Záchrana ľudí zasypaných lavínou má veľa otáznikov

Hrozia ďalšie pády lavín?

Jednoduchá odpoveď znie: Áno. Zložitejšie sa už upresňuje vysvetlenie – kedy, kde a v akej sile sa lavíny v našich horstvách zosunú. Každopádne platí, že s nimi pri športových aktivitách v našich najvyšších pohoriach treba ešte rátať.

Stredisko lavínovej prevencie HZS denne vydáva prognózu lavínovej situácie a stupeň výstrahy pred lavínami. Nájdete ich jednoducho navolením adresy: laviny.sk. Dnes napríklad platí druhý, mierny stupeň lavínového nebezpečenstva, no má tendenciu sa zvyšovať,  s čím by sme na niektorých miestach, najmä v horách nad 1500 metrov nadmorskej výšky, mali zajtra rátať.

Lavínoví špecialisti  upozorňujú, že vplyvom teplého počasia a slnečného žiarenia môžu na väčšine južne orientovaných strmých a veľmi strmých svahov vzniknúť mokré lavíny, splazy alebo základové lavíny. Nebezpečné sú aj malé splazy, lebo môžu padať cez skalné prahy a prekvapiť.

Mierne nočné ochladenie podľa ich vyjadrení snehovú prikrývku síce trochu spevňuje, ale v noci slabo stabilizuje, treba dať pozor na pošmyknutie a úraz na snehových filmových poliach. Podľa odborníkov hrozí riziko vzniku nových základových lavín tam, kde je snehový pokrývka premočená až na trávnatý podklad.

Jednoduchý záver týchto vysvetlení možno zhrnúť do vety: Čím viac sa bude otepľovať, tým väčšie riziko hrozí, vznikne viac nebezpečných miest  s možnosťou pádu stredne veľkých lavín. A hoci počasie je každý rok iné, istým mementom nebezpečenstva  jarných lavín môže byť udalosť spred roka. 17. apríla o pol druhej popoludní sa z masívu Príslopu na jeho východnom svahu odtrhla pomerne veľká lavína, padla do Žiarskej doliny a svojim dosahom zasiahla prístupovú cestu na Žiarsku chatu, čím ohrozila turistov v jednej z najnavštevovanejších dolín Západných Tatier.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: HZS

V poľských Vysokých Tatrách hovoria o halnom vetre s rešpektom

Záhada? Fenomén? Môže halný vietor ovplyvniť váš pobyt v Tatrách?

Smršť valcuje slovenské kiná. Nový film Petra Bebjaka na motívy bestsellera známeho spisovateľa z Liptova Jozefa Kariku má stále viac fanúšikov a rovnako toľko ľudí si kladie aj otázku: Môže mať halný vietor preháňajúci sa Tatrami naozaj taký deštruktívny vplyv na psychiku človeka?

Bebjakov film nie je prvý, ktorý na plátno priniesol tému halného vetra. Otvorila ju pred piatimi rokmi dokumentárna esej Vietor o sile vetra fönového typu, ktorý sa vyskytuje v regióne Podhalie v poľských Vysokých Tatrách. Dokument trvajúci 77 minút vznikol v spolupráci našich a poľských filmárov a do kín ho priniesla Asociácia slovenských filmových klubov.

Na rozdiel od aktuálnej Smršte, ktorá ale rozvíja iný príbeh ako jej knižná predloha, je dokument  jednoznačnejšou odpoveďou na záhadu halného vetra. Prichádza niekoľkokrát za rok, sprevádzajú ho veľké materiálne škody, padajú stromy, vznikajú polomy, z domov miznú strechy, zvieratá vydávajú vystrašené zvuky .

Mení aj človeka. Spôsobuje mu psychické problémy, navodzuje strach, nespavosť, bolesti hlavy, ľudia sú viac nervózni a agresívni, viac pijú a aj polícia má vtedy viac práce. Vplyv halného vetra tvorcovia filmu ukazujú cez portréty niekoľkých postáv, ktoré halný vietor ovplyvnil. 

Z filmu Vietor
Z filmu Vietor. Auor fotografie: ASFK

Halný vietor nie je žiadna prechádzka búrkou. Je to živel, ktorý sprevádzajú prevaľujúce sa a padajúce mračná, ktoré v jednej chvíli odkrývajú, v druhej zahaľujú končiare poľských Vysokých Tatier. Tam je najsilnejší. No vyskytuje sa nielen v Západných Karpatoch, ale aj v Sudetoch, ba aj v Krakove a mestách hornosliezskej aglomerácie, objaviť sa môže aj v údolí Liptova. Ako uvádza Wikipedia, je to teplý, suchý, nárazový vietor, ktorý vanie smerom do dolín a okrem škôd vplýva aj na človeka.

Portál Zaujímavé novinky halný vietor opisuje ako meteorologický jav, ktorý sa môže v spomenutých oblastiach pohybovať skoro na jar – vo februári a marci, alebo na jeseň, najčastejšie v októbri a novembri. Nezjaví sa iba tak. Musí byť splnených niekoľko podmienok. Patrí k nim nízky tlak na severnej  a vysoký tlak na južnej strane hôr, pomerne vysoká vlhkosť vzduchu a dostatočná výška hôr.

Halný vietor nie je žiadna príjemná prechádzka búrkou
Halný vietor nie je žiadna príjemná prechádzka búrkou. Autor fotografie: Pixabay

Odborníci opisujú, že keď je tlakový rozdiel medzi severnou a južnou stranou hôr veľký, vzduch z juhu začne stúpať nahor, tam sa rozširuje a ochladzuje, vzniká v ňom vodná para a následne sa vyskytnú zrážky. Vzduch vysušený zrážkami potom postupne klesá na severnú stranu, kompresia spôsobuje jeho ohrev, stáva sa teplejším a suchším.

Nejde pritom o žiadny vánok, ktorý vám pohladí vlasy. Halný vietor má rýchlosť zhruba 60 metrov za sekundu, namerané boli aj hodnoty takmer o polovicu vyššie. Fúka obyčajne niekoľko hodín, no stáva sa, že aj pár dní a jeho sila je zničujúca.

A prečo má vplyv na psychiku a správanie ľudí. Portál to vysvetľuje rýchlymi zmenami tlaku vzduchu. Doplatiť na to môžu hlavne ľudia s depresiou a srdcovo-cievnymi chorobami. Špekuluje sa tiež o zvýšenom počte samovrážd v čase pôsobenia halného vetra. Každopádne platí, že meteosenzitívni ľudia jeho vplyv pociťujú intenzívnejšie. A môžu aj na našej strane Tatier. Podľa Národného portálu zdravia meteosenzitivitou u nás trpí až 70 percent populácie.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: Pixabay

Dospelý rys neprežil zrážku s autom

Dospelý rys neprežil zrážku s autom

Vo štvrtok 4. apríla večer na ceste medzi mestskou časťou Poprad-Kvetnica a obcou Hranovnica si na ceste jeden z motoristov všimol ležať zraneného rysa ostrovida.

Polícia a miestne poľovnícke združenie kontaktovali Správu Tatranského národného parku. Na miesto prišiel veterinár, ktorý zraneného rysa uspal a pripravil na prevoz na veterinárnu stanicu. Podľa informácií Správy TANAPu sa však už samca vo veku štyri až päť rokov nepodarilo zachrániť.

Stretnutie divo žijúcich zvierat s autami na našich cestách nie je výnimočné. Napríklad v sobotu 6. apríla ráno sme videli na diaľnici D1 okolo Liptovskej Mary na približne 5-kilometrovom úseku dve zrazené vydry.

Zrazeného rysa sa už nepodarilo zachrániť. Foto: Správa TANAPu.
Zrazeného rysa sa už nepodarilo zachrániť. Foto: Správa TANAPu.

Dávajte preto pri šoférovaní pozor, najmä po zotmení. Divoká príroda je neraz blízko cesty a zviera sa môže ocitnúť rovno pred vami úplne nečakane. Aj v komentároch na sociálnych sieťach ľudia upozorňujú, že vodiči by mali byť opatrnejší hlavne večer a skoro ráno.

Ak dôjde k incidentu so zvieraťom, neodchádzajte z miesta činu. Odstavte auto a zavolajte políciu, ak zviera nie je mŕtve, nemanipulujte s ním, mohol by vás zraniť. Oblečte si reflexnú vestu, postavte výstražný trojuholník, ak je to potrebné dajte ostatným vodičom znamenie o tejto situácii.

V žiadnom prípade sa nesnažte naložiť si zviera do auta a odísť s ním. Kým pri zrážke so zverou ide o nehodu nezavinenú vodičom a pokutu by ste nemali dostať, v tomto prípade už porušujete zákon a hrozí vám až trest odňatia slobody.

Zvieratá, ktoré zahynú na cestách väčšinou končia u preparátorov. Tí ich po vyšetrení všetkých okolností nehody a spísaní potrebných úkonov odborne pripravia pre niektoré z múzeí alebo zberateľov. Pri dobrej starostlivosti vydrží preparované zviera aj sto rokov.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: Roman Gregorec.

Smerom na Popradské pleso

Nedeľná pohoda pri Popradskom plese

Dnešnú letnú nedeľu využilo množstvo návštevníkov Vysokých Tatier na posviatočné preskúšanie kondície s cieľom Popradské pleso. Vybrali sa k nemu pešky, na bicykli i kolobežkách. Urobili dobre.

Tatry sa dnes ukázali v celej kráse. Teplo, pohodička, kamaráti, rodina, rekreačný šport, krásna nedeľa. A pre niektorých možno turisticky premiérová tohto roku. Cieľ, ktorým bolo Popradské pleso, prilákal mnohých, aj sviatočných športovcov.

Cestu k Popradskému plesu si treba vyšliapať
Cestu k Popradskému plesu si treba vyšliapať. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková
Možností na krásne zábery bolo dosť
Možností na krásne zábery bolo dosť. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Deti k nemu smerovali aj na kolobežkách i bicykloch, sprevádzali ich dospelí, míňali turistov, ktorí sa k tomuto známemu centru tatranskej turistiky vybrali peši, a spoločne sa tešili z nádherného dňa. Okolo poludnia bolo okolo plesa množstvo ľudí. A mohli tam vzniknúť aj nádherné fotografie.

Cieľ: Hotel Popradské pleso
Cieľ: Hotel Popradské pleso. Autor fotografie: Gabriela Kinčovová
Výhľady od plesa sú neopakovateľné
Výhľady od plesa sú neopakovateľné. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Mnohých ale prekvapilo, že parkovisko Popradské pleso zdraželo. Parkovné na deň už nestojí desať, ale pätnásť eur. Pamätajte na to pri najbližších plánoch návštevy tejto známej lokality.

Túra na Popradské pleso je plná čarovných zákutí
Túra na Popradské pleso je plná čarovných zákutí. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková

Spišský hrad patrí k najväčším hradným komplexom v strednej Európe

Sedem vecí, ktoré ste o Spišskom hrade možno nevedeli

V širokom okolí tvorí dominantu, cestou autom po diaľnici určite neunikne vašej pozornosti. Ak je pekné počasie, máte z neho výhľad doslova na celý región, vrátane magických Vysokých Tatier.

Patrí k najväčším hradným komplexom v strednej Európe, mnohí ho považujú za najväčší hrad na Slovensku. Môžeme ho zaradiť k najnavštevovanejším pamiatkam u nás, od piatku 29. marca je opäť otvorený pre verejnosť. Tu sú ďalšie zaujímavosti o Spišskom hrade, ktoré ste možno nevedeli:

1. Dávno pred vznikom hradu bol kopec osídlený. Na prelome letopočtov tu žili ľudia takzvanej púchovskej kultúry. Ich masívne opevnené hradisko bolo pravdepodobne centrom vo východnej časti Šariša. O päť storočí neskôr sa na susednej planine vyvýšeného Dreveníka usadili Slovania, aj oni si vybudovali opevnené hradisko.

2. Veža, ktorá už nie je. Na prelome 11. a 12. storočia sa vrátil na hradný kopec život. Začala rozsiahla stavebná činnosť. Hlavným objektom vtedajšieho ešte hradiska bola mohutná kruhová veža na najvyššom bode brala. Krátko po svojom vzniku však spadla a nahradila ju veža postavená hneď vedľa, ktorú môžeme vidieť aj dnes.

3. Nikdy nebol dobytý. Spišský hrad odolal ničivému mongolskému vpádu v roku 1241. Vojensky sa ho nepodarilo dobyť ani Matúšovi Čákovi Trenčianskemu v 14. storočí či bratríkom Jána Jiskru z Brandýsa o viac ako sto rokov neskôr, hrad získali až po dohode s vtedajším hradným kapitánom.

4. Pamiatka už v 19. storočí. Hrad bol opustený od odchodu cisárskych vojakov v druhej polovici 18. storočia. Nepriaznivo sa na jeho stave podpísal ničivý požiar v roku 1780, ako aj miestni obyvatelia, ktorí používali kamene z neho ako stavebný materiál. V roku 1865 sa už stal predmetom záujmu cisársko-kráľovskej komisie pre výskum a záchranu stavebných pamiatok. Už vtedy sem chodili bádatelia objavovať jeho minulosť.

5. Hrad vo filmoch. Atraktívne prostredie a mohutné zrúcaniny neušli ani pozornosti tvorcov filmov. Spišský hrad ste mohli vidieť napríklad vo filme Dračie srdce (aj Dračie srdce 2), ale aj Kull dobyvateľ a Posledná légia, oba tieto filmy si vyslúžili u kritiky nízke hodnotenia. Ešte v roku 1968 tu natáčali anglický film Lev v zime, v ktorom si zahrali Peter O´Toole, Katharine Hepburn či Anthony Hopkins.

6. Akcie na nádvorí. Návštevníci Spišského hradu sa môžu hlavne v letných mesiacoch tešiť na množstvo akcií s rôznou tematikou. Vystupujú tu skupiny historického šermu, divadelné súbory, pravidelne sa konajú akcie pre deti, dobové sprievody, ale aj koncerty populárnej hudby. Minulý rok v auguste tu vystúpil napríklad Richard Müller.

7. Pozriete si len dolné a stredné nádvorie. Kvôli prebiehajúcej rekonštrukcii hradu je jeho najvyššia časť, takzvaná hradná akropola, v súčasnosti pre turistov uzavretá. Nič to však nemení na skutočnosti, že po výstupe na hradný vrch zistíte, aké prekvapenia a neopakovateľné výhľady si odtiaľto môžete vychutnať. Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, v roku 1993 bol zaradený na Zoznam svetového dedičstvo UNESCO.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Kostolík v Starom Smokovci je z najhoršieho vonku

Kostolík v Starom Smokovci je z najhoršieho vonku

Je jednou z najkrajších pamiatok vo Vysokých Tatrách. Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci cestou k lanovke na Hrebienok určite neprehliadnete.

Postavili ho v roku 1888 v alpskom štýle s charakteristickým hrazdeným murivom. Zaujme na prvý pohľad zdobenými štítmi, pekne ladí s okolitým prostredím.

V súčasnosti prebieha jeho rekonštrukcia, ktorú už nevyhnutne potreboval. Za sebou má kompletnú výmenu šindľov na streche. Záchranné a rekonštrukčné práce realizuje občianske združenie Zachráňme poklady Tatier. V septembri 2023 po demontáži vrchných kameňov vstupného schodiska zistili, že južné nosné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave a môže dôjsť k nakloneniu alebo až zrúteniu veže.

Oceľové podpery pomáhajú držať vežu kostola pred výmenou nosných hranolov. Foto: autor.
Oceľové podpery pomáhajú držať vežu kostola pred výmenou nosných hranolov. Foto: autor.

Tento rok vo februári namontovali k veži oceľové podpery, aby sa predišlo najhoršiemu. Zhnité časti konštrukcie vymenia za nové, opraviť bude treba aj zhnitý prah a časť drevenej podlahy v podveží. Hranoly z červeného smreka, ktoré nahradia nefunkčnú konštrukciu, sú už usušené. Od novembra minulého roka sa sušili v kaplnke farského kostola v Novom Smokovci.

Rozpočet na opravu stĺpov je takmer 50-tisíc eur. OZ Zachráňme poklady Tatier sa uchádza o podporu v rámci výzvy Obnov si svoj dom, financie sa snaží získať aj pomocou transparentného účtu na záchranu tejto pamiatky vo Vysokých Tatrách. Po oprave veže kostola majú v pláne pokračovať opravou hlavnej lode a interiéru.

Vo vnútri kostola sa na oltári nachádza faksimile sochy gotickej madony z Ruskinoviec, jej originál je v Národnom múzeu v Bratislave. V roku 1981 tu postavili nový píšťalový organ. Vitráže okien kostolíka zhotovil uznávaný akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

Vedľa kostola bol donedávna altánok s lavičkou, na ktorej sa na Sliezskom dome modlil pápež Ján Pavol II. Tatry navštívil počas svojej druhej návštevy Slovenska 3. júla 1995. O tejto významnej udalosti svedčí pamätná tabuľa na stene kostola.

Pamätná tabuľa na stene kostola pripomínajúca návštevu pápeža Jána Pavla II. vo Vysokých Tatrách. Foto: autor.
Pamätná tabuľa na stene kostola pripomínajúca návštevu pápeža Jána Pavla II. vo Vysokých Tatrách. Foto: autor.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.

Do Tatier príde leto

V nedeľu príde do Tatier leto. Na teplomeroch môže byť až 19 stupňov Celzia

Ak sa predpovede meteorológov potvrdia, v nedeľu by malo prísť aj do Tatier leto. Teploty sa majú vyšplhať na úroveň 13 až 19 stupňov Celzia.

Dnes je v celej oblasti Tatier zamračené a bude aj v sobotu, ale v nedeľu sa má vyjasniť. Návštevníci veľhôr prežijú krásny slnečný deň. Dole v strediskách má byť 13 až 19 stupňov Celzia, v pásme nad 2 000 metrov nadmorskej výšky od 5 až do 8 stupňov Celzia.

Stredisko lavínovej prevencie vydalo výstrahu pred miernym lavínovým nebezpečenstvom a horskí záchranári napriek včasnému letnému dňu upozorňujú, že na turistiku je potrebná kompletná zimná výstroj.  Stále platí, že za Hrebienkom je strhnutá časť chodníka a hrozí tam ďalší zosuv, preto sa odporúča v smere na Rainerovu chatu využiť spodný chodník okolo Bilíkovej chaty.

Pre Západné Tatry platí, že povrch snehu je v najvyšších polohách tvrdý až zľadovatený, hrozia úrazy. Zelený turisticky značený chodník Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre množstvo popadaných stromov. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Obmedzenia budú mať turisti aj v Nízkych Tatrách. Pre množstvo popadaných stromov je ťažko priechodný červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Horskí záchranári tiež upozorňujú turistov, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Maroš Glevaňák

Ďalší útok medveďa. Tentoraz v Liptovskej Sielnici

Ďalší útok medveďa – opäť na Liptove

Po útoku medveďa skončil 35-ročný muž s poranením hrudníka, zlomeninou rebier a úrazom chrbtice. Slovensko si zaknihovalo ďalší nepríjemný stret človeka a predátora.

Dnes dopoludnia sa na teritóriu Pozemkového spoločenstva urbariátu Liptovská Sielnica udial ďalší stret človeka a šelmy. Ako nám potvrdila Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, do lokality bolo vyslaná ambulancia rýchlej zdravotnej služby k zranenému mužovi.  „Zranenia mal spôsobiť medveď a obeťou útoku je 35-ročný muž, ktorého po prvom ošetrení transportovali do nemocnice v Liptovskom Mikuláši,“ uviedla.

Doplnila ďalej, že muž mal poranený hrudník, zlomené rebrá a úraz chrbtice. 

Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana

Lavínoví špecialisti pri meraní profilu lavíny

Chcete vedieť, čo robia lavínoví špecialisti v lete?

Viete o tom, že pády lavín sa dajú predpovedať? A že aj na Slovensku máme stredisko lavínovej prevencie, ktoré denne vyhlasuje stupeň lavínového nebezpečenstva? Ak ideme do hôr, práve toto spravodajstvo  je kompasom, ktorý nás môže odkloniť od rizikových oblastí s možným pádom lavín.

Ak ste o ňom nepočuli a neviete ani, kde môžete informácie tohto druhu získať, máme pre vás radu. Naklikajte si na stránke cezhory.sk najnovší diel podcastu S batohom cez hory a dozviete sa všetko, čo potrebujete o lavínach pred túrami do hôr vedieť. Vladko a Tánička sa v ňom zhovárajú o povolaní lavínového špecialistu a o tom, prečo ho na Slovensku máme a v čom môže byť užitočné pre každého návštevníka hôr.

Inšpiráciu našli v profesijnom príbehu riaditeľa Centra lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby Filipa Kyzeka, ktorý v tejto práci našiel zmysel. Dozviete sa niečo o práci lavínových špecialistov, monitoringu či lavín, o tom, prečo  a kde najviac lavíny padajú a prečo je potrebné používať medzinárodne dohodnutý systém varovania pred lavínami a prečo lavínoví špecialisti nemajú voľno ani v lete.  

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiattri dielov, podcast o lavínových špecialistoch je päťdesiaty štvrtý.

Autor titulnej fotografie: archív Filipa Kyzeka

Trochu Sahary nad Tatrami

Saharský piesok sa opäť môže vrátiť nad Tatry

Ako na hojdačke. Raz tričká, inokedy vetrovky. Počasie s nami rozohralo partiu o viacerých neznámych. Počas nadchádzajúceho víkendu má podľa predpovedí meteorológov prísť na Slovensku leto a pravdepodobne zažijeme aj druhú vlnu saharského piesku.

Pomaly si zvykáme, že počasie s nami hrá čudnú hru. Počas veľkonočných sviatkov sme mali aj novú tému na rozhovory. Saharský piesok. Jeho hrúbka a koncentrácia lámala rekordy a aj vďaka tomu sa Veľká noc zapíše do histórie meteorológie.

Saharské divadlo nad Tatrami
Saharské divadlo nad Tatrami. Autor fotografie: Jozef Foso Juriga

Podľa iMeteo.sk sa saharský piesok nad Slovenskom vznášal 29 dní, najintenzívnejšiu epizódu zohralo  posledných osem dní. Naše územie saharský piesok opustil vďaka studenému frontu, ktorý sa presunul v noci z 1. na 2. apríla. Rekordná nebola súvislá epizóda saharského piesku, ale jeho množstvo, ktoré sa nameralo v ovzduší a druhým rekordom bola celková objemová koncentrácia aerosólov. Portál ďalej uvádza, že saharský piesok prekonal na ceste k nám takmer 4 tisíc kilometrov a svoje stopy zanechal aj na štítoch Vysokých Tatier.

Už nadchádzajúci víkend sa k nám môže opäť vrátiť. No nie v takej koncentrácii. Začiatok tohto pracovného týždňa sprevádzali nielen sviatočné búrky, ale aj výdatný vietor a sneženie najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách a Orave doplnené  lavínovým nebezpečenstvom. No chlad ustupuje, víkend by mal byť doslova letný a aj na severe majú byť teploty okolo 20 stupňov Celzia.

K téme prachu zo Sahary sa pre tvnoviny.sk vyjadril meteorológ SHMÚ Peter Hrabčák. Zhodnotil, že prach počas Veľkej noci k nám intenzívne prenikal osem dní a veľká bola aj zberná oblasť Sahary a na Slovensku stlačil vrstvy prachu nízko k zemi. „To bola rarita,“ povedal. „Bola to výnimočná vlna, tá, ktorá nás pravdepodobne čaká, bude mať nižšie hodnoty.“

Obavy z masívneho ohrozenia dôchodcov, detí a najmä alergikov nie sú opodstatnené. Ako v RTVS informoval pneumológ Daniel Paulovič, malé množstvo saharského piesku neškodí. Podľa neho problém môže nastať, keď jeho hodnota presiahne 50 mikrogramov na kubický meter. Vtedy sa treba chrániť, ale odborník zdôrazňuje, že ľudia, ktorí dlhodobo trpia respiračnými problémami, vedia ako sa majú zachovať. Sú tu spreje, ktoré musia denne vdychovať a pri zlom počasí nemajú chodiť von.

Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite
Čaká nás to aj počas víkendu, no saharský piesok nepríde v takej intenzite, Autor fotografie: Tomáš Greňa

No pravdou je aj to, že na niektorých miestach Slovenska bola cez Veľkú noc nameraná hodnota aj viac ako 200 mikrogramov a mohla dráždiť dýchacie cesty a citlivejší ľudia mohli pociťovať vo vyššej miere smäd. Pozor by si mali dávať pri druhej vlne najmä alergici, lebo v prachu by mohli byť látky, na ktoré sú alergickí. Ohrozenou skupinou by mohli byť seniori, ktorí majú pridružené ochorenia – srdce či vysoký tlak. No saharský prach by museli vdychovať mesiace, tvrdí lekár, aby sa im napríklad usadil v pľúcach. Krátkodobé vdychovanie nepoškodí, no zaťaží ich a prejaví sa nanajvýš kašľom.   

Autor titulnej fotografie: Jaro Marko