Tatry počas víkendu pokryje sneh

Tatry počas víkendu prikryje nová biela perina

Počas víkendu sa do Tatier vráti zima a čerstvý sneh. Platiť bude mierne lavínové nebezpečenstvo, v celej oblasti pribudne snehová perina, chodníky budú pokryté ľadom, horskí záchranári vydali výstrahu pred pošmyknutím a úrazmi.

Dva predchádzajúce letné víkendy vymení v celej oblasti Tatier tentoraz nová aprílová biela perina a pokračovať bude chladnejšie počasie. Dole v osadách sa teploty budú pohybovať okolo nuly, nad pásmom lesa klesnú na mínus šesť, vo Vysokých Tatrách až na mínus trinásť stupňov Celzia.

Horská záchranná služba vydala výstrahu pred miernym, resp. malým lavínovým nebezpečenstvom, na chodníkoch sa bude držať ľad a čerstvý sneh, preto vyzýva aj k opatrnosti pri pohybe, keďže hrozí riziko pošmyknutia. Pripomína tiež potrebu kompletného zimného výstroja na túrach. V tomto týždni vstúpila do platnosti skialpinistická a horolezecká jarná uzávera. Športovci sa už nebudú môcť až o začiatku letnej sezóny pohybovať mimo turistických chodníkov.   

Autor titulnej fotografie: Darina Sloviaková

Jozef Antol v teréne

Medvede, rysy, kamzíky: aj to sú jeho nevšedné úlovky

Chcete mať doma pasúce sa medvede, stádo jeleníc, nekonečné hry svišťov a majestátne kamzíky, alebo hoci hravé rysy? Nemožné? Ale možné! Fotograf Jozef Antol ich má. Na fotografiách a v rôznych uhloch pohľadu. Ako ich získal?

Tak o tom hovorí najnovší podcast, ktorý nájdete na stránke cezhory.sk v časti S batohom cez hory. Keď si ho vypočujete, dozviete sa, prečo Jozef Antol fotografuje prírodu a najmä zvieratá, prečo ho fascinujú a prečo dokáže celé hodiny maskovaný v tichu hory a skál čakať na ten najkrajší záber.

Mnohé z nich získal aj na potulkách Tatrami a hoci sa svojej záľube venuje iba ako koníčku, jeho fotografie vás upútajú najmä tým, že zvieratá sníma v ich prirodzenom prostredí, akoby v súkromí, pri činnosti, ktorá je pre ne typická a ktorá sa ľudskému oku neukazuje iba tak.

Zvieratá ho vraj učia pokore, trpezlivosti a rešpektu, ich život, zvyky, hry či zákony prírody, ktorým sa kolobeh ich života prispôsobuje, ho  zakaždým nadchnú a pripravia mu nezabudnuteľné zážitky. Niečo o nich napovedá najnovší diel podcastu S batohom cez. Vladko a Tánička vám povedia, prečo sa Jozef Antol oddal fotografii, prečo túto záľubu rozvíja a čo mu dáva.  

Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov a témami časti z nich sú tatranské povolania. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiatštyri dielov, podcast o tom, ako urobiť čo najlepšiu fotografiu zvierat v prírode, je päťdesiaty piaty.

Autor titulnej fotografie: archív JA

Pred rokom spadla v Žiarskej doline ničivá lavína

Pred rokom padla v Žiarskej doline lavína. Nebola prvou a možno ani poslednou

Pred rokom – 17. apríla 2023 – spadla v Žiarskej doline lavína. Uvoľnila sa spod Príslopu a zasiahla prístupovú cestu k Žiarskej chate. Nebola jedinou, ktorá v ostatných rokoch v týchto miestach ohrozovala ľudí.

Základová lavína, ktorá sa uvoľnila spod Príslopu 17. 4. 2023, padla popoludní a ihneď zalarmovala záchranné zložky, ktoré sa vybrali prehľadať ju aj s lavínovými psami. Zasiahla prístupovú cestu k Žiarskej chate, na ktorej vytvorila asi trojmetrový nános. Zamestnanci chaty tvrdili, že by sa v nej nemali nachádzať žiadne osoby, čo sa neskôr aj preukázalo.

Prístupovú cestu ku chate prekryl trojmetrový nános snehu
Prístupovú cestu ku chate prekryl trojmetrový nános snehu. Autor fotografie: HZS

Ako uviedlo Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby, základové lavíny sú typické pre jarné obdobie. Vplyvom tepla a premočenia snehovej pokrývky sa skĺznu po trávnatom podklade zväčšia popoludní alebo podvečer. Lavína spred roka v Žiarskej doline je toho príkladom a aj preto treba, aby návštevníci v horách zvýšili opatrnosť. 

V tejto oblasti to nebola prvá ničivá lavína. Tohto roku – 25. marca 2024 – uplynulo pätnásť rokov od pádu jednej z najničivejších lavín v priestore slovenských Karpát. Ako uvádza Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby, v ten deň medzi desiatou a jedenástou hodinou predpoludním sa v Žiarskej doline zosunula lavína obrovských rozmerov. Odtrh bol dlhý asi tri kilometre s výškou 1 až 3 metre. Prechádzal takmer celou pravou stranou doliny od svahov Krásna cez Príslop až po Ráztoku.

Pred pätnástimi rokmi sa lavína prehnala cez Žiarsku chatu
Pred pätnástimi rokmi sa lavína prehnala cez Žiarsku chatu. Autor fotografie: SLP HZS

„Na dne doliny vytvoril gigantický nános snehu dlhý 2 kilometre s hrúbkou miestami až 20 metrov,“ opisuje správa lavínových špecialistov. „V noci z 24. na 25. marca  sa ochladilo, zmiernilo sa niekoľkodňové sneženie, extrémne veľká lavína pozostávajúca zo siedmich lavín spadla do doliny spontánne,“  komentujú s tým že „vyrúbala“ aj viac ako storočné stromy. Jej posledné zvyšky sa roztopili až počas leta 2019, teda takmer rok a pol po jej páde.

Okrem toho, že zničila niekoľko hektárov lesa, poškodila aj Žiarsku chatu, chatku HS Alpina, trafostanicu, meteostanicu Horskej záchrannej služby, cestný most, turistické prístrešky a tabule. Našťastie, rovnako ako tá minuloročná, nespôsobila obete na životoch. Pád lavíny špecialisti predpokladali, Žiarska chata bola tri dni predtým evakuovaná, v deň pádu lavíny platilo veľké lavínové nebezpečenstvo.

Lavína z vrtuľníka
Lavína z vrtuľníka. Autor fotografie: SLP HZS

A tento rok? Hrozia podobné lavíny aj tentoraz?  Na dnes je vo Vysokých a Západných Tatrách vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo, ktoré má tendenciu zvyšovať sa.  Ako uvádza Stredisko lavínovej prevencie HZS, hlavným lavínovým problémom je vetrom previaty sneh, pričom nebezpečné sú najmä záveterné strany hrebeňov, úzke žľaby a miesta pod skalnými stenami. Tam môžu byť vetrom ubité dosky rôznej tvrdosti, na strmých svahoch pri dodatočnom zaťažení sa môžu uvoľniť. Hrozia malé až stredné doskové lavíny, predstavujú riziko v kombinácii s terénnymi pascami. Špecialisti nepredpokladajú samovoľné lavíny.

V Nízkych Tatrách platí malé lavínové nebezpečenstvo, taktiež s tendenciou zvyšovať sa. Najnebezpečnejšie sú južné a juhovýchodné orientácie. Pád lavín sa predpokladá pri dodatočnom zaťažení, samovoľne by sa spustiť nemali.

Autor titulnej fotografie: HZS

Nález výliatku mozgovne neandertálskej ženy so zvyškami kostného tkaniva v Gánovciach-Hrádku

História Tatier na jednom mieste. Navštívte toto múzeum.

Dejiny našich veľhôr a hlavne podtatranskej oblasti sú bohaté a siahajú hlboko do minulosti. Svedčí o tom aj nález výliatku mozgovne neandertálskej ženy so zvyškami kostného tkaniva v Gánovciach-Hrádku starý približne 100-tisíc rokov.

Pozrieť si ho môžete v Podtatranskom múzeu v Poprade, kde je súčasťou expozície nazvanej Poprad a okolie v zrkadle vekov. Nachádza sa v zrekonštruovaných priestoroch a dozviete sa v nej veľa vecí o spoločenskom, hospodárskom i kultúrnom živote mesta a jeho okolia od praveku až po súčasnosť. V priebehu mladšej a neskorej doby kamennej (5700 – 2200 pred n. l.) sa v tejto oblasti vyskytovali spoločenstvá ľudí, ktoré tu zanechali výrazné stopy.

V kameni je odtlačok ľudskej kosti. Patrí medzi najstaršie na našom území. Foto: Ľudovít Andok.
V kameni je odtlačok ľudskej kosti. Patrí medzi najstaršie na našom území. Foto: Ľudovít Andok.

Rozvoj pokračoval aj v dobe bronzovej (2200 – 750 pred n. l.), tu sa už dá dokázať kontakt tunajších ľudí s vyspelými civilizáciami východného Stredomoria. Naopak, temné zvyky prezrádza nález studne z Gánoviec svedčiaci o ľudských obetiach.

Pracovné náradie pravekých ľudí pod Tatrami. Foto: Ľudovít Andok.
Pracovné náradie pravekých ľudí pod Tatrami. Foto: Ľudovít Andok.

V 6. a 7. storočí nášho letopočtu už boli pod Tatrami Slovania. Najstaršie doklady o ich osídlení na tomto území odkryli v rokoch 2009 až 2011 v úseku Jánovce-Jablonov v Spišskom Štvrtku a Iliašovciach. Sú to sídliskové objekty s jednoduchou keramikou pražskej kultúry, zemnicové príbytky s kamennými pieckami v rohoch obydlí. Predpokladá sa, že jedno z hradísk bolo aj v okolí Popradu. Vo Veľkej Lomnici našli viaceré železné hrivny v tvare sekery, ktorými sa platilo pred používaním mincí

Pracovné náradie a veci osobnej potreby s obdobia osídlenia Slovanmi. Foto: Ľudovít Andok.
Pracovné náradie a veci osobnej potreby s obdobia osídlenia Slovanmi. Foto: Ľudovít Andok.

Stredovek sa na Spiši spája s nemeckou kolonizáciou. Jeho obyvatelia bohatli z rozvíjajúceho sa obchodu a remesiel. Spolu s touto produkciou si remeselníci zakladajú cechy. V mestách sa konali pravidelné trhy a jarmoky, ktoré povoľoval panovník.

Fragment z pôvodného južného portálu kostola sv. Egídia v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.
Fragment z pôvodného južného portálu kostola sv. Egídia v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.
Stredoveké zbrane, náradie a nádoby. Foto: Ľudovít Andok.
Stredoveké zbrane, náradie a nádoby. Foto: Ľudovít Andok.

Okrem najstaršej histórie podtatranskej oblasti si v expozícii Poprad a okolie v zrkadle vekov môžete pozrieť aj exponáty týkajúce sa zrodu mesta a jeho histórie až po súčasnosť. Ide o príbeh premeny územia s drsnými klimatickým podmienkami v dávnej minulosti na moderné mesto s potenciálom do budúcnosti. Ak počasie v Tatrách práve nepraje turistike či inej aktivite vonku, skúste Podtatranské múzeum v Poprade.

Prospekt prvej Loveckej výstavy pre Slovensko v Karpatskom múzeu v Poprade v roku 1926. Foto: Gabriela Kinčoková.
Prospekt prvej Loveckej výstavy pre Slovensko v Karpatskom múzeu v Poprade v roku 1926. Foto: Gabriela Kinčoková.
Kronika Tatranského pohára v ľadovom hokeji. Foto: Gabriela Kinčoková.
Kronika Tatranského pohára v ľadovom hokeji. Foto: Gabriela Kinčoková.
Plagáty Medzinárodného festivalu horských filmov. Foto: Ľudovít Andok.
Plagáty Medzinárodného festivalu horských filmov. Foto: Ľudovít Andok.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Skialpinisti a horolezci majú v TANAP jarnú sezónnu uzáveru

Do národného parku od dnes už nemôžu nielen skialpinisti, ale aj horolezci

Minulý víkend a včerajšok boli poslednými dňami, počas ktorých sa mohli v Tatranskom národnom parku pohybovať horolezci a skialpinisti. Dnes vstúpila do platnosti jarná sezónna uzávera.

Nový návštevný poriadok Tatranského národného praku, ktorý vstúpil do platnosti v polovici decembra minulého roku, k uzávere pre skialpinistov pridal aj uzáveru pre horolezcov. Od dnešného dňa – 16. apríla – sa môžu aj tieto skupiny tatranských návštevníkov pohybovať iba po značených turistických chodníkoch, teda tých, ktoré nepodliehajú zimnej uzávere.

Správa Tatranského národného parku zhromažďovala v prvých mesiacoch roka pripomienky k aktuálnemu návštevnému poriadku, pretože voči niektorým jeho ustanoveniam sa zdvihla vlna kritiky. Týkali sa aj rozdielneho prístupu k uzáverám na našej a poľskej strane Vysokých Tatier, keďže u našich severných susedov má síce pohyb návštevníkov isté obmedzenia, ale  zimná a jarná uzávera tam neplatí v takom rozsahu ako u nás. Výsledky posudzovania pripomienok návštevníckej verejnosti ešte nie sú známe.

Spomínaná jarná sezónna uzávera bude platiť iba poldruha mesiaca, pretože od 1. Júna sa v Tatranskom národnom parku otvára letná sezóna.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: Eduard Kuro Lipták

tatry štrbske pleso

TATRY: rozdiel viac ako 15 stupňov za pár dní

Kto bol počas víkendu na horách spravil naozaj dobre. Slnečný víkend pritiahol do Tatier veľké množstvo turistov. Medzi najnavštevovanejšie miesta v Tatrách z víkendu patrí Téryho chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Štrbské pleso či Popradské pleso. Ako to na týchto miestach vyzeralo?

 

Slnečný deň na Téryho chate

Výstup na Gerlachovský štít

Prechádzka okolím Liptovskej Tepličky s výhľadom na Tatry

Víkendové Popradské pleso

Cestou na Zbojnícku chatu

Na obľúbenej Téryho chate

Nasledujúce dni príde na celé Slovensko zvlnený studený front, ktorý zapríčiní prudké ochladenie. V Tatrách môžete očakávať dážď a na mnohých miestach aj sneženie. Teplé skoro až letné počasie teda vystrieda opäť zima, a tak si spoločne s nami zaspomínajte na uplynulý teplý víkend.

Autor titulnej fotografie: Emily Bačiková

Moderátori podcastu S batohom cez hory Tánička a Vladko pri storočnej drevenej mape

Tatranská zaujímavosť: Na vlastné oči môžete vidieť viac ako storočnú drevenú mapu Tatier

Ak v Tatrách zaprší, a vy neviete, čo s časom, naplánujte si návštevu Podtatranského múzea v Poprade. Okrem iných výnimočností v ňom nájdete drevenú, vrstevnicovú mapu Vysokých Tatier a podtatranskej oblasti.  

Múzeá dnes už nie sú konzervatívnymi inštitúciami, pri návšteve ktorých ste sa báli aj dýchať. Otvárajú sa svetu a záujemcom nielen virtuálnymi prehliadkami, ale aj mnohými interaktívnymi prvkami, ktoré umožnia nielen vstrebať viac informácií spôsobom, ktorý je blízky modernej dobe.

Presvedčte sa sami pri návšteve Podtatranského múzea v Poprade, kde pri sto rokov starej drevenej mape môžete získať maximum informácií o podtatranských mestečkách, osadách, tatranských plesách a štítoch, významných lokalitách a pamiatkach v spádovej oblasti. Jej možnosti si vyskúšala aj dvojica moderátorov podcastu S batohom cez hory Vladko a Tánička.

Posewitzova vrstevnicová mapa
Posewitzova vrstevnicová mapa. Autor fotografie: Gabika Kinčoková

Virtuálne a interaktívne prvky v rámci riešenia multimediálnej prezentácie novej expozície múzea s názvom Poprad a okolie v zrkadle vekov sú „staré“ šesť rokov.  Jej časť, pod názvom Vo víre udalostí, tvorí práve drevená, vrstevnicová mapa Vysokých Tatier a podtatranskej oblasti, tzv. Posewitzova vrstevnicová mapa. Spracovali ju do podoby, ktorá vás zaujme nielen svojou majestátnosťou, ale aj spôsobom, ako pri nej získate informácie. Na základe načítania mapy, teda jej 3D modelu, je možné pomocou tabletu z múzea získať všetko, čo potrebujeme o Vysokých Tatrách a ich bezprostrednom okolí vedieť.

Ako uvádzajú oficiálne zdroje múzea, Podtatranské múzeum v Poprade (1876) patrí k najstarším na Slovensku. Je pochopiteľné, že sa venuje podtatranskému regiónu, spravuje viac ako 52 tisíc kusov predmetov kultúrnej hodnoty z odborov paleontológia, mineralógia, botanika, zoológia, archeológia, história, numizmatika, dejiny umenia, etnológia a knižná kultúra. Posewitzova reliéfna mapa je jedným z jej klenotov.

Autor titulnej fotografie: Gabika Kinčoková

Turistu v ceste za cieľom nevyrušilo ani medvieďa

Kde je medvieďa, tam je medvedica. Ale nie každého tento fakt vyruší

Medveďov sú plné médiá. Aj rád, čo robiť, keď máme tu smolu, že sa ocitnú v našej blízkosti. No sú medzi nami aj ľudia, ktorým nezabliká kontrolka, keď stretnú takmer zoči-voči medvieďa a dokážu zachovať chladnú hlavu. Neveríte? Pozrite si fotografiu.

Priputovala k nám ako každá fotka, ktorá zaujala. Transport zabezpečili sociálne siete. Neskôr si možno historku, ako prekračovali na turistickom chodníku medvieďa, budú aktéri tohto fotenia hovoriť pri táborákoch a určite sa aj zasmejú. Ale pravda je, že väčšina z turistov, ktorým by sa prihodilo, že na nich z chodníka žmurkal malý medvedík, by sa asi snažila ustúpiť a neskôr fujazdila z tohto miesta preč. Veď už aj malé deti vedia, že kde je v prírode medvieďa, tam je aj medvedica. A ona zľutovanie nemá, ak sa niekto priblíži k jej potomstvu.

Medvieďa nikdy nie je v hore bez medvedice
Medvieďa nikdy nie je v hore bez medvedice. Autor fotografie: Anonym

Medveď síce nie je taká krvilačná beštia, ktorá zabíja na počkanie. Ale ublížiť vie. Preto sa treba k nemu správať s rešpektom. Opatrní by sme byť najmä teraz, na jar, keď medvedice vyvádzajú svoje mláďatá.

V horách, aj na turistickom chodníku, treba zachovať ostražitosť a sledovať známky prítomnosti medveďov, sú nimi polámané porasty, stopy na stromoch, medvedí trus. Čo je dôležité:

  • Ak uvidíte zdochlinu zvieraťa, treba ísť preč, je pravdepodobné, že medveď je blízko.
  • Na turistike robte mierny hluk, medveď sa vám pravdepodobne vyhne.
  • Psov do rizikového lesa nevoďte, môže medveďa zacítiť a zaútočiť. Alebo ho privedie rovno k vám.
  • Ak k stretnutiu dôjde, zachovajte pokoj, neutekajte, nemáte šancu.
  • Ustupujte pomaly. Ak vás medveď nasleduje, odhoďte niečo z výstroja, zabavíte ho.
  • Ak narazíte na medvieďatá, nepokúšajte sa o kontakt, medvedica je blízko, môže byť nebezpečná.
  • Vyhnite sa uprenému pohľadu do očí medveďa, mohol by to považovať za výzvu.
  • Ak dôjde k najhoršiemu, hoďte sa na zem a robte „mŕtveho“, chráňte si hlavu, krk a brucho v polohe ako dieťa.
  • Nehýbte sa, kým medveď neopustí miesto, kde sa nachádzate.
  • Strom môže byť útočisko, ale musí byť poriadny a musíte vyliezť do výšky aspoň štyroch piatich metrov. Mláďa loziť vie, dospelý medveď až tak veľmi nie.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: AAA

Pohľad na Belianske Tatry

Tatry budú návštevníkom priať, počas víkendu má byť júnové počasie

Návštevníkov Tatier čaká v predstihu ďalší letný víkend. Dnes a zajtra má končiare prežiariť slnko, v nedeľu sa zamračí, ale teploty budú ako v júni. V osadách okolo dvadsať, nad hranicou lesa od 5 do 10 stupňov Celzia.

Napriek tomuto výhľadu Horská záchranná služba upozorňuje, že na turistiku si treba zobrať kompletnú zimnú výstroj a hrozí aj mierne lavínové nebezpečenstvo. Stále platí, že Chatu Plesnivec prevádzkujú iba počas víkendov a hrozí ďalší zosuv chodníka z Hrebienka smerom na Rainerovu útulňu, preto je jeho používanie spojené s rizikom. Obísť sa dá spodným chodníkom okolo Bilíkovej chaty.

V Západných Tatrách horskí záchranári upozorňujú na tvrdý až zľadovatený povrch snehu v najvyšších polohách, čo sa spája s nebezpečenstvom úrazu. Zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre popadané stromy. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Aj v Nízkych Tatrách je podľa horských záchranárov potrebná napriek príjemnému počasiu na turistike kompletná zimná výstroj. Upozorňujú tiež na ťažkú priechodnosť červeného turisticky značeného chodníka z Ludrovej na Salatín, a to pre popadané strom. Dávať pozor treba aj na to, že  niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Adam Lacko

Záchrana ľudí zasypaných lavínou má veľa otáznikov

Hrozia ďalšie pády lavín?

Jednoduchá odpoveď znie: Áno. Zložitejšie sa už upresňuje vysvetlenie – kedy, kde a v akej sile sa lavíny v našich horstvách zosunú. Každopádne platí, že s nimi pri športových aktivitách v našich najvyšších pohoriach treba ešte rátať.

Stredisko lavínovej prevencie HZS denne vydáva prognózu lavínovej situácie a stupeň výstrahy pred lavínami. Nájdete ich jednoducho navolením adresy: laviny.sk. Dnes napríklad platí druhý, mierny stupeň lavínového nebezpečenstva, no má tendenciu sa zvyšovať,  s čím by sme na niektorých miestach, najmä v horách nad 1500 metrov nadmorskej výšky, mali zajtra rátať.

Lavínoví špecialisti  upozorňujú, že vplyvom teplého počasia a slnečného žiarenia môžu na väčšine južne orientovaných strmých a veľmi strmých svahov vzniknúť mokré lavíny, splazy alebo základové lavíny. Nebezpečné sú aj malé splazy, lebo môžu padať cez skalné prahy a prekvapiť.

Mierne nočné ochladenie podľa ich vyjadrení snehovú prikrývku síce trochu spevňuje, ale v noci slabo stabilizuje, treba dať pozor na pošmyknutie a úraz na snehových filmových poliach. Podľa odborníkov hrozí riziko vzniku nových základových lavín tam, kde je snehový pokrývka premočená až na trávnatý podklad.

Jednoduchý záver týchto vysvetlení možno zhrnúť do vety: Čím viac sa bude otepľovať, tým väčšie riziko hrozí, vznikne viac nebezpečných miest  s možnosťou pádu stredne veľkých lavín. A hoci počasie je každý rok iné, istým mementom nebezpečenstva  jarných lavín môže byť udalosť spred roka. 17. apríla o pol druhej popoludní sa z masívu Príslopu na jeho východnom svahu odtrhla pomerne veľká lavína, padla do Žiarskej doliny a svojim dosahom zasiahla prístupovú cestu na Žiarsku chatu, čím ohrozila turistov v jednej z najnavštevovanejších dolín Západných Tatier.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: HZS