vlek. Vzápätí otvorili hotel Kriváň a v roku 1981 zotavovňu Permon.  Od roku 1995 medzi hotelmi Permon a Kriváň (dnes Pieris) vyrástli štyri lyžiarske vleky s prepravnou kapacitou, ktorá takmer vylučuje čakanie. Pri nich ponúka svoje služby kvalitná lyžiarska snowbordová škola.

Podbanské sa stalo vyhľadávaným strediskom pre letnú a zimnú turistiku. Pribudlo tu množstvo ubytovacích zariadení a služieb pre návštevníkov. Okrem toho, že je dopravne veľmi dobré prístupné, tvorí východisko pre množstvo túr vo Vysokých Tatrách a záujemcovia o aktívny oddych tu môžu využiť aj rafting a splav na rieke Belá, a to v dĺžke niekoľkých kilometrov až do Liptovského Hrádku. Osade dominuje majestátny tatranský štít Kriváň spojený s ďalšími vrcholmi. Veľmi rýchlo sa odtiaľto dostanete do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Ľahšie túry poskytuje Tichá a Kôprová dolina, Liptovské kopy či Kamenistá dolina. Tichou dolinou vedie aj cyklotrasa, podobne aj Kôprovou až ku Kmeťovmu vodopádu. Môžete si vyšliapať na Vyšné Kôprovské sedlo, do Sedla Závory a Hladkého sedla, ale aj na Kasprov vrch. Cyklotrasa vedie aj Cestou slobody.

Detské nôžky zvládnu chodník k Lavičke s dokonalým panoramatickým výhľadom, môžete si vybrať edukatívnu Čarovnú lesnú cestičku, ale aj Chodník sovích strážcov a Údolie permoníkov s domčekom na strome. A keď sme  už pri zaujímavostiach, tak jednou z najväčších je nález odtlačku chodidla dinosaura v Tichej doline. Jeho kópia je vystavená v Múzeu TANAP-u.