Cart is empty 
Vladko Suchanič spoluvytvára podcasty S batohom cez hory od leta 2021, Tánička Altusová sa k nemu pridala pred pár mesiacmi. Foto: MKreo
„Milí nielen turisti a turistky“, týmito slovami sa prihováral v prvých podcastoch v lete 2021 vtedy iba 11-ročný Vladko Suchanič. Ukecaný chlapec, ktorý svoju záľubu v čítaní kníh skĺbil s túrami do Tatier, a o tom, čo sa na cestách dozvedel a zažil, rozprával svojim poslucháčom. Neskôr sa k nemu pridala Tánička Altusová, ktorá má veľký vzťah k čistote hôr a ekológii vôbec. Odvtedy sa spolu vydávajú na cesty, aby najmä deťom rozprávali o tatranských túrach a zaujímavostiach v podcaste S batohom cez hory.
Nie je tajomstvom, že podcast je určený pre deti, ale aj pre starostlivých rodičov, ktorí hľadajú kvalitný obsah pre svoje ratolesti. Má inšpirovať novú generáciu a byť rozumnou náhradou súčasného bezmyšlienkového detského obsahu na sociálnych sieťach. Posolstvom podcastu, ktorý mladí tínedžeri vyrábajú pre portál www.cezhory.sk, je okrem zábavy rozvíjať v deťoch i dospelých pozitívny vzťah k našim Tatrám.
Spomenieš si na prvý výlet do Tatier?
Vladko: Rodičia ma odmalička brávali do Tatier na dlhé aj krátke túry. Na to, keď som bol batoľa v nosiči si, samozrejme, nespomínam, ale fotky v rodinnom albume hovoria za všetko. Keď som bol starší a musel som do kopcov šliapať, tak sa mi veľakrát nechcelo. Ešte to ušlo, keď išla väčšia skupina detí, ale mnohé celodenné hrebeňovky som dosť neznášal. Teraz, keď som starší, idem už aj sám do lesa, aj niekoľkokrát do týždňa. Mám psa Peggy, ktorá sa navyše potrebuje vybehať.
Tánička: Mňa rovnako naši už odmalička ťahali do prírody a do Tatier, hlavne tatino. Sú nesmierne krásne a veľmi rada sa do nich vraciam. Majú úžasnú atmosféru. Ale priznám sa, že nedávno som bola v Tatrách a robili sme len nenáročné prechádzky. To bol tiež super zážitok.
Ste iba tínedžeri, čo vás baví na podcastoch, ktoré nahrávate?
Vladko: Hlavne to robím so super partiou ľudí, ako je Tánička, zvukár Jarko Kizek a dramaturgička Peťa Tvrdá, takisto sa mi páči, že sa prihovárame práve deťom. Dnes sa už do hôr na túry teším a viem, že je to aj preto, že mi ich rodičia odmalička vštepovali. Chcel by som, aby bolo čoraz viac detí, ktoré budú mať radi naše Tatry.
Tánička: Chodíme aj medzi deti, keď sú nejaké festivaly, a deti sa naozaj zapájajú, a vidno že ich to zaujíma. Alebo keď niekde spomeniem, že nahrávam podcasty o Tatrách, tak sa hneď pýtajú, že čo a ako a kde a kedy a už aj niekoľkokrát pochválili, že je super, keď mladí robia niečo takéto.
Ak by ste sa mali rozhodnúť ešte raz pre podcasty, išli by ste opäť do toho?
Tánička: Určite áno. Obaja chodíme na literárno-dramatický odbor na Základnej umeleckej škole Ferka Špániho v Žiline. Nahrávať spolu podcasty je akoby sme pracovali ako dospeláci v tomto odbore. Baví nás to oboch.
V podcaste sa doberáte. Platí to aj mimo mikrofónu?
Vladko: Scenár je postavený tak, že si ma Tánička má neustále doberať. Tak si ma doberá.
Tanička: Ja jeho…? No áno, ale ja si ho doberám aj bežne, mimo mikrofónu. Stále si ho doberám. (smiech)
Vladko: Je to pravda. No, čo už, zvykol som si, že mi robí zle.
Tanička: Priznávam, trošičku aj hej. Vnímam ho ako staršieho brata. Ja som, naopak, jeho mladší súrodenec. A ako to už býva, poštuchujeme sa. Vyzerá, že Vladko je tak trochu stotožnený s tým, že mu niekto robí zle. (smiech)
Tánička Altusová a Vladko Suchanič sú v lese ako doma. Foto: MKreo
Ktoré miesto v Tatrách vám najviac učarovalo?
Vladko: Bol to výstup na Téryho chatu. Alebo aj Zamkovského chata je fajn a cestou k nej Rainerova chata. Páčil sa mi ten výstup a nebol až taký hrozný, svietilo vtedy slnko. Napriek tomu, že som v Tatrách pečený-varený, tak mám smolu, lebo nikdy som nevidel líšku Elišku, ktorá sa často túla pri Rainerke. Príde mi to už ako kliatba. Vždy ju tam chcem nájsť, ale ešte sa mi to nepodarilo. Raz okolo nás prebehla cestou na Zbojníčku, ale to bol len okamih a to asi nebola ona.
Tánička: Mne najviac asi učarovala Zbojnícka chata. Keď sme tam išli s ocinom, bolo pekne, ale vydali sme sa na ňu neskoro, tak nás zastihla tma. Priznám, trochu som sa bála, aj som sa párkrát pošmykla. Vtedy mi nebolo všetko jedno, ale nakoniec sme sa na tom s ocom dobre zasmiali. Takže to bolo také fajn.
Vladko: Ja som v Malej Studenej doline zle skočil na skalu pri potoku a jednou nohou som do neho spadol.
Tánička: No ale veď to sa nesmie… Do tatranského plesa alebo potoka nesmieš. Máme o tom dokonca podcast!
Vladko: To predsa viem. Nekúpal som sa v ňom, to by som nikdy neurobil. Ja som do vody neskočil, iba som si trochu namočil nohu, keď som sa pošmykol. Našťastie sa to stalo po ceste naspäť z túry, ale aj tak som mal nohu ešte dlho mokrú.
Tánička: No teda…
V ankete podcast roka v kategórii Miláčik ste získali 6. miesto. Vedia o vašej podcasterskej činnosti spolužiaci?
Tánička: Bývalí spolužiaci sa o tom dozvedeli, ale až ku koncu školského roka. Netušili, že ide o celoslovenskú záležitosť. Od septembra chodím na strednú školu. Moji terajší spolužiaci o tom ešte nevedia.
Vladko: Väčšina mojich spolužiakov o tom vie. Hoci, ktovie, nerozprával som sa s každým žiakom v škole. Niektorí reagovali, že jupí…, už je zasa štvrtok, bude ďalší podcast. Teraz mi to už nehovoria, asi si zvykli.
V podcastoch preberáte, ako sa správať v horách, po akých trasách chodiť, kde a čo ochutnať… Viete si prestaviť, že by ste si vyskúšali prácu horského vodcu?
Vladko: Raz by som to chcel vyskúšať. Ale raz by mi úplne stačilo. Myslím si, že je to oveľa náročnejšie, ako si ľudia predstavujú.
Tánička: Predstaviť by som si to vedela, ale neviem, či by to dobre dopadlo pre tých turistov. Zaujímavé by to bolo, ale je to veľká zodpovednosť. Iba mi tak chodí hlavou, že taký horský vodca musí na sto percent poznať trasy, po ktorých vodí turistov, musí odhadnúť, čo na nich číha, musí ich vedieť ochrániť. Má v rukách ich život. A to je veľmi, veľmi náročné.
Vladko: A to ešte nespomíname zmeny počasia, ktoré sú v Tatrách bežné. A búrky v lete… Také túry by sme museli odvolať. Moja mamina s kamarátkou išla nedávno na Gerlach s horským vodcom a ten ich kvôli počasiu vrátil z Gerlachovského kotla.
Tánička: Ale to nie je len o búrke. Predstav si, že teraz sa tam niekto šmykne, spadne… A bude pomaly sťahovať dole celú skupinu, tí začnú panikáriť, a ak k tomu nemáš poriadne pochodené hory, tak je to hotová katastrofa. Tomu vodcovi nie je čo závidieť.
Vladko: A hlavne na takúto prácu vodcu potrebuješ mať aj kvalifikáciu, skúsenosti. A tie nemáme…
Akého hosťa by ste si vedeli predstaviť ako hosťa podcastu?
Vladko: Zaujímavý by bol napríklad nejaký turista, ktorý sa v horách vyzná. Alebo aj chatár a rozprávali by sme sa o chate. Alebo možno by sme mohli vybrať takého, ktorý ešte nikdy nebol v horách, a bavili by sme sa v podcaste o tom, že nevie o horách skoro nič. Žeby nejakého youtubera,
čo nechodí do Tatier? Ale je vôbec niekto taký?
Tánička: Ja by som si vedela predstaviť nejakého strážcu lesa alebo nosiča. Príhody nosičov musia byť fakt super. Alebo potom môžeme osloviť aj nejakého kníhkupca, ja takého poznám. Vždy, keď prídem do kníhkupectva, tak mi dá tip na knižky v štýle: pozrite sa, teraz vyšla nová knižka, aké je to úžasné, krásne… Viem, že rozhovor s ním by bol určite zaujímavý.
Čo by ste odporučili svojim poslucháčom? Taký váš tip na dobrú túru…
Vladko: Ja by som im rozhodne odporučil výstup na Téryho chatu. Aj na Rainerovu a Zamkovského chatu. Sú postupne na jednej trase. Pre mňa je to vždy zážitok, zaiste bude aj pre druhých.
Tánička: Ja by som im odporučila, aby sa pred túrou na parkovisku obhadzovali šiškami. Aspoň sa dobre rozcvičia, lebo v lese sa už musia správať slušne. My sme to s Vladkom skúsili a bola to celkom sranda. Aj keď to možno trochu zabolí. Stojí to za to. (Smiech)
Vladko: Ale pozor! S jedným chlapcom som sa nedávno obhadzoval a bol dobrý. Takmer ma trafil do oka.
Tánička: Ale ja som ťa do oka netrafila.
Vladko: No, lebo si ma netrafila.
Tánička: Trafila som ťa trikrát!
Vladko, a aká je Tánička jedným slovom?
Usmievavá.
Tánička, aký je Vladko?
Priateľský a dobrý kamoš.
