Zelené pleso je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v našich veľhorách

Tip na túru s deťmi: Objavte s nami smaragdový poklad Tatier

Zelené pleso je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v našich veľhorách. Svoje meno údajne získalo podľa zelených škvŕn na dne jazera, ktoré podľa legendy spôsobuje drahokam.

Ten vraj kedysi spadol z Jastrabej veže. V každom prípade, toto nádherné ľadovcové jazero, nachádzajúce sa na konci najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny, priťahuje každoročne množstvo návštevníkov. Možno ste už pri ňom boli viackrát, ale aj tak sa oplatí dať tip na tento výlet. Atmosféra v našich veľhorách je každý deň iná, a tak to určite bude aj pri Zelenom plese.

Túra k nemu začína na parkovisku Biela voda, kde rázcestník ukazuje približne tri hodiny chôdze k Chate pri Zelenom plese. Túru, ktorá sa radí medzi stredne náročné a zvládnete ju aj s deťmi, možno absolvovať aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice.

Rázcestie Šalviový prameň, na Chatu pri Zelenom plese sú to ešte dve hodiny. Foto: Monika Janigová.
Rázcestie Šalviový prameň, na Chatu pri Zelenom plese sú to ešte dve hodiny. Foto: Monika Janigová.

Po približne polhodine chôdze sa dostanete na Rázcestie nad Matliarmi, kde sa držte vpravo. O ďalšiu polhodinu by ste mali byť pri Šalviovom prameni, ideálnom mieste na krátke občerstvenie v drevenom altánku. Od Kovalčíkovej poľany pokračuje trasa lesom po žltej značke. Postupne sa otvoria výhľady na končiare Belianskych Tatier. Po ďalšej hodine a pol je tu cieľová rovinka a typická drevená fasáda chaty pri Zelenom plese, známej aj ako Brnčalka. Otvorená je celoročne a ponúka možnosť občerstvenia.

Je obľúbeným miestom nielen pre turistov, ale aj pre horolezcov, ktorí tu často nocujú. Nachádza sa totiž blízko nástupov na horolezecké trasy. Pohľad na pleso obklopené vrcholmi je balzamom na dušu. Na južnej strane sa týči Malý Kežmarský štít, na západnej Jastrabia veža. Môžete si vychutnať výhľady aj na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky či Bujačí vrch.

Tí, ktorým túra k Zelenému plesu nestačí, môžu pokračovať k Veľkému Bielemu plesu, čo je asi polhodina chôdze. Ďalšou alternatívou je výstup na Jahňací štít alebo pokračovanie na Skalnaté pleso a návrat cez Folvarskú dolinu.

Autorka titulnej fotografie: Monika Janigová.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Nezvestnú ženu hľadal tím záchranárov

Žena je nezvestná od nedele, nepodala o sebe žiadnu správu

V Tatrách sa hľadá 33-ročná Bratislavčanka Hana Sipková. Nezvestná je od nedele a aj včera ju hľadalo viacero horských záchranárov so služobnými psami, dronom i štvorkolkou. Ženu sa nepodarilo nájsť.

Stratenú mladú ženu, ako uvádza portál HZS, hľadali horskí záchranári v priestore od heliportu v Starom Smokovci smerom do Novej Lesnej a prepátravali aj žltý turisticky značený chodník od Tatranskej Lesnej až po Rainerovu chatu.  Bez úspechu.

Záchranárom pomáhali aj záchranárske psy
Záchranárom pomáhali aj záchranárske psy. Autor fotografie: archív HZS

Žena mala odísť krátko pred polnocou ešte 26. mája z rezortu Hrebienok v Starom Smokovci, z prechádzky sa ale nevrátila a nepodala o sebe žiadnu správu. Podľa TASR hľadaná žena nemá pri sebe doklady a ani iné osobné veci, mobilný telefón nechala v apartmáne.

Nezvestná je 165 cm vysoká, štíhlej postavy, má hnedé oči a hnedé vlasy po ramená. Oblečenú mala ružovo-modrú bundu, čierne športové nohavice a obutú koženú hnedú športovú obuv. Akékoľvek poznatky spojené so ženou môže verejnosť oznámiť na OR PZ z Poprade – tel.: 0961 89 3371 alebo na linku 158.

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Milan Kornajčík z Múzea TATANP-u sa venuje preparátorstvu zvierat veľkú časť svojho života.

Viete, čo sa nachádza v telách preparovaných zvierat?

Nie je to práve najrozšírenejšia profesia. Milan Kornajčík z Múzea TANAP-u sa venuje preparátorstvu zvierat veľkú časť svojho života. Mnohé jeho práce môžete vidieť v expozíciách v Tatranskej Lomnici. Hovorí, že každý preparát je výzva, nikdy neviete, ako to skončí.

Pamätáte sa, kedy ste boli prvýkrát v múzeu? Ako ste sa dostali k tejto práci?
Prvýkrát som bol v múzeu ešte ako chlapec, myslím, že to bolo Podtatranské múzeum, keďže som z Popradu. Ale to ma nepriviedlo k tejto profesii. Môj otec spracovával kože ako garbiar a popri tom som sa aj ja začal učiť základy tejto práce. Neskôr som išiel na Strednú poľnohospodársku technickú školu, odbor veterinárny technik, tam som trochu „pričuchol“ k pitvám. Potom som si spravil preparátorský kurz v Košiciach a začal pracovať ako preparátor súkromne. Robil som to 13 rokov, potom som nastúpil do bývalých Štátnych lesov v Tatranskej Lomnici, a tu pracujem dodnes. Dnes je to Správa Tatranského národného parku.

Takže nebolo to tak, že by ste videli nejakú vypreparovanú loveckú trofej v múzeu a zaujalo vás to.
Nie, išlo to postupne. Ako som spomínal, otec pracoval ako garbiar a ľudia mali záujem, aby im spracoval nejakú trofej s hlavou. Začal som sa tým tiež zaoberať. Neviem, ako sa iní dostávajú k preparovaniu, každý má svoju cestu. Niekto začne tak, že si doma bieli lebky, niekto možno tak, ako ja.

Čo všetko ste museli zvládnuť na preparátorskom kurze?
Sú tam základy preparácie, od preparovania vtákov a cicavcov, každé sa robia zvlášť. Základy, napríklad, ako stiahnuť kožu, ako vymodelovať telo, ako to celé dať dohromady, akú chémiu použiť…

Ako vnútro preparovaných zvierat sa dnes už používajú polyuretánové modely. Foto: Jaroslav Kizek.
Ako vnútro preparovaných zvierat sa dnes už používajú polyuretánové modely. Foto: Jaroslav Kizek.

Čo je vo vnútri preparovaných zvierat?
Dnes sa už používajú polyuretánové modely. Je to dvojzložková polyuretánová pena, tá sa prispôsobí, obrúsi, polohuje podľa pózy zvieraťa. Pri menších vtáčikoch sa používa drevitá vlna, z ktorej sa modeluje telíčko. Funguje to aj tak, že kúpim hotový model a poskladám ho do polohy, akú potrebujem. Musím vedieť, kde bude umiestnený, a podľa toho si model prispôsobím – rozrežem, otočím, olepím, ošetrím, potom to celé zbrúsim a na to ide vypracovaná koža. Z pôvodného zvieraťa ide na model len koža. Na hlavu používame odliatky lebky, pretože samotná lebka zvieraťa ostáva v múzeu ako časť zbierky.

Ako sa dostávate k zvieratám, ktoré budete preparovať?
U nás je to väčšinou úhynom, hlavne na cestách, alebo pri kamzíkoch sú to lavíny. Preparujeme len tatranské zvieratá, nerobíme africké ani iné exotické živočíchy. Ide o predstavu, kde to zviera bude. Pri inštalácii (dioráme) si najprv musím predstaviť, čo všetko tam bude, napríklad medvedia rodina, a tomu sa prispôsobujú pracovné činnosti.

Ako dlho trvá, kým sa dopracujete k takémuto výsledku?
Záleží to od financií, z akých zdrojov idú a ako rýchlo sa k tomu vieme dopracovať. Pri tvorbe diorámy spolupracujeme s ďalšími kolegami, ktorí robia ako umelci. Reštaurátori pripravujú prírodné pozadie, ja robím preparáty zvierat. Ak majú takéto preparáty dobrú starostlivosť, vydržia aj sto rokov. Treba ich ošetrovať proti hmyzu, nepriateľmi sú aj vlhkosť a chlad. Ak má koža stabilnú vlhkosť a teplotu, tak nepracuje. Ak by bola v nejakom teplom prostredí, tak ju začne napínať a môže sa potrhať.

Ak majú preparáty zvierat dobrú starostlivosť, vydržia aj sto rokov. Foto: Jaroslav Kizek.
Ak majú preparáty zvierat dobrú starostlivosť, vydržia aj sto rokov. Foto: Jaroslav Kizek.

Ak túto prácu porovnáte s časmi napríklad pred 20 rokmi, čo je dnes iné?
Chémia je dnes oveľa bezpečnejšia, v prvom rade pre nás. Kedysi sa robilo s arzénom ako s jedom. Mal výhodu, že v starých preparátoch sa neudržal žiaden hmyz. Teraz to musíme nahrádzať inými prostriedkami, ktoré sú ekologickejšie, ale nevydržia takú dlhú dobu. Exponáty si potom vyžadujú plynovanie a stálu údržbu. Zmeny nastali aj v oblasti chémie, kedysi sa robilo s dubovou kôrou, ktorá obsahuje triesloviny na vyčiňovanie kože, používali sa rôzne šalviové odvary a iné veci, dnes je to všetko o chemických prípravkoch.

Čo je náročnejšie na preparáciu? Malé zvieratá, napríklad vtáčiky, alebo veľké medvede?
To záleží na jednotlivých preparátoroch, kto čo radšej robí. Niekto má rád drobné veci, ja radšej tie väčšie. My ako múzeum robíme zbierky, sme aj výskumná stanica, takže robím nielen preparáty, ale aj morfologické merania zvierat. Keď zrazí auto napríklad medveďa, tak najprv ide k nám do mrazničky, ja ho musím celého pomerať, všetky miery, kompletne celé telo. Potom sa robí pitva, kde sa odvážia a odmerajú vnútorné orgány, odoberú vzorky na výskum. Je toho viac, a až potom stiahnem kožu.
V tejto súvislosti môžem povedať, že medzi preparátormi sú rozdiely, niekto robí pre poľovníkov, niekto sa viac venuje africkým zvieratám, niekto robí pre múzeá. Väčšinou sa poznáme, ale neviem, koľko preparátorov je na Slovensku. Múzejní sme štyria alebo piati.

Pri tvorbe inštalácií spolupracujú preparátori s ďalšími profesiami, napríklad reštaurátormi. Foto: Jaroslav Kizek.
Pri tvorbe inštalácií spolupracujú preparátori s ďalšími profesiami, napríklad reštaurátormi. Foto: Jaroslav Kizek.

Čo musí urobiť mladý človek, keby sa chcel stať preparátorom zvierat?
Niekde sa to musí naučiť, dnes je to trochu problém. Školenia sa už veľmi nerobia, čo je škoda. Možno by bolo dobré, keby si múzeá školili preparátorov pre seba. Myslím, že základy vyučujú na lesníckych školách, potom sú kurzy, ktoré treba absolvovať. Nasleduje prax, kde sa človek učí celý život. Dá sa učiť aj od skúsenejších. Mal som jednu študentku z Košíc, ktorá tu absolvovala krátkodobú prax, neviem však, či v tom pokračuje. Bolo by dobre, keby sa ľudia o túto prácu viac zaujímali. Nie je škola, kde by sa dalo vyštudovať za preparátora zvierat, len na základe kurzov a potom praxou.

Máte nejaký sen, čo by ste chceli urobiť a zatiaľ ste to nerobili?
Ani nie, každý preparát je výzva, nikdy neviete, ako to skončí. Predstava je jedna vec a druhá, čo sa dá v praxi urobiť, kam vás pustí model a koža zvieraťa. Individuálne je aj to, čo sa ľuďom v múzeu páči. Napríklad deti lepšie reagujú na mláďatá. Teraz chceme spraviť srnku, ktorá kojí mláďa.

Sú všetky preparované zvieratá v Múzeu TANAP-u výsledkom vašej práce?
Nie, sú tu aj staršie práce po mojom predchodcovi a aj po jeho predchodcoch. Ja tu pracujem 17 rokov. Dnes už prichádzajú rôzne 3D modely z tlačiarní a pomaly nahrádzajú skutočné práce. V Amerike je už teraz trend, že preparáty rýb a plazov už nie sú originálne. Uvidíme, kam to pôjde ďalej. Zo skutočného preparátu sa dajú aj v budúcnosti využiť vzorky DNA na vedeckú a výskumnú činnosť, zatiaľ čo z umelých modelov to nejde.

Na akej úrovni je preparátorstvo u nás v porovnaní napríklad s okolitými krajinami?
V Poľsku majú napríklad výhodu, že ich je viac, majú väčšie možnosti na odbyt svojej práce. Aj múzeá tam majú na svoju činnosť viac financií ako u nás. Na špici sú Spojené štáty americké, tam je to otázka materiálov a technológií, ktoré používajú, aj financií. Je to dosť o financiách, ja môžem kúpiť a použiť všeličo, ale musí mi to niekto zaplatiť. Keď získa múzeum granty, tak financie sú, ale je to obmedzené. Musíme robiť hospodárne, viem, že nemôžem mať všetko, čo je na trhu.

Zaujímate sa aj o minulosť tejto profesie? Kedysi preparátori údajne spájali dohromady časti rôznych zvierat a predstavovali to ako atrakciu.
Viem o tom, že v minulosti sa robili rôzne podivné veci, ale v dnešnej dobe ľudia najviac oceňujú, keď preparované zviera vyzerá najskutočnejšie ako sa dá. Dnes keby niekto prišiel s kombináciou viacerých zvierat, tak všetci vedia, že nič také neexistuje.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

kvíz o tatrách

Uhádnete typické tatranské povolania? Súťažte o tričká!

Ste pripravení zistiť, čo všetko viete o inšpiratívnych povolaniach v Tatrách? Tento kvíz preverí vaše vedomosti o horských vodcoch, strážcoch a nosičoch, ktorí dennodenne čelia náročným podmienkam našich veľhôr. Nechajte sa prekvapiť zaujímavosťami a detailmi, ktoré možno ešte nepoznáte. Zvládnete odpovedať správne na všetky otázky? Urobte si kvíz a zistite, ako dobre poznáte tatranský svet!

Chcete získať originálne tatranské tričko? Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024 a desiatich z vás odmeníme nádhernými detskými tričkami s tatranskou tematikou. Podcast sa venuje v novej sérii špeciálnym tatranským povolaniam, ktoré sú inšpirujúce a veľmi si ich vážime. Hlasujte a vyhrávajte!

tričká cezhory

AKO SA ZAPOJIŤ DO SÚŤAŽE O TATRANSKÉ TRIČKO?
1. Navštívite stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie

2. V kategórii MILÁČIK hlasujte za podcast S batohom cez hory

3. Na e-mail gabika@cezhory.sk zašlite screenshot potvrdzujúceho e-mailu o hlasovaní v ankete

10 výhercov (po splnení podmienok) budeme kontaktovať po skončení hlasovania v ankete podcast roka 2024 tj. 17.6.2024

Ani netušíte, aké máme profesie v Tatrách. Tento kvíz vás prekvapí!

Trúfnete si ?

1.

Ktoré z nasledujúcich povolaní vyžaduje špecifickú kvalifikáciu a licenciu na vedenie skupín po náročných tatranských terénoch, vrátane lezeckých ciest a vysokohorských výstupov?

2.

Aké špecifické úlohy má strážca prírody v Tatranskom národnom parku, okrem udržiavania chodníkov a dohliadania na dodržiavanie pravidiel návštevného poriadku?

3.

Horskí nosiči v Tatrách sú známi svojou schopnosťou nosiť ťažké náklady na dlhé vzdialenosti. Aké historické a logistické dôvody stoja za týmto povolaním, ktoré sa zachovalo dodnes?

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 78%

Koniec

Autor titulnej fotografie: Roman Šimko

Padnutý vrtuľník pri Chate pod Rysmi

V Tatrách spadol vrtuľník

Uplynulú sobotu bolo pri Chate pod Rysmi rušno. Spadol tam vrtuľník. Ako na sociálnej sieti uviedla Vrtuľníková záchranná zdravotná služba ATE spadnutý vrtuľník lokalizovali približne 150 metrov od chaty. 

Pád vrtuľníka opísal pre RTVS chatár a očitý svedok Viktor Beránek. „Zdalo sa mi, že pilot to nemal pod kontrolou, akoby ho brali poryvy vetra. Chcel to otočiť a už mu to nevyšlo, švaclo ho o snehové pole do šikmého svahu, tak ho prevrátilo. Odišli vrtule, prevrátilo vrtuľník,“ povedal. Tri osoby z helikoptéry vzal do svojej opatery personál chaty.

Svedkovia nehody ihneď alarmovali záchranárov. Na pomoc zraneným letel z popradského strediska záchranársky vrtuľník. Lekárku vysadil priamo do terénu pomocou lana. Dve osoby z padnutého vrtuľníka boli nezranené, jedna utrpela úraz hlavy a odreniny po tele. Lekárka mu poskytla primárne ošetrenie a 48-ročný pacient bol preložený do záchranárskeho vrtuľníka, ktorý ho, ako informovala VZZS ATE, v stabilizovanom stave transportovala do popradskej nemocnice.

Podľa informácií Spiš-Korzár prípad vyšetruje Letecký úrad.

Autor titulnej fotografie: archív RTVS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Zimná uzávera tatranských chodníkov sa končí

Nezabudnite, oproti minulému roku končí zimná uzávera skôr

Už sa môžete začať chystať. Pripravte si vibramy, outdoorové či ferratové tenisky, praktický batoh, ak chcete aj ergonomický pás, a nepremokavú vetrovku. Tatry nám otvárajú dvere. Oproti minulému roku končí zimná uzávera skôr – už 31. mája.

Zimná uzávera niektorých tatranských chodníkov pre turistov sa začala 1. novembra minulého roku a končí sa v piatok 31. mája. Už počas nadchádzajúceho víkendu si môžete plánovať túry aj na miesta či štíty, na ktoré návštevný poriadok TANAP-u počas zimy a skorej jari „zavesil“ stopku. Ich presný zoznam nájdete v spomínanom dokumente na stránke Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici v prílohe 3.

Keďže ale v ostatných rokoch si návštevníci Tatier zvykli brávať so sebou na túry aj psov, treba pripomenúť, že v sprievode zvierat sa možno pohybovať iba mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a výskytu veľkých šeliem a ďalších vzácnych ohrozených druhov. Tieto lokality sú označené v teréne tabuľami a ich zoznam nájdete aj v spomínanom návštevnom poriadku v prílohách 5 a 6.

Tatry sa zaplnia. Nastupuje letná turistická sezóna
Tatry sa zaplnia. Nastupuje letná turistická sezóna. Autor fotografie: Ľuboš Ďurina

A teraz pár slov o tom, čo nezabudnúť pri plánovaní tatranskej túry. Dôležité je poistenie, ale aj nainštalovaná aplikácia Horskej záchrannej služby. Tiesňová linka horských záchranárov je: 18 300.  Možno pomoc nebudete potrebovať práve vy, ale niekto, s kým sa na chodníkoch alebo pri výstupoch môžete stretnúť.

Do Tatier nechoďte bez presného plánu a povedzte o ňom aj svojim blízkym. Nezabudnite pozrieť si počasie, ale aj jeho vývoj. V Tatrách je nevyspytateľné. Ideálne je poznať na trase chaty, útulne či úkryty, kam sa budete môcť uchýliť počas búrky. Pri náročnejších túrach nie je hanbou využitie horského vodcu.

Turistika je šport vhodný pre každého. No radosť z neho môže pokaziť nevhodná obuv, ktorá ešte naviac premokne. Investujte do kvality. Toto rozhodnutie určite v horách oceníte. Vo vašej výbave nesmie chýbať ani nepremokavé oblečenie, opaľovací krém, slnečné okuliare, dostatok vody, zmesi orechov na energiu, tyčinky, vhodné jedlo, čelovka, lekárnička so základnými potrebami, palice a najmä nabitý mobil.

Premyslite si dobre, čo uložíte do batohu, aby vás túra nevytrápila viac ako treba. Domov z hôr sa treba vrátiť pred zotmením, na to pri plánovaní túry treba dať pozor. A ešte kondícia. Ak svoj plán nezosúladíte s tým, čo naozaj dokážete, môžete mať problém. Hory sú zradné. Ak nie ste športovec, ale rekreačný turista, treba začať pozvoľna.

Pre všetkých turistov platí odporučenie horských záchranárov. Na túrach sa treba správa zodpovedne nielen voči sebe, ale druhým návštevníkom hôr.

Autor titulnej fotografie: Michal Kubačka

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Rozhodli sme sa navštíviť Bachledovu dolinu

Z tohto miesta v Tatrách sa vám roztrasú kolená

Rozhodli sme sa navštíviť Bachledovu dolinu a známy Chodník korunami stromov, o ktorom sme už veľa počuli. Skutočným zážitkom bola aj vyhliadková veža so sieťou vo výške sídliskového paneláku.

Hore sme sa vyviezli kabínkovou lanovkou. Už počas jazdy sme mali výhľady na scenériu Belianskych Tatier. Bolo ešte ráno, nestretli sme skoro žiadnych ľudí. Je to príjemný pocit, mať celú Bachledku akoby len pre seba. 

Neváhame a rovno ideme hore na Chodník korunami stromov. Sme 24 metrov nad zemou, pozeráme sa zhora na vrcholce ihličnanov, hlavne smrekov. Z lesa sa ozýva spev vtákov, je to akoby sme sa stali súčasťou tohto spoločenstva. Po ceste sa často zastavujeme, vdychujeme čerstvý vzduch a neopakovateľnú atmosféru.

Z chodníka 24 metrov nad zemou vidíme vrcholce stromov. Foto: Gabriela Kinčoková.
Z chodníka 24 metrov nad zemou vidíme vrcholce stromov. Foto: Gabriela Kinčoková.

Zastávky robíme aj pri tabuliach, kde sú informácie o zvieratách, rastlinách a živote v lesoch pod nami, ale aj o ich ochrane a sile počasia, ktorá sa v Tatrách už veľakrát prejavila. Tam hore sme si urobili aj malé občerstvenie. Sadli sme si a vytiahli tyčinky Corny Big, chutia dokonale, či už slaný karamel, čokoláda s banánom alebo čistá čokoláda.

Na ďalšej ceste zdolávame lanové prekážky. Treba si dávať pozor, aby človek nezakopol a nespadol, ale je to veľká zábava, samozrejme, riadne zabezpečená. Neopakovateľný je aj výhľad na Belianske Tatry, v peknom počasí, aké sme mali, je to nádhera. Scenériu štítov vidíme z opačnej strany, veď nie sme ďaleko od hranice s Poľskom.

Výhľady na Belianske Tatry sú neopakovateľné. Foto: Gabriela Kinčoková.
Výhľady na Belianske Tatry sú neopakovateľné. Foto: Gabriela Kinčoková.

Na konci cesty ponad koruny stromov čaká odmena v podobe vyhliadkovej veže vysokej 32 metrov. Neváhame a kráčame točiacim sa chodníkom na jej vrch. O výhľadoch sme už v tomto článku párkrát písali, takže sa nebudeme opakovať. Sieť, ktorá sa nachádza nad otvoreným stredom vyhliadkovej veže, je však veľkou výzvou. Nie každý sa odváži vstúpiť akoby do prázdna, aj keď vie, že táto sieť je úplne bezpečná. Niektorým z nás sa roztriasli kolená, iným sa to po chvíli podarilo, aj keď to trochu hojdá. Michal si dokonca vychutnával tyčinku Corny Big poležiačky rovno v jej strede.

Na konci cesty ponad koruny stromov čaká odmena v podobe vyhliadkovej veže. Foto: Gabriela Kinčoková.
Na konci cesty ponad koruny stromov čaká odmena v podobe vyhliadkovej veže. Foto: Gabriela Kinčoková.

Ak by ste mali po návšteve tejto atrakcie chuť spoznať ešte niečo v okolí, dobrým tipom môže byť návšteva obce Ždiar s typickou ľudovou architektúrou a múzeom, kde sa dozviete veľa o tradíciách a folklóre tejto podtatranskej oblasti. V Belianskych Tatrách je aj známa Monkova dolina medzi Ždiarskou vidlou a Hlúpym vrchom. Počkajte však do júna, pretože v máji tu ešte platí zimná uzávera. Zo Ždiaru sa dá ísť aj na Kopské sedlo a odtiaľ do doliny Zeleného plesa.

Autork titulnej koláže: Roman Lončík.

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Odmena za cyklotúru na Kraľovu hoľu je úchvatná

Tip na bikovačku v Nízkych Tatrách – Kraľova hoľa

Najskôr treba dobrú prípravu. Dôležitá je kondícia a dobrý stav bicykla. Kraľova hoľa v Nízkych Tatrách je u nás najvyšším kopcom, ktorý možno bicyklom zdolať. Znalci tvrdia, že náročnejšia je už iba Smrekovica vo Veľkej Fatre.

Ak vás to neodradilo, ale, naopak, namotivovalo, povedzme si na začiatok, čo cyklistu čaká, ak sa na vrchol tohto najvyššieho kopca vo východnej časti Nízkych Tatier vyberie.

Kým zažije jedinečné výhľady na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov, ale aj Horehronie, treba rátať s trasou dlhou takmer 14 kilometrov s prevýšením 1 145 m, pričom stúpanie začne ešte pred obcou Šumiac, nad ktorou sa Kraľova hola týči. Dostanete sa do nadmorskej výšky 1 946 metrov. Malé deti nechajte doma, staršie musia mať dobrú kondičku.

Trasa na Kraľovu hoľu vedie po asfaltke a aj po lesných cestách
Trasa na Kraľovu hoľu vedie po asfaltke a aj po lesných cestách. Autor fotografie: Cyklowebka

Ideálnou voľbou je horský bicykel s odpruženou vidlicou alebo trekový bicykel a použiť sa dá aj elektrobicykel,  časť trasy vedie nespevnenou cestou, miestami aj po vysypaných kameňoch. A stále hore, často až so 14 až 15-percentným stúpaním.

S pribúdajúcimi metrami ubúda lesa a kosodreviny, no nad touto partiou vás môže prekvapiť aj silný vietor, čo vyrieši vhodné oblačenie a motivácia, že na vrchol už nie je ďaleko. Uľaví sa vám po dosiahnutí Predného sedla, odkiaľ vedie hore na vrch až k vysielaču asfaltka.

Na vrchole Kráľovej hole
Na vrchole Kráľovej hole. Autor fotografie: Ján Krchavý

Námaha bude odmenená nádhernými panoramatickými výhľadmi – ako sme už spomenuli, ak budete mať šťastie na dobrú viditeľnosť, aj na Tatry, Spiš a stredné Slovensko. Kraľovu hoľu označujú za kopec s najlepšími výhľadmi na Slovensku, oplatí sa preto sledovať predpoveď počasia a vybrať si to najlepšie.

Do Šumiaca sa dá dostať autom, vedie tam klasická cesta, vlaky premávajú iba do neďalekej Červenej Skaly. Parkoviská v obci i blízko nástupného miesta na cyklotúru sú platené. V dedine sú aj požičovne bicyklov. Začiatok trasy je v hornej časti obce, na konci asfaltky. Spočiatku šliapete po zelenej značke, neskôr po žltej, kondíciu musíte mať poriadnu.

Ak ste si nevzali pitie, čo neodporúčame, občerstviť sa môžete na Chate pod Kraľovou hoľou. Dá sa tu aj najesť či prenocovať, ak máte väčšie plány ako iba cyklovýstup na hoľu. Ak nie, po osviežení treba opäť vysadnúť do sedla a využiť pomerne dobrú asfaltku vybudovanú pre pracovníkov vysielača, aby ste sa ňou dostali k cieľu.

Na vrchole si treba všímať značky
Na vrchole si treba všímať značky. Autor fotografie: Marek Orlický

Ak je zlé počasie, dá sa v budove vysielača schovať. Ale nečakajte veľký servis, ide iba o útočisko. Po hrebeni je zakázané pohybovať sa na bicykloch, pri vysielači je stojan, kde si bicykel môžete zaparkovať a vydať sa pešky k vrcholu. Dosiahnete ho za minútku. Výhľady budú patriť už iba vám.

Zjazd vás potrápi, namiesto pohľadov na okolitú prírodu budete musieť pozerať na cestu, lebo je deravá, šotolina rôznej veľkosti vás vytrasie. Hodia sa vám poriadne brzdy a dobre nastavený cyklotátoš. Helma je nevyhnutná, zákerný vietor vás môže vyhodiť zo sedla. Nezabudnite na slnečné okuliare a opaľovací krém. Pri zjazde musíte rešpektovať obmedzenia týkajúce sa rýchlosti.

Výhľady z Kráľovej hole sú úchvatné
Výhľady z Kráľovej hole sú úchvatné. Autor fotografie: Matúš Peták

Cyklotúra na Kraľovu hoľu je jednodňovkou. Kempy v okolí budete hľadať zbytočne. Najlepšie je, keď si termín výletu vyberiete v čase, keď z trasy zmiznú aj posledné zvyšky snehu, ale keď sa vás táto rada nechytí, výhľady zasnežených kopcov stoja tiež za námahu. 

Ak máte chuť spoznať aj okolie, dáme vám tip – návštevu prameňa Hrona pri Telgárte, Chamkovej stodoly, údajne najfotogenickejšej stavby na Horehroní a Stratenského kaňona, teda tiesňavy popri toku rieky Hnilec. 

Zdroj: Planet Slovakia, Cyklokopce, Cyklowebka

Autor titulnej fotografie: Patrik Ilavský

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Malý Slavkov

Tatry sa zasekli, namiesto slnka ponúkajú súvislý dážď

Zamračené, prehánky a možno aj búrky. Taká je prognóza počasia na najbližšie dni v Tatrách. Vo vysokých polohách sú ešte miesta so súvislou snehovou pokrývkou.

Aktuálna predpoveď počasia neveští pre Tatry pohodový víkend. Bude zamračené, očakávajú sa búrky, vo Vysokých Tatrách, ak sa niekto odváži na náročnejšiu túru, možno nájsť súvislé snehové pokrývky, preto je pre túto oblasť vyhlásená výstraha prvého stupňa pred snehom a ľadom, keďže hrozí pošmyknutie. Vyžaduje sa aj zimná výstroj.

Ak by sa návštevníci Vysokých Tatier predsa len rozhodli pre nenáročnú túru z Hrebienka na Rainerovu chatu, treba zobrať do úvahy, že úsek červeno značeného turistického chodníka je pre zosuv a hrozbu padajúcich skál uzavretý.

„Obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty, Vodopádov Studeného potoka a Rainerovej chaty,“ odporúča webová stránka horských záchranárov.

Ešte stále platí, že Chata Plesnivec je do júna 2024 čiastočne uzavretá, no počas víkendov poskytuje základné služby.

Upozornenie na nepriaznivé počasie platí aj pre Západné a Nízke Tatry. Aj na chodníkoch, ktoré vyzerajú zdanlivo bezpečné, sa môže pri daždivom počasí stať úraz. Horská záchranná služby vyzýva na opatrnosť.

Prielom Dunajca. Horskí záchranári odporúčajú turistom i cyklistom neriskovať
Prielom Dunajca. Horskí záchranári odporúčajú turistom i cyklistom neriskovať. Autor fotografie: archív HZS

Dôsledok rizika napríklad pomáhali riešiť aj vo štvrtok v oblasti Prielomu Dunajca. Cyklista si po páde privodil drobné zranenia v oblasti hlavy a ruky. O pomoc pre turistu požiadali našich záchranárov ich poľskí kolegovia. Zraneného cyklistu ošetrili, a ten potom do cieľa svojej cesty mohol pokračovať na vlastnú žiadosť samostatne. 

Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

kvíz o horských chatách

Uhádnete názvy obľúbených tatranských chát?

Ako dobre poznáte tatranské horské chaty? Vybrali sme pre vás tie najobľúbenejšie, ktoré sú počas celého roka plné šťastných a spokojných turistov. 

Stlačte "začať kvíz" a uhádnite názvy horských chát

Trúfnete si ?

1.

Aké špecifické úlohy má strážca prírody v Tatranskom národnom parku, okrem udržiavania chodníkov a dohliadania na dodržiavanie pravidiel návštevného poriadku?

2.

Horskí nosiči v Tatrách sú známi svojou schopnosťou nosiť ťažké náklady na dlhé vzdialenosti. Aké historické a logistické dôvody stoja za týmto povolaním, ktoré sa zachovalo dodnes?

3. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

Autor fotografie: Kristína Drugová

4.

Ktoré z nasledujúcich povolaní vyžaduje špecifickú kvalifikáciu a licenciu na vedenie skupín po náročných tatranských terénoch, vrátane lezeckých ciest a vysokohorských výstupov?

5. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

Autor fotografie: Silvia Masarová

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 68%

Koniec

Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák

Autori fotografií v kvíze: Kristína Drugová, Pavol Karaba, Silvia Masárová, Peter Čimbora