Cart is empty Vie, kde spávajú medvede, kde sa počas ruje naháňajú kamzíky, kadiaľ behajú vlci a kde tokajú hlucháne.
Turisti v Tatrách sa otrávili. Čo bolo príčinou?
Turisti sa napili horskej vody v Tatrách a otrávili sa. Takto možno zhrnúť udalosť, ktorá sa síce stala na poľskej strane Tatier, ale vystrašila aj našich návštevníkov veľhôr.
Nie je to tak dávno, čo sme aj v našej FB skupine Vysoké Tatry riešili dilemu: piť či nepiť vodu z tatranských potokov. Aj nás prekvapilo, koľko návštevníkov stránky pokojne obhajuje používanie vodu z bystrín, dokonca aj z plies, na uhasenie smädu pri túrach. Našli sa aj takí, ktorí si berú vodu z Vysokých Tatier domov a niekoľko dní ju konzumujú. https://www.cezhory.sk/preco-nepit-vodu-z-tatranskych-potokov/
Mali by spozornieť, lebo to, čo sa stalo v Poľsku, je mementom. O otrave turistov minulý víkend informoval portál Refresher News s odvolaním na poľský Onet. Dvadsiatka turistov sa napila horskej vody a došlo k otrave. Záchranári museli postihnutých evakuovať z Doliny Piatich poľských plies. Po konzumácii vody z horských potokov začali trpieť nevoľnosťou, mali hnačku a zoslabli a niektorí sa nedokázali dostať ani na miesto pristátia vrtuľníka poľskej záchrannej služby.
Ako uviedol spomínaný poľský portál, konzumovaním vody v horskom prostredí riskovali vlastné zdravie, keďže aj horská voda je nosičom mnohých baktérií a vírusov a turisti nepoužili špeciálne tablety na úpravu vody, ktoré v takýchto situáciách dokážu zabrániť tráviacim ťažkostiam.
Ak konzumovať vodu z horských potokov, tak s tabletami, fitrami, alebo prevariť. S týmto odporúčaním sa stotožňujú v našej diskusii aj bežní návštevníci. Hoci horúčavy lákajú na osvieženie a pitie v horských potokoch, nie je to ideálne. Jedným z najčastejších rizík pri pití vody z horských potokov je prítomnosť baktérie E.coli ale aj baktéria Campylobacter. Okrem toho sú horské pramene a potoky zdrojom vírusov ako Giardia alebo Cryptosporidium, ktoré sú nebezpečné najmä pre ľudí s oslabeným imunitným systémom, uvádza Refresher news.
Hygienici tiež varujú pred tepelným šokom. Nebezpečná môže byť najmä počas extrémnych horúčav, aké zažívame v týchto dňoch, aj kombinácia studenej vody a teplého počasia. Nie každý organizmus ju zvládne. V našich podmienkach je hrozbou aj echinokokóza. Je to choroba, ktorá sa správa ako zhubný nádor a účinná liečba proti nej neexistuje. Na jej začiatku je pásomnica líščia (echinococcus multilocularis), ktorá sa u nás vyskytuje najmä v Žilinskom a Prešovskom kraji, Tatry nevynímajú.
Odborníci tvrdia, že týmto parazitom je v spomínaných krajoch nakazená každá druhá líška. Pásomnica líščia žije v čreve líšky hrdzavej. Spolu s trusom sa do okolia dostávajú tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak teda zjete neumytú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, alebo sa napijete z horského prameňa či potoka, môžete sa nakaziť.
V Tatranskom národnom parku je na líščiu pásomnicu pozitívnych 40 percent líšok. Nákaza sa môže prejaviť až po piatich až pätnástich rokoch a dlho o nej nemusíme vedieť.
Autor titulnej fotografie: Viera Kubánová Dominová
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Tichá dolina na bicykli
Malé lúčky, husté lesy a zurčiaci horský potok, prostredie ako stvorené na cykloturistiku. Neodolali sme ani my a rozhodli sa užiť si Tichú dolinu zo sedla bicykla.
Podobne ako Kôprová, aj Tichá dolina je vďaka ceste s asfaltovým povrchom dobre prístupná pre cyklistov. Celkovo má približne 20 kilometrov a patrí medzi najdlhšie doliny v našich veľhorách, na bicykli sa v nej dá prejsť asi 12 kilometrov. Začali sme na parkovisku v Podbanskom, kde sme nechali auto a pokračovali k rázcestníku pri horárni Tichá. Tam sme odbočili doľava a postupne prenikli do nedotknutej tatranskej prírody plnej farieb a vôní.
Cesta mierne stúpa, ale nie je to nič náročné, pokojne si ju môžu skúsiť aj rekreační cyklisti. Turisti tu majú k dispozícii viacero drevených prístreškov a lavičiek. Počas prestávky sme si trochu vydýchli, dali niečo malé na jedenie, doplnili pitný režim vodou a citrónovým radlerom Zlatý Bažant 0,0%. Zároveň sme sa pokochali výhľadom na Kriváň, Liptovské kopy i Kasprov vrch.
Chvíľu nám robil svojím žblnkaním sprievod Tichý potok, potom sa stratil, aby sa zas po čase objavil. Zo sedla bicykla je to trochu iné ako pri pešej turistike, nedajú sa vnímať všetky detaily, ale užívame si to. Treba dávať pozor na ľudí, ktorí idú v našom smere alebo oproti, či už sú tiež na bicykloch alebo peši. Stretli sme desiatky cyklistov, a to sme boli v týždni.
Cyklotrasa končí pri rázcestí pod Kasprovým vrchom, na konci asfaltky. Niektorí turisti si tu zamknú bicykle a pokračujú peši hore. My sme túto možnosť nevyužili, urobili sme si fotky, vychutnali si výhľady na scenériu štítov a okolitú prírodu. Sú neskutočné, ani sa nám nechcelo ísť späť, ale zjazd na bicykli je tiež lákavá aktivita. V doline už pomaly zachádzalo slnko za tatranské štíty, a tak si pre istotu niektorí obliekli ľahké vetrovky.
Cestou nazad netreba vôbec šliapať do pedálov, viac sme museli používať brzdy. Na ceste sú aj iní cyklisti a peší turisti, takže nie je priestor na bláznivú jazdu. Kým smerom nahor sme sa zadýchali, dole to išlo akoby samo. Návrat na parkovisko v Podbanskom bol plný dobrej nálady. Unavení, ale spokojní s výletom sme si rozdelili zvyšné ovocie, posledné dva radlery Zlatý Bažant 0,0% sme si rozliali do pohárikov. Ešte chvíľu sme sa rozprávali pri aute, akoby sme si chceli predĺžiť čas v Tatrách, kým vyrazíme na cestu domov.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Tri tipy na túru s deťmi
Neurobíte nič lepšie, ako zorganizujete pre deti prázdninové výlety do hôr. Môže to byť začiatok formovanie ich lásky k turistike, ochrane prírody a užitočného športového relaxu. Ponúkame tri tipy na tatranské túry, niektoré sú vhodné aj pre celkom malé deti.
Túra na Chatu Plesnivec z Tatranskej Kotliny
Chata Plesnivec sa nachádza pod bralami Skalných vrát na južnej strane hlavného hrebeňa Belianskych Tatier. Je to krásna a nenáročná túra, ideálna pre každého, teda aj deti. Trasa je dostupná celoročne a hoci začiatok môže prekvapiť strmým stúpaním, takmer jej polovica je rovinatá. V údolí Siedmich prameňov si môžete vychutnať nádherný pohľad na flóru a okolité skaliská.
Trasa k chate meria 10 kilometrov, zvládnete ju za 4 hodiny, prekonáte prevýšenie 600 metrov a vedie príjemnou lesnou cestou od Tatranskej Kotliny k Šumivému prameňu a do cieľa výletu. V Tatranskej Kotline nastúpite na modrú turistickú značku, od Šumivého prameňa je k chate asi hodina a pol chôdze. Časť cesty vedie cez rumovisko, ktoré vzniklo po veterných kalamitách.
Chata Plesnivec je jedinou v Belianskych Tatrách, ponúka ubytovanie aj občerstvenie. Späť sa treba vrátiť tou istou cestou. Auto môžete nechať na platenom parkovisku v Tatranskej Kotline. Ak dávate prednosť verejnej doprave, autobus vás zavezie na autobusovú zastávku v Tatranskej Kotline.
Túra na Velické pleso z Tatranskej Polianky
Ak hľadáte pre deti v letnej spare niečo ozaj osviežujúce, vyberte sa k Velickému plesu. Nachádza sa
vo Velickej doline, v blízkosti Horského hotela Sliezsky dom. Túra k Velickému plesu je zaradená medzi stredne náročné, je dobre prístupná nielen pre turistov, ale aj pre cyklistov a v zime aj pre skialpinistov v zimných mesiacoch. Pleso je relatívne ľahko dostupné, výlet k nemu si môžete urobiť počas celého roka.
Odporúčame trasu od Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu a Sliezsky dom. Je dlhá 9 kilometrov, rátajte so štyrmi hodinami chôdze a 675 metrami prevýšenia. Vedie asfaltovou a lesnou cestou, finálne metre prejdete po kamenistom chodníku. Je vhodná aj pre bicykle.
V Tatranskej Polianke nastúpite na zelenú turistickú značku, po rázcestí pri Velickom moste sa vyberte po zelenej značke. Po návrate sa vraciate tou istou trasou. Existuje aj druhá možnosť, a síce túra po asfaltovej ceste, ktorá zároveň slúži aj ako zásobovacia komunikácia k Sliezskemu domu a vyberajú si ju aj cyklisti. Trvá síce dlhšie ako turistický chodník, no ponúka aj väčší komfort, teda aj túru s detským kočíkom.
Velické pleso predstavuje najväčšie jazero vo Velickej doline, s nadmorskou výškou 1 663 m n. m. a rozlohou 2,241 ha. Jeho maximálna hĺbka je 6 m. Z plesa vyteká Velický potok, ktorý vytvára nad ním ľadovcové Velické vodopády, dosahujúce výšku približne 15 m. Sliezsky dom pri Velickom plese slúži aj ako východiskový bod pre výstup na Gerlachovský štít (pri prítomnosti horského vodcu a mimo zimnej uzávery).
Auto môžete nechať v Tatranskej Polianke na platenom parkovisku. V tejto osade je aj autobusová a vlaková zastávka.
Okruh okolo Štrbského plesa
Ponúkame ho ako nenáročnú túru pre úplne malé deti a rodiny s kočiarikom. Meria 3,8 kilometra, prejdete ju za niečo vyše hodiny a prekonáte pritom minimálne prevýšenie, iba 33 metrov. Vedie spevneným bezbariérovým chodníkom vhodným pre bicykle, kočíky aj invalidné vozíčky.
Štrbské pleso je druhé najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. Je ideálnym výletom pre vaše deti aj starších turistov. Okolo jazera vedie náučný chodník s približne 40 informačnými tabuľami, kde sa deti môžu dozvedieť mnoho zaujímavých faktov o histórii Štrbského plesa, miestnych zvieratách a rastlinách, ako aj o osobnostiach, športových udalostiach a ďalších fascinujúcich témach.
Trasa vedie zo Štrbského plesa okolo Liečebného domu Solisko a hotela Patria. Začínate na modrej značke, ktorá vás prevedie okolo celého Štrbského plese. Sprevádzať vás budú výhľady na okolitú prírodu a vodnú hladinu plesa. Neskôr sa pripojíte na červenú značku a vraciate sa k Liečebnému domu Solisko.
V roku 1900 Štrbské pleso hostilo majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní na svojej zmrznutej hladine. O 25 rokov neskôr sa tu konali aj ďalšie majstrovstvá Európy, v ľadovom hokeji, ktoré však kvôli počasiu museli byť dokončené v Starom Smokovci. Výrazným športovým momentom pre Štrbské Pleso boli aj Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, ktoré boli prvýkrát vysielané v farebnom prenose u nás. O tomto historickom okamihu dodnes svedčia skokanské mostíky.
Na Štrbské Pleso sa dostanete autom, v osade je aj autobusová a železničná zastávka.
Autor titulnej fotografie: Daniela Krausová
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Navštívili ste už jeden z najobľúbenejších tatranských hotelov pre rodiny s deťmi?
V srdci Vysokých Tatier, obklopený majestátnou prírodou, sa nachádza jeden z najobľúbenejších hotelov na Slovensku – Grand hotel Permon. Nájdete ho v osade Podbanské, ktorej okolie ponúka bohatú sieť turistických chodníkov i cyklistických trás v nádhernom prostredí Vysokých Tatier.
Ak sa vyberiete do Tatier s deťmi, asi každý člen rodiny bude mať svoju predstavu, ako tento čas naplniť. Najmenší budú chcieť zažiť niečo zaujímavé, dobrodružné, tínedžeri možno nejakú zábavu či adrenalín, rodičia zas pokoj a služby, vďaka ktorým zabudnú na každodenné povinnosti. V Permone sa to všetko spája.
Vo vnútri si deti určite obľúbia detský kútik, v ktorom si nájdu rôzne hračky, autíčka, detské šliapadlá, šmýkačku do guličiek, kuchynku, detský domček, detské kino s rozprávkami. Rodičia ocenia kuchynku hneď vedľa detského kútika, kde môžu najmenším ohriať jedlo.
Samostatnou kapitolou sú tematické akcie a animačné programy počas víkendov a prázdnin. S maskotmi Permonkou a Permonkom deti zažijú veľa zábavy a hier.
Počas nášho pobytu prvý júlový víkend sa tam konal Festival vína, ktorý spríjemnila svojim vystúpením speváčka Beáta Dubasová. Viac o podujatiach pre deti a dospelých v hoteli Permon nájdete TU
Spolu s deťmi môžete preskúmať čarovné lesné cestičky s krásnymi drevenými sochami tatranských zvieratiek a lesných škriatkov. V Údolí Permoníkov nájdete banských škriatkov vyrezaných z dreva, tajomnú štôlňu i domček na strome. Na Chodníku sovích strážcov sa zoznámite s drevenými sochami majestátnych operencov.
Ak plánujete túru, trasy do Kôprovej a Tichej doliny začínajúce v blízkosti hotela, sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Asfaltová cesta, ktorá vedie takmer celými dolinami, začína na parkovisku.
Najväčší hotelový wellness komplex
Jednou z hlavných atrakcií hotela Permon je jeho vodný svet Kids´ Paradise. Skladá sa z dvoch častí, ktoré spája obľúbená Baby šmykľavka. Vrchný bazén má hĺbku 32 centimetrov, spodný sa postupne zvažuje a je vhodný pre najmenšie detičky. Malí návštevníci sa môžu zabaviť chytaním bubliniek z perličky či vyšantiť sa pod malým detským vodotryskom. Svojich fanúšikov si nájde aj modrá šmykľavka v tvare hada. Tí väčší si určite vychutnajú 63-metrový tobogan alebo širokú šmýkačku s dojazdovým bazénom.
Rodičia si vyberú z ponuky komplexu sáun, vodných a parných kúpeľov. Sauna Paradise je spojením viac ako 30 atrakcií na ploche 1 620 metrov štvorcových. Vo vybraných termínoch sa môžete tešiť na Saunový ceremoniál. Viac informácií nájdete TU
Ak si chcete len zaplávať, hoci aj pred raňajkami, využite 25-metrový bazén prístupný od siedmej ráno. Zážitok umocní výhľad na Kriváň, ktorý sa odráža aj na vodnej hladine. Po túre dobre padne relax vo vírivke pre 12 osôb hneď vedľa bazéna alebo oddych na pohodlných ležadlách. Spomínaný 63-metrový tobogan si môžu užiť nielen deti, ale aj dospelí. Voda v dojazdovom bazéne má príjemných 30 stupňov Celzia.
Gastronomický zážitok
Magický výhľad nemáte len z vodného sveta, ale aj z hotelovej reštaurácie. Ale to hlavné, čo tu nájdete je chutná strava a nápoje s možnosťou výberu. Je tu pestrá ponuka výborných jedál a špecialít, ale aj jedlo pre vyznávačov zdravého životného štýlu. V kuchyni využívajú kvalitné suroviny i služby lokálnych dodávateľov. V prípade záujmu pripravia bezlepkové či bezlaktózové jedlá.
V skratke možno povedať, že návšteva hotela Permon vo Vysokých Tatrách je zážitkom. Či chcete relaxovať, venovať sa turistike alebo si len vychutnať oddych, hotel ponúka niečo pre každého.
Autor titulnej fotografie: Grand hotel Permon.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Túra Tichou dolinou
Dĺžka trasy:
17 km
Trvanie:
3-4 h
Prevýšenie:
↑↓ 420 m
Bicykle/ kočíky:
áno/áno
Terén:
turistický asfaltový chodník
(Prešovský kraj, lokalita Podbanské, okres Poprad)
Túra Tichou dolinou
Najväčšou hodnotou Tichej doliny je autentická príroda. Turistické príručky uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli.
Túra Tichou dolinou
Je najdlhšou dolinou Vysokých Tatier. Na západe ju tvorí hrebeň Liptovských Tatier, na východe Liptovské Kopy, a na severe a severozápade štátna hranica s Poľskom. Darí sa v nej vzácnym druhom živočíchov. Doma je tu tetrov hlucháň či orol skalný, kamzíky a svište a žije v nej najväčšia populácia medveďov na Slovensku.
Turistické príručky uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli. Vedie tadiaľ oficiálna cyklotrasa (zelená značka), prevýšenie (420 m) zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Cyklotrasa má dĺžku niečo vyše 24 km (tam aj späť) a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.
Najlepším východiskom pre pešiu či cyklonávštevu Tichej doliny je osada Podbanské. Dolina je precízne značená (žltá značka), nemusíte mať obavy, že sa v nej stratíte. Kedykoľvek počas trasy sa môžete otočiť a vrátiť späť. No ak ste si jej návštevu naplánovali, treba čas využiť a prejsť sa aj bočnou Tomanovou dolinou (červená značka), kde nájdete vodopád a plieska rovnakého mena. No treba tiež pripomenúť, že Tichá dolina patrí medzi ochranársky najvýznamnejšie územia Tatier. Počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo, ktorého trosky sú tam dodnes.
No väčšou atrakciou doliny je jej divokosť, nedotknutosť a výhľad na dominantu – Kriváň. Je to miesto, kde po spore ochranárov a lesníkov ostalo kalamitné drevo nevyťažené, jeho ťažba je tu zakázaná. Víchrica v roku 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline na ploche takmer 300 hektárov približne 185-tisíc stromov. Keďže v oboch dolinách sa podarilo presadiť bezzásahovosť, žijú životom, akým žili po tisícročia.
Začiatok:
Podbanské
Koniec:
Podbanské
Zaujímavosti:
Počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo, ktorého trosky sú tam dodnes.
Doprava:
Auto:
parkovisko Podbanské,
Autori fotografií: Julo Kukol
Diskutuj s ostatnými turistami na túto
tému v skupine Vysoké Tatry
