Skúste si spomenúť na ľudí či situácie, ktoré na vás v súvislosti s Tatrami najviac zapôsobili?
Každá reportáž z Tatier má v sebe emóciu príbehu, ktorý je za ňou. Má v sebe čistejšiu energiu vysokohorského prostredia, lebo sa odohráva ďalej od civilizácie. Spolu s kolegami určite nezabudneme ani na jednu z nich.
Trebárs…
Či už sme chceli ísť na Jahňací štít a v septembri nasnežilo, alebo sme nakrúcali 6-dňový prechod cez Tatry a v predpovedi počasia bola na každý deň búrka, ale napokon nás nezastihla ani jedna z nich. Zakvitnuté Belianske Tatry pri prechode z Tatranskej Javoriny do Ždiaru alebo snehom obsypaný a námrazami vyzdobený Svišťový štít, kde sme v zime aj trochu liezli cez SOS stienku. Vrcholom dobrodružstva bol snežný splaz, ktorý sme zažili pri výstupe na Gerlach začiatkom októbra a nástupom následných teplých dní sneh úplne zmizol. Bolo to počas nakrúcania cesty z najnižšieho bodu Slovenska na najvyšší, teda z Klinu nad Bodrogom na bicykli na Sliezsky dom, a potom s horskými vodcami na Gerlach. Štíty, sedlá, doliny, chaty, ľudia… Všetky majú v našich spomienkach miesto, ktoré nevybledne.
Niekto povie: Mám dream job. Hovoríte si to aj vy?
Určite. Momentálne nepoznám inú prácu, ktorá by natoľko harmonizovala s mojou dušou, osobnosťou a skúsenosťami. Robím to najkrajšie, čo si viem predstaviť. Divák síce vidí vo finále iba to najlepšie, čo sa nám podarilo nakrútiť a za tým je ako v každej inej práci veľa starostí, prebdetých nocí a obáv, koordinácie množstva ľudí, keďže ide o kolektívnu tvorbu, a teda aj riziko, že niečo môže zlyhať, no je to v poriadku. Ak má divák z našej práce pocit, že sme na výlete, vtedy to funguje tak, ako má.
Aké vlastnosti by mal mať dobrý redaktor, tvorca a režisér relácie takého typu, akú robíte?
V prvom rade by mal byť nadšený a riešiť povinnosti nielen hlavou, ale aj srdcom. Mal by byť všeobecne rozhľadený a výborný motivátor a organizátor, ale pritom kúsok v duši aj umelec s pochopením pre umeleckú audio-vizuálnu tvorbu. Mal by vedieť hľadieť na prírodu inými očami, mať rád ľudí a byť aj dobrý psychológ – pri interakcii s kolegami, ale najmä našimi sprievodcami v teréne.
Ste s turistickým magazínom spokojná? Kam by sa dal či mohol posunúť a čo k tomu treba?
Keďže reláciu pripravujeme pre verejnoprávnu televíziu, vždy sa snažíme okrem zážitku pridať aj informačnú hodnotu. Je to vždy výzva, ako ju „ukryť“ do zážitku alebo príbehu tak, aby bola prijateľná aj pre publikum zvyknuté najmä na zábavu. Toto je scenáristická otázka, s ktorou sa dá určite ešte pracovať. Rada by som prinášala aj viac reportáží na pokračovanie a seriálov, ktoré si vedia získať diváka.
Dávate ľuďom tipy na víkend. Aká je vaša predstava krásneho víkendu?
Na prežitie krásneho víkendu mi stačí priestor pre seba a najbližších a k tomu nerušené prírodné prostredie. Ale ten najideálnejší víkend by sa mohol v sobotu odohrávať vysoko v horách na skialpinistických lyžiach, v nedeľu na slnkom vyhriatych skalách a medzitým v saune.
Je na Slovensku miesto, ktoré si nechávate pre seba a nepustili by ste do jeho blízkosti kameru?
Keďže naša príroda je nesmierne pestrá, určite sa oplatí objavovať ju naprieč celou krajinou. Práve o tom je turistika. Ale okrem nej mám rada aj túlanie sa a pobyt v prírode bez cieľa. A vtedy ma skutočne teší, že sú stále miesta, ktoré patria iba úzkej skupine návštevníkov. Určite aj vy máte lokality, ktoré korešpondujú s vaším „ja“, kde sa nemusí nachádzať žiadna zaujímavá atrakcia, torá by vás len zbytočne rušila o zážitku a jednoduchého „bytia v prírode“. A tam sa kamery dostať nemusia.
Cart is empty 
