Zoologička TANAP-u Erika Feriancová

Prečo psy na tatranské chodníky nepatria?

Prečo musia mať tatranské zvieratá svojich „obhajcov“? A prečo nie sú psy vítanými spoločníkmi návštevníkov v Tatranskom národnom parku? Prečo sa nemáme čudovať, ak nám v tatranskej osade prebehne cez cestu vysoká zver a cez plot nakukne medveď? Aj o tom hovoríme so zoologičkou Správy Tatranského národného parku Erikou Feriancovou.

Správa Tatranského národného parku (TANAP) má vo svojej štruktúre aj profesiu zoológa? Prečo je dôležitá?

Pretože v TANAP-e, našom najstaršom národnom parku, žijú živočíchy, ktoré potrebujú svojho „obhajcu“. Zvieratá nevedia hovoriť, nevedia sa v ľudskom svete brániť. Preto potrebujú človeka-zoológa, ktorý bude obhajovať ich právo na existenciu, chrániť ich a tým im pomôže prežiť.

Čo je v pracovnej náplni zoológa TANAP-u?

Nie je toho málo. Základom našej práce by mal byť predovšetkým monitoring zvierat. To preto, aby sme mali prehľad o tom, aké druhy zvierat a v akých počtoch máme na území parku, aké majú potreby a aktuálnym požiadavkám prispôsobiť aj ich ochranu. Monitoring je dôležitý. Pomáha nám sledovať stavy zvierat a napríklad pri znižovaní ich počtov urobiť príslušné opatrenia. Súčasťou našej práce je aj analyzovať zo vzoriek trusu či tkanív uhynutých zvierat nielen ich zdravotný stav, ale predovšetkým DNA, parazity, choroby… To je práca v teréne. Nesmieme však zabúdať aj na administratívu, takže v kancelárii strávime nemálo času.

Pri Popradskom plese
Pri Popradskom plese. Autor fotografie: Marián Baumax

A podľa toho nastavovať parametre ochrany? Napríklad návštevný poriadok?

Áno. Na základe poznatkov z praxe vieme odzrkadliť potreby živočíchov v návštevnom poriadku alebo v legislatíve. A to je jeden z najdôležitejších spôsobov, ako zvieratá v parku ochrániť tak, aby prežili a nevyhynuli. Ale musí sa dodržiavať.

Návštevníci TANAP-u ho ale vnímajú div nie ako úradnícky výmysel…

Návštevný poriadok je vyhláška. Nevznikol preto, aby sme turistov obmedzovali a robili im napriek. Jeho zmyslom je zachovať živočíchom v parku prirodzené prostredie, v ktorom by sa cítili bezpečne. Musíme nájsť rovnováhu medzi ochranou zvierat a záujmami návštevníkov národného parku. Návštevný poriadok tvoria odborníci, ktorí životu vo voľnej prírode rozumejú, vedia, čo robia, a preto by mal byť prirodzeným návodom pre návštevníkov ako sa na území parku správať. Musíme si uvedomiť, že zvieratá sú tu doma a my sme v ich prostredí len návštevníkmi. Preto by sme mali rešpektovať ich potreby a požiadavky. A presne na to slúži návštevný poriadok.

Hlavným poslaním Tatranského národného parku je chrániť územie s našim najvýznamnejším prírodným dedičstvom. O ktoré zvieratá by sme sa mali starať najviac?

V TANAP-e žijú endemity, ktoré sa nikde inde vo svete nevyskytujú. Áno, máte pravdu, sú to naše národné poklady a je v záujme nielen Slovenska starať sa o to, aby sa zachovali. Spomeniem kamzíka vrchovského tatranského, svišťa vrchovského tatranského, či hraboša snežného tatranského. Ale okrem endemitov je tu pestrá škála iných vzácnych živočíchov. Napríklad žiabronôžka severská. Je to kôrovec, ktorý žije na Slovensku iba v jednom jedinom plese vo Vysokých Tatrách.

Rys na tatranských chodníkoch
Rys na tatranských chodníkoch. Autor fotografie: Roman Gregorec

A okrem nich?

Spomeniem hoci vlka dravého, medveďa hnedého, rysa ostrovida, hlucháňa hôrneho či tetrova hoľniaka, alebo z dravých vtákov orla skalného, orla krikľavého, sokola sťahovavého, sokola lastovičiara, bociana čierneho, tesára čierneho, ďubníka trojprstého, či sovy kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, ale aj vzácne druhy plazov, obojživelníkov, motýľov a chrobákov. A to zďaleka nie je všetko. Náplňou práce zoológov TANAP-u je okrem iného neustále pripomínať ich význam nielen pre prírodu parku, ale aj pre spoločnosť a vedu.

Na akom veľkom území pôsobia zoológovia TANAP-u?

Je to asi stotisíc hektárov v piatich okresoch. Do našej starostlivosti nepatrí iba územie národného parku, ale aj maloplošné chránené územia vo voľnej krajine v podtatranskej oblasti. Spravujeme aj voľnú krajinu od Kraľovian na západe až po Lendak na východe, od poľských hraníc na severe až po Poprad-Kvetnicu na juhu. Základom štatútu ich ochrany sú práve vzácne živočíchy, ktoré tam žijú. Preto je logické, že máme dohľad aj nad nimi. TANAP má však len dvoch zoológov a je to veľmi málo na starostlivosť o takéto rozsiahle územie.

Vzácny kamzík tatranský vrchovský
Vzácny kamzík tatranský vrchovský. Autor fotografie: Roman Ciblík

A ktorý projekt považujete z hľadiska ochrany zvierat za najvýznamnejší?

Neviem, či najvýznamnejší, ale určite najdôležitejším je monitoring kamzíkov. Spoločné poľsko-slovenské sčítacie kampane kamzíkov sa pravidelne uskutočňujú od roku 1959. Ide o najstarší monitoring prírody, na ktorom sa podieľajú dve krajiny súčasne. Okolo roku 2000 hrozilo kamzíkom takmer vyhynutie. V roku 1999 napočítali na území Tatier 162 kamzíkov. Mierny nárast nastal v roku 2000, ale len na 189 jedincov. Pri poslednom sčítaní kamzíkom na slovenskej a poľskej strane Tatier sme narátali 926 jedincov. Práve dôsledný monitoring pomohol prijať opatrenia na postupné zvyšovanie jeho počtov.

 Je to podľa vás dosť?

Je to uspokojivé. Ako ideálny by sa dal hodnotiť stav nad hranicou tisíc jedincov. No nevieme, čo sa s kamzíkmi bude diať ďalej. Nedokážeme predvídať, čo s populáciou kamzíka urobí meniaca sa klíma a rôzne parazitárne či infekčné ochorenia. A to nehovorím o antropických vplyvoch, čiže celkovom vplyve človeka na toto územie. Preto musíme pristúpiť k prísnejším opatreniam na ich ochranu. Ak by počty kamzíkov klesli na úroveň zo začiatku milénia, bol by to začiatok konca jeho výskytu vo Vysokých Tatrách. Podobné obavy máme aj v súvislosti s výskytom svišťa vrchovského tatranského.

Svišť k Tatrám neodmysliteľne patrí
Svišť k Tatrám neodmysliteľne patrí. Autor fotografie: Jozef Antol

Aké konkrétne?

V tomto roku budeme robiť prvé komplexné sčítanie svišťov, ktoré nám pomôže lepšie nastaviť parametre ich ochrany. Predpokladáme, že ich je menej ako pred desaťročím. Svište sa presúvajú do vyšších nadmorských výšok vplyvom otepľovania, rozširovania sa kosodreviny, čím sa zmenšuje ich životný priestor. A do toho plašenie psami… Ľudia majú totiž pocit, že v skalách treba nechať psov vybehať a pustia ich z vôdzok.

Prečo sú voľne pustené psy nebezpečné?

Psy naháňajú nielen svište a kamzíky, ale v podstate všetko, čo sa hýbe. Často sa to končí zranením, či úhynom zvierat. Preto má zmysel zákaz vodenia psov do citlivého vysokohorského prostredia štvrtého a piateho stupňa ochrany národného parku. Ľudia by si mali uvedomiť, že oni so psom odídu, ale pre zvieratá sú Tatry nielen ich kolískou, ale aj hrobom. Tie nemajú kam odísť.

Zviera, ktoré do Tatier nepatrí.
Zviera, ktoré do Tatier nepatrí. Autor fotografie. ĽK

V ostatnom čase sa veľa hovorí o ochrane hlucháňov…

Hlucháňovi hôrnemu sa venujeme veľmi intenzívne. A nielen my, ale prakticky v celej Európe. V rámci kontinentu sa totiž ich počty znižujú. Snažíme sa nastaviť manažment územia, na ktorom žije tak, aby mu vyhovoval a jeho stavy naďalej neklesali. Už v súčasnosti je na hranici prežitia a hrozí mu vyhynutie. Našou prioritou je uchovať biotop pre hlucháňa, pretože tohto nášho najväčšieho lesného kurovitého vtáka nemôžeme premiestňovať.

Čo to znamená?

Hlucháň si vyberá, kde bude žiť. Je na nás, aby sme mu zachovali vhodné podmienky pre život. Závery nedávneho výskumu DNA hluchánej populácie priniesli zistenia, že tento druh je na tom veľmi zle. Populácie žijú oddelene, vo vnútri prebieha príbuzenské kríženie, čo vedie až k ich degradácii. Ale zvyšovaním počtu jedincov z umelého odchovu hlucháňovi nepomôžeme. Skôr zväčšením výmery vhodných biotopov a obnovením prepojení so susednými populáciami.

Prečo je hlucháň taký dôležitý živočích?

Hlucháňa pre svoje vysoké a špecifické nároky na kvalitu biotopu považujeme za tzv. dáždnikový druh horských lesov. Ochrana biotopu, územia, v ktorom žije, vytvára „ochranný dáždnik“ nad celým radom ďalších vzácnych a ohrozených druhov, ako sú napríklad dutinové hniezdiče, ďatlovité vtáky a podobne. Stav a vývoj jeho populácie je indikátorom stavu kvality ekosystémov, v ktorých sa prirodzene vyskytuje.

Je ochrana prírody v TANAP-e prísnejšia ako v iných národných parkoch vo svete?

Precestovala som národné parky od Austrálie cez Rusko, rôzne štáty Európy a Severnej Ameriky. Základný rozdiel medzi nami a praxou v ostatných parkoch je ten, že u nás nie sú doriešené vlastnícke vzťahy, čo predstavuje náš najväčší problém. A to nás limituje, ak chceme nastaviť manažment ochrany daného územia. V zahraničí nevedia pochopiť, prečo je to tak, lebo u nich platí, že ak ide o národný park, prioritou je ochrana prírody, nie ekonomické a vlastnícke záujmy.

Dovalovo
Dovalovo. Autor fotografie: Vladimír Šterbák

Napriek tomu sa mnohí návštevníci Vysokých Tatier domnievajú, že kritéria ochrany prírody idú nad rámec toho, čo je pre park potrebné. Súhlasíte?

Určite nie. Ale rozumiem návštevníkom parku, pretože každý zákaz sa ich bytostne dotýka. No zároveň som presvedčená o tom, že ich postoj vychádza z laického pohľadu. Nie sú odborníkmi, nevedia, prečo sú kritéria nastavené tak, ako sú a prečo sú dôležité. Aj prehliadka napríklad Bojnického zámku má svoje pravidlá. Nemôžete sa dotýkať vystavených exponátov a zbierok, musíte chodiť len po sprístupnených priestoroch. Prečo by ich nemala mať i návšteva TANAP-u?! Preto je potrebné zákazy neustále vysvetľovať a učiť ľudí pozornejšie a tolerantnejšie vnímať prírodu.

Čo to v praxi znamená?

Turisti nemusia za zážitkami či výhľadom vybočovať z chodníka. Rovnaké sa im naskytnú aj z neho. No nemali by výstup na vysokohorskú chatu či štít alebo prechod dolinou vnímať ako jediný cieľ. Aj cestu samotnú lemujú rôzne pozoruhodnosti. Ja aj z chodníka pomocou ďalekohľadu vidím medvede, kamzíky či svište, nepotrebujem sa za nimi predierať húštinou. Je to riziko. Koniec koncov v Tatrách sa dá veľmi ľahké stratiť. O tom, ako vnímať, chrániť a milovať prírodu by sa mali deti viac učiť už v škole.

Z toho, čo uvádzate, nám vychádza, že v TANAP-e sa pravdepodobne nebude zmierňovať návštevný poriadok…

Z pohľadu zoológie určite nie. Treba si uvedomiť, že Tatry v roku 2023 navštívilo takmer 4 milióny návštevníkov. Je iba otázkou času, či nebudeme stáť pred úvahou regulácie návštevnosti, ako je to napríklad v Benátkach. Mesto spustilo predaj vstupeniek pre jednodňových návštevníkov počas najrušnejších dní medzi 25. aprílom a 14. júlom. Ide o súčasť snahy obmedziť negatívne následky masového turizmu v talianskom meste. Benátky sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a každoročne ich navštívi niekoľko miliónov ľudí. Porovnávať Vysoké Tatry s Benátkami sa môže zdať zavádzajúce. Princíp je však rovnaký; ochrana prírodného, či kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie.

V poslednom čase sa hovorí, že niektoré zvieratá sú vo Vysokých Tatrách premnožené. Je to podľa vás pravda?

Počty zvierat si príroda dokáže regulovať sama. Ak by sa TANAP rozprestieral iba v prírodnom prostredí, zvieratá by sme nevnímali ako obmedzujúci faktor. No na území TANAP-u sú aj historické osady, v ktorých bývajú ľudia, a tým treba vytvoriť primerané podmienky na život a dostačujúcu infraštruktúru. Sú tu aj hotely, ubytovacie zariadenia orientované na cestovný ruch s potrebným zázemím. Je preto prirodzené, že sa zvieratá v blízkosti ľudí objavujú častejšie.

Malý macko
Malý macko. Autor fotografie: Jozef Antol

Je to v poriadku?

Určite áno. Záujmy ľudí by sa mali v tomto prípade podriadiť parku a prírode. Tak ako sa obyvatelia veľkomesta musia prispôsobiť svojmu okoliu, musia to urobiť aj obyvatelia a návštevníci tatranských osád. Zvieratá z Tatier nemajú kam odísť a človek im neustále uberá z územia, v ktorom prirodzene žijú. Ľudia žijúci v národnom parku by sa nemali čudovať, ak im cez osadu či cestu prebehne vysoká zver a cez plot nakukne medveď. Všade na svete v prírodných rezerváciách a parkoch je to tak. Iba u nás sa na tomto území zhusťuje infraštruktúra.

V našom rozhovore ste sa dotkli aj témy psov v národnom parku. Budú sa zmierňovať doterajšie obmedzenia pre ich vstup?

Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia. Kedysi sme ich pohyb neobmedzovali, nebolo ich však v Tatrách toľko. Ale dnes vidíme psov na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov. Potom sú tu psie exkrementy…

Čo je s nimi?

Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Ani by nemuseli. Stačilo by nechať psa doma. Povedzme si pravdu, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredia cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív. Dusík zo psích granúl sa nachádza nielen v psích exkrementoch, ale aj v moči, fosfor najmä v exkrementoch.

A pohľad na množstvo exkrementov popri turistických chodníkoch nemusí byť príjemný ostatným návštevníkom národného parku…

Presne. Odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Nech majiteľ tvrdí čokoľvek, prirodzenou reakciou každého zdravého psa je prenasledovať a loviť zver. Vôdzkou nezabezpečený pes stopuje, vyráža za živočíchom, vyštekáva ho, prípadne na neho zaútočí. Preto obmedzenia.

Povedzte, čo vás na práci zoologičky najviac baví?

Odmala som mala rada zvieratá. Všetko, čo malo krídla, perie, srsť mi bolo blízke. A časom som si čoraz viac začala uvedomovať nevyhnutnosť, že niekto ich musí obhajovať. Hovoriť za ne. Musíme rešpektovať kolobeh v prírode, ale zároveň je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby živočíchy vplyvom rôznych činností človeka nehynuli.

Toto vás motivovalo aj pri výbere povolania?

Určite. Preto som sa rozhodla pre štúdium prírodných vied, zamerala som sa na zoológiu a snažila som sa neustále, či som už pracovala doma alebo v zahraničí, naučiť sa o zvieratách čo najviac.

Zoologička TANAP-u Erika Feriancová
Zoologička TANAP-u Erika Feriancová. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Aký je váš bežný pracovný deň?

Každý je iný. Hoci by som rada uprednostnila prácu v teréne, pravda je taká, že veľa času presedím v kancelárii pri vypracovávaní rôznych stanovísk. Ide o vyjadrenia k úhynom živočíchov – na cestách, elektrických vedeniach, železniciach a podobne. Keďže sme v národnom parku, musíme o uhynutých zvieratách získať čo najviac informácií a zabezpečiť, aby sa takéto prípady neopakovali. Rokujeme s distribučnými spoločnosťami či správcami komunikácii, aby urobili príslušné opatrenia na predchádzanie úhynov. Vyjadrujeme sa tiež k rôznym chráneným druhom zvierat, k ich manažmentu, poskytujeme stanoviská k zásahom do bobrích hrádzí, ku škodám na hospodárskych zvieratách, venujeme sa najrôznejším projektom starostlivosti o chránené druhy, pripravujeme správy pre Európsku komisiu k monitoringom. A je toho ešte viac.

Pestrá práca…

Áno, to je. Ale najradšej som v teréne. Tam môžem využiť to, čo som sa naučila doma aj v zahraničí. Napríklad v Severnom Írsku na veterinárnej klinike. Získala som tam veľa užitočných poznatkov i prax v ošetrovaní živočíchov. Je dôležité vedieť, ako manipulovať a chrániť samu seba, pretože pazúry a zuby zvierat dokážu veľmi ublížiť. Už viac ako pätnásť rokov sa venujem aktivitám v orliarskej skupine a táto vášeň ma drží dodnes. V našej práci je dôležité nielen ovládať teóriu, ale oveľa dôležitejšie je naučiť sa správne vnímať prírodu.

A to by ste odporúčali aj záujemcom o prácu zoológa?

V TANAP-e pracujem už desiaty rok a z mojich skúsenosti zoologičky viem, že najlepšou praxou je príroda samotná, pozorovanie všetkého, čo sa v nej deje. Pri konkurze sme museli preukázať aj istý rozsah teoretických vedomostí nielen zo zoológie, ale napríklad aj o horopise Tatier.

Je súčasťou výberového konania aj preukazovanie fyzickej zdatnosti?

Keďže si naša práca vyžaduje, aby sme sa pohybovali v horskom teréne, od alpínskeho stupňa až po podhorie Vysokých Tatier, musíme byť fyzicky zdatní a vedieť napríklad aj dobre lyžovať. Lyže či snežnice sú v zimnom období našim najosvedčenejším prostriedkom na presun.

Ak by sme to mali zhrnúť, aké dlhy, už okrem spomínaného vysporiadania vlastníckych vzťahov v TANAP-e, máme ešte voči ochrane prírody?

Jednoznačne využívanie krajiny, či už ide o park alebo aj voľnú krajinu. Nemáme limity – návštevnosti, ekonomickej činnosti, rozvoja cestovného ruchu. Toto sú naše najväčšie problémy. Záujmy v národnom parku nie sú navzájom skĺbené, prepojené, nemáme v nich stanovené jasné pravidlá. A sme v situácii, keď tento dlh ide na úkor biodiverzity, rozmanitosti živočíšnych alebo rastlinných druhov a samotného životného prostredia.najviac.

Tatranský krásavec
Tatranský krásavec. Autor fotografie: Jozef Antol

Aké máte projekty, ktoré by mohol ešte viac napomôcť ochrane živočíchov v TANAP-e?

Veľmi dobré výsledky máme so sčítaním a telemetriou kamzíkov. Je to výborný projekt, ktorý nám poskytol veľa poznatkov o populácii kamzíka vrchovského tatranského. Mojim prianím je, aby sa po rokoch znovu urobila aj genetika kamzíčej populácie. Potrebujeme mať presné informácie o tom, či nedošlo k miešaniu tatranského a alpského kamzíka, či sa zachovala jeho génová jedinečnosť. Ide však o finančne veľmi nákladný projekt. V tomto roku budeme po prvýkrát robiť monitoring svišťov. Máme dosť ľudí, aby sa ho urobili skutočne kvalitne. Profesionálne. A rovnako sa budeme venovať aj sčítaniu hlucháňa hôrneho na celom území Tatier.

Čo by ste ako zoologička odkázali návštevníkom Vysokých Tatier?

Aby rešpektovali nastavené pravidlá. Pracovníci TANAP-u nie sú ich nepriatelia. Sú hlasmi prírody. A návštevníci parku by sa mali snažiť jej viac porozumieť a dobre mienené rady či odporúčania neodmietať a nevnímať ich negatívne. Tatry patria všetkým, ale predovšetkým tatranskej faune a flóre.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek

Štrbské pleso pred zajtrajším voľným dňom

Ako je na Štrbskom Plese pred zajtrajším voľným dňom

Pohoda, teplo, krátke tričká, veľa turistov. Aj takto možno zhrnúť dnešný deň na Štrbskom Plese. Ak plánujete v tomto stredisku stráviť zajtrajšie voľno, bude to dobrá voľba.

Pre Vysoké Tatry sa na zajtra predpovedá slnko, v stredisku by malo byť okolo 16 stupňov Celzia, deň ako stvorený na výlety, opaľovanie, oddych. Niečo o očakávanej atmosfére napovedá už aj dnešný deň. Návštevníci Štrbského Plesa zhodili vetrovky, nasúkali sa do kraťasov a užívajú si dobré počasie. Sneh cukrí už iba končiare hor, dolu v stredisku niet po ňom ani chýru. Aj pleso stratilo ľadovú pokrývku a prechádzka okolo neho sú plné pohody, ktorú sčerí iba občasný chladný vietor.

Hladinu plesa iba občas sčerí čerstvý vietor
Hladinu plesa iba občas sčerí čerstvý vietor. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Turistov je všade plno, horné parkovisko je beznádejne zaplnené. Tatry objavili aj školské skupiny a aj zahraniční návštevníci súdiac podľa zmesky jazykov, ktoré počuť naokolo. Na zajtra sa treba pripraviť na hustú dopravu, preto odporúčame radšej využiť železnicu. A nezabudnúť, že na väčšine chodníkov v Tatranskom národnom parku platí sezónna zimná uzávera.

Počasie teda zajtrajšku praje, no nie každá túra môže byť iba zaliata slnkom. Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby vydalo aj na dnes varovanie 2. stupňa pred miernym lavínovým nebezpečenstvom s tendenciou jeho zvyšovania na zajtrajší voľný deň.  Pri oteplení môžu padať mokré, stredne veľké lavíny prakticky počas celého dňa, a to hlavne v polohách nad 1 800 metrov nadmorskej výšky.

Prechádzka okolo Štrbského plesa je čarovná
Prechádzka okolo Štrbského plesa je čarovná. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Podľa lavínového spravodajstva, ktoré sa vydáva každý deň, je hlavným problémom mokrý sneh vo všetkých orientáciách. Lavíny sa môžu uvoľniť pri veľkom dodatočnom zaťažení, no na strmých svahoch sa očakáva aj výskyt spontánnych lavín, a to najmä dopoludnia. Dobre je vedieť, že so slnečným počasím nebezpečenstvo lavín stúpa.

Ak by ste mierili do Nízkych Tatier, tak tam hrozí malé lavínové nebezpečenstvo. Lavíny z mokrého snehu sa v horstve môžu ale vyskytnúť, no iba ojedinele, hlavne v poludňajších hodinách. 

Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková

Nové Štrbské pleso sa nachádza pol kilometra juhovýchodne od Štrbského plesa, hlavného turistického centra.

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Dĺžka trasy:

1,6 km

Trvanie:

25 min

Prevýšenie:

↑↓ 5 m

Bicykle/ kočíky:

áno/áno

Terén:

spevnený chodník

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Nové Štrbské pleso sa nachádza pol kilometra juhovýchodne od Štrbského plesa, hlavného turistického centra. Pleso bolo vytvorené umelo, architektom Karolom Mórom, ktorý ho vytvoril odklonením a rozšírením potoka Mlynica. Nahradil tým bahnom zanesené morénové pliesko. Dnes má pleso hĺbku 9,6 metrov a jeho nadmorská výška je 1315 metrov nad morom. Toto pleso je menej navštevované turistami a ponúka výhľad na okolité tatranské štíty a prírodu.

Okruh okolo Nového Štrbského plesa

Okruh Nového Štrbského plesa začnete na železničnej stanici, kde prejdete cez koľajnice. Prídete na chodník, ktorým sa dostanete priamo k plesu. Môžete pokračovať ďalej chodníkom, ktorý vás bude viesť okruhom. Okolo celého plesa sa nachádzajú lavičky, takže táto trasa je vhodná pre rodiny s deťmi.

Orientačné body:

Štrbské pleso (stanica) – APLEND Lake Resort – Hotel Sorea Trigan – Parkovisko Nové Štrbské pleso – Štrbské pleso (stanica)

Začiatok:

Štrbské pleso (stanica)

Koniec:

Štrbské pleso (stanica)

Zaujímavosti:

Pleso aj v súčasnosti mení svoju formu kvôli kúskom rašeliny, ktoré plávajú na hladine plesa. Z kúskov rašeliny sa tvoria ostrovčeky a je potrebné ich z plesa odstraňovať. Toto prostredie je však veľmi úrodné pre mnoho druhov rýb, ktorými je pleso plné.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 7′ 9.3033561″ N 20° 3′ 52.9820904″ E

Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E

Autori fotografií: Eva Petlán, Silvio Pašmik, Alla Potančoková, Martina Magdolenova, Mária Grešová.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Pleso s nadmorskou výškou 1811 m n. m. leží nad vodopádom Skok

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Dĺžka trasy:

10,8 km

Trvanie:

4,15 h

Prevýšenie:

↑↓ 490 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

kamenistý chodník, reťaze

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Pleso s nadmorskou výškou 1811 m n. m. leží nad vodopádom Skok, po ktorom je pomenovaný. Kedysi nazývané Mlynické pleso má hĺbku 1,2 metrov a jeho objem sa zmenšuje v dôsledku odtekajúcej vody. Túra sa radí medzi časovo a kondične nenáročné a záver tejto túry ponúka výhľad na hrebeň Satana. Pleso je prístupne len počas letnej sezóny, k vodopádu sa však dostanete počas celého roka.

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Túru začnete príchodom na Štrbské Pleso. Od vašej lokality príchodu sa presuniete asfaltovou cestou smerom k zjazdovkám, Areálu snov. Budete sa riadiť žltým značením smerom na Mlynskú dolinu, kde sa asfaltová cesta zmení na kamenistý chodník. Turistická trasa je veľmi jednoduchá na orientáciu. Kamenistou cestou sa dostanete až k Pliesku pod Skokom a vodopádu Skok. Budete pokračovať z ľavej strany vodopádu a pomocou reťazí sa dostanete až na vrchol. Nad vodopádom už na vás bude čakať Pleso nad Skokom. Naspäť pôjdete rovnakou cestou.

Orientačné body:

Štrbské Pleso – Areál snov – Mlynická dolina – Pliesko pod Skokom – vodopád Skok – Pleso nad Skokom

Začiatok:

Štrbské Pleso

Koniec:

Štrbské Pleso

Zaujímavosti:

V 19. storočí, keď sa pleso nazývalo Mlynické, bolo najväčšie v doline. Malo konkrétne rozlohu až 3 hektáre a postupne sa počas rokov zmenšovalo.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E

Autori fotografií: Matej Hubcej, Miki Vrbensky, Martin Matth Jánošík, Ivan Varga, Ivan Antolik.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Veža na Štrbskom plese je najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku

Výhľad z veže na Štrbskom plese je autentickým zážitkom z Vysokých Tatier

Foto: Michal Druga.

Najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku vám sprostredkuje nádherný výhľad na tatranské štíty – Kriváň, Veľké Solisko, Predné Solisko, Štrbský štít, Satan, Patriu či Krátku.

Prostredníctvom zážitkovej prehliadky predstaví tatranskú prírodu, históriu vzniku Vysokých Tatier, ich jedinečnú faunu a flóru a zapojí návštevníkov do environmentálnej výchovy. Ak vaším cieľom práve nie je vysokohorská turistika, máte príležitosť vychutnať si panoramatické výhľady z tejto veže.

Na svoje si prídu aj tí, ktorí majú radi adrenalínové dobrodružstvo. Svoje limity môžete otestovať na atrakciách vysunutých do voľného priestoru. Tí najodvážnejší sa prejdú po visutej sieti vo výške 43 metrov nad zemou. Tento pocit si určite zapamätáte, ale aj ostatní, ktorí vás budú napäto sledovať, ako sa pasujete s týmto dobrodružstvom.

Iným druhom zážitku je jazda v 61 metrov dlhom tobogane, ktorou si môžete skrátiť cestu nadol. Táto jazda nie je súčasťou vstupného na vežu, treba si zakúpiť vstupenku. Tobogan je v prevádzke, len keď je vonkajšia teplota vyššia ako 5 °C.

Tatras Tower je mierne naklonená veža vysoká 53 metrov, s nástupom v nadmorskej výške 1 367 m.n.m. Obvodový nosný plášť tvorí 24 oceľových stĺpov, ktoré sú vinuté v dvoch smeroch, náklon veže je 15°. Pochôdzna časť je drevená, lávka v hornej časti veže je ukončená vyhliadkovou plošinou so sieťou. Najvzdialenejší cíp plošiny je presklený.

Výstup na vyhliadkovú vežu je bezbariérový, takže výhľady si vychutnajú aj tí, ktorým sú Tatry inak nedostupné. Sklon chodníka je od 6 do 8 percent.
Zdroj: vezasnov.sk

Horskí záchranári pri zásahu

Extrém – šesťdesiat lyžiarskych úrazov za deň

Foto:  HZS

Včerajšok dal horským záchranárom zabrať. V stredu 27. decembra zasahovali v horských strediskách pri šesťdesiatich lyžiarskych úrazoch. Viaceré majú domicil v Tatrách.  

Horskí záchranári informovali, že včerajšok bol pre nich extrémne náročným dňom. V lyžiarskych strediskách na Slovensku zasahovali pri šesťdesiatich lyžiarskych úrazoch, pričom v prevažnej miere išlo o vážnejšie zranenia. Ako sa uvádza na stránke Horskej záchrannej služby, išlo prevažne o dôsledky zrážok lyžiarov a snowboardistov a po pádoch na zjazdovkách pribúdali aj zranenia končatín.

Extrémne veľa výjazdov mali horskí záchranári z Nízkych Tatier, ktorí ošetrili počas jedného dňa mimoriadny počet lyžiarskych úrazov. „Na severnej strane Chopka si lyžiari na svahoch privodili až 30 úrazov, ktoré bolo potrebné ošetriť a zranených následne zo zjazdovky transportovať. Na južnej strane Chopka bolo spolu 14 úrazov,“ uvádza sa na spomínanom portáli.  Jeden z úrazov si dokonca vyžiadal súčinnosť s posádkou Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a letecký transport do nemocnice.

Vážnu štatistiku úrazov majú aj Roháče – Spálená a Tatranská Lomnica, v týchto strediskách zasahovali horskí záchranári v stredu po tri razy.

Ako príčinu veľkého množstva úrazov uviedla Horská záchranná služba veľký počet návštevníkov lyžiarskych stredísk, náročnejšie zľadovatené podmienky na svahoch, ktoré podľa nej sviatkujúcich lyžiarov zaskočili. Natopená vrstva snehu z vianočného oteplenia z predchádzajúcej chladnej noci prituhla a počas slnečnej  stredy spôsobovala problémy najmä technicky menej zdatným lyžiarom.

Keďže lyžiarov bude v prázdninovom čase ešte pribúdať, horskí záchranári apelujú na návštevníkov lyžiarskych stredísk, aby boli ohľaduplní, nepreceňovali svoje schopnosti, jazdu prispôsobovali podmienkam na zjazdovkách a plne rešpektovali pravidlá správania Bieleho kódexu.

Bežkárske trate na Štrbskom plese

Na Štrbské Pleso idú bežkári na profesionálne upravené trate

Foto: Matúš Jančík.

Najobľúbenejšie bežkárske trate v Tatranskom národnom parku sú v okolí Štrbského Plesa.

Táto významná osada sa do hľadáčika bežkárov postupne dostávala po roku 1970, vtedy bola dejiskom majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní a vtedy došlo aj k budovaniu bežkárskych tratí v tomto stredisku. V širšom okolí prekrásneho horského jazera je dnes 20 až 30 km tratí. Tie okolo jazera sa už neupravujú, prednostne ide o chodník pre peších. V Areáli bežeckého lyžovania Snow na Štrbskom Plese je osem bežeckých okruhov v dĺžke od 1,5 – 5 km. Štadión, ale aj okruhy do 2,5 km je možné využívať počas celej zimnej sezóny, lebo sú umelo zasnežované.

Niektoré z tratí sú homologizované FIS certifikátom, väčšina z nich vedie horským terénom vrátane prevýšenia, čo umožňuje aj kondičné a športové lyžovanie. K nim patrí aj Šprintérska trať, Andelova trať, ale aj séria okruhov do Furkotskej doliny, ktoré patria k top bežkárskym zážitkom. Najkratšia z profilovo ťažkých trás (2,5 km) s prevýšením 90 m vedie okolo slepého plesa. Areál je pravidelným dejiskom majstrovstiev SR v behu na lyžiach, konajú sa tu medzinárodné súťaže FIS Cup, k nedávnym významným podujatiam patrí Svetová zimná univerziáda 2015.

Pre bežných bežkárov, začiatočníkov i deti je v Areáli Snow určená predovšetkým trať na štadióne s prívlastkom – ľahká. Výhodou areálu, ktorého trate sa už spoplatňujú, sú požičovňa lyží, bežecká lyžiarska škola, stan na úschovu oblečenia či prezliekanie. Prosto, vybrať sa dá z veľkej ponuky a treba dodať, že všetky trate sú vhodné na klasickú aj voľnú techniku.
Poďme však von z neho a spomeňme tiež bežkársku trať starou cestou zo Štrbského Plesa do Tatranskej Štrby. Jej štart je pod Móryho vyhliadkou a odporúča sa pre prípad priaznivých snehových podmienok namiesto jazdy zubačkou. Ide o zjazd dlhý okolo štyroch kilometrov, určený pre bežkárov, ktorí si vedia vychutnať aj rýchlu jazdu. Na bežky môžete vyraziť aj do podhoria – do areálu Mengusovský bežkár, ale aj do okolia Štrby či do Lopušnej doliny.

Porápači vychádzajúci zo Štrbského plesa

Na dne tatranských plies opäť našli aj stavebný odpad

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Akcia Čisté vody napísala svoj tridsiaty ročník. Štrbské, Nové Štrbské, Popradské a Velické pleso sa podarilo v piatok 13. októbra odbremeniť od 104 kilogramov odpadu. Potápači nachádzajú aj po dekádach ich každoročného čistenia stavebný odpad i drobné smeti po turistoch.

Do vôd štyroch plies sa dnes zanorilo a bezpečne sa z nich aj vynorilo 56 dobrovoľníkov z radov potápačov, ktorí sa rozhodli pomôcť tatranským plesám a pokúsiť sa z nich dostať čo najviac odpadu. Ráno sa skupina rozdelila na štyri tímy a poobede, po bezpečných ponoroch, mohli organizátori bilancovať.

V Štrbskom plese našlo 29 potápačov spolu 12,8 kíl odpadu. Pre porovnanie, vlani sa tu zanorilo 22 dobrovoľníkov, tí spod hladiny vylovili smeti, ktoré dokopy vážili až 82,5 kilogramov. Najúspešnejší bol tandem zo Žiliny, dvojica na breh priniesla 4,7 kíl odpadkov, medzi ktorými sa našli použité plienky i dámska hygienická vložka, fľaše od šampusu a poháre na víno, obaly zo sladkostí či stavebný odpad. Pre Nové Štrbské pleso sa rozhodli ôsmi potápači a pomohli tak zbaviť jeho vody nepatričností s váhou 5,2 kilogramu, najúspešnejšia dvojica vyniesla jeden a pol kilogramu vrátane dlhej drevenej laty.

Štrnásti potápači odbremenili Popradské pleso od sedemdesiatich kíl odpadu, z toho jednému z nich sa podarilo prispieť až 23 kilogramami. Hmotnosťou prevažoval stavebný odpad, nechýbali obaly od jedla a z dna plesa sa podarilo vytiahnuť dokonca aj dron, ktorý zrejme nabral nesprávny kurz a skončil pod vodou. Oproti minulému roku mala táto lokalita silný záťah, keďže vlani trinásti dobrovoľníci vylovili 16 kíl neporiadku.

Velické pleso dnes ostalo v réžii piatich freediverov, ktorí sa zanárajú bez fliaš a pod hladinou sa spoliehajú na vlastný nádych. Do šestnástich kíl odpadkov zarátali i zhrdzavený krompáč, päťhaliernik z roku 1972 a, samozrejme, nechýbal stavebný odpad. Ako najúspešnejšiu tu zapísali dámu freediverku, ktorej sa podarilo nájsť jedenásť kilogramov smetí.

Výsledné číslo 104 sa takmer vyrovnalo minuloročným 112 kilogramom. Čisté vody za tridsať rokov pomohli odbremeniť tatranské plesá celkovo od 7 315 kíl odpadkov, potápači absolvovali spolu 2001 ponorov. „Aj po troch dekádach čistenia plies sa zdá až neuveriteľné, že ešte stále nachádzame pozostatky stavebného odpadu. Zároveň potápači vylovili už tradične aj drobné smeti ako kelímky, fľaše, konzervy a igelitové vrecúška.

Zarmucujúce je, že v prípade Štrbského plesa našli potápači najviac odpadkov v okolí lavičiek a aj v roku 2023 chodí po národnom parku množstvo ľudí, ktorí dokážu bez mihnutia oka vyhodiť odpad priamo do plesa,“ konštatuje Peter Spitzkopf, koordinátor Čistých vôd a námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je organizátorom akcie.

Pôvodne mali potápači čistiť i zatopený lom v popradskej Kvetnici, nakoniec však, tak ako vlani, uprednostnili tatranské plesá.

Akcia Čisté vody je súčasťou 38. Medzinárodného festivalu potápačských filmov. Na Štrbskom Plese porota rozhodne aj o Grand Prix, ktorú si vyslúži najlepší film spod vodnej hladiny, diváci spoznajú aj meno TOP fotografa. Zajtrajšok v rámci festivalu prinesie i vyhodnotenie najúspešnejších účastníkov akcie Čisté vody 2023.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Potápači pri čistení tatranského plesa

Čisté vody štartujú už svoj tridsiaty ročník

Foto: Správa Tatranského národného parku.

V rámci jubilejných Čistých vôd sa potápači ponorili v piatok 13. októbra do štyroch plies Tatier i do kameňolomu v popradskej Kvetnici. Odpadkov na ich dne nachádzajú čoraz menej, aj po troch dekádach je však čo vyťahovať.

Desiatky dobrovoľníkov v neoprénoch a suchých oblekoch sa hneď zrána rozišli smerom na Popradské, Velické, Štrbské, Nové Štrbské pleso i do popradskej mestskej časti Kvetnica. Týchto mužov i ženy spája spoločná vášeň – potápanie – a najmä chuť priložiť ruku k čistejšej tatranskej prírode. Za ostatné tri desaťročia oni a ich predchodcovia vďaka akcii Čisté vody zbavili svet pod hladinou 7 203 kilogramov odpadkov. Potrebovali na to presne 1 945 ponorov.

„Nás teší v prvom rade to, že smetí v plesách z roka na rok ubúda. Vo Velickom plese nachádzame v poslednom období minimum odpadu. Veríme, že tento pozitívny trend budeme môcť potvrdiť aj po piatkovej akcii,“ vyjadril sa Peter Spitzkopf, koordinátor Čistých vôd a námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Práve Správa TANAP-u zastrešuje Čisté vody, ktoré sú mladšou sestrou Čistých hôr, tieto dve podujatia spolu tvoria tandem prospešných a osvetových akcií s dlhoročnou tradíciou.

Počin Správy TANAP-u si všimli aj tvorcovia programu Voda spieva, ten počas štyroch septembrových nedieľ plnil hlavný vysielací čas v slovenskej verejnoprávnej televízii. Projekt vzdával hold ľuďom, samosprávam a organizáciám, ktoré chránia vzácne bohatstvo našej krajiny – vodu.
Už tradične sú Čisté vody súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov, jeho 38. ročník odštartoval súbežne s Čistými vodami na Štrbskom Plese. Do soboty večera ponúkol festival fotografie a filmy spod vodnej hladiny, spomedzi súťažných snímok porota vyberie filmársky počin, ktorý získa Grand Prix, ako i TOP fotografa.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Marián Béreš Photograph

Láka mnohých turistov. Obdobie častých inverzií sa blíži

Foto: Marián Béreš Photography

Slnečné svetlo počas jesenného obdobia v spojení s magickými tatranskými výhľadmi dotvára nezabudnuteľný zážitok. Práve preto sa mnohí tešia na túry v tomto ročnom období.

Prispievajú k tomu aj stromy a rastliny, ktoré postupne menia farby, a tak máte z túry celkom iný zážitok ako v letnom období. Na jeseň je dôležité vyraziť na túru včas, pretože slnko zapadá čoraz skôr. Určite to však vyváži fenomén s názvom babie leto – práve v tomto období si môžete v horách užiť pekné teplé dni bez dažďa, dokonca aj bez veterného počasia. 

Odmenou vám bude jedinečný výhľad s inverziou, ktorú máte možnosť zažiť na horách najčastejšie z celého roka. Počas tohto javu teplota vzduchu s pribúdajúcou výškou neklesá, ale, naopak, stúpa. Ak ste na nejakom štíte, máte pod sebou akoby perinu z oblakov a užívate si teplejší vzduch ako je o stovky metrov nižšie.

Náš tajný TIP: K jesennému výjazdu do Vysokých Tatier odporúčame Hotel Lujza Major, útulné ubytovanie v srdci Tatranskej Lomnice. Pretože okrem vynikajúcej polohy a skvelej ceny ponúka aj bohaté raňajky a počas celej jesene aj noc navyše, vďaka akcii 3+1 NOC ZADARMO k pobytom až do 10. decembra. A čo viac, za jesenné pobyty získate do vášho MYAPLEND konta až dvojnásobok bodov. 

Členom MYAPLEND  sa môžete stať ZADARMO behom 1 minútky. Stačí sa registrovať na www.myaplend.com a okrem zliav do Tatier získate aj štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri príchode na recepcii.

Tak čo? Navnadili sme vás na jesenné dobrodružstvo v Tatrách?