tatranska lomnica Archives

Botanickú záhradu jej pracovníci pripravujú na zimu

Ak chcete doplniť skalku, máme pre vás adresu pre výnimočné rastliny

20. septembra 2024

by Viera Legerská Články

Botanická záhrada Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici ukončila svoju letnú sezónu. Svoje brány otvorí v máji budúceho roku.

Tento rok Expozíciu tatranskej prírody, ako znie jej oficiálny názov, navštívilo od jej otvorenia 8. mája 13 tisíc návštevníkov. Rozprestiera na ploche 3,2 hektára a nájdete v nej viac ako 300 druhov vysokohorskej flóry. Ponúka možnosť spoznať vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny a poprechádzať sa medzi alpínami s rastlinstvom vápencových a aj silikátových podkladov.

Návštevníkov bolo za jej bránami o 346 menej ako vlani, ale veľký úspech zaznamenal predaj sadeníc z vlastnej produkcie botanickej záhrady. V ponuke bolo 88 druhov sadeníc, domov do vlastných skaliek si návštevníci odniesli 3 289 kusov sadeníc, ale aj 169 sadeníc tatranských drevín a takmer stovku semien.

Najväčšej pozornosti záhradkárov sa tešil plesnivec alpínsky, horec Clusiov, dryádka osemlupienková či lomikameň metlinatý. Zaujali sadenice astry alpínskej a žltohlava najvyššieho a z drevín borovica limba, borovica horská a jedľa biela.

„Máme veľmi pozitívnu spätnú väzbu od návštevníkov. Oceňovali najmä upravené prostredie a starostlivosť oň. Pochvaľovali si pokoj, ticho, oddychovú atmosféru záhrady,“ bilancuje leto v expozícii jej vedúca Jana Černická. Dodáva, že pre pracovníkov záhrady je to povzbudenie do ďalšej práce.

Ako uvádza tlačová správa Tatranského národného parku, návštevná sezóna v botanickej záhrade sa síce skončila, ale práce v jej exteriéri pokračujú. „Kým zem stuhne mrazom a prikryje ju sneh, budú mať zamestnanci plné ruky práce so zazimovaním expozície, aby prežila tatranskú zimu a na jar opäť bola pripravená privítať návštevníkov v plnej kráse.“

V minulom roku oslávila Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici jubilejných tridsať rokov trvania. Budovať sa začala v roku 1989, jej prvá časť bola sprístupnená v roku 1993. Každý rok potom sa následne rozširovala a dobudovávala. Záhrada je jedným z tatranských unikátov, nič podobné na Slovensku neexistuje a jej významným benefitom je aj to, že krásu tatranských rastlín si môžu pozrieť na jednom mieste aj tí, ktorým vek, kondícia či zdravotný stav nedovolí túlať sa po vysokohorských chodníkoch. Naplánujte si jej návštevu opäť od mája budúceho roku. V máji a júni je najkrajšia, kvitne v nej najviac kvetov.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP-u

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Dve jelenice a jelenča odchytili v Tatranskej Lomnici

Nebudú robiť spoločnosť ľuďom, ale jeleňom. Tri krásavice si trochu pocestovali

31. augusta 2024

by Viera Legerská Články

Prvé jelenice a jelienča z Tatranskej Lomnice už odchytili a premiestnili. Mesto Vysoké Tatry a Správa TANAP-u tak realizujú svoj zámer odstrániť z osád zvieratá, ktoré si privykli na život s ľuďmi.

Pred pár týždňami sa verejnosť dozvedela, že v tatranských osadách sa budú odchytávať navonok krotké jelenice, ktoré si navykli na ľudí a v intravilánoch vyhľadávajú ľahko prístupnú pastvu v parkoch. Po rokoch takéhoto správania už tvorili typický doplnok osád, no stalo sa, že dochádzalo aj k drobným či vážnejším kolíziám s turistami.

„Takéto súžitie je na pohľad určite pekné a ľudia ho vnímajú ako veľkú romantiku, ale treba si uvedomiť, že je s tým spojených naozaj množstvo problémov. Možnosť presvedčiť sa o tom, dostali ľudia už aj na vlastnej koži,“ uvádza Správa TANAP-u na svojej webovej stránke.

Dodáva, že národný park eviduje viacero prípadov, keď jelenica vyštartovala oproti psovi a jeho majiteľ pri tom utŕžil pár kopancov, ba dokonca sa stalo, že došlo k usmrteniu psa. Okrem rizika stretu s človekom, ktorý môže mať aj fatálne následky, hrozí i kolízia zveri s motorovým vozidlom, keďže jedince so zmeneným správaním sa neraz pohybujú aj v okolí ciest. Nehovoriac o tom, že v ohrození je i život samotných zvierat.

Aj preto došlo k dohode medzi Mestom Vysoké Tatry a Správou TANAP-u v tom, že v najbližších týždňoch budú odchytávať najviac synantropné jelenice a premiestňovať ich do Zvernice Javorina v Tatranskej Lomnici a tiež k iným záujemcom na celom Slovensku. Dôvodom je bezpečnosť návštevníkov a obyvateľov Tatier.

TANAP má prvý odchyt za sebou. Pred pár dňami, ako uviedla správa národného parku, sa v Tatranskej Lomnici podarilo odchytiť dve jelenice a jedno jelienča, pre ktoré sa táto osada stala druhým domovom a komorou, kde vždy našli niečo na pasenie. Jedna jelenia krásavica s tohtoročným mláďaťom, ktoré prišlo na svet priamo v centre najväčšej časti mesta, skončili vo Zvernici v Tatranskej Javorine. Umiestnili ich na začiatok v aklimatizačnej časti zvernice, tam si mali počkať, kým pominú účinky uspávacej látky.

„Potom budú robiť spoločnosť jeleňom, ktoré tam previezli po predchádzajúcich odchytoch,“ uvádza TANAP.

Druhá jelenica si pocestovala dlhšie, až na východ Slovenska na Zemplín, kde našla svoj druhý domov. Odchytili ju na parkovisku pri ústredí Správy TANAP-u.
V odchytoch synantropných jedincov sa bude pokračovať. Iba v Tatranskej Lomnici sa pohybujú ďalšie jelenice, ktoré si privykli na život medzi ľuďmi a podobne sú na tom aj iné navštevované tatranské osady. Preto naďalej platí výzva, aby ľudia voľne žijúce zvieratá neprikrmovali.

O koľko jedincov pri odchyte, ktorý má na starosti v zmysle rozhodnutia Okresného úradu v Poprade Správa TANAP-u, pôjde, sa nedá presne určiť, no cieľom je odchytiť čo najviac voľne žijúcich zvierat, ktoré sa bežne vyskytujú v osadách.

„Je ich toľko, že sa už nedajú spočítať na prstoch jednej ruky. Odchyt sa bude organizovať viac týždňov, poverenie má TANAP platné do 15. januára budúceho roku,“ vysvetľuje Nina Obžutová z komunikačného Oddelenia Správy TANAP-u.

Dodáva, že pri tejto akcii sa ráta so súčinnosťou Mesta Vysoké Tatry, najmä mestskej polície, ktorá má napomáhať pri sčítavaní problémových zvierat a zabezpečení okolia v čase ich odchytu.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP-u

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Jelenice budú mať v osadách stopku, presťahujú ich

24. augusta 2024

by Viera Legerská Články

Dosť bolo tolerancie, dosť bolo upozornení a zákazov kŕmenia, hladkania či fotiek s napohľad krotkými zvieratami. Jelenice z tatranských osád pôjdu preč.

Niet víkendu, po ktorom by sa za tatranskými návštevníkmi na sociálnych sieťach neobjavili fotografie navonok krotkých jeleníc, ktoré sa nenechajú vyrušovať turistami pri pastve v tatranských osadách.

Za ostatné roky sa stali typickým koloritom života v Meste Vysoké Tatry a dnes už ani nepredstavujú takú raritu, akou bola možno pred rokmi.

Ľudí popásajúca sa vysoká zver láka ku kŕmeniu, fotografovaniu, niekedy sa odvážia aj na pohladkanie.

„Chodia po zastavanom území, motajú sa pri cestách, po križovatkách a ohrozujú aj seba,“ povedal pre portál Korzár Spiš primátor Mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák.

Uznal síce, že zvieratá do Tatier patria, ale hrozia situácie, v ktorých nemusia dopadnúť zvieratá, ale ani ľudia, dobre. Preto sa s pracovníkmi Tatranského národného parku dohodli, že odsťahujú tie jelenice s mláďatami, ktoré sa v intraviláne mesta pohybujú dlhodobo, a presunú ich do oblasti parku, kde sa budú cítiť bezpečne.

Najviac je takýchto „krotkých“ jeleních v Tatranskej Lomnici, ale pohybujú sa aj v iných osadách, ba aj v tesnej blízkosti turistických chodníkov. Turistov vedia prekvapiť a v minulosti už boli zaevidované útoky týchto zvierat na ľudí či psov. Aj v tomto roku, ako uvádza Korzár Spiš, boli zaznamenané drobné kolízie.

Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici momentálne dáva dohromady príslušné povolenia a rokuje so záujemcami o zvieratá.

„Predpokladá sa, že časť najviac synantropných jeleníc umiestnime do Zvernice Javorina, zvyšok podľa vyrokovaných dohôd so záujemcami na Slovensku,“ informuje Nina Obžutová z komunikačného Oddelenia Správy TANAP-u.

O koľko jedincov pri odchyte, ktorý bude mať na starosti v zmysle rozhodnutia Okresného úradu v Poprade Správa TANAP-u, pôjde, sa nedá presne určiť, no cieľom je odchytiť čo najviac voľne žijúcich zvierat, ktoré sa bežne vyskytujú v osadách.

„Je ich toľko, že sa už nedajú spočítať na prstoch jednej ruky. Odchyt sa bude organizovať viac týždňov, poverenie má TANAP platné do 15. januára budúceho roku,“ vysvetľuje N. Obžutová.

Autor titulnej fotografie: Peter Psota

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Jana Černická, vedúca Expozície tatranskej prírody (vľavo), Katarína Žltkovanová, botanička TANAP-u (v strede) a Anna Halčinová, sezónna zamestnankyňa Expozície tatranskej prírody

Prečo sa bude botanická záhrada v Tatrách zatvárať?

21. augusta 2024

by Viera Legerská Články

V minulom roku oslávila Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici, ktorá patrí pod Správu TANAP-u, tridsať rokov. A zatvorí sa rovnako ako každý rok – v polovici septembra. Ešte niekoľko týždňov je teda čas pozrieť si ju.

Určite odporúčame. Ak si ju chcete užiť, pripravte sa na dlhú prechádzku. Botanická záhrada, ako expozícii familiárne hovoria všetci, ktorí v nej pracujú, i ktorí ju navštívili, sa rozprestiera na ploche 3,2 hektára a nájdete v nej viac ako 300 druhov vysokohorskej flóry.

Ponúka možnosť spoznať vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny a poprechádzať sa medzi alpínami s rastlinstvom vápencových a aj silikátových podkladov.

„Začala sa stavať v roku 1989, jej prvá časť bola sprístupnená v roku 1993,“ hovorí vedúca Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici Jana Černická. „Vtedy nebola taká rozsiahla ako teraz, lebo postupne sa rozširovala a dobudovávala.“

Záhrada – to je unikát. Návštevníci v nej môžu vidieť vysokohorskú flóru. „Výlučne sa na ňu zameriavame. Neviem o tom, žeby sa niekto niečím podobným na Slovensku zaoberal. Návštevník u nás vidí na jednom mieste iba to, čo rastie v Tatrách. Rastliny, ak je na ne zvedavý, nemusí vyhľadávať na neprístupných miestach či mimo turistických chodníkov, ale nájde ich v botanickej záhrade a v pohodlí ich môže obdivovať,“ komentuje J. Černická.

Dostáva sa k tomu, čo mimoriadne v botanickej záhrade môže návštevník nájsť. „Je toho viac, ale spomeniem napríklad dryádku osemlupienkovú, to je vzácna rastlina vyskytujúca sa v strednej Európe po ústupe ľadovca, či iskerník zakoreňujúci. Alebo tu máme endemické druhy, teda také, ktoré sa vyskytujú iba v Tatrách, ako mak tatranský, prvosienka dlhokvetá plocholistá,“ spomenie niektoré vzácnosti.

Zároveň zdôrazní, že každý rok sa snažia botanickú záhradu o niečo obohatiť. Nemusia to byť vždy zmeny v alpínach, ale aj v spôsobe prezentácie, chodníkoch, mostíkoch, jazierkach, vodopádoch, lavičkách či rôznych zákutiach.

„Snažíme sa tiež modelovať rastlinkám prostredie, ktoré je pre nich typické vo voľnej prírode. A ak sa im nedarí, snažíme sa hľadať pre nich vhodnejšie stanovištia, aby sa ujali. Často nás prekvapia. Chytia sa aj tam, kde to nepredpokladáme,“ pokračuje vedúca botanickej záhrady.

Najviac je expozícia navštevovaná v máji a júni. Vtedy väčšina rastlín kvitne a vytvára nádherné farebné koberce. „Vnímame ju aj ako edukačnú záhradu,“ vysvetľuje J. Černická. „Niektoré učiteľky, ktoré k nám prichádzajú s deťmi, si pripravia pracovné listy a majú u nás hodinu botaniky. No dôležití sú pre nás aj dospelí návštevníci. Mnohí majú zdravotný hendikep, alebo sa na túry už necítia a u nás si môžu na jednom mieste pozrieť to, čo by už vo voľnej prírode nemali šancu vidieť.“

Dodá tiež, že nielen počas skorého leta je botanická záhrada príťažlivá. Zaujímavé je sledovať rastliny aj teraz, na konci leta, keď sú odkvitnuté a možno upriamiť pozornosť na stavbu ich tiel či podrobnejšie skúmať prostredie, v ktorom rastú. Ocenia to hlavne botanici či študenti, pre ktorých je príroda zároveň aj pracovnou profesiou.

A prečo záhradu v polovici septembra zatvoria? Odpoveď je jednoduchá. „Rastliny v Tatrách majú krátke vegetačné obdobie. Nezriedka sa stane, že v pohorí už v auguste nasneží. Preto majú v génoch dané, že musia skoro zakvitnúť a vytvoriť semená pre ďalšiu generáciu. Už od polovice júla zberáme v záhrade semená, aby sme sa mohli venovať ich predpestovaniu a neskoršiemu vysádzaniu na alpíniá,“ vysvetľuje J. Černická.

Na tomto mieste treba spomenúť, že zmysel botanickej záhrady je nielen v tom, že prezentuje flóru Tatier, ale jej pracovníci sa preventívne starajú aj o to, aby jej vzácni zástupcovia z voľnej prírody nezmizli. Preto spomíname zber semien, vysievanie, pestovanie v prostredí botanickej záhrady.

Prebytky rastlín potom v črepníkoch návštevníkom predávajú. V ponuke sú aj také vzácnosti ako horec Cluisov, plesnivec alpínsky, mak tatranský, orlíček obyčajný, astra alpínska či gypsomila plazivá a mnohé iné. Zároveň poskytnú poradenstvo, ako ich doma pestovať, aby sa im darilo.

„A kto je odvážny a chce sa pustiť do experimentu, dáme mu aj semienka, nech ich skúsi vypiplať,“ smeje sa vedúca expozície.

Takže, ak nemáte iný tatranský program na niektorý deň vo veľhorách, navštívte ešte do polovice septembra expozíciu tatranskej prírody. Ak vezmete deti, veľa nového sa naučia. A môžete si so sebou zobrať aj štvornohých miláčikov na vôdzke. Dá sa využiť aj audiosprievodca, raz za čas sú v botanickej záhrade aj komentované prehliadky.

Autor titulnej fotografie: Viera Legerská

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Parkovisko pred Grandhotelom v Starom Smokovci ja takmer vždy plné

Koľko vás vyjde parkovanie v Tatrách?

11. augusta 2024

by Viera Legerská Články

Je to rôzne. Za parkovanie môžete v Tatrách zaplatiť aj tri desiatky eur na deň. A treba zdatného a rozhľadeného motoristu, ak by chcel parkovať lacnejšie. Verte, dá sa to. No do Tatier treba ísť pripravený. Lebo všeobecne platí, čím bližšie k nástupným trasám na túru zaparkujete, tým je to drahšie.

Poďme najskôr k ponuke mesta Vysoké Tatry. Ním zriadená organizácia Všeobecne prospešné služby Vysoké Tatry, ktorá má v náplni práce aj statickú dopravu, inkasuje na svojich parkoviskách jednotný poplatok. Celodenné lístky platia 24 hodín a sú prenosné, môžete ich použiť na všetkých parkoviskách tejto spoločnosti.

Ktoré sú to parkoviská? V Starom Smokovci ide o parkoviská Ihrisko, Koliba, Tatra, Grand, Jakubkova lúka, ďalej parkoviská CIZS a PRIMO a Autobuska. V Tatranskej Lomnici sú to parkoviská Urán a Jamy, Slalom, Pod lanovkou, Kostoly a ÚĽUV, ale aj parkoviská SINTRA a ŽSR, pri Múzeu TANAP-u a autobusovej stanici.

Za osobné auto a motocykel/deň zaplatíte 15 eur, za autobus a nákladné auto/deň 100 eur, hodinové parkovanie osobného auta a motocykla vás vyjde 5 eur, autobusu a nákladného auta 10 eur a celodenné parkovanie obytných vozidiel nad 5 m stojí 50 eur. Prevádzkovú dobu majú tieto parkoviská stanovené ako dennú od 6. do 18. h.

Trochu lacnejšie je to na parkoviskách, ktoré spravuje na Štrbskom Plese obec Štrba. Stará sa o päť parkovísk, jedno je momentálne mimo prevádzky. Celodenný lístok na nich stojí 10 eur pri osobnom vozidle, za autobusy a karavány zaplatíte 20 eur na deň. No jedno zo štyroch prevádzkovaných parkovísk je ešte lacnejšie – to pri predajných stánkoch, tam za 3 a viac hodín parkovania zaplatíte 6 eur. Obec Štrba má aj rôzne zľavy určené pre isté skupiny motoristov, medzi nimi ZŤP, ale s nimi sa môžete podrobnejšie zoznámiť na stránke obce.

Iné sumy za parkovanie inkasujú súkromné spoločnosti a hotely. Tie podľa toho, či ste, alebo nie ich hosťami. Hoci 30 eur za celodenné parkovanie sa môže zdať veľa, ak si to prerátate, že ste na túre desať i viac hodín, rozmenené na hodiny, sa možno priblížite aj cenám parkovania inde v Tatrách. Každopádne, pri vstupe na každé parkovisko je cenník a ak ste za rampou, predpokladá sa, že zverejnený cenník akceptujete.

Najviac sa za parkovanie platí v známych strediskách, tamojšie parkoviská sú paradoxne vždy plnšie ako tie lacnejšie, vzdialenejšie. Ak chcete ušetriť, vyberte si to menej známe a k nástupnej trase sa odvezte hromadnou dopravou. Napríklad v Tatranskej Štrbe môžete zaparkovať zdarma a využiť zubačku. Alebo zaparkujte auto v Poprade a na presun do Tatier využite železnicu. V nedeľu je tam parkovanie zadarmo, v iné dni (pracovné od 8. – 18. h, v sobotu od 8. – 13. h) podľa zóny a spôsobu úhrady zaplatíte od 1 eura po 50 centov za 30 minút parkovania.

V Tatranskej Lomnici môžete dokonca využiť bezplatné parkovanie pri niekdajšom Eurocampe. Do centra Tatranskej Lomnice a ďalej na Bielu Vodu a späť sa potom môžete počas letnej sezóny odviezť kyvadlovou dopravou, ktorá premáva v intervale každých 30 minút za pár centov. Do prvého septembra je tento servis organizovaný každý deň, do 15. septembra počas víkendov. V tomto stredisku veľké kaskádové parkovisko priamo vedľa nástupnej stanice lanovky prevádzkuje spoločnosť TMR, za celodenné parkovanie tu zaplatíte 15 (24 hodín), resp. 10 (12 hodín) eur.

Ak sa chcete na parkovanie v Tatrách lepšie pripraviť, navštívte ešte doma webovú stránku Združenia cestového ruchu Vysoké Tatry (www.tatry.sk), kde nájdete aj informácie o parkovaní a cenník.

Autor titulnej fotografie: Visit Tatry

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Rak je indikátor čistého prostredia. Na Slovensku je chránený

Záhada: V Lomnici vyplavilo stovky rakov

6. augusta 2024

by Viera Legerská Články

Pracovníci Správy Tatranského národného parku v minulom týždni zachraňovali množstvo rakov, ktoré sa náhle a vo veľkom počte objavili v potoku v intraviláne Tatranskej Lomnice.

O príčine mimoriadne vysokého počtu rakov na jednom mieste sa vedú dohady. Presný dôvod výskytu rakov na jednom mieste skúma enviropolícia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Každopádne, vo štvrtok minulého týždňa bolo prvoradé vzácne kôrovce pozbierať a premiestniť ich do okolitých potokov. Urobili tak pracovníci Správy TANAP-u z ochranného obvodu Tatranské Matliare a raky, ktoré takmer nejavili známky života, zachraňovali.

Ako uvádza informácia Správy TANAP-u, za hodinu na úseku dlhom asi 200 metrov pozbierali okolo 500 jedincov, desať z nich už bolo uhynutých. Na druhý deň presťahované raky skontrolovali a ukázalo sa, že detox v čistej vode im prospel, hýbali sa a boli v lepšej kondícii. Ak by sa ich nebolo podarilo zachrániť, vznikla by vysoká spoločenská škoda.

Všetky druhy rakov sú na Slovensku chránené, sú indikátormi čistého vodného prostredia a ako odkazujú odborníci z TANAP-u, zaslúžia si našu ochranu.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Milan Kornajčík z Múzea TATANP-u sa venuje preparátorstvu zvierat veľkú časť svojho života.

Viete, čo sa nachádza v telách preparovaných zvierat?

28. mája 2024

by Jaroslav Kizek Články

Nie je to práve najrozšírenejšia profesia. Milan Kornajčík z Múzea TANAP-u sa venuje preparátorstvu zvierat veľkú časť svojho života. Mnohé jeho práce môžete vidieť v expozíciách v Tatranskej Lomnici. Hovorí, že každý preparát je výzva, nikdy neviete, ako to skončí.

Pamätáte sa, kedy ste boli prvýkrát v múzeu? Ako ste sa dostali k tejto práci?
Prvýkrát som bol v múzeu ešte ako chlapec, myslím, že to bolo Podtatranské múzeum, keďže som z Popradu. Ale to ma nepriviedlo k tejto profesii. Môj otec spracovával kože ako garbiar a popri tom som sa aj ja začal učiť základy tejto práce. Neskôr som išiel na Strednú poľnohospodársku technickú školu, odbor veterinárny technik, tam som trochu „pričuchol“ k pitvám. Potom som si spravil preparátorský kurz v Košiciach a začal pracovať ako preparátor súkromne. Robil som to 13 rokov, potom som nastúpil do bývalých Štátnych lesov v Tatranskej Lomnici, a tu pracujem dodnes. Dnes je to Správa Tatranského národného parku.

Takže nebolo to tak, že by ste videli nejakú vypreparovanú loveckú trofej v múzeu a zaujalo vás to.
Nie, išlo to postupne. Ako som spomínal, otec pracoval ako garbiar a ľudia mali záujem, aby im spracoval nejakú trofej s hlavou. Začal som sa tým tiež zaoberať. Neviem, ako sa iní dostávajú k preparovaniu, každý má svoju cestu. Niekto začne tak, že si doma bieli lebky, niekto možno tak, ako ja.

Čo všetko ste museli zvládnuť na preparátorskom kurze?
Sú tam základy preparácie, od preparovania vtákov a cicavcov, každé sa robia zvlášť. Základy, napríklad, ako stiahnuť kožu, ako vymodelovať telo, ako to celé dať dohromady, akú chémiu použiť…

Čo je vo vnútri preparovaných zvierat?
Dnes sa už používajú polyuretánové modely. Je to dvojzložková polyuretánová pena, tá sa prispôsobí, obrúsi, polohuje podľa pózy zvieraťa. Pri menších vtáčikoch sa používa drevitá vlna, z ktorej sa modeluje telíčko. Funguje to aj tak, že kúpim hotový model a poskladám ho do polohy, akú potrebujem. Musím vedieť, kde bude umiestnený, a podľa toho si model prispôsobím – rozrežem, otočím, olepím, ošetrím, potom to celé zbrúsim a na to ide vypracovaná koža. Z pôvodného zvieraťa ide na model len koža. Na hlavu používame odliatky lebky, pretože samotná lebka zvieraťa ostáva v múzeu ako časť zbierky.

Ako sa dostávate k zvieratám, ktoré budete preparovať?
U nás je to väčšinou úhynom, hlavne na cestách, alebo pri kamzíkoch sú to lavíny. Preparujeme len tatranské zvieratá, nerobíme africké ani iné exotické živočíchy. Ide o predstavu, kde to zviera bude. Pri inštalácii (dioráme) si najprv musím predstaviť, čo všetko tam bude, napríklad medvedia rodina, a tomu sa prispôsobujú pracovné činnosti.

Ako dlho trvá, kým sa dopracujete k takémuto výsledku?
Záleží to od financií, z akých zdrojov idú a ako rýchlo sa k tomu vieme dopracovať. Pri tvorbe diorámy spolupracujeme s ďalšími kolegami, ktorí robia ako umelci. Reštaurátori pripravujú prírodné pozadie, ja robím preparáty zvierat. Ak majú takéto preparáty dobrú starostlivosť, vydržia aj sto rokov. Treba ich ošetrovať proti hmyzu, nepriateľmi sú aj vlhkosť a chlad. Ak má koža stabilnú vlhkosť a teplotu, tak nepracuje. Ak by bola v nejakom teplom prostredí, tak ju začne napínať a môže sa potrhať.

Ak túto prácu porovnáte s časmi napríklad pred 20 rokmi, čo je dnes iné?
Chémia je dnes oveľa bezpečnejšia, v prvom rade pre nás. Kedysi sa robilo s arzénom ako s jedom. Mal výhodu, že v starých preparátoch sa neudržal žiaden hmyz. Teraz to musíme nahrádzať inými prostriedkami, ktoré sú ekologickejšie, ale nevydržia takú dlhú dobu. Exponáty si potom vyžadujú plynovanie a stálu údržbu. Zmeny nastali aj v oblasti chémie, kedysi sa robilo s dubovou kôrou, ktorá obsahuje triesloviny na vyčiňovanie kože, používali sa rôzne šalviové odvary a iné veci, dnes je to všetko o chemických prípravkoch.

Čo je náročnejšie na preparáciu? Malé zvieratá, napríklad vtáčiky, alebo veľké medvede?
To záleží na jednotlivých preparátoroch, kto čo radšej robí. Niekto má rád drobné veci, ja radšej tie väčšie. My ako múzeum robíme zbierky, sme aj výskumná stanica, takže robím nielen preparáty, ale aj morfologické merania zvierat. Keď zrazí auto napríklad medveďa, tak najprv ide k nám do mrazničky, ja ho musím celého pomerať, všetky miery, kompletne celé telo. Potom sa robí pitva, kde sa odvážia a odmerajú vnútorné orgány, odoberú vzorky na výskum. Je toho viac, a až potom stiahnem kožu.
V tejto súvislosti môžem povedať, že medzi preparátormi sú rozdiely, niekto robí pre poľovníkov, niekto sa viac venuje africkým zvieratám, niekto robí pre múzeá. Väčšinou sa poznáme, ale neviem, koľko preparátorov je na Slovensku. Múzejní sme štyria alebo piati.

Čo musí urobiť mladý človek, keby sa chcel stať preparátorom zvierat?
Niekde sa to musí naučiť, dnes je to trochu problém. Školenia sa už veľmi nerobia, čo je škoda. Možno by bolo dobré, keby si múzeá školili preparátorov pre seba. Myslím, že základy vyučujú na lesníckych školách, potom sú kurzy, ktoré treba absolvovať. Nasleduje prax, kde sa človek učí celý život. Dá sa učiť aj od skúsenejších. Mal som jednu študentku z Košíc, ktorá tu absolvovala krátkodobú prax, neviem však, či v tom pokračuje. Bolo by dobre, keby sa ľudia o túto prácu viac zaujímali. Nie je škola, kde by sa dalo vyštudovať za preparátora zvierat, len na základe kurzov a potom praxou.

Máte nejaký sen, čo by ste chceli urobiť a zatiaľ ste to nerobili?
Ani nie, každý preparát je výzva, nikdy neviete, ako to skončí. Predstava je jedna vec a druhá, čo sa dá v praxi urobiť, kam vás pustí model a koža zvieraťa. Individuálne je aj to, čo sa ľuďom v múzeu páči. Napríklad deti lepšie reagujú na mláďatá. Teraz chceme spraviť srnku, ktorá kojí mláďa.

Sú všetky preparované zvieratá v Múzeu TANAP-u výsledkom vašej práce?
Nie, sú tu aj staršie práce po mojom predchodcovi a aj po jeho predchodcoch. Ja tu pracujem 17 rokov. Dnes už prichádzajú rôzne 3D modely z tlačiarní a pomaly nahrádzajú skutočné práce. V Amerike je už teraz trend, že preparáty rýb a plazov už nie sú originálne. Uvidíme, kam to pôjde ďalej. Zo skutočného preparátu sa dajú aj v budúcnosti využiť vzorky DNA na vedeckú a výskumnú činnosť, zatiaľ čo z umelých modelov to nejde.

Na akej úrovni je preparátorstvo u nás v porovnaní napríklad s okolitými krajinami?
V Poľsku majú napríklad výhodu, že ich je viac, majú väčšie možnosti na odbyt svojej práce. Aj múzeá tam majú na svoju činnosť viac financií ako u nás. Na špici sú Spojené štáty americké, tam je to otázka materiálov a technológií, ktoré používajú, aj financií. Je to dosť o financiách, ja môžem kúpiť a použiť všeličo, ale musí mi to niekto zaplatiť. Keď získa múzeum granty, tak financie sú, ale je to obmedzené. Musíme robiť hospodárne, viem, že nemôžem mať všetko, čo je na trhu.

Zaujímate sa aj o minulosť tejto profesie? Kedysi preparátori údajne spájali dohromady časti rôznych zvierat a predstavovali to ako atrakciu.
Viem o tom, že v minulosti sa robili rôzne podivné veci, ale v dnešnej dobe ľudia najviac oceňujú, keď preparované zviera vyzerá najskutočnejšie ako sa dá. Dnes keby niekto prišiel s kombináciou viacerých zvierat, tak všetci vedia, že nič také neexistuje.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží.

Ako môžete hlasovať?

Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
Vyplňte meno a e-mailovú adresu
Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Cestou na Zamkovského chatu okolo Malého Studeného potoka

Tri tipy na turistiku zo Starého Smokovca

9. mája 2024

by Viera Legerská Články

Máte pred sebou voľný víkend a chcete popracovať na svojej kondícii? Alebo plánujete s rodinou jarnú vychádzku a neviete, kam sa vybrať na istotu? V takomto prípade máme pre vás dobrý tip.

Určite vás nesklame Hrebienok. Ak máte malé deti, alebo sa chcete po zimnom oddychu na túre iba tak skusmo zhlboka nadýchnuť, je to zaručený tip. Pre tých, ktorí majú chuť na onakvejšie výhľady, máme ponuku pokračovať na Zamkovského chatu a tým, ktorí majú lepšiu kondíciu, radíme pokračovať ďalej na Téryho chatu. Výhodou všetkých tipov je, že ak nebudete vládať, pokojne sa otočte a vráťte sa do Starého Smokovca

Začneme tým najjednoduchším, túrou zo Starého Smokovca na Hrebienok. Na trojkilometrovú vychádzku sa môžete vydať od dolnej stanice pozemnej lanovky asfaltkou po červenej značke nahor. Čaká vás asi hodinové mierne stúpanie, v rámci ktorého prekonáte asi 300 m prevýšenia. Trasa je nenáročná, zvládnu ju aj ľudia na vozíčkoch a rodiny s kočíkmi. A hore na Hrebienku sa možno občerstviť a odfotografovať pri drevených sochách medveďov.

Poďme ďalej na Zamkovského chatu. Je dlhá necelých šesť kilometrov a dobrý turista ju zvládne v čase okolo dvoch hodín. Kráčať budete po spevnenej ceste, kamennom a miestami aj lesnom chodníku s prevýšením približne 280 metrov. Túto klasiku turististi označujú ako príjemnú s ešte čarovnejším cieľom, ktorým je Zamkovského chata. Tá v ostatných rokoch prešla rozsiahlou rekonštrukciou a ponúka skvelé služby.

Slovíčko príjemná má ešte ďalší význam. Po ceste môžete obdivovať Obrovský vodopád na Malom Studenom potoku a urobiť si pritom pár fotiek. A to nie je všetko. Ak budete pracovať aj s malým odbočkami, môžete sa kochať Dlhým i Veľkým vodopádom a kaskády vody Studenovodského potoka.

Zamkovského chata je východiskovým bodom na viaceré zaujímavé miesta Vysokých Tatier, ale aj na Téryho chatu. Je to aj miesto, kde si treba premyslieť výstup, pretože cesta nahor trvá asi dve hodiny, dolu k Zamkovského chate ďalších 1,40 h a čas už mohol pokročiť. Musíte to plánovať tak, aby ste sa do Starého Smokovca dostali ešte pred zotmením. Znalci výstup považujú za stredne ľahký, zvládnu ju aj deti tak od veku desať rokov.

Ak si poviete, zvládnem to, čaká vás krásna túra s nádhernými výhľadmi. Téryho chata sa nachádza v nadmorskej výške 2 015 m, situovaná je v hornej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Prístupná je celoročne a patrí k najvyhľadávanejším cieľom turistov. Aj preto, lebo z chaty je výhľad napríklad aj na Lomnický či Pyšný štít, vidno odtiaľ Baranie sedlo pod Baraními rohmi a Ľadový štít, ale aj Širokú vežu, či Prostredný hrot či Žltú stenu, ktoré sa týčia priamo nad chatou.

Od Zamkovského chaty sa treba vydať po zelenej značke. Trasa vás povedie hore pozvoľným stúpaním až k Veľkému hangu. Ten sa dá zdolať v lete po serpentínach, v zime po tyčovom značení a Malý hang vás zavedie priamo k chate.

Autor titulnej fotografie: Lucia Čižmárová

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici

Kde nájdete všetky tatranské rastliny na jednom mieste?

8. mája 2024

by Viera Legerská Články Turistické  atrakcie

Dnes (8. mája) sa po zimnej prestávke otvára Expozícia tatranskej prírody. Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici, ako ju familiárne volajú návštevníci, má v tejto sezóne pripravených niekoľko noviniek.

Kým sa v Tatranskej Lomnici otvorili brány Expozície tatranskej prírody, v TANAP-e, ktorého súčasťou botanická záhrada je, bolo treba urobiť veľa práce. Patrilo k nim jarné upratovanie celého areálu, pracovníci národného parku ošetrili a inštalovali lavice, vyčistili jazierka a prívody vody do areálu, vypleli alpín a osadili k rastlinám nové menovky.

Pripravili aj viacero noviniek. Súčasťou aktuálneho cenníka sú permanentky na tri alebo päť individuálnych vstupov pre deti i dospelých, ktoré využijú najmä skalní návštevníci, ktorí si zvykli v záhrade pravidelne relaxovať a obdivovať rastlinky.

Mimochodom, najviac ich kvitne v máji a júni, preto návštevu expozície netreba dlho odkladať. Najkrajšia je práve teraz. A nebude chýbať ani obľúbený tradičný predaj tatranských rastlín a drevín. Sadenice, samozrejme, pochádzajú z vegetatívneho rozmnožovania, alebo sú vypestované zo semien. Aj tie sa dajú kúpiť.

Poďme aj novinkám týkajúcim sa prehliadky. Od aktuálnej sezóny majú návštevníci k dispozícii online aplikáciu pre smartfóny, a to audiosprievodcu Smart Guide, ktorá obsahuje trinásť zastavení s komentárom v slovenskom a anglickom jazyku. Po nasnímaní QR kódov, ktoré sú pri jednotlivých zastaveniach, si záujemcovia vypočujú doplňujúce informácie k vybraným tematickým okruhom a alpínam.

Prečo treba Expozíciu tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici navštíviť? Jednoducho preto, lebo tu na jednom mieste možno nájsť všetky vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny. Spoznáte ich počas prechádzky medzi alpínami, čiže skalkami s rastlinstvom vápencových a silikátových podkladov. Sú situované na ploche 3,2 hektára. Čas, ktorý tu strávite, je určite užitočný a veľa sa naučíte.

Botanickú záhradu nájdete pri hoteli Sorea Titris v Tatranskej Lomnici, v sezóne je otvorená denne, od 8. mája do 31. augusta od deviatej do sedemnástej hodiny a v čase od 1. septembra do 15. septembra od deviatej do pätnástej hodiny. Vyhľadávajú ju aj tí návštevníci, ktorým obmedzenia vo fyzickej zdatnosti bránia vydať sa za poznávaním prírody po turistických chodníkoch v horách.

A čo v nej môžete obdivovať? Predovšetkým typickú vegetáciu mokradí a vrchovísk, slatín a lesov až po druhy alpínskych holí a najvyšších polôh Tatier. Návštevníci tu nájdu zhruba 330 druhov rastlín a drevín, ktoré prirodzene rastú v Tatranskom národnom parku.

Niektoré z nich sa počas túry nedajú vidieť, pretože sa nenachádzajú v blízkosti značených chodníkov, v botanickej záhrade ich môžete obdivovať do sýtosti. A to všetko v príjemnej mikroklíme záhrady, ktorú pomáhajú vytvárať dreviny, jazierka, potôčiky či vodopád.

Správa TANAP-u začala expozíciu budovať v roku 1987, vstupný areál a architektonicko-krajinárske riešenie navrhol architekt Pavol Repka v spolupráci s akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Biologický a floristický inventár navrhli botanici Výskumnej stanice TANAP-u Anna Šoltésová, Rudolf Šoltés a Zuzana Kyselová. Verejnosť môže botanickú záhradu navštevovať od rok 1992.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Horskí záchranári riešili kolapsový stav pacienta na Štarte v Tatranskej Lomnici

Ľudia sú nepoučiteľní! Opäť ťažký víkend Horskej záchrannej služby

25. marca 2024

by Viera Legerská Články

V slovenských horách je snehu málo, lyžiari, snowboardisti a skialpinisti majú jediný cieľ – Tatry. A do štatistík Horskej záchrannej služby pribudli počas uplynulého víkendu ďalšie výjazdy k ľuďom, ktorí potrebovali pomôcť. Dôvod? Často smola, zhluk okolností, ale aj riskovanie, zlý odhad kondície, možností a počasia.

V nedeľu popoludní bol na tiesňovú linku HZS nahlásený úraz 23-ročného slovenského skialpinistu. „Počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny si spôsobil úraz kolena. S pomocou oznamovateľov ešte zostúpil pod žľab, kde počkal na záchranárov,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby. Záchranári sa k mužovi dostali pomocou snežného skútra, končatinu mu zafixovali a transportovali ho na Zverovku.

„Odtiaľ už na vlastnú žiadosť pokračoval sám,“ uzatvára informácia.

Horšie skončil skialpinista vo Furkotskej doline. Aj k nemu smerovali záchranári v nedeľu popoludní. Padol z vrcholu Predného Soliska smerom do Furkotskej doliny, poranil si hlavu, ruku a mal aj viac iných zranení. Horskí záchranári požiadali o pomoc posádku poľského TOPR-u. Ošetrili ho a evakuovali z terénu. „Skialpinista bol po medzipristátí v Starom Smokovci odovzdaný do starostlivosti našej rýchlej lekárskej pomoci a smeroval do nemocnice v Poprade.

V sobotu mali naši horskí záchranári „žatvu“, najmä v Tatranskej Lomnici. Riešili napríklad kolapsový stav na Štarte. 37-ročný slovenský skialpinista na zjazdovke skolaboval a stratil vedomie. Ihneď k nemu vyrazili záchranári, ktorí slúžili v stredisku, pacienta vyšetrili a poskytli mu neodkladnú zdravotnú starostlivosť a odtransportovali ho k sanitke záchrannej zdravotnej služby, ktorá ho odviezla na ďalšie vyšetrenia do nemocnice.

Podvečer dorazila k záchranárom žiadosť o pomoc pre 35-ročného poľského lyžiara, ktorý si pri páde zlomil nohu na zjazdovke z Lomnického sedla. Stredisko už bolo v tom čase zatvorené, preto horskí záchranári požiadali jeho prevádzkovateľa, aby zraneného Poliaka zviezol k lieviku a mimoriadne spustil lanovku, aby sa dostali k pacientovi. Rovnakou cestou ho po ošetrení zviezli do Tatranskej Lomnice, kde ho odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci.

V sobotu potrebovala pomoc lyžiarka v Kotline Piatich Spišských plies. Požiadal o ňu horský vodca, ktorý nahlásil, že si poranila nohu v oblasti členka. Pre nepriaznivé počasie nemohol do oblasti štartovať vrtuľník, preto k zranenej vyrazili štyria záchranári pozemne a zároveň požiadali o spoluprácu poľskú vrtuľníkovú službu, keďže z poľskej strany Tatier bolo možné záchranársky vrtuľník použiť. „Medzitým horský vodca pomohol zranenej žene zostúpiť na Téryho chatu. Tu si ženu po prílete vrtuľníka prevzali do starostlivosti poľskí záchranári a letecky ju transportovali na heliport do Starého Smokovca, odkiaľ už s našou posádkou rýchlej zdravotnej pomoci pokračovala na ďalšie ošetrenia.

Autor titulnej fotografie: HZS

+421 918 889 198

Objednávky vytvorené po 21.12.2023 budú sprocesované po 8.1.2024. Ďakujeme, tím cezhory.sk

Cez Hory

Posts tagged: tatranska lomnica

Ak chcete doplniť skalku, máme pre vás adresu pre výnimočné rastliny

Nebudú robiť spoločnosť ľuďom, ale jeleňom. Tri krásavice si trochu pocestovali

Jelenice budú mať v osadách stopku, presťahujú ich

Prečo sa bude botanická záhrada v Tatrách zatvárať?

Koľko vás vyjde parkovanie v Tatrách?

Záhada: V Lomnici vyplavilo stovky rakov

Viete, čo sa nachádza v telách preparovaných zvierat?

Tri tipy na turistiku zo Starého Smokovca

Kde nájdete všetky tatranské rastliny na jednom mieste?

Ľudia sú nepoučiteľní! Opäť ťažký víkend Horskej záchrannej služby

janka@cezhory.sk