Ešte jeden pohľad na Sliezsky dom.

Zima aj leto počas jednej túry? Na Tatranskej magistrále sa to teraz dá

Po krásnej noci v Sliezskom dome sa vraciame späť. Najprv po Tatranskej magistrále na Hrebienok, odtiaľ do Starého Smokovca, potom do cieľa našej cesty v Tatranskej Polianke.

Opäť ideme okolo Velického plesa, v druhej polovici apríla je tu stále dosť snehu. Vonku je chladno, máme na sebe všetky vrstvy oblečenia, ktoré sme si zobrali. Hladina horského jazera je stále na jednej polovici zamrznutá. Ešte jeden pohľad na budovu horského hotela v diaľke a pokračujeme po úzkom kamenistom chodníku. Treba sa pozerať pod nohy, aby niekto nespadol, prípadne sa nezosunul dole stráňou.

V pásme kosodreviny si opäť užívame prekrásne výhľady do diaľky, vidíme dokonca Poprad a okolité obce. Počas následnej cesty lesom sa výhľady stratili, ale naplno si vychutnávame krásu a vôňu tatranskej prírody. Spomedzi stromov vychádzame na typický tatranský turistický chodník, čiže lesnú cestičku s kameňmi. Zostupujeme, a zas si treba dávať pozor pod nohy.

V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.
V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.

Pri Vodopádoch Studeného potoka sme sa odmenili tyčinkami Corny Protein s príchuťou čokoláda a slaný karamel, sú fajn na doplnenie energie na ďalšiu cestu. Ak sme písali, že pri Velickom plese bolo chladno a sneh, tak na Hrebienku sme už len v krátkych tričkách. Je krásny slnečný deň, typické počasie na turistiku. Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline, ani tu sa nedá odolať výhľadom na okolité štíty, a pokračujeme nadol.

Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.
Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.

Chvíľku po červenej, potom po zelenej značke schádzame do Starého Smokovca. Trochu sme váhali nad možnosťou zviezť sa dole pozemnou lanovkou, ale nakoniec vyhrala možnosť ísť peši. Tatranskú železnicu sme využili pri presune zo Starého Smokovca do Tatranskej Polianky, vo vlaku ešte vyťahujeme posledné tyčinky Corny Protein, dobre padnú po dvoch dňoch strávených v horách. Na parkovisku v Tatranskej Polianke nesmú chýbať posledné selfíčka a fotky a potom už návrat do každodennej reality.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Budovu Sliezskeho domu vidieť už z diaľky

Aká bola noc v najvyššie položenom hoteli v Tatrách?

Ak hovoríme o najvyššie položenom hoteli u nás, tak ide o Sliezsky dom. Unikátny je svojou architektúrou i polohou, ktorá umožňuje výstup odtiaľto priamo na náš najvyšší vrch – Gerlachovský štít.

Takisto je dobrým tipom pre menej skúsených turistov. Výstup z Tatranskej Polianky k Velickému plesu sa dá absolvovať aj s dieťaťom v kočíku. V súčasnosti je Sliezsky dom prebudovaný na štvorhviezdičkový horský hotel, budovu vidno už z diaľky.

Po vstupe dovnútra
Po kompletnej rekonštrukcii ponúka ubytovanie niekoľkých štandardov, od turistickej izby až po apartmány. Vychádzajú z pôvodnej historickej dispozície budovy, izby sú pekné, útulné, majú nádych slovenského folklóru. Noc v najvyššie položenom hoteli u nás má svoje čaro, či ste prišli len prespať a ráno pokračujete ďalej alebo máte v pláne užiť si jeho komfort.

Čo budeme jesť?
Štvorhviezdičkový Sliezsky dom disponuje na rozdiel od vysokohorských chát hotelovou reštauráciou, kde sa môžete tešiť na špeciality šéfkuchára i na bravčový kotlíkový guláš s čerstvým tatranským chlebom, ktorý dostáva výborné referencie. Reštaurácia sa nachádza hneď na prízemí, raňajky a večere majú hostia formou bufetových stolov. Výber je veľký, nielen ráno, ale aj na obed a večer. Počas letnej sezóny je otvorená terasa, z ktorej máte nádherné výhľady na okolie, k dispozícii je tu aj bufet.

Autom alebo peši?
Ak to dovoľujú podmienky, majú ubytovaní hostia možnosť dostať sa za poplatok hore autom. Hotel ponúka aj bezplatný vývoz vlastným vozidlom z parkoviska v Tatranskej Polianke. Počas zimnej sezóny sa dá do hotela dostať na snežnom skútri, ktorý zabezpečí pre prichádzajúcich hostí hotelový personál. Turisti sa na Sliezsky dom dostanú len peši. Prevádzka hotela je náročná aj v bežných podmienkach, nie to ešte takto vysoko v horách, kde je aj obyčajné zásobovanie poriadnou výzvou. Snáď aj preto je ubytovanie v Sliezskom dome takým jedinečným zážitkom.

Večer v hoteli
Ak milujete ticho, ste na správnej adrese. Večer a noc sú tu práve také, pokojné. Toto v tradičnom turistickom stredisku nezažijete. V čase písania tohto článku je na úrovni Sliezskeho domu hranica, kde je ešte snehová pokrývka. Medzi nezabudnuteľné zážitky patrí aj pozorovanie hviezdnatej oblohy. Výhľad na Velické pleso si vychutnáte aj z priestorov príjemného wellnessu.

Budovu Sliezskeho domu vidieť už z diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.
Budovu Sliezskeho domu vidieť už z diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.

Okolo Velického plesa
Je to najväčšie horské jazero vo Velickej doline a ide okolo neho turistický chodník. Určite neprehliadnete 15 metrov vysoký Velický vodopád. Je pri ňom lavička, kde sa dá príjemne posedieť a kochať sa okolím. Sliezsky dom využívajú firmy aj na teambuildingy, práve prechádzky okolo plesa, či aktivity v prírode patria medzi obľúbené aktivity.

Lokalitou prechádza Tatranská magistrála. Vysokohorský hotel je dostupný z rôznych častí – z Popradského plesa, z Hrebienka aj z Tatranskej Polianky. Z Tatranskej Polianky vedie k Sliezskemu domu priama trasa, je to asi 5 kilometrov, ktoré sa dajú zvládnuť za dve hodiny.

Terasa pri Velickom plese môže byť dobrým miestom aj na jógu. Foto: Gabriela Kinčoková.
Terasa pri Velickom plese môže byť dobrým miestom aj na jógu. Foto: Gabriela Kinčoková.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Noc pod Gerlachom má svoje čaro, spojte ju s túrou

Noc pod Gerlachom má svoje čaro, spojte ju s túrou

Na Velické pleso sa dá ísť viacerými cestami. My sme sa vybrali z Tatranskej Polianky, buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo autom. Zvolili sme si druhú možnosť a zaparkovali na parkovisku v obci, dokonca bezplatne.

Je polovica apríla, von je príjemne teplo, vyrážame len v tričkách, aj keď je jasné, že počasie sa môže kedykoľvek zmeniť. Ideme po asfaltke po zelenej značke, k plesu by nám to malo trvať asi dve hodiny, nálada je výborná. Cestou stretávame veľa turistov, ale aj cyklistov a rodiny s deťmi, dokonca i s kočíkmi. Áno, k Velickému plesu sa pokojne môžete vybrať aj s malým dieťaťom v kočíku.

Na chvíľu sme zišli z asfaltovej cesty, ideme lesom. Tesne pod rozcestníkom na Velickej poľane vychádzame spomedzi stromov, k cieľu cesty to máme už len 15 minút. To je ten správny čas dať si niečo dobré. Dopĺňame chýbajúcu energiu a dávame si tyčinky Corny Protein, každý podľa svojej chuti. Betka si zobrala kokosovú, Ľudo mango, Veronika čokoládovú, Gabika neváhala a siahla po jej obľúbenej príchuti slaný karamel. Ktorá je tá vaša naj?

Rázcestie na Velickom moste. Foto: Ľudovít Andok.
Rázcestie na Velickom moste. Foto: Ľudovít Andok.

Dostali sme sa vyššie, okolitú krajinu máme ako na dlani, objavujú sa prvé stopy snehu. Postupne sme si obliekli všetky vrstvy oblečenia, ktoré nesieme so sebou. Pri Velickom plese je snehu ešte celkom dosť. Kúsok od jeho brehu je známy horský hotel Sliezsky dom, v ktorom budeme nocovať. Asi polovica vodnej hladiny plesa je ešte pokrytá ľadom, ale vyzerá, že už sa pomaly topí. Užívame si nádherné výhľady na okolitú scenériu Tatier.

Nad jazerom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná sutina, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska zastavil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. Okolo plesa vedie turistický chodník po zelenej značke zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň. Z Velickej doliny zas výstupová cesta na Gerlachovský štít. Na náš najvyšší vrch sa dá ísť len s horským vodcom a až po skončení zimnej uzávery.

Podvečer pri Velickom plese, v pozadí je Sliezsky dom. Foto: Ľudovít Andok.
Podvečer pri Velickom plese, v pozadí je Sliezsky dom. Foto: Ľudovít Andok.

My sme zostali na noc pri Velickom plese. Večer, tesne pred zotmením, sme si užili doslova magickú atmosféru Vysokých Tatier. Zážitok, ktorému sa máločo vyrovná. Na druhý deň sme šli späť po Tatranskej magistrále na Hrebienok, odtiaľ do Starého Smokovca, potom vlakom k autu do Tatranskej Polianky, ale to už je iný príbeh.

Autor titulnej fotografie: Ľudovít Andok.

Velické pleso

Túra do Velickej doliny

Dĺžka trasy:

14 km

Trvanie:

4 h

Prevýšenie:

↑↓ 1 122 m

Bicykle/ kočíky:

časť áno/časť áno

Terén:

asfalt/turistický chodník

(Prešovský kraj, lokalita Vysoké Tatry, okres Poprad)

Túra do Velickej doliny

Velickej doline hrozila devastácia, dnes púta krásou. Pre turistov je najatraktívnejšia stredná časť doliny, siahajúca po Velické pleso, a horná, zakončená Velickým štítom.

Túra do Velickej doliny

Velickou dolinou kedysi prechádzala chotárna hranica medzi Gerlachovom a Veľkým Slavkovom a takmer ju zdevastovalo pasenie dobytka. Mierou vrchovatou mal k tomu prispieť aj plán tamojších urbárnikov postaviť  v jej teritóriu továrničku na destiláciu kosodrevinových olejov.

Našťastie, ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo v roku 1909 všetky kosodrevinové porasty v Tatrách, bez ohľadu na vlastníctvo, za ochranné lesy. Našťastie. Ktovie, ako by dnes dolina vyzerala. Už v tom čase ju navštevovali stovky turistov a spolky tu stavali kilometre turistických chodníkov. Po ich stopách, obrazne povedané, kráčame aj dnes.

Velická dolina je 6 km dlhá terasovitá dolina, nachádza sa pod východnými svahmi Gerlachovského štítu, od Velického štítu po Cestu slobody. Má tri časti, pre turistov je najatraktívnejšia stredná, siahajúca po Velické pleso, a horná, zakončená Velickým štítom. Dolinou preteká potok s rovnakým názvom, ktorý s vodopádom, taktiež rovnakého mena, ústi do Velického plesa.

Do doliny sa dá dostať z Tatranskej Polianky (zelená), Tatranských Zrubov (modrá), Vyšných Hágov (žltá, červená) a zo Starého Smokovca (žltá). Spodnou časťou doliny vedie Tatranská magistrála (červená) z Hrebienka alebo od Popradského plesa. Vybrali sme pre vás trasu z Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu, Sliezsky dom, Dlhé pleso a späť.  Ak by ste chceli pokračovať od Velického plesa cez sedlo Poľský hrebeň a potom na vrchol Východná Vysoká – tak túto náročnú túru si nechajte na letnú sezónu. Platí tam zimná uzávera.

Trasa je vhodná aj pre deti a už cieľ – Velické jazero, ktoré je korunou doliny,  môže byť pre ne odmenou. A Sliezsky dom, ktorý stojí na brehu jazera, dôvodom na občerstvenie a oddych i možnosťou na odpich pre náročnejších turistov na náročnejšie trasy. K Sliezskemu domu vedie aj prevádzková asfaltka, ktorú využívajú cyklisti. No je to poriadny zaberák.

Začiatok:

Tatranská Polianka

Koniec:

Tatranská Polianka

Zaujímavosti:

Hlavnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnické pliesko a Dlhé pleso.

Doprava:

Auto:

platené parkovisko Tatranská Polianka

Vlak:

Autori fotografií:

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Rozcestník pri Sliezskom dome

Na Sliezsky dom pokojne aj s dieťaťom v kočíku

Foto: Peter Cobol.

Od stredy 1. novembra začína v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, stále je však množstvo možností, kam sa vybrať v našich veľhorách na túru. Jedným z dobrých tipov aj pre menej skúsených vyznávačov turistiky je výstup k Velickému plesu s blízkym Sliezskym domom.

Asi najčastejším miestom, kde túto túru začať, je Tatranská Polianka. Buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo zaparkujete auto pozdĺž hlavnej cesty. Na prelome októbra a novembra sú dni čoraz kratšie, preto odporúčame vyraziť čo najskôr dopoludnia, aby vás cestou späť nezastihla tma. Po zelenej značke sa dostanete hore asi za dve hodiny. Okolo Sanatória do lesa a potom po turistickom chodníku až k Sliezskemu domu. V prvej polovici trasy sa občas stretnete s asfaltovou cestou, ktorá tiež mieru k tomuto hotelu a slúži na zásobovanie, ale aj ako cyklotrasa.

Tesne pod rázcestníkom na Velickej poľane vyjdeme z lesa, k cieľu cesty to bude už len nejakých 15 minút. Určite sa zastavte pri Velickom plese, ktoré je najväčším vo Velickej doline a vedie okolo neho turistický chodník. Nad plesom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná suť, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995 zastavil pápež Ján Pavol II.

Alternatívnou cestou z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu je už spomínaná asfaltová cesta. Trvá to po nej asi o štvrťhodinu dlhšie ako po turistickom chodníku, ale pôjde sa vám pohodlnejšie. Pokojne môžete zobrať so sebou aj dieťa v kočíku. Ďalšou možnosťou je výstup na Sliezsky dom zo Starého Smokovca. Pôjdete po žltej značke na Velickú Poľanu, kde sa spojíte s cestou z Tatranskej Polianky. Túto cestu odhadujú turistické príručky na 2 hodiny a 25 minút.

Sliezsky dom má svoju tradíciu. Prvú útulňu tu postavili už v roku 1871, na konci 19. storočia tam už stál väčší turistický objekt, v ktorom bolo dokonca aj malé turistické múzeum. Aj dnes je to skôr hotel ako vysokohorská chata. Je to zároveň najčastejšie štartovacie miesto na výstupy na Gerlachovský štít. Tie sú však možné len s horským vodcom a v čase mimo zimnej uzávery.