Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny

Túra Smutnou dolinou

Dĺžka trasy:

17 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 958 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

asfaltová, lesná a kamenistá cesta

Žilinský kraj, okres Tvrdošín (Západné Tatry)

Túra Smutnou dolinou

Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny. Môžete tu pozorovať strmé steny okolitých štítov, ktoré vytvorili mohutný prírodný oblúk. Pomenovanie tejto doliny vzniklo na základe jej vyprahnutosti a nedostatku zelene kvôli absencii potoka. 

Túra Smutnou dolinou

Turistickú trasu začnete v osade Zverovka, ktorá sa nachádza neďaleko obce Zuberec. Do osady sa môžete dostať autom, kde je vyhradené parkovanie a taktiež autobusom, kde je konečná zastávka Zuberec, Zverovka chata.

Smerovať budete k Ťatliakovej chate červeným značením. Prvá časť trasy povedie asfaltovou cestou, z ktorej sa vám postupne naskytne výhľad na Tatry. Asfaltovou cestou budete kráčať približne jednu hodinu. Po 5,3 km trasy sa dostanete k Ťatliakovej chate.

Určite sa nezabudnite zastaviť pri turistickom prístrešku, ktorý sa nachádza neďaleko. Nachádza sa tam jazero s krásnym výhľadom na lesy a štíty Roháčov.

Ďalej sa presúvate od tabule Bývala Ťatliakova chata modrým značením do Smutnej doliny až Rázcestiu Smutnej doliny. Trasa by mala trvať okolo 45 minút. Keď dorazíte k Rázcestiu Smutnej doliny budete pokračovať modrým značením na Smutné sedlo. Výstup by mal trvať 1:15h. Sedlo sa nachádza v nadmorskej výške 1962 metrov a ponúka výhľad do doliny a na okolité štíty.

Keď dorazíte na Smutné sedlo máte možnosť vrátiť sa rovnakou trasou, alebo pokračovať modrým značením cez Žiarskú chatu až do Žiaru.

Orientačné body:

Zverovka – Ťatliakova chata – Ťatliakovo jazero –  Rázcestie Smutná dolina – Smutné sedlo.

Začiatok:

Zverovka

Koniec:

Zverovka

Zaujímavosti:

Keď budete prechádzať Smutnou dolinou upriamte svoju pozornosť na rastliny, ktoré tam rastú. Môžete tam vidieť Lnicu alpínsku, ktorá sa nachádza na Slovensku len v Smutnej a Hlbokej doline.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 14′ 54.4910344″ N 19° 42′ 41.4400864″ E

Autobusová zastávka: 49° 14′ 53.422883″ N 19° 42′ 43.7984939″ E

Autori fotografií: Slawek Wišniewski, Jan Hablak, Peter Tobis.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Hrubá kopa cez Lúčne sedlo, to je príjemný výstup

Hrubá kopa cez Lúčne sedlo, to je príjemný výstup

FOTO: Dominik Lačný

Skialpinistická sezóna trvá, vo Vysokých, Nízkych i Západných Tatrách je na tuleních pásoch stále kam ísť. Práve začínajúca jar je pre tento druh aktivity v horách najlepším obdobím.

Naším dnešným tipom je Hrubá kopa v Západných Tatrách. Ide o neupravený voľný terén, v jarných mesiacoch môže byť zľadovatený. Výstup cez Lúčne sedlo je však ľahšou a častejšie využívanou verziou cesty. Od Žiarskej chaty je to asi štyri kilometre s prevýšením 840 metrov, hore by ste sa mali dostať za tri až štyri hodiny. Medzi odporúčané vybavenie patria skialpové mačky (haršajzne), čakan i lavínová výbava.

Z ústia Žiarskej doliny ideme smerom na Žiarsku chatu, čo je asi päť kilometrov. Potom je výstup po zelenej značke náročnejší, terén je neupravený, postupne sa zvyšuje sklon stúpania. Asi pol kilometra nad chatou sa cesta rozdeľuje. My ideme doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde je aj Hrubá kopa. Už tu sa nám otvoria výhľady na tieto kopce.

Nasleduje strmšie stúpanie v pásme nízkych stromov a kosodreviny. Tento úsek býva vyjazdený, s bubnami, tvrdý, treba použiť skialpové mačky a dávať pozor na oproti idúcich lyžiarov. Postupne sa dostaneme do lokality zvanej Terasa a nad ňou potom doľava k meteorologickej stanici. Odtiaľto traverzujeme popod svahy Prostredného grúňa na Tri kopy smerom do Lúčneho sedla. Tento úsek je nebezpečný aj pre možnosť výskytu lavín, preto treba byť ostražitý.

Zo sedla je to do cieľa cesty už len asi 200 výškových metrov. Hore môže byť tvrdý alebo vyfúkaný sneh, preto je často treba nasadiť mačky a ísť peši s lyžami na batohu. Vrchol na severnej strane susedí s areálom Zelená dolina na Oravskej časti. Zhora je výhľad na scenériu Západných Tatier, Liptovskú a Oravskú kotlinu.

Dole ideme tou istou trasou, ako sme vyšli hore. Pozor na vietor, inak je tento zjazd pomerne jednoduchý. Skúsenejší lyžiari to môžu vziať cez Madajov žľab. Je to južne orientovaný, široký a strmý svah, na jar s ťažkým mokrým snehom.

Stanislav_Ševčík

Do vysokohorského terénu za relatívne krátky čas

FOTO: Stanislav Ševčík

Po tipe na zdolanie vrchu Baranec je čas na niečo menej náročné. Odporučiť vám môžeme napríklad Smutné sedlo. Táto skialpová túra má viacero variantov, asi najznámejší je výstup od Žiarskej chaty.

Celú cestu nás čaká mierne a trochu strmšie stúpanie, najstrmšie je s blížiacim sa cieľom. Asi pol kilometra za Žiarskou chatou v lesíku treba odbočiť doľava do oblasti Veľkých Závratov. Jednou z výhod tejto trasy je aj to, že za relatívne krátky čas sa dostaneme z doliny do vysokohorského terénu.

Treba počítať s tým, že skialpová trasa presne nekopíruje cestu letného turistického chodníka. Po odbočke nasleduje strmší úsek pomedzi kosodrevinu. Treba dať pozor na terén. Sneh môže byť tvrdý, s bubnami alebo vyšmýkaný. Pozor aj na vracajúcich sa lyžiarov, lebo miesto je dosť úzke.

Postupne sa dostanete na takzvanú Terasu, nad ňou je už oblasť, v ktorej hrozí výskyt lavín. Veľký pozor hlavne na pravej strane, kde sa nachádzajú svahy Prostredného grúňa. Ako sme už písali, ku koncu cesty je svah strmší, natrafíme na takzvané skialpinistické otočky – cik-caky. Hore na Smutnom sedle je to príjemná rovinka, ak je dobrá viditeľnosť, vychutnáte si pohľad na masív Plačlivého a Ostrého Roháča, na juhu je Baranec a Liptovská kotlina.

Po zložení pásov a spravenia dostatočného počtu fotiek je na rade zjazd tou istou trasou, ako sme vyšli. Na toto sedlo chodí veľa lyžiarov, preto môže byť hlavný svah už rozbitý, ale je to široký terén s príjemným sklonom. Najťažšia časť je v pásme kosodreviny, spomínali sme ju pri ceste nahor, zbiehajú sa tu zjazdy z okolitých kopcov, a priesek je dosť úzky, preto treba byť zvlášť ostražitý.

Po absolvovaní tohto úseku ideme po bývalej zjazdovke v Žiarskej chate. Táto časť je už v pohode s miernym sklonom. Dole do ústia Žiarskej doliny na parkovisko je to zjazd po ceste.