Súťaž dvojíc skialpinistov v Tatrách je jednou z najnáročnejších v Európe.

Mimoriadne: Skialpinisti z celej Európy súťažia v Tatrách

Tri dni, tri etapy, tri doliny, spolu 60 km a približne 6 600-metrové prevýšenie. To sú základné fakty o pretekoch Bokami Západných Tatier, ktoré sa uskutočňujú od dnes do soboty – 16. marca.

Trojdňové preteky dvojíc Bokami Západných Tatier sa uskutočňujú pod záštitou Slovenského horolezeckého spolu JAMES a nadväzujú na dlhoročnú tradíciu skialpinistických pretekov v Západných Tatrách, ktorej korene siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov. Majú vynikajúce renomé, patria k najnáročnejším skialpinistickým pretekom v strednej Európe a svojím viacdňovým trvaním sú v európskom kontexte raritou.

Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.
Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.

Podujatie, ktoré prepája Liptov a Oravu, organizujú tri skialpinisticko-horolezecké kluby v troch dolinách a okrem Slovákov už tradične na nich štartujú Česi i Poliaci, ale aj atléti z rôznych kútov Európy. V súlade s podmienkami pretekov sú v jednotlivých etapách zapracované aj technické úseky, fixy, výstupy na mačkách či ťažké výšľapy s prvkami lezenia na skalách. K tomu sa pridávajú zjazdy v náročnom teréne.

Preteká sa dnes v Spálenej doline v oblasti Salatína a Brestovej, zajtra to bude v Bobroveckej doline v oblasti Babky a Sivého vrchu a v sobou už tradične aj v Žiarskej doline v oblasti Baníkov a Troch Kôp.

Tohtoročnou novinkou je zúženie súťažných možností pre juniorov. V tejto kategórii bude možné pretekať iba v poslednej etape – 16. marca. Vyvrcholením podujatia bude verejná afterpárty v Horskom hoteli Mních v Bobroveckej doline spojená s občerstvením, premietaním filmov a fotiek a aj s kapelou. 

Autor titulnej fotografie: archív Bokami Západných Tatier

Hľadanie českého skialpinistu

Tiesňové linky nespali, nehoda na snežnom skútri skončila tragicky

Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Nešťastie chodí aj po horách. Najmä po nich, ak sú ľudia neopatrní a nepredvídaví, alebo majú smolu. Tiesňové linky Horskej záchrannej služby boli v pohotovosti aj v minulých dňoch. Zásahy boli úspešné, po jednom museli ale záchranári konštatovali smrť.

Pomoc potreboval aj mladý český skialpinista, ktorý z poľskej strany vystúpil na vrchol Pilsko, odtiaľ chcel zísť späť do Korbielowa, kde na neho čakali kamaráti. Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, tento plán mu nevyšiel a keď požiadal o pomoc, nevedel odoslať GPS súradnice. No stihol oznámiť, že sa nachádza na slovenskej strane, niekde na zasneženej ceste. Vybitá batéria spojenie prerušila.

No lokalizácia telefónu prostredníctvom PZ SR záchranárov nasmerovala a po skialpinistovi sa vydali pátrať dobrovoľní záchranári HZS z Oravskej Polhory i profesionáli z Oblastného strediska HZS Západné Tatry – Zverovka.

Medzitým sa z Poľska cez tamojší horský záchranný servis ozvali aj kamaráti nezvestného Čecha, ktorí sa s ním nevedeli spojiť. Naši ho našli až po zotmení na ceste pri Mutňanskej Píle. Bol nezranený, v pohode, terénne auto HZS ho odviezlo na štátnu hranicu, kde na neho čakala jeho partia. 

Zásah leteckých záchranárov v Nízkych Tatrách

Zásah záchranárov v Nízkych Tatrách. Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Letecky zasahovali horskí záchranári aj na severe Chopku. Ich pomoc, ako uvádza portál HZS, potreboval 50-ročný lotyšský snowboardista z lyžiarskej trate Turistická. Muž spadol, bol v bezvedomí, ale dýchal.

„Po príchode záchranárov sa jeho stav zhoršil a bolo nevyhnutné začať s resuscitáciou. O súčinnosť bola požiadaná posádka leteckých záchranárov, ktorí na miesto leteli z Popradu. Pacienta vrtuľník transportoval v kritickom stave do nemocnice v Banskej Bystrici,“ opisuje portál. 

Náhodní turisti našli v sobotu na magistrále v smere Zamkovského chata – Skalnaté pleso ležať v snehu muža. Ihneď zalarmovali záchranárov, lebo rýchlo zistili, že na mieste ležal dlhší čas. Ako sa neskôr ukázalo, muž mal 60 rokov. Smeroval k nemu tím spolu s leteckými záchranármi a lekárom. „Do ich príletu sa muž prebral a po prvotnom ošetrení sa jeho stav stabilizoval. Odmietol letecký transport a rozhodol sa zostúpiť v sprievode záchranára až na Hrebienok, kde sa ho na jeho vlastnú žiadosť ujali príbuzní,“ informuje portál HZS.

Sprievod nebol zbytočný, lebo zároveň boli záchranári požiadaní o pomoc pre 80-ročného poľského turistu, ktorý začal kolabovať na hornej stanici pozemnej lanovky na Hrebienok. Ukázalo sa, že trpel hypoglykémiou, po podaní sladkých nápojov sa jeho stav stabilizoval.

Tragická nehoda na našej strane Oravských Beskýd

Tragická nehoda na snežnom skútri v Oravských Beskydách. Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Tragicky skončila nedávno havária na snežnom skútri na našej strane Oravských Beskýd. Našim záchranárom ju oznámili ich poľskí kolegovia. Na miesto nehody sa vybrala skupina z OS HZS Západné Tatry – Zverovka. Poľských záchranárov predtým kontaktovala manželka 45-ročného Poliaka, lebo s ním stratila kontakt. Následne našli  stopu snežného skútra a aj miesto nehody, ktorá sa stala v horskom teréne pod masívom Pilska.

„Muž pravdepodobne jazdil na snežnom skútri po strmom svahu a vozidlo sa na neho prevrátilo. Poľskí záchranári, ktorí prišli na miesto ako prví, začali s rozšírenou resuscitáciou, no aj napriek ich maximálnemu úsiliu sa u muža už nepodarilo obnoviť vitálne funkcie,“ informuje portál HZS . Naši záchranári potom transportovali telesné pozostatky nebohého muža z horského terénu.

Lavíny si počkajú najmä na extrémnych lyžiarov

Pod Tromi Kopami lyžiarov lavína poriadne poobracala + VIDEO

Ilustračné foto:  archív Strediska lavínovej prevencie 

Žiarska dolina a jej okolie je pre skialpinistov pojem. Patrí k vyhľadávaným, tešia sa na prašan výhľady, športový zážitok. V sobotu tu padla lavína a mohlo sa to skončiť aj horšie.

Pod Tromi  Kopami v Západných Tatrách v sobotu v rôznom čase lyžovalo viac lyžiarov – bez problémov. No v Tatrách vždy platí opatrnosť. Nič a nikdy nezaručí, že tomu ďalšiemu lyžiarovi sa nestane nič. Adrenalínový zážitok, ktorý si nenaplánovali, počkal na dvojicu lyžiarov, ktorých ohrozila padajúca lavína. Našťastie, bez fatálnych dôsledkov. Nič vážne sa nestalo. Prežili, hoci oboch strhla lavína so sebou.

„Jedným z nich som bol ja,“ uvádza v našej FB skupine Tibor Maceasik. „Nie vlastnou vinou. Boli sme na druhom výšľape a nestihli sme zareagovať. Nebol čas na únik. Najväčším problémom boli lyže, ktoré nevypínajú, keď sú nastavené na šliapanie. Dosť mi to ponaťahovalo kolená a členky. Mohlo to dopadnúť aj horšie,“ dodal.

Stredisko lavínovej prevencie minulý týždeň varovalo pred možnosťou padania lavín. „Od pondelka k nám začal prúdiť vyšší tlak vzduchu a začalo sa vyjasňovať. Nastali tak krásne slnečné dni, ale aj poriadne mrazivé. S touto zmenou k nám prišiel aj veľmi silný vietor o sile víchrice. Bolo zaujímavé, že fúkalo prevažne z východného smeru. To celej lavínovej situácii poriadne zamiešalo karty,“ uvádza vo svojej správe.

V minulom týždni padli lavíny na viacerých miestach. Ako dokladá správa Strediska lavínovej prevencie, prvý incident zaznamenali v utorok v Malej studenej doline, v Mačacom kotle, ktorý vyúsťuje na hrebeň Pyšných štítov. Lyžiar, ktorý vyšliapal polovicu trasy na lyžiach a zvyšok na pešo, si pri zjazde uvoľnil doskovú lavínu.

„Našťastie, zastal pri odtrhu a nespadol dolu spolu s lavínou,“ bilancuje stredisko a opisuje nasledujúce prípady. „Ďalší incident sa stal pod Volou vežou, kde si jeden z trojice lyžiarov tiež odtrhol malú lavínu s podobným scenárom. O čosi dramatickejší scenár však mala štvrtková nehoda v Doline Zeleného plesa. Tu skupina troch skialpinistov vystúpila od chaty cez Fľašku do Veľkej Zmrzlej doliny. Tá bola v predchádzajúci deň prelyžovaná niekoľkými lyžiarmi. Ich smolou bolo, že pešo pokračovali po reťaziach smerom do Malej Zmrzlej doliny, kde si pod skalnou stenou, pravdepodobne v mieste, kde bolo naviate väčšie množstvo snehu, odtrhli doskovú lavínu, ktorá dvoch z nich strhla dolu. Jeden zastal tesne nad skalným prahom a druhý preletel skalnou stienkou a dopadol do Fľašky. Našťastie bez zranení.“

V lokalite sa v tom čase nachádzala skupina záchranárov Horskej záchrannej služby na kynologickom školení a jeden z nich pomohol skialpinistom bezpečne zostúpiť späť na chatu.

V bilancii je aj tragická nehoda. V stredu podvečer náhodný turista nahlásil nehybné telo pod Batizovskou próbou. Bola to obeť pádu doskovej lavíny. Turista bol na túre sám.  Nepriaznivé počasie, ktoré nasledovalo na druhý deň, ho mohlo skryť a Tatry by mali v štatistike o jedného nezvestného viac.

Tragédia pod Gerlachom

Tragédia. Pod Gerlachom zahynuli dvaja poľskí turisti

Ilustračné foto:  archív HZS 

Streda bola krutým dňom pre blízkych dvoch poľských turistov, ktorí sa usilovali pokoriť Gerlachovský štít nezávisle od seba.

Nález tela jedného z nich nahlásil v stredu náhodný turista. Zbadal ho v oblasti pod Batizovským žľabom v Batizovskej doline a svoj nález nahlásil Horskej záchrannej službe spolu s presnou lokalizáciou.

Krátko na to, ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, sa s našimi záchranármi spojili poľskí kolegovia z TOPR-u so žiadosťou o pátranie po vozidle nezvestného poľského turistu, ktorý chcel vystúpiť na Gerlach.

Auto našli vo Vyšných Hágoch. Vtedy už mali k dispozícii fotografiu nezvestného poľského turistu a mohli porovnať jeho oblečenie s tým, čo mal na sebe nájdený turista v Batizovskej doline, keďže už ho zdokumentoval nálezca jeho nehybného tela.

Ukázalo sa, že zrejme ide o toho istého muža.  Možnou príčinou tejto smrteľnej nehody, ako uviedli horskí záchranári, bol pád so strhnutou doskovitou lavínou.

Ilustračné foto:  archív HZS

V stredu večer prišlo k nám od poľských záchranárov ďalšie tiesňové volanie. „Nahlásili nezvestnosť ďalšieho poľského turistu, a to aj s informáciou o jeho poslednom pohybe v oblasti Zadného Gerlachu. Záchranári HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry odišli pátrať do danej lokality. Našli ďalšie telesné pozostatky.

Turista s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil po páde z hrebeňa v náročných zimných podmienkach,“ uvádza sa v informácii Horskej záchrannej služby.

Dodáva sa v nej ďalej, že o súčinnosť bola požiadaná ešte včera v podvečerných hodinách Letka Ministerstva vnútra SR, ktorá ale dnes pre nevyhovujúce poveternostné podmienky do oblasti neletela. Ujali sa toho leteckí záchranári z Poľska, a to za pomoci našej Horskej záchrannej služby.

„Po prevoze do Starého Smokovca odovzdali pozostatky oboch mužov slovenským policajtom a pohrebnej službe,“ uzatvára popis tragédie portál Horskej záchrannej služby.

Zachranári v Lukovom kotli

Presne pred rokom padlo v Tatrách šesť lavín, lyžiari sa druhý raz narodili

Ilustračné foto:  archív HZS 

Vlaňajší jedenásty január nebol šťastným dňom. V oblasti Tatier spadlo šesť lavín, dve boli veľmi vážne. Zasypaní lyžiari môžu ďakovať šťastiu, druhý raz sa narodili.

Môže sa to stať každý deň. Na voľnom svahu môže lavína padnúť kedykoľvek. No dá sa na ňu pripraviť. Takúto prípravu mali za sebou aj dvaja Slováci, ktorí pri výstupe na lyžiach v Madajovom žľabe 11. januára minulého roku odtrhli doskovú lavínu, no stihli si aktivovať lavínový batoh a zostali na povrchu lavíny.

Jeden muž bol bez zranení, druhý mal poranené rameno. Horská záchranná služba prijala žiadosť o pomoc popoludní. Na pomoc vyštartovali záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry, ale aj posádka leteckých záchranárov z Popradu.

Kamarátsku pomoc dvom lyžiarov v lavíništi v Madajovom žľabe poskytli  príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Ilustračné foto:  archív HZS

Lyžiarom medzitým na lavíništi  kamarátsku pomoc poskytli príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Zraneného lyžiara ošetrili a transportovali do nemocnice.

Záchranári v Lukovom kotli. Ilustračné foto: archív HZS

V ten istý deň predpoludním horskí záchranári prijali ďalšiu žiadosť o pomoc, ale z Nízkych Tatier. Ako uviedli vo svojej správe, lavína, ktorá padla v centrálnom žľabe Chopku, strhla 36-ročného lyžiara z Poľska. Stihol si aktivovať lavínový batoh, po páde lavíny sa nachádzal v jej čele a bol čiastočne zasypaný.

Padal cez skalné prahy, čo mu spôsobilo mnohopočetné zranenia ohrozujú život. Druhý z lyžiarov zlyžoval bezpečne k nemu a do príchodu horských záchranárov poskytol zranenému kamarátsku pomoc.

Muži mali šťastie, lebo následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, ktorá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara, a zastavila sa v blízkosti čiastočne zasypaného Poliaka. Záchranári ho vyhrabali, poskytli mu zdravotnú starostlivosť a letecky ho transportovali do nemocnice s podozrením na poranenia hlavy, lopatky a panvy. 

V ten deň padli aj lavíny v Lúčnom sedle v Západných Tatrách, ale aj do Kartárikovho žľabu a v oblasti Cmitera vo Vysokých Tatrách. Užívanie si slobody či nedotknutého prašana na voľných svahoch spojeného s adrenalínom či dobrodužstvom môže mať aj vážnejšie dôsledky, ako sme popísali.

Preto je dobre, ak sa na lavíny skialpinisti, horolezci, turisti, snowboardisti a lyžiari pripravia, lebo lavíny ničia všetko, čo im stojí v ceste.

Záchranári v Lukovom kotli. Za sebou tu padli dve lavíny. Jeden lyžiar bol ťažko zranený. Ilustračné foto: archív HZS

ČO TREBA ROBIŤ

  • Naučiť sa orientovať v lavínovej bezpečnosti a predvídať zmenu počasia. Treba vedieť, že v horách sa vrstvy snehu opakovane na seba hromadia a každá má rozdielnu štruktúru či hrúbku. Keď sa časť snehu roztopí a následne zamrzne a na neho napadá nová vrstva snehu, aj malá vibrácia môže spôsobiť skĺznutie nového snehu z kopca, čo vytvorí lavínu.
  • Lavína obsahuje aj kusy ľadu, skaly, stromy, pôdu a dokáže v sebe zomlieť všetko živé. Preto je lepšie sa jej vyhnúť, lebo lavínový batoh nie je všemocný.
  • Svoje plány v horách preto prispôsobte počasiu a pred každým výstupom si naštudujte jeho možný vývoj. Pozrite si aj snehovú predpoveď, čo vám pomôže naplánovať lyžiarsku expedíciu.
  • Rozhodujúcu úlohu pri vašej záchrane má lavínové vybavenie – sledovací maják, lavínová sonda a lopata. Patria k povinnej výbave a pomôžu nájsť a zachrániť ľudí, ktorých lavína zasypala.
  • Netreba podceniť ani školenie lavínovej bezpečnosti a nácvik postupov pri lavínovej nehode.
  • Po spadnutí lavíny je nevyhnutné čo najrýchlejšie sa dostať preč zo svahu. Na lyžiach i snowboarde sa môžete spustiť dolu kopcom a vychýliť sa od svahu, kde padá lavína.
  • Ak vás zasype, snažte sa v nej plávať, lebo telo sa zvykne rýchlo pod sneh ponoriť, čo neskôr sťažuje záchranu. Pokúste sa uvoľniť priestor pred vašimi dýchacími cestami. To by ste mali stihnúť predtým, ako sa lavína zastaví. Keď usadne, stane sa z nej „betón“, pohyb v nej je nemožný.
  • V lavíne je šanca na prežitie veľmi nízka. Ak sa obeť podarí zachrániť do osemnástich minút, miera prežitia je viac ako 91 percent.
Pixabay

Toto nie, v národnom parku určite nie!

Ilustračné  foto: Pixabay

Možno aj vy si silvestrovskú zábavu a vítanie nového roka neviete predstaviť bez petárd a ohňostrojov. V národných parkoch, aj tých tatranských, si ich ale musíte odpustiť. Hrozia vysoké pokuty.

Správy národných parkov v oblasti Tatier apelujú na návštevníkov, domácich obyvateľov i podnikateľov, aby na vítanie nového roku nepoužívali zábavnú pyrotechniku. Hluk, ktorý sa tým vyvolá, pôsobí na zvieratá ohlušujúco a horskom prostredí s hlbokými dolinami vyvoláva efekt ozveny, ktorý počuť na veľké vzdialenosti, pričom jeho intenzita klesá od zdroja iba veľmi pomaly.

Zákon o ochrane prírody a krajiny nedovoľuje v národných parkoch používať svetelné a zvukové efekty a jeho porušenie sa trestá blokovou pokutou do výšky 300 eur, v priestupkovom konaní to môže byť až nad tritisíc eur a u právnických osôb nad deväťtisíc eur.

„Mnoho silvestrujúcich v Tatrách si stále nedokáže oslavu predstaviť bez zábavnej pyrotechniky, hoci vedia, že napríklad aj v domácich podmienkach hluk veľmi sužuje psy. Rovnako trpia aj voľne žijúce zvieratá,“ uvádza Správa Národného parku Vysoké Tatry. „U chráneného živočícha, ako je kamzík vrchovský tatranský, môže nadmerný hluk v podobe výbuchov, ešte umocnený efektom odrazov od skalných útvarov, spôsobiť stres, ktorý má za následok jeho nekontrolované správanie sa,“ pripomína Erika Feriancová, zoologička Správy TANAP-u. 

Dodáva, že celé čriedy často utekajú a dostávajú sa do kritickej situácie, napríklad do hlbokého snehu, kde ich pobyt vysiľuje, alebo do exponovaných žľabov, v ktorých im hrozí pád či odrhnutie lavíny. Námaha v zimnom období znižuje schopnosť kamzíkov, ale i ostatných druhov žijúcich v Tatranskom národnom parku čeliť nepriaznivým podmienkam. Ilustruje to aj príkladom z prelomu rokov 2017 a 2018 pre telemetricky monitorovanú kamzicu Jesicu. Pravdepodobne silvestrovská zábava pri ubytovacom zariadení vo Velickej doline spôsobila, že utiekla do lavinózneho terénu, kde na extrémne zľadovatenom povrchu zahynula.

Správa TANAP-u apeluje na ľudskosť a tolerantnosť, keďže reštrikčné opatrenia nie sú vždy účinné. „V tatranskej prírode sme iba návštevníkmi. Domácimi sú tu zvieratá, ktoré v nej žijú po celý rok,“ uzatvára Feriancová.

Vhodnou alternatívou oslavy sú prskavky a sviečky. Zvieratá nerušia a nenarobia škody na životnom prostredí. Ilustračné foto: Pixabay

Pripomeňme, že odpaľovanie ohňostrojov nie je zakázané iba na území národných parkov, ale aj v ich ochrannom pásme. Každoročne sú najviac problémovými miestami, kde sa zákaz porušuje vo veľkom, Donovaly, Demänovská Dolina, Tatranská Lomnica, ale aj iné tatranské osady, pričom sa vie, že pyrotechniku najčastejšie používajú pri súkromných chatách a hoteloch. Na oslavu sa odporúčajú jemnejšie alternatívy, napríklad prskavky alebo sviečky.

Používanie ohňostrojov a petárd sa obmedzuje aj v bežnom prostredí, nielen v horách. Tento Silvester bude zrejme posledný, ktorý strávime v ich „spoločnosti“. Od 2. januára 2024 začnú platiť zmeny v zákone, ktoré celoročne zakážu predaj a používanie pyrotechniky určenej na výrobu hluku, pyrotechnika s vizuálnym efektom do tohto zákazu nespadá.

Určené sú aj hodiny, kedy sa v závere roka bude môcť používať a súčasťou obmedzení je aj to, že sa zábavná pyrotechnika nesmie odpaľovať v blízkosti nemocníc, hospicov, rôznych zariadení sociálnych služieb, zoologických záhrad, zvieracích útulkov, hospodárskych budov so zvieratami. 

Zjazd skialpinistu vo Veľkej studenej doline

Veľká Studená dolina je skialpinistická klasika

Foto: Martin Krystýnek.

Vyznávačom skialpinizmu ponúkame do ich športového kalendára aj túru Veľkou Studenou dolinou. Je známa silným vetrom, ktorý hlavne pri severných smeroch na začiatku sezóny znepríjemňuje výstup.

Je určená pre skúsenejších lyžiarov. Tu sú základné usmernenia. Východiskovým bodom pre vstup do doliny je Hrebienok, na ktorý sa dostanete zo Starého Smokovca buď pozemnou lanovkou, alebo po zjazdovke, či sánkarskej dráhe. Z Hrebienka sa vydajte po magistrále, za rázcestím nad Rainerovou chatou sa treba držať zimnej trasy, ktorá vedie popod značkovaný chodník, bližšie k potoku.

Ak chcete podrobnejšiu orientáciu, tak domáci to volajú Húpačky. O tom, že ide o výstižné meno, sa presvedčíte pri zjazde dole. Pri výstupe z lesa sa vrátite na značkovaný chodník. V týchto miestach budete križovať viacero lavínových dráh zo žľabov, napríklad Veverkov vodopád, Kráľovský vodopád, preto sa radšej zastavte až vyššie v doline. Prvý výstup budete zdolávať po zimnom tyčovom značení, ktoré vás privedie po zasneženom potoku do úžiny Brány.
Tento úsek býva v zime naviaty snehom po ľavej strane a aj pre vás môže znamenať lavínovú pascu. Potom je tu výber z dvoch možností – buď sa vydáte rovno dolinou na jej koniec, alebo doľava po chodníku na Zbojnícku chatu. Ak sa k nej dostanete, môžete po krátkom občerstvení pokračovať do záveru doliny a po trase letného chodníka.

Ak by ste mali chuť ešte na jeden výstup a snehové podmienky by boli vhodné, vyšliapnite si do sedla Malý Závrat. Určite ste už o ňom počuli, je častým cieľom lyžiarskych túr, patrí medzi najpopulárnejšie medzi skialpinistami. Odmenou bude zjazd Generálom a dolinou až k rázcestiu nad Rainerovou chatou. O nádherných výhľadoch nemusíme ani hovoriť.
V závere vás čaká rovinatý úsek po magistrále, kde si budete môcť preskúšať korčuľovanie a tiež, či ešte vládzete. Veľká Studená dolina je veľmi obľúbeným cieľom skialpinistov. Ku klasike patria zjazdy okrem sedla Závrat aj zo Svišťového štítu či Priečneho sedla a cez Strelecké polia. Možno niekedy nabudúce, čo poviete?