Cart is empty 
Horské bystriny zarybňujú každý rok hneď, ako sa roztopí sneh v týchto oblastiach. Je to väčšinou od začiatku júna až do začiatku júla. Keďže ryby majú prirodzených predátorov, zarybňovanie je dôležité pre udržanie rovnováhy v prírode.
Ako uvádza Správa Tatranského národného parku, o druhovú pestrosť rýb a udržanie ich počtu vo vodných tokoch v národnom parku sa starajú pracovníci Strediska starostlivosti o genofond rýb vo Východnej.
Prácu má stredisko počas celého roka. Okolo Vianoc sa liahnu malé rybky, tie následne v stredisku odchovajú a koncom mája majú už pol roka, čo je vhodné obdobia na ich vypustenie do horských bystrín, keďže už sú samostatné.
„Je dôležité aby si rybky v čase vypúšťania vedeli už sami zadovážiť potravu. Zároveň je ale lepšie vypúšťať ich do potokov a riek v čase, keď sú ešte malé a nie sú príliš zdomácnené s prostredím, v ktorom vyrástli. Vypúšťanie veľkých rýb by mohlo znamenať, že sú už zvyknuté na prísun potravy od nás a nebudú sa o seba vedieť postarať. Takto je vyššia pravdepodobnosť, že sa lepšie adaptujú na nové prostredie,“ vysvetľuje na webovej stránke TANAP-u vedúci strediska Peter Kriššák.
Kedy sa zarybňujú horské bystriny? Každý rok, len čo sa roztopí sneh, teda od začiatku júna až do začiatku júla. Toto obdobie je vhodné aj preto, že pstruh potočný obľubuje chladné vody, teplota päť až sedem stupňov mu neprekáža. Rybky si rýchlo zvyknú a prosperujú.
Kým sa zarybnia potoky v celom TANAP-e, rybári najazdia viac ako dvetisíc kilometrov, v TANAP-e vypustia okolo pätnásťtisíc rýb. Vo Váhu je to päťtisíc rybiek. V horách sa do tokov dostane pstruh potočný, vo Váhu vypúšťajú lipne.
Prečo sa do deje? „Každoročné zarybňovanie hrá podstatnú úlohu pre udržanie zdravej populácie rýb. Je dôležité, aby sa spolu v jednej rieke vyskytovali malé aj veľké ryby. Tohto roku sa nám podarilo pri zarybňovaní v revíri obce Ždiar odsledovať minuloročné ryby vo veľkosti pätnásť až dvadsať centimetrov. To sú pozitívne výsledky našej práce,“ zhodnotil Kriššák.
Dodáva, že vo voľnej prírode je prirodzené, že ryby majú aj svojich nepriateľov v podobe predátorov, ktorí ich lovia. V prípade malých rybiek sú najväčšou hrozbou rybolovné a brodivé vtáky, najmä volavky, bociany a kormorány. Väčšie ryby sa zase stávajú potravou pre vydry, ktorým sa u nás darí práve vďaka dostatku obživy.
„Je to prirodzený potravinový reťazec, práve preto je pre udržanie rovnováhy v prírode dôležité, aby sa vodné toky v národnom parku pravidelne zarybňovali. Útočiskom a skrýšou pre ryby sú najmä prekryté miesta na potokoch a riekach, ktoré vznikajú pod spadnutými stromami,“ uvádza Správa TANAP-u.
Odborníci udávajú, že takéto kaskády nepredstavujú pre ryby prekážku pri plávaní hore prúdom, stačí silnejší dážď a ryby poľahky preskočia peň stromu a dostanú sa vyššie do prúdu. Vďaka nim majú väčšiu šancu skryť sa pred predátormi a prežiť.
Zarybňovanie je záslužná práca. Ryby sú predsa súčasťou pestrej a vzácnej biodiverzity Tatier, sú dôvodom, aby sme naše rieky mohli nazývať živými.
Autor titulnej fotografie: TANAP
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
