Štrbské pleso Archives

Behu za Tatry sa môžu zúčastniť deti aj dospelí športovci. Foto: Tomáš Ferenc.

Beh za Tatry

5. septembra 2024

by Jaroslav Kizek Články

Už jedenásty príbeh napíše túto sobotu 7. septembra beh okolo Štrbského plesa a v priľahlom bežeckom areáli. Jeho cieľom je podpora revitalizácie Vysokých Tatier.

Trať okolo jazera nie je náročná, ale mimo neho čaká na bežcov stúpanie i klesanie, ktoré preverí ich kondíciu. Štrbské pleso je najvyššie položená obývaná osada na Slovensku v nadmorskej výške 1346 m n. m., športovanie v takejto výške prináša viaceré zdravotné benefity.

Novinkou tohto ročníka je rozdelenie tratí. Oproti predchádzajúcim rokom zrušili členenie na ženské (kratšie) a mužské (dlhšie). Teraz si môže ktokoľvek vybrať 3,65- alebo 7,3-kilometrovú trať. V oboch prípadoch vyhodnotia najlepších mužov a ženy. Prezentácia a výdaj štartových čísel začne v sobotu o 11.00 h, detské behy štartujú o 14.00 h, dospelí potom o 16.00 h. Ak ste sa ešte nezaregistrovali, stihnete to už len vo štvrtok 5. septembra do polnoci.

Podľa stránky behzatatry.sk (kde získate aj viac informácií o podujatí) sa do pretekov môžu zapojiť aj tí, ktorí do Tatier prísť nemôžu, ale chcú tento beh podporiť. Majú príležitosť zabehnúť ho odkiaľkoľvek – virtuálne a nesúťažne. Aj títo bežci budú zaradení do tomboly, okrem toho získajú dobehovú medailu a pamätné štartovacie číslo.

Cieľom tohto podujatia je zdravým pohybom podporiť zdravie našich veľhôr. Finančný výťažok zo štartovného (2 eurá dospelý, 1 euro dieťa) poputuje na výsadbu nových stromov i čistenie turistických chodníkov. Prvý ročník Behu za Tatry sa konal v roku 2014 ako pripomienka 10. výročia veternej kalamity, ktorá zničila rozsiahle územia v Tatrách. Viacerí účastníci chodia na tento beh pravidelne, viacerí majú v zbierke pamätnú medailu z každého ročníka.

Autor titulnej fotografie: Tomáš Ferenc.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na Štrbské pleso sme sa vracali Furkotskou dolinou. Foto: Vladimír Tošovec.

Cesta dolinou, ktorej názov vznikol podľa frkotu vody

6. augusta 2024

by Jaroslav Kizek Články

Po výstupe na Predné Solisko sme si užili nádherné výhľady na Furkotskú a Mlynickú dolinu. Už predtým sme boli rozhodnutí, že cestou späť na Štrbské pleso nepôjdeme tou istou trasou popri sedačkovej lanovke, ale práve Furkotskou dolinou.

Zišli sme späť k Chate pod Soliskom, dali si halušky a šúľance, po nich sme ešte doplnili energiu radlerom Zlatý Bažant 0,0% s príchuťou JAHODA a REBARBORA a vyrazili na cestu späť. Na rázcestí sme odbočili na chodník vedúci do Furkotskej doliny. Aj keď obloha bola trochu zamračená, z typického tatranského kamenistého chodníka sme mali v pásme kosodreviny nádherné výhľady do širokého okolia.

Tak to bolo skoro počas celej cesty touto dolinou. Ponúka nádhernú prírodu a scenérie, aké sa dajú vidieť len vo Vysokých Tatrách. Z jednej strany Kriváň, z druhej Predné Solisko, ale sú tu aj pôsobivé pohľady do hĺbky. Všetky tieto zážitky a vnemy dopĺňal zurčiaci Furkotský potok, popri ktorom sme istú dobu išli. Práve on dal vraj meno tejto doline, pravdepodobne goralskí pastieri ju kedysi pomenovali podľa frkotu vody v potoku.

V rôznych materiáloch sa dočítate aj to, že Furkotská dolina je veľmi fotogenická, ale nie je až takým častým cieľom turistov. My sme však stretli veľa ľudí rôzneho veku, bolo to v týždni, v júli, počas letných prázdnin. Títo turisti, tak ako my, išli väčšinou smerom nadol. Pásmo kosodreviny a kamenné schody sa postupne zmenili na pekný tienistý les, ktorý dobre chladil. Napojili sme sa na Tatranskú magistrálu po červenej značke, ktorá nás doviedla do cieľa cesty.

Cesta z Chaty pod Soliskom nám trvala asi dve hodiny. Odmenou bol pohľad na hladinu Štrbského plesa, na ktorej sa odrážali okolité štíty, i chutný radler Zlatý Bažant 0,0% s príchuťou CITRÓN BAZA & MÄTA. Po takejto turistike padol naozaj vhod.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Veža snov na Štrbskom Plese je otvorená, no možno pôjde z Tatier preč

24. júla 2024

by Viera Legerská Články

Vyhliadková veža na Štrbskom Plese je opäť otvorená. Verejnosti ju sprístupnili v sobotu. Otázkou je, dokedy si budete môcť vychutnávať výhľady z nej. Nový prevádzkovateľ sa netají úmyslom premiestniť ju preč z Tatier.

Novým nájomcom vyhliadkovej veže Tatras Tower na Štrbskom Plese sa stala spoločnosť Štrbské Pleso resort, ktorá je dcérskou firmou Tatry Mountains Resorts (TMR). TASR o tom informoval hovorca TMR Marián Galajda.

Veža je otvorená denne, verejnosti ju sprístupnili v sobotu 20. júla a bude otvorená denne. „Je to produkt cestovného ruchu, a keď sa naskytla príležitosť, tak sme sa o jej nájom uchádzali ako o prvý krok k možnému vlastníctvu. V tejto chvíli je ťažké predpokladať, kto vežu v budúcnosti získa, ale ak by sme to boli my, chcel by som ju dostať – verím, že aj s podporou verejnosti – preč z Tatier. Je to atraktívny architektonický počin, ale na toto miesto sa nehodí,“ priblížil pre TASR plány predseda predstavenstva TMR Igor Rattaj.

Tatras Tower má zaujímavý príbeh. Napriek tomu, že ide o interesantné dielo, od začiatku sa stretávalo s nevôľou verejnosti. Ľudia kritizovali najmä to, že nie je vhodne lokalizovaná (pri skokanských mostíkoch), dokonca v roku 2021, keď stavbu skolaudovali, petíciu za jej zrušenie podpísalo niekoľko tisíc ľudí, medzi nimi aktivisti, ochranári a aj mnohé známe osobnosti. O tom, že na mieste nemá čo robiť, sa vzácne zhodla odborná i laická verejnosť. Malo sa v nej nachádzať aj múzeum, no pôvodný investor High Tatras Tower, ako uvádza SITA, tento zámer nahradil reštauračnými službami.

Veža je jednou z najvyšších v Európe. Je vysoká 53 metrov, má 15-stupňový náklon a postavili ju v nadmorskej výške 1 367 metrov. Nosný obvodový plášť tvorí 24 stĺpov vinutých v oboch smeroch, ktoré dopĺňajú drevené prvky. Súčasťou veže je suchý tobogan v dĺžke 61 metrov, pochôdzna sieť a presklená lávka. Z každej strany poskytuje výhľad na Vysoké Tatry.

Autor titulnej fotografie: Tomáš Michl

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Vydajte sa na jednu z najmenších tatranských dvojtisícoviek

22. júla 2024

by Jaroslav Kizek Články

Áno, ide o Predné Solisko. Výhľady z tohto dobre prístupného vrchu sú neopakovateľné. Pred sebou máte celú scenériu tatranských štítov, ale aj Furkotskú a Mlynickú dolinu či Nízke Tatry.

Vyrazili sme zo Štrbského plesa lanovkou na Solisko. Potom po červenej značke. Smerovník nám oznámil, že do cieľa to máme približne hodinu. Začali sme v pásme kosodreviny, ktorá postupne mizla a zostali len skaly. Je už síce horúce leto, ale po ceste sme ešte videli fľaky snehu, ktoré tam dnes už možno nie sú.

Ako na mnohých iných miestach v našich veľhorách, aj tu zvykne fúkať silný vietor. Dopoludnia bola hmla, ale akonáhle vyšlo slnko, vyzliekali sme bundy a išli len v krátkych tričkách. Počas cesty sme sa osviežovali 0,0% citrónovým radlerom od Zlatého Bažanta – ako inak.

Na túre sme boli v týždni a stretli sme viacero rodín s menšími deťmi, na vrchu detský zájazd, ale aj seniorov. Výhľad je naozaj fantastický, napríklad na Kriváň z druhej strany, tak ako ho nepoznáme. K tomu sme mali nádhernú inverziu. Aj keď je Predné Solisko dvojtisícovkou, túra naň je vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Hore je osadený kríž, ktorý pripomína desiate výročie prestavby Chaty pod Soliskom. Postavili ho v roku 2013, je vysoký tri metre, vyrobili ho z dreva červeného smreka. Prečítať si môžete názov štítu a nadmorskú výšku. Samozrejme, nemohli chýbať fotky, selfíčka, užili sme si výhľady, nadýchali sa vysokohorského vzduchu, a vybrali sa späť. Namiesto tej istej cesty ako nahor sme išli Furkotskou dolinou. Aj tu sme stretli rodiny s deťmi.

Odskočili sme si aj k Chate pod Soliskom, dali si halušky a šúľance, a pokračovali nadol. Z Furkotskej doliny k rázcestníku na Škutnastú poľanu, odtiaľto sa dá ísť k Wahlenbergovmu plesu a na Bystrú lávku, sú to dve hodiny. My sme však pokračovali Tatranskou magistrálou na Štrbské pleso, čo trvá asi hodinu a pol. Išli sme po kamenistom chodníku, ale aj veľmi pekným tienistým lesom, ktorý dobre chladil.

Na rázcestí Pod Furkotou sme si prečítali, že na Štrbské pleso to máme po červenej značke asi polhodinku. Tentoraz sme sa po ceste potešili a doplnili energiu radlerom Zlatý Bažant 0,0%s príchuťou JAHODA a REBARBORA, a pokračovali cestou popri zurčiacom horskom potoku ozdobenom veľkými balvanmi.

Autor titulnej fotografie: Ľudovít Andok.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Tri tipy na túru s deťmi

18. júla 2024

by Viera Legerská Články Tatry  s deťmi

Neurobíte nič lepšie, ako zorganizujete pre deti prázdninové výlety do hôr. Môže to byť začiatok formovanie ich lásky k turistike, ochrane prírody a užitočného športového relaxu. Ponúkame tri tipy na tatranské túry, niektoré sú vhodné aj pre celkom malé deti.

Túra na Chatu Plesnivec z Tatranskej Kotliny

Chata Plesnivec sa nachádza pod bralami Skalných vrát na južnej strane hlavného hrebeňa Belianskych Tatier. Je to krásna a nenáročná túra, ideálna pre každého, teda aj deti. Trasa je dostupná celoročne a hoci začiatok môže prekvapiť strmým stúpaním, takmer jej polovica je rovinatá. V údolí Siedmich prameňov si môžete vychutnať nádherný pohľad na flóru a okolité skaliská.

Trasa k chate meria 10 kilometrov, zvládnete ju za 4 hodiny, prekonáte prevýšenie 600 metrov a vedie príjemnou lesnou cestou od Tatranskej Kotliny k Šumivému prameňu a do cieľa výletu. V Tatranskej Kotline nastúpite na modrú turistickú značku, od Šumivého prameňa je k chate asi hodina a pol chôdze. Časť cesty vedie cez rumovisko, ktoré vzniklo po veterných kalamitách.

Chata Plesnivec je jedinou v Belianskych Tatrách, ponúka ubytovanie aj občerstvenie. Späť sa treba vrátiť tou istou cestou. Auto môžete nechať na platenom parkovisku v Tatranskej Kotline. Ak dávate prednosť verejnej doprave, autobus vás zavezie na autobusovú zastávku v Tatranskej Kotline.

Túra na Velické pleso z Tatranskej Polianky

Ak hľadáte pre deti v letnej spare niečo ozaj osviežujúce, vyberte sa k Velickému plesu. Nachádza sa

vo Velickej doline, v blízkosti Horského hotela Sliezsky dom. Túra k Velickému plesu je zaradená medzi stredne náročné, je dobre prístupná nielen pre turistov, ale aj pre cyklistov a v zime aj pre skialpinistov v zimných mesiacoch. Pleso je relatívne ľahko dostupné, výlet k nemu si môžete urobiť počas celého roka.

Odporúčame trasu od Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu a Sliezsky dom. Je dlhá 9 kilometrov, rátajte so štyrmi hodinami chôdze a 675 metrami prevýšenia. Vedie asfaltovou a lesnou cestou, finálne metre prejdete po kamenistom chodníku. Je vhodná aj pre bicykle.

V Tatranskej Polianke nastúpite na zelenú turistickú značku, po rázcestí pri Velickom moste sa vyberte po zelenej značke. Po návrate sa vraciate tou istou trasou. Existuje aj druhá možnosť, a síce túra po asfaltovej ceste, ktorá zároveň slúži aj ako zásobovacia komunikácia k Sliezskemu domu a vyberajú si ju aj cyklisti. Trvá síce dlhšie ako turistický chodník, no ponúka aj väčší komfort, teda aj túru s detským kočíkom.

Velické pleso predstavuje najväčšie jazero vo Velickej doline, s nadmorskou výškou 1 663 m n. m. a rozlohou 2,241 ha. Jeho maximálna hĺbka je 6 m. Z plesa vyteká Velický potok, ktorý vytvára nad ním ľadovcové Velické vodopády, dosahujúce výšku približne 15 m. Sliezsky dom pri Velickom plese slúži aj ako východiskový bod pre výstup na Gerlachovský štít (pri prítomnosti horského vodcu a mimo zimnej uzávery).

Auto môžete nechať v Tatranskej Polianke na platenom parkovisku. V tejto osade je aj autobusová a vlaková zastávka.

Okruh okolo Štrbského plesa

Ponúkame ho ako nenáročnú túru pre úplne malé deti a rodiny s kočiarikom. Meria 3,8 kilometra, prejdete ju za niečo vyše hodiny a prekonáte pritom minimálne prevýšenie, iba 33 metrov. Vedie spevneným bezbariérovým chodníkom vhodným pre bicykle, kočíky aj invalidné vozíčky.

Štrbské pleso je druhé najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. Je ideálnym výletom pre vaše deti aj starších turistov. Okolo jazera vedie náučný chodník s približne 40 informačnými tabuľami, kde sa deti môžu dozvedieť mnoho zaujímavých faktov o histórii Štrbského plesa, miestnych zvieratách a rastlinách, ako aj o osobnostiach, športových udalostiach a ďalších fascinujúcich témach.

Trasa vedie zo Štrbského plesa okolo Liečebného domu Solisko a hotela Patria. Začínate na modrej značke, ktorá vás prevedie okolo celého Štrbského plese. Sprevádzať vás budú výhľady na okolitú prírodu a vodnú hladinu plesa. Neskôr sa pripojíte na červenú značku a vraciate sa k Liečebnému domu Solisko.

V roku 1900 Štrbské pleso hostilo majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní na svojej zmrznutej hladine. O 25 rokov neskôr sa tu konali aj ďalšie majstrovstvá Európy, v ľadovom hokeji, ktoré však kvôli počasiu museli byť dokončené v Starom Smokovci. Výrazným športovým momentom pre Štrbské Pleso boli aj Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, ktoré boli prvýkrát vysielané v farebnom prenose u nás. O tomto historickom okamihu dodnes svedčia skokanské mostíky.

Na Štrbské Pleso sa dostanete autom, v osade je aj autobusová a železničná zastávka.

Autor titulnej fotografie: Daniela Krausová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Chalani Riško a Petrík na kameni na Prednom Solisku.

Tip na nenáročnú túru v Tatrách, ktorú zvládnu aj menšie deti

22. júna 2024

by Jaroslav Kizek Články Kam s detmi?Nenáročné túry  v Tatrách Tatry  s deťmi

Prázdniny sú predo dvermi a s nimi aj čas, kedy treba pripraviť pre svoje ratolesti nejaký nevšedný zaujímavý program. Čo tak túra na Predné Solisko?

Tento vrch patrí medzi tatranské dvojtisícovky a poskytuje nádherné výhľady na okolitú scenériu kopcov, ale aj na Furkotskú a Mlynickú dolinu či Nízke Tatry. Napriek tomu, že Predné Solisko patrí medzi vrchy vyššie ako 2 000 metrov (presne 2 117 m n. m.), túru naň zvládnu aj rodiny s menšími deťmi.

My sme vyrazili zo Štrbského plesa lanovkou na Solisko. Odtiaľ sme pokračovali po červenej značke na Predné Solisko, smerovník ukazoval, že by nám to malo trvať hodinu. Začali sme v pásme kosodreviny, ktorá postupne mizla a zostali len skaly. Je už síce horúce leto, ale po ceste sme ešte videli fľaky snehu, dalo sa aj poguľovať. Pocitovo bolo teplo, ale keď zafúkal vietor, museli sme si obliecť bundy.

Ako na mnohých iných miestach v našich veľhorách, aj tu zvykne fúkať silný vietor. Kamene na ceste však boli teplé. Akonáhle vyšlo slnko, bundy sme vyzliekali a išli len v krátkych tričkách. Na túre sme boli vo štvrtok a stretli sme viacero rodín s menšími deťmi, školské zájazdy, aj seniorov. Hore na kopci je kríž, výhľad je naozaj fantastický, napríklad na Kriváň z druhej strany, tak ako ho nepoznáme.

Naspäť sa dá ísť buď po tej istej ceste na Štrbské pleso alebo Furkotskou dolinou. My sme si vybrali druhú možnosť. S 11-ročnými chlapcami Peťkom a Riškom sme to zvládli bez problémov, skákali ako kamzíčatá. Absolvovali to aj omnoho menšie deti, ktoré sme stretli. Odskočili sme si aj k Chate pod Soliskom, kde sme sa trochu občerstvili, a pokračoval nadol.

Z Furkotskej doliny k rozcestníku na Škutnastú poľanu, odtiaľto sa dá ísť k Wahlenbergovmu plesu a na Bystrú lávku, sú to dve hodiny. My sme však pokračovali na Štrbské pleso, čo trvá asi hodinu a pol. Išli sme po kamenistom chodníku, ale aj veľmi pekným tienistým lesom, ktorý dobre chladil.

Na rozcestí Pod Furkotou sme sa dozvedeli, že na Štrbské pleso to máme po červenej značke asi polhodinku. Cestou nás sprevádzal krásny zurčiaci potok ozdobený veľkými balvanmi. Zdalo sa nám, že sme túto poslednú časť prešli za oveľa kratší čas ako bolo napísané na tabuľke.

Zhrnutie túry:
Zo Štrbského plesa hore lanovkou na Solisko – po červenej značke hodinu na Predné Solisko – odtiaľ k Chate pod Soliskom – cestou späť do Furkotskej doliny – od rozcestníka Pod Furkotou na Štrbské pleso.

Autorka titulnej fotografie: Monika Janigová.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Štrbské pleso je východiskovým bodom viacerých vysokohorských túr.

Kde zaparkujete na Štrbskom plese a koľko vás to bude stáť

21. júna 2024

by Jaroslav Kizek Články

Štrbské pleso je pre mnohých návštevníkov akousi „vstupnou bránou“ do Vysokých Tatier. Je to začiatočný bod viacerých vysokohorských túr či výletov. Ak však cestujete autom, jednou z prvých vecí, ktorú musíte riešiť, je parkovanie.

Ak nemáte parkovanie zahrnuté v rámci svojho pobytu v niektorom z hotelov či penziónov, ktoré majú svoje parkovacie plochy určené len pre hostí, k dispozícii máte niekoľko verejných parkovísk. Podľa stránky strba.sk je kapacitne najväčšie Centrálne parkovisko, kam sa zmestí 350 áut. Za osobné auto tu za deň zaplatíte 10 eur, autobusy a karavany 20 eur za deň.

Takú istú sumu za osobné auto zaplatíte aj na parkovisku pri vstupe na Štrbské pleso pri penzióne Pleso, tu je však kapacita len 45 áut. Na parkovisko pri predajných stánkoch vojde 70 áut, tu sme parkovali počas týždňa aj my. Premávku na parkovisku usmerňovali dvaja zamestnanci označení v oranžových vestách. Priamo vám ukážu miesto, kam máte zaparkovať. Dali nám parkovací lístok, za ktorý sme zaplatili 10 eur. Nechali sme si ho za predným sklom auta, po návrate z túry sme už len odišli.

Na iných parkoviskách na Štrbskom plese sa okrem zamestnancov stretnete aj s automatmi, ktoré vydávajú parkovacie lístky, za ktoré pri odchode zaplatíte.

Počas letnej sezóny sú na Štrbskom plese k dispozícii aj dočasné – sezónne parkoviská. Ak sú otvorené, riaďte sa pokynmi obsluhy. Pri Novom Štrbskom plese je parkovisko pre 100 áut, za deň zaplatíte 10 eur. Takú istú sumu dáte za parkovanie na komunikácii smerom na FIS, je tam miesto pre 30 áut.

Parkovať sa dá aj na ďalších komunikáciách. Smerom na Popradské pleso sa zmestí 50 áut a 10 autobusov, za auto zaplatíte za celý deň 5,50 eura. Zaparkovať sa dá aj na komunikácii k bývalému Liečebnému domu Helios a na miestnej ceste od odbočky k Heliosu na spodné parkovisko, vojde sem 100 áut, platí sa tiež 10 eur.
Zdroj: strba.sk, strbskepleso.sk.

Autorka titulnej fotografie: Monika Janigová.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zasadené do nádherného prostredia Vysokých Tatier ponúka dokonalú kombináciu relaxu, dobrodružstva a zážitkov.

7 vecí, ktoré môžete robiť na Štrbskom plese

9. júna 2024

by Jaroslav Kizek Články

Kto by toto ikonické pleso nepoznal? Zasadené do nádherného prostredia Vysokých Tatier ponúka dokonalú kombináciu relaxu, dobrodružstva a zážitkov. Tu je 7 tipov na aktivity, z ktorých si môžete vybrať, ak navštívite toto miesto:

1. Prechádzka okolo jazera
Je stredobodom obce, ktorá má podľa neho meno. Chodník okolo Štrbského plesa ponúka úžasné výhľady na každom kroku. Urobte si pokojnú prechádzku okolo vodnej hladiny, na ktorej sa odrážajú tatranské štíty. Aj keď ste ju už možno absolvovali, svoje čaro má v každom ročnom období.

2. Člnkovanie na Štrbskom plese
Od piatku 7. júna máte opäť možnosť využiť jednu z najromantickejších atrakcií na tomto horskom jazere. Ak chcete zážitok na, ktorý len tak nezabudnete, prenajmite si loďku a povozte sa po jeho hladine. Vychutnajte si čaro okamihu, dych berúce výhľady na okolité štíty a doprajte si niečo dobré – tyčinku Corny Big v legendárnej kombinácii banán a mliečna čokoláda alebo novinku slaný karamel. Zaženú vám hlad aj chuť na niečo dobré. A čo ďalej?

3. Chodník okolo Jazierok lásky
Cesta k nim vedie od parkoviska a je označená tabuľkami. Ide o obľúbené miesto na oddych a prechádzku. Je tu upravený chodník a lavičky, kde si môžete posedieť a tešiť sa výhľadmi na okolitú prírodnú scenériu. Možno neviete, že dnešné Jazierka lásky v minulosti využíval zakladateľ Štrbského plesa Jozef Szentiváni ako rybníky.

4. Výlet na lanovke
Ak vám výhľady od Štrbského plesa nestačia, vyvezte sa lanovkou na Solisko. Nástupná stanica je pri areáli FIS neďaleko skokanských mostíkov. Dostanete sa k Chate Pod Soliskom, odkiaľ na vás čakajú panoramatické pohľady na tatranskú krajinu. Z Predného Soliska sa dá vychutnať výhľad na Štrbské pleso, Mlynickú a Furkotskú dolinu.

5. Túra k Popradskému plesu
Štrbské Pleso je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás rôznej náročnosti. Túra k Popradskému plesu, ďalšiemu krásnemu horskému jazeru, patrí medzi najväčšie klasiky. Trasa je stredne náročná a je súčasťou Náučného chodníka Štrbské pleso – Popradské pleso – Hincovo pleso. Trvá približne tri hodiny, cestou späť sa môžete zastaviť v Symbolickom cintoríne, pietnom mieste v limbovom háji.

6. Fotografovanie
Štrbské Pleso je rajom aj pre fotografov. Úžasná príroda, od zrkadlového jazera po majestátne vrcholy, ponúka nekonečné príležitosti na zachytenie nezabudnuteľných záberov v rôznych ročných obdobiach, cez deň i v noci. Či už ste amatér alebo profesionál, nájdete tu veľa inšpirácie. Vtipným doplnením prechádzky môže byť fotka so sochou „strážcu“ Štrbského plesa.

7. Wellness a relax
Po aktívnom dni si doprajte oddych v jednom z miestnych wellness centier. Priamo pri jazere aj v blízkom okolí nájdete v hoteloch a ubytovacích zariadeniach sauny, vírivky a masáže, ktoré vám pomôžu zregenerovať telo a myseľ. Wellness centrá na Štrbskom Plese ponúkajú širokú škálu procedúr, ktoré vás nabijú novou energiou.
Nech už sa vyberiete kdekoľvek do Tatier, vezmite si so sebou Corny BIG, plnohodnotný snack na vaše potulky prírodou.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží.

Ako môžete hlasovať?

Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
Vyplňte meno a e-mailovú adresu
Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Prečo psy na tatranské chodníky nepatria?

1. mája 2024

by Viera Legerská Články

Prečo musia mať tatranské zvieratá svojich „obhajcov“? A prečo nie sú psy vítanými spoločníkmi návštevníkov v Tatranskom národnom parku? Prečo sa nemáme čudovať, ak nám v tatranskej osade prebehne cez cestu vysoká zver a cez plot nakukne medveď? Aj o tom hovoríme so zoologičkou Správy Tatranského národného parku Erikou Feriancovou.

Správa Tatranského národného parku (TANAP) má vo svojej štruktúre aj profesiu zoológa? Prečo je dôležitá?

Pretože v TANAP-e, našom najstaršom národnom parku, žijú živočíchy, ktoré potrebujú svojho „obhajcu“. Zvieratá nevedia hovoriť, nevedia sa v ľudskom svete brániť. Preto potrebujú človeka-zoológa, ktorý bude obhajovať ich právo na existenciu, chrániť ich a tým im pomôže prežiť.

Čo je v pracovnej náplni zoológa TANAP-u?

Nie je toho málo. Základom našej práce by mal byť predovšetkým monitoring zvierat. To preto, aby sme mali prehľad o tom, aké druhy zvierat a v akých počtoch máme na území parku, aké majú potreby a aktuálnym požiadavkám prispôsobiť aj ich ochranu. Monitoring je dôležitý. Pomáha nám sledovať stavy zvierat a napríklad pri znižovaní ich počtov urobiť príslušné opatrenia. Súčasťou našej práce je aj analyzovať zo vzoriek trusu či tkanív uhynutých zvierat nielen ich zdravotný stav, ale predovšetkým DNA, parazity, choroby… To je práca v teréne. Nesmieme však zabúdať aj na administratívu, takže v kancelárii strávime nemálo času.

A podľa toho nastavovať parametre ochrany? Napríklad návštevný poriadok?

Áno. Na základe poznatkov z praxe vieme odzrkadliť potreby živočíchov v návštevnom poriadku alebo v legislatíve. A to je jeden z najdôležitejších spôsobov, ako zvieratá v parku ochrániť tak, aby prežili a nevyhynuli. Ale musí sa dodržiavať.

Návštevníci TANAP-u ho ale vnímajú div nie ako úradnícky výmysel…

Návštevný poriadok je vyhláška. Nevznikol preto, aby sme turistov obmedzovali a robili im napriek. Jeho zmyslom je zachovať živočíchom v parku prirodzené prostredie, v ktorom by sa cítili bezpečne. Musíme nájsť rovnováhu medzi ochranou zvierat a záujmami návštevníkov národného parku. Návštevný poriadok tvoria odborníci, ktorí životu vo voľnej prírode rozumejú, vedia, čo robia, a preto by mal byť prirodzeným návodom pre návštevníkov ako sa na území parku správať. Musíme si uvedomiť, že zvieratá sú tu doma a my sme v ich prostredí len návštevníkmi. Preto by sme mali rešpektovať ich potreby a požiadavky. A presne na to slúži návštevný poriadok.

Hlavným poslaním Tatranského národného parku je chrániť územie s našim najvýznamnejším prírodným dedičstvom. O ktoré zvieratá by sme sa mali starať najviac?

V TANAP-e žijú endemity, ktoré sa nikde inde vo svete nevyskytujú. Áno, máte pravdu, sú to naše národné poklady a je v záujme nielen Slovenska starať sa o to, aby sa zachovali. Spomeniem kamzíka vrchovského tatranského, svišťa vrchovského tatranského, či hraboša snežného tatranského. Ale okrem endemitov je tu pestrá škála iných vzácnych živočíchov. Napríklad žiabronôžka severská. Je to kôrovec, ktorý žije na Slovensku iba v jednom jedinom plese vo Vysokých Tatrách.

A okrem nich?

Spomeniem hoci vlka dravého, medveďa hnedého, rysa ostrovida, hlucháňa hôrneho či tetrova hoľniaka, alebo z dravých vtákov orla skalného, orla krikľavého, sokola sťahovavého, sokola lastovičiara, bociana čierneho, tesára čierneho, ďubníka trojprstého, či sovy kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, ale aj vzácne druhy plazov, obojživelníkov, motýľov a chrobákov. A to zďaleka nie je všetko. Náplňou práce zoológov TANAP-u je okrem iného neustále pripomínať ich význam nielen pre prírodu parku, ale aj pre spoločnosť a vedu.

Na akom veľkom území pôsobia zoológovia TANAP-u?

Je to asi stotisíc hektárov v piatich okresoch. Do našej starostlivosti nepatrí iba územie národného parku, ale aj maloplošné chránené územia vo voľnej krajine v podtatranskej oblasti. Spravujeme aj voľnú krajinu od Kraľovian na západe až po Lendak na východe, od poľských hraníc na severe až po Poprad-Kvetnicu na juhu. Základom štatútu ich ochrany sú práve vzácne živočíchy, ktoré tam žijú. Preto je logické, že máme dohľad aj nad nimi. TANAP má však len dvoch zoológov a je to veľmi málo na starostlivosť o takéto rozsiahle územie.

A ktorý projekt považujete z hľadiska ochrany zvierat za najvýznamnejší?

Neviem, či najvýznamnejší, ale určite najdôležitejším je monitoring kamzíkov. Spoločné poľsko-slovenské sčítacie kampane kamzíkov sa pravidelne uskutočňujú od roku 1959. Ide o najstarší monitoring prírody, na ktorom sa podieľajú dve krajiny súčasne. Okolo roku 2000 hrozilo kamzíkom takmer vyhynutie. V roku 1999 napočítali na území Tatier 162 kamzíkov. Mierny nárast nastal v roku 2000, ale len na 189 jedincov. Pri poslednom sčítaní kamzíkom na slovenskej a poľskej strane Tatier sme narátali 926 jedincov. Práve dôsledný monitoring pomohol prijať opatrenia na postupné zvyšovanie jeho počtov.

Je to podľa vás dosť?

Je to uspokojivé. Ako ideálny by sa dal hodnotiť stav nad hranicou tisíc jedincov. No nevieme, čo sa s kamzíkmi bude diať ďalej. Nedokážeme predvídať, čo s populáciou kamzíka urobí meniaca sa klíma a rôzne parazitárne či infekčné ochorenia. A to nehovorím o antropických vplyvoch, čiže celkovom vplyve človeka na toto územie. Preto musíme pristúpiť k prísnejším opatreniam na ich ochranu. Ak by počty kamzíkov klesli na úroveň zo začiatku milénia, bol by to začiatok konca jeho výskytu vo Vysokých Tatrách. Podobné obavy máme aj v súvislosti s výskytom svišťa vrchovského tatranského.

Aké konkrétne?

V tomto roku budeme robiť prvé komplexné sčítanie svišťov, ktoré nám pomôže lepšie nastaviť parametre ich ochrany. Predpokladáme, že ich je menej ako pred desaťročím. Svište sa presúvajú do vyšších nadmorských výšok vplyvom otepľovania, rozširovania sa kosodreviny, čím sa zmenšuje ich životný priestor. A do toho plašenie psami… Ľudia majú totiž pocit, že v skalách treba nechať psov vybehať a pustia ich z vôdzok.

Prečo sú voľne pustené psy nebezpečné?

Psy naháňajú nielen svište a kamzíky, ale v podstate všetko, čo sa hýbe. Často sa to končí zranením, či úhynom zvierat. Preto má zmysel zákaz vodenia psov do citlivého vysokohorského prostredia štvrtého a piateho stupňa ochrany národného parku. Ľudia by si mali uvedomiť, že oni so psom odídu, ale pre zvieratá sú Tatry nielen ich kolískou, ale aj hrobom. Tie nemajú kam odísť.

V ostatnom čase sa veľa hovorí o ochrane hlucháňov…

Hlucháňovi hôrnemu sa venujeme veľmi intenzívne. A nielen my, ale prakticky v celej Európe. V rámci kontinentu sa totiž ich počty znižujú. Snažíme sa nastaviť manažment územia, na ktorom žije tak, aby mu vyhovoval a jeho stavy naďalej neklesali. Už v súčasnosti je na hranici prežitia a hrozí mu vyhynutie. Našou prioritou je uchovať biotop pre hlucháňa, pretože tohto nášho najväčšieho lesného kurovitého vtáka nemôžeme premiestňovať.

Čo to znamená?

Hlucháň si vyberá, kde bude žiť. Je na nás, aby sme mu zachovali vhodné podmienky pre život. Závery nedávneho výskumu DNA hluchánej populácie priniesli zistenia, že tento druh je na tom veľmi zle. Populácie žijú oddelene, vo vnútri prebieha príbuzenské kríženie, čo vedie až k ich degradácii. Ale zvyšovaním počtu jedincov z umelého odchovu hlucháňovi nepomôžeme. Skôr zväčšením výmery vhodných biotopov a obnovením prepojení so susednými populáciami.

Prečo je hlucháň taký dôležitý živočích?

Hlucháňa pre svoje vysoké a špecifické nároky na kvalitu biotopu považujeme za tzv. dáždnikový druh horských lesov. Ochrana biotopu, územia, v ktorom žije, vytvára „ochranný dáždnik“ nad celým radom ďalších vzácnych a ohrozených druhov, ako sú napríklad dutinové hniezdiče, ďatlovité vtáky a podobne. Stav a vývoj jeho populácie je indikátorom stavu kvality ekosystémov, v ktorých sa prirodzene vyskytuje.

Je ochrana prírody v TANAP-e prísnejšia ako v iných národných parkoch vo svete?

Precestovala som národné parky od Austrálie cez Rusko, rôzne štáty Európy a Severnej Ameriky. Základný rozdiel medzi nami a praxou v ostatných parkoch je ten, že u nás nie sú doriešené vlastnícke vzťahy, čo predstavuje náš najväčší problém. A to nás limituje, ak chceme nastaviť manažment ochrany daného územia. V zahraničí nevedia pochopiť, prečo je to tak, lebo u nich platí, že ak ide o národný park, prioritou je ochrana prírody, nie ekonomické a vlastnícke záujmy.

Napriek tomu sa mnohí návštevníci Vysokých Tatier domnievajú, že kritéria ochrany prírody idú nad rámec toho, čo je pre park potrebné. Súhlasíte?

Určite nie. Ale rozumiem návštevníkom parku, pretože každý zákaz sa ich bytostne dotýka. No zároveň som presvedčená o tom, že ich postoj vychádza z laického pohľadu. Nie sú odborníkmi, nevedia, prečo sú kritéria nastavené tak, ako sú a prečo sú dôležité. Aj prehliadka napríklad Bojnického zámku má svoje pravidlá. Nemôžete sa dotýkať vystavených exponátov a zbierok, musíte chodiť len po sprístupnených priestoroch. Prečo by ich nemala mať i návšteva TANAP-u?! Preto je potrebné zákazy neustále vysvetľovať a učiť ľudí pozornejšie a tolerantnejšie vnímať prírodu.

Čo to v praxi znamená?

Turisti nemusia za zážitkami či výhľadom vybočovať z chodníka. Rovnaké sa im naskytnú aj z neho. No nemali by výstup na vysokohorskú chatu či štít alebo prechod dolinou vnímať ako jediný cieľ. Aj cestu samotnú lemujú rôzne pozoruhodnosti. Ja aj z chodníka pomocou ďalekohľadu vidím medvede, kamzíky či svište, nepotrebujem sa za nimi predierať húštinou. Je to riziko. Koniec koncov v Tatrách sa dá veľmi ľahké stratiť. O tom, ako vnímať, chrániť a milovať prírodu by sa mali deti viac učiť už v škole.

Z toho, čo uvádzate, nám vychádza, že v TANAP-e sa pravdepodobne nebude zmierňovať návštevný poriadok…

Z pohľadu zoológie určite nie. Treba si uvedomiť, že Tatry v roku 2023 navštívilo takmer 4 milióny návštevníkov. Je iba otázkou času, či nebudeme stáť pred úvahou regulácie návštevnosti, ako je to napríklad v Benátkach. Mesto spustilo predaj vstupeniek pre jednodňových návštevníkov počas najrušnejších dní medzi 25. aprílom a 14. júlom. Ide o súčasť snahy obmedziť negatívne následky masového turizmu v talianskom meste. Benátky sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a každoročne ich navštívi niekoľko miliónov ľudí. Porovnávať Vysoké Tatry s Benátkami sa môže zdať zavádzajúce. Princíp je však rovnaký; ochrana prírodného, či kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie.

V poslednom čase sa hovorí, že niektoré zvieratá sú vo Vysokých Tatrách premnožené. Je to podľa vás pravda?

Počty zvierat si príroda dokáže regulovať sama. Ak by sa TANAP rozprestieral iba v prírodnom prostredí, zvieratá by sme nevnímali ako obmedzujúci faktor. No na území TANAP-u sú aj historické osady, v ktorých bývajú ľudia, a tým treba vytvoriť primerané podmienky na život a dostačujúcu infraštruktúru. Sú tu aj hotely, ubytovacie zariadenia orientované na cestovný ruch s potrebným zázemím. Je preto prirodzené, že sa zvieratá v blízkosti ľudí objavujú častejšie.

Je to v poriadku?

Určite áno. Záujmy ľudí by sa mali v tomto prípade podriadiť parku a prírode. Tak ako sa obyvatelia veľkomesta musia prispôsobiť svojmu okoliu, musia to urobiť aj obyvatelia a návštevníci tatranských osád. Zvieratá z Tatier nemajú kam odísť a človek im neustále uberá z územia, v ktorom prirodzene žijú. Ľudia žijúci v národnom parku by sa nemali čudovať, ak im cez osadu či cestu prebehne vysoká zver a cez plot nakukne medveď. Všade na svete v prírodných rezerváciách a parkoch je to tak. Iba u nás sa na tomto území zhusťuje infraštruktúra.

V našom rozhovore ste sa dotkli aj témy psov v národnom parku. Budú sa zmierňovať doterajšie obmedzenia pre ich vstup?

Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia. Kedysi sme ich pohyb neobmedzovali, nebolo ich však v Tatrách toľko. Ale dnes vidíme psov na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov. Potom sú tu psie exkrementy…

Čo je s nimi?

Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Ani by nemuseli. Stačilo by nechať psa doma. Povedzme si pravdu, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredia cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív. Dusík zo psích granúl sa nachádza nielen v psích exkrementoch, ale aj v moči, fosfor najmä v exkrementoch.

A pohľad na množstvo exkrementov popri turistických chodníkoch nemusí byť príjemný ostatným návštevníkom národného parku…

Presne. Odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Nech majiteľ tvrdí čokoľvek, prirodzenou reakciou každého zdravého psa je prenasledovať a loviť zver. Vôdzkou nezabezpečený pes stopuje, vyráža za živočíchom, vyštekáva ho, prípadne na neho zaútočí. Preto obmedzenia.

Povedzte, čo vás na práci zoologičky najviac baví?

Odmala som mala rada zvieratá. Všetko, čo malo krídla, perie, srsť mi bolo blízke. A časom som si čoraz viac začala uvedomovať nevyhnutnosť, že niekto ich musí obhajovať. Hovoriť za ne. Musíme rešpektovať kolobeh v prírode, ale zároveň je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby živočíchy vplyvom rôznych činností človeka nehynuli.

Toto vás motivovalo aj pri výbere povolania?

Určite. Preto som sa rozhodla pre štúdium prírodných vied, zamerala som sa na zoológiu a snažila som sa neustále, či som už pracovala doma alebo v zahraničí, naučiť sa o zvieratách čo najviac.

Aký je váš bežný pracovný deň?

Každý je iný. Hoci by som rada uprednostnila prácu v teréne, pravda je taká, že veľa času presedím v kancelárii pri vypracovávaní rôznych stanovísk. Ide o vyjadrenia k úhynom živočíchov – na cestách, elektrických vedeniach, železniciach a podobne. Keďže sme v národnom parku, musíme o uhynutých zvieratách získať čo najviac informácií a zabezpečiť, aby sa takéto prípady neopakovali. Rokujeme s distribučnými spoločnosťami či správcami komunikácii, aby urobili príslušné opatrenia na predchádzanie úhynov. Vyjadrujeme sa tiež k rôznym chráneným druhom zvierat, k ich manažmentu, poskytujeme stanoviská k zásahom do bobrích hrádzí, ku škodám na hospodárskych zvieratách, venujeme sa najrôznejším projektom starostlivosti o chránené druhy, pripravujeme správy pre Európsku komisiu k monitoringom. A je toho ešte viac.

Pestrá práca…

Áno, to je. Ale najradšej som v teréne. Tam môžem využiť to, čo som sa naučila doma aj v zahraničí. Napríklad v Severnom Írsku na veterinárnej klinike. Získala som tam veľa užitočných poznatkov i prax v ošetrovaní živočíchov. Je dôležité vedieť, ako manipulovať a chrániť samu seba, pretože pazúry a zuby zvierat dokážu veľmi ublížiť. Už viac ako pätnásť rokov sa venujem aktivitám v orliarskej skupine a táto vášeň ma drží dodnes. V našej práci je dôležité nielen ovládať teóriu, ale oveľa dôležitejšie je naučiť sa správne vnímať prírodu.

A to by ste odporúčali aj záujemcom o prácu zoológa?

V TANAP-e pracujem už desiaty rok a z mojich skúsenosti zoologičky viem, že najlepšou praxou je príroda samotná, pozorovanie všetkého, čo sa v nej deje. Pri konkurze sme museli preukázať aj istý rozsah teoretických vedomostí nielen zo zoológie, ale napríklad aj o horopise Tatier.

Je súčasťou výberového konania aj preukazovanie fyzickej zdatnosti?

Keďže si naša práca vyžaduje, aby sme sa pohybovali v horskom teréne, od alpínskeho stupňa až po podhorie Vysokých Tatier, musíme byť fyzicky zdatní a vedieť napríklad aj dobre lyžovať. Lyže či snežnice sú v zimnom období našim najosvedčenejším prostriedkom na presun.

Ak by sme to mali zhrnúť, aké dlhy, už okrem spomínaného vysporiadania vlastníckych vzťahov v TANAP-e, máme ešte voči ochrane prírody?

Jednoznačne využívanie krajiny, či už ide o park alebo aj voľnú krajinu. Nemáme limity – návštevnosti, ekonomickej činnosti, rozvoja cestovného ruchu. Toto sú naše najväčšie problémy. Záujmy v národnom parku nie sú navzájom skĺbené, prepojené, nemáme v nich stanovené jasné pravidlá. A sme v situácii, keď tento dlh ide na úkor biodiverzity, rozmanitosti živočíšnych alebo rastlinných druhov a samotného životného prostredia.najviac.

Aké máte projekty, ktoré by mohol ešte viac napomôcť ochrane živočíchov v TANAP-e?

Veľmi dobré výsledky máme so sčítaním a telemetriou kamzíkov. Je to výborný projekt, ktorý nám poskytol veľa poznatkov o populácii kamzíka vrchovského tatranského. Mojim prianím je, aby sa po rokoch znovu urobila aj genetika kamzíčej populácie. Potrebujeme mať presné informácie o tom, či nedošlo k miešaniu tatranského a alpského kamzíka, či sa zachovala jeho génová jedinečnosť. Ide však o finančne veľmi nákladný projekt. V tomto roku budeme po prvýkrát robiť monitoring svišťov. Máme dosť ľudí, aby sa ho urobili skutočne kvalitne. Profesionálne. A rovnako sa budeme venovať aj sčítaniu hlucháňa hôrneho na celom území Tatier.

Čo by ste ako zoologička odkázali návštevníkom Vysokých Tatier?

Aby rešpektovali nastavené pravidlá. Pracovníci TANAP-u nie sú ich nepriatelia. Sú hlasmi prírody. A návštevníci parku by sa mali snažiť jej viac porozumieť a dobre mienené rady či odporúčania neodmietať a nevnímať ich negatívne. Tatry patria všetkým, ale predovšetkým tatranskej faune a flóre.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek

Štrbské pleso pred zajtrajším voľným dňom

Ako je na Štrbskom Plese pred zajtrajším voľným dňom

30. apríla 2024

by Viera Legerská Články

Pohoda, teplo, krátke tričká, veľa turistov. Aj takto možno zhrnúť dnešný deň na Štrbskom Plese. Ak plánujete v tomto stredisku stráviť zajtrajšie voľno, bude to dobrá voľba.

Pre Vysoké Tatry sa na zajtra predpovedá slnko, v stredisku by malo byť okolo 16 stupňov Celzia, deň ako stvorený na výlety, opaľovanie, oddych. Niečo o očakávanej atmosfére napovedá už aj dnešný deň. Návštevníci Štrbského Plesa zhodili vetrovky, nasúkali sa do kraťasov a užívajú si dobré počasie. Sneh cukrí už iba končiare hor, dolu v stredisku niet po ňom ani chýru. Aj pleso stratilo ľadovú pokrývku a prechádzka okolo neho sú plné pohody, ktorú sčerí iba občasný chladný vietor.

Turistov je všade plno, horné parkovisko je beznádejne zaplnené. Tatry objavili aj školské skupiny a aj zahraniční návštevníci súdiac podľa zmesky jazykov, ktoré počuť naokolo. Na zajtra sa treba pripraviť na hustú dopravu, preto odporúčame radšej využiť železnicu. A nezabudnúť, že na väčšine chodníkov v Tatranskom národnom parku platí sezónna zimná uzávera.

Počasie teda zajtrajšku praje, no nie každá túra môže byť iba zaliata slnkom. Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby vydalo aj na dnes varovanie 2. stupňa pred miernym lavínovým nebezpečenstvom s tendenciou jeho zvyšovania na zajtrajší voľný deň. Pri oteplení môžu padať mokré, stredne veľké lavíny prakticky počas celého dňa, a to hlavne v polohách nad 1 800 metrov nadmorskej výšky.

Podľa lavínového spravodajstva, ktoré sa vydáva každý deň, je hlavným problémom mokrý sneh vo všetkých orientáciách. Lavíny sa môžu uvoľniť pri veľkom dodatočnom zaťažení, no na strmých svahoch sa očakáva aj výskyt spontánnych lavín, a to najmä dopoludnia. Dobre je vedieť, že so slnečným počasím nebezpečenstvo lavín stúpa.

Ak by ste mierili do Nízkych Tatier, tak tam hrozí malé lavínové nebezpečenstvo. Lavíny z mokrého snehu sa v horstve môžu ale vyskytnúť, no iba ojedinele, hlavne v poludňajších hodinách.

Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková

+421 918 889 198

Objednávky vytvorené po 21.12.2023 budú sprocesované po 8.1.2024. Ďakujeme, tím cezhory.sk

Cez Hory

Posts tagged: Štrbské pleso

Beh za Tatry

Cesta dolinou, ktorej názov vznikol podľa frkotu vody

Veža snov na Štrbskom Plese je otvorená, no možno pôjde z Tatier preč

Vydajte sa na jednu z najmenších tatranských dvojtisícoviek

Tri tipy na túru s deťmi

Tip na nenáročnú túru v Tatrách, ktorú zvládnu aj menšie deti

Kde zaparkujete na Štrbskom plese a koľko vás to bude stáť

7 vecí, ktoré môžete robiť na Štrbskom plese

Prečo psy na tatranské chodníky nepatria?

Ako je na Štrbskom Plese pred zajtrajším voľným dňom

janka@cezhory.sk