Zasadené do nádherného prostredia Vysokých Tatier ponúka dokonalú kombináciu relaxu, dobrodružstva a zážitkov.

7 vecí, ktoré môžete robiť na Štrbskom plese

Kto by toto ikonické pleso nepoznal? Zasadené do nádherného prostredia Vysokých Tatier ponúka dokonalú kombináciu relaxu, dobrodružstva a zážitkov. Tu je 7 tipov na aktivity, z ktorých si môžete vybrať, ak navštívite toto miesto:

1. Prechádzka okolo jazera
Je stredobodom obce, ktorá má podľa neho meno. Chodník okolo Štrbského plesa ponúka úžasné výhľady na každom kroku. Urobte si pokojnú prechádzku okolo vodnej hladiny, na ktorej sa odrážajú tatranské štíty. Aj keď ste ju už možno absolvovali, svoje čaro má v každom ročnom období.

Štrbské pleso ponúka dokonalú kombináciu relaxu, dobrodružstva a zážitkov. Foto: Gabriela Kinčoková.
Štrbské pleso ponúka dokonalú kombináciu relaxu, dobrodružstva a zážitkov. Foto: Gabriela Kinčoková.

2. Člnkovanie na Štrbskom plese
Od piatku 7. júna máte opäť možnosť využiť jednu z najromantickejších atrakcií na tomto horskom jazere. Ak chcete zážitok na, ktorý len tak nezabudnete, prenajmite si loďku a povozte sa po jeho hladine. Vychutnajte si čaro okamihu, dych berúce výhľady na okolité štíty a doprajte si niečo dobré – tyčinku Corny Big v legendárnej kombinácii banán a mliečna čokoláda alebo novinku slaný karamel. Zaženú vám hlad aj chuť na niečo dobré. A čo ďalej?

3. Chodník okolo Jazierok lásky
Cesta k nim vedie od parkoviska a je označená tabuľkami. Ide o obľúbené miesto na oddych a prechádzku. Je tu upravený chodník a lavičky, kde si môžete posedieť a tešiť sa výhľadmi na okolitú prírodnú scenériu. Možno neviete, že dnešné Jazierka lásky v minulosti využíval zakladateľ Štrbského plesa Jozef Szentiváni ako rybníky.

Jazierka lásky sú obľúbeným miestom na oddych a prechádzku. Foto: Gabriela Kinčoková.
Jazierka lásky sú obľúbeným miestom na oddych a prechádzku. Foto: Gabriela Kinčoková.

4. Výlet na lanovke
Ak vám výhľady od Štrbského plesa nestačia, vyvezte sa lanovkou na Solisko. Nástupná stanica je pri areáli FIS neďaleko skokanských mostíkov. Dostanete sa k Chate Pod Soliskom, odkiaľ na vás čakajú panoramatické pohľady na tatranskú krajinu. Z Predného Soliska sa dá vychutnať výhľad na Štrbské pleso, Mlynickú a Furkotskú dolinu.

5. Túra k Popradskému plesu
Štrbské Pleso je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás rôznej náročnosti. Túra k Popradskému plesu, ďalšiemu krásnemu horskému jazeru, patrí medzi najväčšie klasiky. Trasa je stredne náročná a je súčasťou Náučného chodníka Štrbské pleso – Popradské pleso – Hincovo pleso. Trvá približne tri hodiny, cestou späť sa môžete zastaviť v Symbolickom cintoríne, pietnom mieste v limbovom háji.

Štrbské Pleso je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás. Foto: Alžbeta Kucbelová.
Štrbské Pleso je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás. Foto: Alžbeta Kucbelová.

6. Fotografovanie
Štrbské Pleso je rajom aj pre fotografov. Úžasná príroda, od zrkadlového jazera po majestátne vrcholy, ponúka nekonečné príležitosti na zachytenie nezabudnuteľných záberov v rôznych ročných obdobiach, cez deň i v noci. Či už ste amatér alebo profesionál, nájdete tu veľa inšpirácie. Vtipným doplnením prechádzky môže byť fotka so sochou „strážcu“ Štrbského plesa.

Fotka so sochou „strážcu“ Štrbského plesa môže byť dobrým spestrením prechádzky. Foto: Gabriela Kinčoková.
Fotka so sochou „strážcu“ Štrbského plesa môže byť dobrým spestrením prechádzky. Foto: Gabriela Kinčoková.

7. Wellness a relax
Po aktívnom dni si doprajte oddych v jednom z miestnych wellness centier. Priamo pri jazere aj v blízkom okolí nájdete v hoteloch a ubytovacích zariadeniach sauny, vírivky a masáže, ktoré vám pomôžu zregenerovať telo a myseľ. Wellness centrá na Štrbskom Plese ponúkajú širokú škálu procedúr, ktoré vás nabijú novou energiou.
Nech už sa vyberiete kdekoľvek do Tatier, vezmite si so sebou Corny BIG, plnohodnotný snack na vaše potulky prírodou.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Obľúbené bežkárske trate v Tatranskej Lomnici

Na bielych stopách pod majestátnym Lomnickým štítom

Ilustračné foto:  Matúš Jančík.

Ak našinec spomenie pred cudzincom Vysoké Tatry, zaručene dostane odpoveď: Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Posledné z vymenovaných stredísk za svoju pozíciu v rebríčku najznámejších lokalít našich veľhôr vďačí najmä polohe.

Leží pod majestátnym Lomnickým štítom, ktorý je jedným zo symbolov Vysokých Tatier. No čoraz viac je známe aj vďaka svojej povesti významného centra zimných športov. A mnohí naň nedajú dopustiť. Okrem zjazdárov, ktorí toto stredisko považujú za svoju mekku, si v ňom na svoje môžu prísť aj vyznávači bielej stopy. No treba jedným dychom dodať, že trate pre bežkárov v tomto našom najvyššie položenom stredisku sa odporúčajú prevažne zdatnejším športovcom.

Foto: Depositphotos.

Zaujímavý okruh s korčuliarskou aj klasickou stopou vedie cez areál Kolbiska, v blízkosti futbalového ihriska a budovy Štátnych lesov TANAP-u. Meria 2,4 km a je to skvelý zážitok, znásobený aj starostlivou úpravou trate. Je vhodná aj pre deti. Navyše, v požičovni Slnečný dom sa dajú požičať detské lyže. V blízkosti Tatranskej Lomnice sa nájde trať s prívlastkom – ľahká. Vybehnúť na 8 kilometrov dlhú klasickú stopu sa dá, ak sa vydáte z Tatranskej Lomnice smerom na Starú Lesnú. Po starolesnianskych lúkach sa dostanete až k náučnému chodníku pri Astronomickom ústave SAV. Ak je dostatok prírodného snehu, bežkovať môžete aj v známom golfovom areáli vo Veľkej Lomnici.

A to sa hocikde iba tak nenájde. Je to trasa pre klasických vyznávačov bielej stopy, ktorí sa netrhajú za výkonom, pohyb si vychutnávajú, dokážu sa zastaviť a kochať sa pohľadmi do okolia. V tomto prípade sú to nádherné výhľady na Vysoké Tatry, čo deň na bežkách urobia nezabudnuteľným. Trasa je upravená. Rovnako sa upravuje aj chodník z Tatranskej Lomnice až do Tatranskej Kotliny. Aj vás lyžovanie baví a chcete o ňom vedieť viac, navštívte v Tatranskej Lomnici Ski Museum. Uvidíte atrakciu – 3,07 metra dlhé lyže, ale aj dielňu na výrobu lyží, palíc a topánok a môžete ich porovnať s tými, ktoré tvoria dnešnú lyžiarsku výbavu.

Múzeum TANAP-u Tatranská Lomnica

Nová služba v Múzeu TANAP-u – audiosprievodca

Foto:  archív  Múzea TANAP-u

Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici pripravilo na prahu nového roka novinku. Návštevníci  pri jeho prehliadke môžu okrem lektorov využiť aj audiosprievodcu.

Bezplatný audiosprievodca pre smartfóny Smart Guide obohacuje prehliadku exponátov múzea o komentované slovo v slovenskom a anglickom jazyku. Nadšenci moderných technológií si môžu vybrať spomedzi dvoch tematických okruhov. Prírodovedná expozícia zahŕňa pätnásť zastavení, Človek v Tatrách má o jedno menej.

„V poslednom období sme intenzívne pracovali na tom, aby sme záujemcom ponúkli aj modernejšiu formu zoznámenia sa s našou muzeálnou expozíciou a verím, že to aj ocenia,“ hovorí Maroš Peiger, vedúci Odboru vedy a výskumu Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Sídlo Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Foto: archív  Múzea TANAP

Keďže aplikácia funguje online, v priestoroch expozície by múzejníci v budúcnosti chceli zabezpečiť aj wifi internetové pripojenie, aby si návštevníci mohli šetriť vlastné mobilné dáta.

Pre tých, ktorí preferujú tradičnejšie formy prezentácie, je k dispozícii lektor. „Hoci ide v tomto prípade už o spoplatnenú službu, odporúčame využiť túto jedinečnú možnosť, vďaka ktorej si návštevníci môžu vypočuť podrobnejšie informácie a zážitky z našej prírody,“ dodáva Peiger.

Okrem pravidelných lektorovaných vstupov múzeum od nového roka pridalo i ďalšie služby. „V ponuke máme napríklad tematickú environmentálnu výchovu, sezónne vstupenky či tvorivé dielne. Počas roka môžu záujemcovia navštíviť aj rôzne spoločenské podujatia, o ktorých budeme priebežne informovať,“ konkretizuje Peiger.

Spolu s novými službami vstúpil do platnosti aj nový cenník. V porovnaní s vlaňajškom sa základné vstupné zvýšilo zo štyroch na päť eur, za prehliadku expozície s lektorom zaplatia návštevníci osem eur, podmienkou však je, aby sa nazbieralo aspoň sedem záujemcov.

Zdroj:  Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Spojovacie veliteľské vozidlo Horskej záchrannej služby.

Horskí záchranári posilňujú aj za európske peniaze

Foto:  archív HZS

Za ostatných dvanásť mesiacov zavŕšila Horská záchranná služba niekoľko úspešných projektov. Pre všetky je cieľom technicky úspešnejšie zvládnutá záchrana ľudí v horách, ktorí pomoc potrebujú.

Ako uvádza Horská záchranná služba na svojom portáli, všetky projekty, ktoré sa v minulom roku podarilo sfinalizovať, boli financované formou nenávratného finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Medzi nimi bolo napríklad aj ukončenie budovania dvadsiatich piatich nových automatických meteorologických staníc a inovovaná sieť devätnástich, ktoré už boli v prevádzke. Prostredníctvom nich sa sledujú rizikové faktory počasia v reálnom čase.

Automatická meteorologická stanica v Lomnickom sedle vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

„Súčasťou projektu sú tiež nová meteodatabáza a aktualizovaný meteoportál HZS, ktorý napríklad poskytuje širokú škálu informácií aj verejnosti a to priamo prekliknutím z oficiálnej web stránky HZS,“ upresňuje portál.

Dodáva tiež, že horskí záchranári týmto projektom získali stacionárny a mobilný (využíva sa v podvese pod vrtuľníkom) preventívny odpaľovací systém pre diaľkový odstrel lavín, ktoré pomáhajú najmä pri zvýšenom riziku a fungujú ako mechanizmus na predchádzanie vzniku extrémnych lavín.

Transport stacionárneho systému na diaľkový odstrel lavín. Foto: archív HZS

Ďalším významným vylepšením práce horských záchranárov je päť špecializovaných terénnych vozidiel s výbavou, výstrojom a vyškoleným odborným záchranným tímom, vrátane záchranných psov, o ktoré sa uchádzali v rámci projektu Horský špecializovaný záchranný modul. Získaná technika s personálom a psami sa už zúčastnila aj medzinárodnej záchrannej misie po zemetrasení v Turecku začiatkom minulého roka.

Spojovacie veliteľské vozidlo. Foto: archív HZS

Portál ďalej uvádza, že v decembri bola ukončená rekonštrukcia rádiovej siete HZS. Cieľom tohto projektu bolo vybudovanie komplexného digitálneho rádiového systému na hlasovú a dátovú komunikáciu v horských oblastiach a aj mimo nich.

„Zvýši sa tak efektivita informačného toku a zabezpečí komunikácia so zložkami integrovaného záchranného systému, ale aj s ďalšími zložkami, s ktorými Horská záchranná služba spolupracuje.

V projekte sú zahrnuté tiež dve mobilné dispečerské pracoviská, ktoré môžu byť využité v mimoriadnych situáciách,“ informuje záchranárska webová stránka.

Budova základne v Jasnej s logom HZS, ktoré bolo ošetrené ochrannou známkou v marci minulého roku. Foto: archív HZS

December bol mesiacom, keď horskí záchranári zavŕšili aj úspešné uchádzanie sa o financovanie projektov venovaných posilneniu intervenčných kapacít HZS. Išlo o výstavbu novej základňovej stanice v oblastnom stredisku Západné Tatry Juh v Žiarskej doline, nákup motorových vozidiel a motorových štvorkoliek a nákup výstroja a výzbroje príslušníkov HZS, ktoré posilnia poskytovanie pomoci ľuďom v teréne, ale aj výcvik horských záchranárov.

Súhrnom – z fondov Európskej únie na spomínané projekty čerpali takmer 19,5 mil. eur. No HZS obstarávala aj niekoľko podlimitných zákaziek z verejných financií, ktorých spoločná predpokladaná hodnota bola takmer 700 tisíc eur, ale dokázala ich vysúťažiť s úsporou takmer 178 tisíc eur. Nebolo to po prvý raz. Rok predtým pri obstarávaní dvoch nadlimitných zákaziek ušetrila viac ako 600 tisíc eur.

Bezpilotný prostriedok DJI MATRICE 350 RTK so zariadením Lifeseeker. Foto: archív HZS

Portál HZS tiež informuje, že doposiaľ neukončila všetky obstarávania týkajúce sa zariadenia Lifeseeker, ktoré vytvorí lokálnu mobilnú sieť a submetricky identifikuje zapnutý mobilný telefón.

„Aby vysielacia stanica Lifeseekeru mohla vzlietnuť, slúži jej ako nosič dron. V minulom roku boli zaobstarané za európske financie štyri nové drony, ktoré využívajú oblastné strediská v Malej a Veľkej Fatre a v Nízkych a Vysokých Tatrách, a tiež dron, ktorý má fungovať ako nosič pre zariadenie Lifeseeker,“ citujeme z neho. Pracovať s dronmi vie 19 vyškolených záchranárov – pilotov bezpilotných prostriedkov, 14 z nich vyškolili práve v priebehu minulého roka.

Skialpinizmus v Mlynickej doline

Mlynická dolina je známa extrémnym lyžovaním

Foto: Martin Krystýnek.

Ak ste si za svoj skialpinistický cieľ vybrali šesť kilometrov dlhú Mlynickú dolinu a vodopád Skok, zaiste viete, že do doliny sa treba dostať zo Štrbského Plesa.

A do tejto osady zase docestovať zubačkou či autom k hotelu Panoráma a odtiaľ sa treba vybrať peši smerom k Areálu Snow a k údolnej stanici lanovky na Chatu pod Soliskom. Vydajte sa po žltej značke, približne po polhodinke šliapania sa dostanete nad hranicu lesa a odtiaľ je 25 metrov vysoký vodopád Skok, od ktorého štartuje trasa vyhradená pre potreby skialpinistov, dosiahnuteľný zhruba po pätnásťminútovej chôdzi. Mlynická dolina v zime poskytuje veľmi dobré terény pre horolezectvo spojené s extrémnym lyžovaním.

Skialpinisti si v nej najčastejšie vyberajú ciele ako Soliskové sedlo, Patria, Štrbský štít či prechod cez Bystré sedlo do Furkotskej doliny. Niektoré si vyžadujú horských vodcov. My sme dali prednosť okružnej túre vedúcej k Soliskovému sedlu a späť, ktorá je určená pre pokročilých skialpinistov. No ak nestačí a máte dosť energie a guráže, dá sa predĺžiť o putovanie k Chate pod Soliskom (1 840 m n. m.). Následne sa spustíte zjazdovkou dolu kopcom a ste späť pri Štrbskom plese, teda na mieste, kde ste výpravu začínali. Alebo je tu iná možnosť – skialpinistická trasa s náročným zjazdom od Soliskového sedla. Nástup na túru je od Chaty pod Soliskom, kam sa vyveziete lanovkou.

Následná cesta si vyžaduje dosť námahy a skúseností. Od chaty stúpate až na vrchol Predného Soliska a skalným hrebeňom pokračujete ďalej. Miniete Sedlo za Predným Soliskom, už odtiaľ sa dá zísť dolu, ale zjazd je nebezpečný a aj ohrozený lavínami. Z hrebeňa vystupuje Soliskový zub, ten prekonáte nenáročným skalným lezením a zostúpite do širokého Soliskového sedla. Ak máte istotu, že nehrozí lavínové nebezpečenstvo, pustíte sa do ťažkej vrchnej pasáže, kde lyžovanie komplikujú preveje. Zjazd potom je už menej obťažný, zídete do Mlynickej doliny pod vodopád Skok. A po turistickej ceste s tyčovým značením sa vrátite na Štrbské Pleso.

Pixabay

Toto nie, v národnom parku určite nie!

Ilustračné  foto: Pixabay

Možno aj vy si silvestrovskú zábavu a vítanie nového roka neviete predstaviť bez petárd a ohňostrojov. V národných parkoch, aj tých tatranských, si ich ale musíte odpustiť. Hrozia vysoké pokuty.

Správy národných parkov v oblasti Tatier apelujú na návštevníkov, domácich obyvateľov i podnikateľov, aby na vítanie nového roku nepoužívali zábavnú pyrotechniku. Hluk, ktorý sa tým vyvolá, pôsobí na zvieratá ohlušujúco a horskom prostredí s hlbokými dolinami vyvoláva efekt ozveny, ktorý počuť na veľké vzdialenosti, pričom jeho intenzita klesá od zdroja iba veľmi pomaly.

Zákon o ochrane prírody a krajiny nedovoľuje v národných parkoch používať svetelné a zvukové efekty a jeho porušenie sa trestá blokovou pokutou do výšky 300 eur, v priestupkovom konaní to môže byť až nad tritisíc eur a u právnických osôb nad deväťtisíc eur.

„Mnoho silvestrujúcich v Tatrách si stále nedokáže oslavu predstaviť bez zábavnej pyrotechniky, hoci vedia, že napríklad aj v domácich podmienkach hluk veľmi sužuje psy. Rovnako trpia aj voľne žijúce zvieratá,“ uvádza Správa Národného parku Vysoké Tatry. „U chráneného živočícha, ako je kamzík vrchovský tatranský, môže nadmerný hluk v podobe výbuchov, ešte umocnený efektom odrazov od skalných útvarov, spôsobiť stres, ktorý má za následok jeho nekontrolované správanie sa,“ pripomína Erika Feriancová, zoologička Správy TANAP-u. 

Dodáva, že celé čriedy často utekajú a dostávajú sa do kritickej situácie, napríklad do hlbokého snehu, kde ich pobyt vysiľuje, alebo do exponovaných žľabov, v ktorých im hrozí pád či odrhnutie lavíny. Námaha v zimnom období znižuje schopnosť kamzíkov, ale i ostatných druhov žijúcich v Tatranskom národnom parku čeliť nepriaznivým podmienkam. Ilustruje to aj príkladom z prelomu rokov 2017 a 2018 pre telemetricky monitorovanú kamzicu Jesicu. Pravdepodobne silvestrovská zábava pri ubytovacom zariadení vo Velickej doline spôsobila, že utiekla do lavinózneho terénu, kde na extrémne zľadovatenom povrchu zahynula.

Správa TANAP-u apeluje na ľudskosť a tolerantnosť, keďže reštrikčné opatrenia nie sú vždy účinné. „V tatranskej prírode sme iba návštevníkmi. Domácimi sú tu zvieratá, ktoré v nej žijú po celý rok,“ uzatvára Feriancová.

Vhodnou alternatívou oslavy sú prskavky a sviečky. Zvieratá nerušia a nenarobia škody na životnom prostredí. Ilustračné foto: Pixabay

Pripomeňme, že odpaľovanie ohňostrojov nie je zakázané iba na území národných parkov, ale aj v ich ochrannom pásme. Každoročne sú najviac problémovými miestami, kde sa zákaz porušuje vo veľkom, Donovaly, Demänovská Dolina, Tatranská Lomnica, ale aj iné tatranské osady, pričom sa vie, že pyrotechniku najčastejšie používajú pri súkromných chatách a hoteloch. Na oslavu sa odporúčajú jemnejšie alternatívy, napríklad prskavky alebo sviečky.

Používanie ohňostrojov a petárd sa obmedzuje aj v bežnom prostredí, nielen v horách. Tento Silvester bude zrejme posledný, ktorý strávime v ich „spoločnosti“. Od 2. januára 2024 začnú platiť zmeny v zákone, ktoré celoročne zakážu predaj a používanie pyrotechniky určenej na výrobu hluku, pyrotechnika s vizuálnym efektom do tohto zákazu nespadá.

Určené sú aj hodiny, kedy sa v závere roka bude môcť používať a súčasťou obmedzení je aj to, že sa zábavná pyrotechnika nesmie odpaľovať v blízkosti nemocníc, hospicov, rôznych zariadení sociálnych služieb, zoologických záhrad, zvieracích útulkov, hospodárskych budov so zvieratami. 

Zjazd skialpinistu vo Veľkej studenej doline

Veľká Studená dolina je skialpinistická klasika

Foto: Martin Krystýnek.

Vyznávačom skialpinizmu ponúkame do ich športového kalendára aj túru Veľkou Studenou dolinou. Je známa silným vetrom, ktorý hlavne pri severných smeroch na začiatku sezóny znepríjemňuje výstup.

Je určená pre skúsenejších lyžiarov. Tu sú základné usmernenia. Východiskovým bodom pre vstup do doliny je Hrebienok, na ktorý sa dostanete zo Starého Smokovca buď pozemnou lanovkou, alebo po zjazdovke, či sánkarskej dráhe. Z Hrebienka sa vydajte po magistrále, za rázcestím nad Rainerovou chatou sa treba držať zimnej trasy, ktorá vedie popod značkovaný chodník, bližšie k potoku.

Ak chcete podrobnejšiu orientáciu, tak domáci to volajú Húpačky. O tom, že ide o výstižné meno, sa presvedčíte pri zjazde dole. Pri výstupe z lesa sa vrátite na značkovaný chodník. V týchto miestach budete križovať viacero lavínových dráh zo žľabov, napríklad Veverkov vodopád, Kráľovský vodopád, preto sa radšej zastavte až vyššie v doline. Prvý výstup budete zdolávať po zimnom tyčovom značení, ktoré vás privedie po zasneženom potoku do úžiny Brány.
Tento úsek býva v zime naviaty snehom po ľavej strane a aj pre vás môže znamenať lavínovú pascu. Potom je tu výber z dvoch možností – buď sa vydáte rovno dolinou na jej koniec, alebo doľava po chodníku na Zbojnícku chatu. Ak sa k nej dostanete, môžete po krátkom občerstvení pokračovať do záveru doliny a po trase letného chodníka.

Ak by ste mali chuť ešte na jeden výstup a snehové podmienky by boli vhodné, vyšliapnite si do sedla Malý Závrat. Určite ste už o ňom počuli, je častým cieľom lyžiarskych túr, patrí medzi najpopulárnejšie medzi skialpinistami. Odmenou bude zjazd Generálom a dolinou až k rázcestiu nad Rainerovou chatou. O nádherných výhľadoch nemusíme ani hovoriť.
V závere vás čaká rovinatý úsek po magistrále, kde si budete môcť preskúšať korčuľovanie a tiež, či ešte vládzete. Veľká Studená dolina je veľmi obľúbeným cieľom skialpinistov. Ku klasike patria zjazdy okrem sedla Závrat aj zo Svišťového štítu či Priečneho sedla a cez Strelecké polia. Možno niekedy nabudúce, čo poviete?

Horskí záchranári pri zásahu

Extrém – šesťdesiat lyžiarskych úrazov za deň

Foto:  HZS

Včerajšok dal horským záchranárom zabrať. V stredu 27. decembra zasahovali v horských strediskách pri šesťdesiatich lyžiarskych úrazoch. Viaceré majú domicil v Tatrách.  

Horskí záchranári informovali, že včerajšok bol pre nich extrémne náročným dňom. V lyžiarskych strediskách na Slovensku zasahovali pri šesťdesiatich lyžiarskych úrazoch, pričom v prevažnej miere išlo o vážnejšie zranenia. Ako sa uvádza na stránke Horskej záchrannej služby, išlo prevažne o dôsledky zrážok lyžiarov a snowboardistov a po pádoch na zjazdovkách pribúdali aj zranenia končatín.

Extrémne veľa výjazdov mali horskí záchranári z Nízkych Tatier, ktorí ošetrili počas jedného dňa mimoriadny počet lyžiarskych úrazov. „Na severnej strane Chopka si lyžiari na svahoch privodili až 30 úrazov, ktoré bolo potrebné ošetriť a zranených následne zo zjazdovky transportovať. Na južnej strane Chopka bolo spolu 14 úrazov,“ uvádza sa na spomínanom portáli.  Jeden z úrazov si dokonca vyžiadal súčinnosť s posádkou Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a letecký transport do nemocnice.

Vážnu štatistiku úrazov majú aj Roháče – Spálená a Tatranská Lomnica, v týchto strediskách zasahovali horskí záchranári v stredu po tri razy.

Ako príčinu veľkého množstva úrazov uviedla Horská záchranná služba veľký počet návštevníkov lyžiarskych stredísk, náročnejšie zľadovatené podmienky na svahoch, ktoré podľa nej sviatkujúcich lyžiarov zaskočili. Natopená vrstva snehu z vianočného oteplenia z predchádzajúcej chladnej noci prituhla a počas slnečnej  stredy spôsobovala problémy najmä technicky menej zdatným lyžiarom.

Keďže lyžiarov bude v prázdninovom čase ešte pribúdať, horskí záchranári apelujú na návštevníkov lyžiarskych stredísk, aby boli ohľaduplní, nepreceňovali svoje schopnosti, jazdu prispôsobovali podmienkam na zjazdovkách a plne rešpektovali pravidlá správania Bieleho kódexu.

Bežkárske trate na Štrbskom plese

Na Štrbské Pleso idú bežkári na profesionálne upravené trate

Foto: Matúš Jančík.

Najobľúbenejšie bežkárske trate v Tatranskom národnom parku sú v okolí Štrbského Plesa.

Táto významná osada sa do hľadáčika bežkárov postupne dostávala po roku 1970, vtedy bola dejiskom majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní a vtedy došlo aj k budovaniu bežkárskych tratí v tomto stredisku. V širšom okolí prekrásneho horského jazera je dnes 20 až 30 km tratí. Tie okolo jazera sa už neupravujú, prednostne ide o chodník pre peších. V Areáli bežeckého lyžovania Snow na Štrbskom Plese je osem bežeckých okruhov v dĺžke od 1,5 – 5 km. Štadión, ale aj okruhy do 2,5 km je možné využívať počas celej zimnej sezóny, lebo sú umelo zasnežované.

Niektoré z tratí sú homologizované FIS certifikátom, väčšina z nich vedie horským terénom vrátane prevýšenia, čo umožňuje aj kondičné a športové lyžovanie. K nim patrí aj Šprintérska trať, Andelova trať, ale aj séria okruhov do Furkotskej doliny, ktoré patria k top bežkárskym zážitkom. Najkratšia z profilovo ťažkých trás (2,5 km) s prevýšením 90 m vedie okolo slepého plesa. Areál je pravidelným dejiskom majstrovstiev SR v behu na lyžiach, konajú sa tu medzinárodné súťaže FIS Cup, k nedávnym významným podujatiam patrí Svetová zimná univerziáda 2015.

Pre bežných bežkárov, začiatočníkov i deti je v Areáli Snow určená predovšetkým trať na štadióne s prívlastkom – ľahká. Výhodou areálu, ktorého trate sa už spoplatňujú, sú požičovňa lyží, bežecká lyžiarska škola, stan na úschovu oblečenia či prezliekanie. Prosto, vybrať sa dá z veľkej ponuky a treba dodať, že všetky trate sú vhodné na klasickú aj voľnú techniku.
Poďme však von z neho a spomeňme tiež bežkársku trať starou cestou zo Štrbského Plesa do Tatranskej Štrby. Jej štart je pod Móryho vyhliadkou a odporúča sa pre prípad priaznivých snehových podmienok namiesto jazdy zubačkou. Ide o zjazd dlhý okolo štyroch kilometrov, určený pre bežkárov, ktorí si vedia vychutnať aj rýchlu jazdu. Na bežky môžete vyraziť aj do podhoria – do areálu Mengusovský bežkár, ale aj do okolia Štrby či do Lopušnej doliny.

Magická polárna žiara nad Tatrami

Polárna žiara – tento nádherný úkaz umocnila scenéria Tatier

Foto: Martina Blaskova.

V nedeľu 5. novembra sme mali možnosť vidieť na oblohe obraz, aký nevidno hocikedy. Polárna žiara rozsvietila oblohu do červena, bolo ju možné pozorovať skoro vo všetkých častiach Slovenska.

Nad scenériou Vysokých Tatier išlo doslova o nádherné divadlo. Polárna žiara bola viditeľná už aj v sobotu večer, ale podľa pozorovateľov z rôznych miest Slovenska ju bolo v nedeľu vidieť oveľa lepšie. Svedčia o tom aj príspevky vo facebookovej skupine Vysoké Tatry, kde ste ju zachytili na svojich fotografiách a videách.

Podľa stránky imeteo.sk je polárna žiara za normálnych okolností viditeľná len pre obyvateľov polárnych šírok. Teraz sú však priaznivé podmienky na jej pozorovanie aj u nás. Na Slnku došlo ku geomagnetickej búrke a energeticky nabité častice narušili magnetické pole Zeme.

Výskyt a svetlosť polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra, ktorý je zase závislý od aktivity slnka. Pretože slnko má jedenásťročný cyklus aktivity, výskyt polárnych žiar kolíše tiež v tomto cykle. Hlavne v čase maximálnej aktivity, to znamená pri zvlášť silnom slnečnom vetre, sa objavujú polárne žiary v nižších zemepisných šírkach, ako napríklad v strednej Európe (sk.wikipedia.org).

Keďže tento úkaz trvá zvyčajne niekoľko dní, je možné, že polárnu žiaru uvidíme aj v pondelok, prípadne počas ďalších dní.