Cart is empty 
Veľkou témou Slovákov sú aktuálne upytliačené zvieratá. Spájajú sa najmä s tatranskou riekou Belá a po vydre riečnej sa v nastraženej pasci ocitol ďalší živočích európskeho významu – bobor vodný.
Rieka Belá je pokračovaním Tichého potoka, vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potoka a smeruje do Liptovského Hrádku, kde sa vlieva do Váhu. Bobry v nej žijú, upytliačený jedinec sa našiel v katastri Liptovskej Kokavy pod Tatrami. Zabila ho pasca, ktorá by mohla byť nebezpečná aj pre psy či človeka.
Podľa medializovaných informácií, prípad rieši enviropolícia. Spoločenská hodnota bobra vodného je vyčíslená na dvetisíc eur. Informácie zo Správy TANAP-u pokračujú ubezpečením, že okoliu rieky Belá bude venovaná zvýšená pozornosť.
Bobor vodný je chránený živočích. Okrem Tatier ho v posledných dňoch zaregistrovali aj v Košiciach. Ozvali sa aj hlasy, že tento náš najväčší hlodavec je premnožený. Dokonca, koniec jeho ochrany naznačil v statuse na sociálnej sieti po výjazdovom rokovaní vlády v Michalovciach štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. No zatiaľ sa neodohralo nič také, čo by pozíciu ochrany bobra vodného u nás ohrozilo.
Hoci dominantným miestom jeho výskytu boli donedávna iné regióny Slovenska, dôsledky jeho činnosti zachytili turisti už aj pod Zeleným plesom vo Vysokých Tatrách, kde sa prechodne vyskytuje. Ondrej Števko videl nedávno ohlodané jarabiny, hoci v okolí bolo pol metra snehu a pleso zamrznuté. Potvrdil to aj Ján Hlavčo s tým, že aj podľa neho sa bobry činili, bolo po nich vidieť pobytové znaky. Za vidna sa pred ľuďmi schovali. Sú tam doma, príroda je ich, pridala sa Michaela Spišiaková.
Bobor obľubuje pokojné vody, mäkké drevo, ako sú vŕby, topole, jelše, brezy, uvádza Wikipédia. Je pravdou, že ide o staviteľského majstra. Stavia hrádze, na brehoch vytvára brlohy s východom pod vodnou hladinou. Zviera môže dorastať do dĺžky až jedného metra a vážiť okolo 30 kilogramov. V zime ho chráni mimoriadne hustá a mastná srsť. Nespí, dokáže plávať aj pod ľadom. Vo vode vydrží až 15 minút. Raritou je jeho chrup s mohutnými hryzákmi, ktoré mu neustále dorastajú. Dožíva sa až 15 – 20 rokov a nemá prirodzeného nepriateľa.
Práve jeho schopnosť prežiť je dôvodom obáv z premnoženia, čo sa spája s ďalšou – bobry likvidujú stromy. Rad radom. Ak jeden ohradíte, čo je podľa ochranárov jednou z bariér proti hryzákom zvieraťa, nájde si ďalší.
Hrádze, ktoré buduje, môžu pri vysokých zrážkach spôsobiť záplavy, čo ohrozuje ľudí a ich majetok. Preto v odôvodnených prípadoch môže ministerstvo životného prostredia udeliť výnimku na odchyt a premiestnenie alebo aj usmrtenie bobra, ak niektorý jedinec spôsobuje závažné školy, uviedol pre denník Korzár odbor komunikácie ministerstva životného prostredia.
V manuáli, ktorý vydala Štátna ochrana prírody v súvislosti s bobrami, sa ale uvádzajú aj pozitíva, ktoré bobor môže prírode dať. Napríklad – bobrie priehrady podporujú ekologickú rozmanitosť, zväčšujú mokrade, ktoré sú dôležitým ekosystémom v krajine, ovplyvňujú aj kvalitu vody. Tam, kde sa usadili, sú tône, postupne sa do ich susedstva vracajú živočíchy, ktorým dovtedy príroda v danom mieste nepriala. Teplota vody, ktorú bobria aktivita dokáže zvýšiť, svedčí aj rybám a ich rozmnožovaniu. Jazierka, ktoré vytvárajú, čistia vodu, zachytávajú škodlivé látky.
Autor titulnej fotografie: Ján Hlavčo
