Posts tagged: tuniakovy šalat

Dnes ju turisti poznajú pod názvom Chata pri Zelenom plese a dobrý chýr sa z nej šíri aj kvôli tomu, že ponúka vychýrenú lahôdku – excelentné parené buchty. Po cyklotúre si ich pokojne môžete dať, kalórie spálite na ceste späť do Veľkej Lomnice.

A porozmýšľať môžete aj nad paradoxami života. Údajne prvým zdokumentovaným výletom do tejto oblasti bola výprava Kežmarskej spoločnosti s paňou Kežmarského hradu Beatou Lasky Koscieleckou. Bola veľmi bohatá a jej manžel Albert si ju priviezol z Poľska, aby mu jej peniaze pomohli žiť vysnívaný záhaľčivý život. Bola to na svoju dobu emancipovaná žena, chcela Tatry spoznať bližšie, no u manžela pochopenie pre ich návštevu nenašla. Jej muž sa viac venoval spoločnosti alchymistov, s ktorými chcel vyrobiť zlato. 

Výlet pani Beaty (ilustračné foto: Wikimedia) s kežmarskými mešťanmi, študentmi a pedagógmi tamojšieho lýcea nedopadol dobre. Podľa kezmarok.com sa vybrali pravdepodobne k Zelenému plesu. Albert o výprave svojej ženy nič nevedel, no keď sa o nej dozvedel, prišla mu vlastne vhod. Na výlet odišla bez svojho zákonitého manžela, a to sa priečilo prísnym pravidlám vtedajšej mravnosti. Cesta k Beatiným peniazom sa ukázala voľná.

Každopádne platí, že hory si vyberajú obete aj medzi skúsenými turistami a aj vtedy, keď ich sprevádzajú skúsení sprievodcovia. Víkend bol zaťažkávajúcou skúškou aj pre našich horských záchranárov. Voľné dni využilo množstvo ľudí na relax v horách, no niektorým sa budú spájať aj s úrazmi a nevoľnosťami. V sobotu napríklad horskí záchranári zasahovali na Chate pri Zelenom plese, kde si poľská turistka spôsobila úraz kolena. Následne k nim dorazila požiadavka z Bílikovej chaty, tam ošetrili Slováka s rezným poranením predkolenia. A vzápätí zaregistrovali požiadavku z Chaty pod Rysmi, kde si poľská turistka pádom spôsobila tržné poranenie hlavy.

No to ešte stále nebolo všetko. Cez Aplikáciu HZS kontaktovala záchranárov matka 14-ročného chlapca, ktorý si v oblasti Šalviového prameňa spôsobil úraz kolena. Pomoc potrebovala aj turistka pri Jamskom plese, mala tržné poranenie hlavy a udávala aj nevoľnosť. V Hoteli Popradské pleso servis záchranárov využil aj turista s úrazom členka. Ich pomoc potreboval aj 64-ročný Slovák na parkovisku pod Bielou púťou v Nízkych Tatrách, ku ktorému ich privolali pre poranenie hlavy a nevoľnosť. Vážny kolaps museli horskí záchranári riešiť aj v piatok nad Žabími plesami. Turistku letecky transportovali do nemocnice (Ilustračné foto: HZS). Podrobnosti o zásahoch uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby.

Najlepšie je na okruh nastúpiť v Liptovskom Mikuláši. Mesto je východiskom pre mnoho turistických trás i cyklochodníkov, dostanete sa do neho autom, vlakom i autobusom a ako odmenu si po športovom výkone môžete naplánovať osvieženie v Tatralandii či blízkej Bešeňovej. V okolí Liptovskej Mary nie je núdza o možnosti občerstvenia v reštauráciách, rázovitých kolibách alebo bufetoch. Ešte stále je sezóna, radi vás privítajú. A ak ide o ubytovanie, ponúka sa i v súkromí.

Liptovská Mara je pre Liptákov ikonou. A tak sa k nej aj správajú. Návštevníkom sa najnovšie ponúka aj nová tematická cyklotrasa Po stopách zaplavených obcí. Okrem športového zážitku sa cyklisti môžu na 14 km dlhej trase dozvedieť čo-to o histórii nádrže, ktorú domáci vnímajú ako jednu z dominánt regiónu. Pod množstvom vody ukrýva 13 obcí a 10 tabúľ trasy ukazuje fakty o nich. Iba jednu z nich – Liptovskú Sielnicu – sa podarilo nanovo po boji s úradmi vybudovať.

No je tu aj iná pozvánka. Začať trasu 007 už v Kvačanoch na Liptove, pokračovať cez Žiarsku dolinu do Podbanského. Svoj pôvodný plán si ale predĺžite o zhruba 35 kilometrov po asfalte, spevnenej ceste a lesnej ceste, je zaradená k MTB trasám. Prepája Oravskú cyklomagistrálu s dolinami v Západných Tatrách a začína sa v Kvačanoch na križovatke s touto magistrálou. Prejdete Liptovské Matiašovce, odkiaľ začína cesta stúpať nad obce Horného Liptova. Budete mať z nej krásne výhľady na Liptov i tatranské štíty. Prejdete Bobroveckou Vápenicou, lokalitou Tokariny a vstúpite do Jaloveckej doliny a popod Tatry sa dostanete k ústiu Žiarskej doliny odkiaľ treba pokračovať do Podbanského.

Táto časť Podtatranskej cyklomagistrály je veľmi ťažká, prejazd trvá asi štyri hodiny, prekonáte 793 m stúpania a asi 1 100 m klesania. Parkovať môžete v Kvačanoch. Liptovské osady po trase vám ponúknu občerstvenie, ubytovať sa môžete v menších hoteloch či penziónoch. Spomíname to preto, lebo je tu aj možnosť rozdeliť si zdolanie Podtatranskej magistrály na dva dni. Z Podbanského či rovno zo Žiarskej doliny, ak máte so sebou menej zdatnú cyklospoločnosť, sa napríklad vrátiť a pridať si v Kvačanoch prehliadku Oblazov.  

Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Ak toto slovenské príslovie prispôsobíme realite, aj hory sú mnohokrát synonymom nešťastia – z neopatrnosti, nepredvídavosti, smoly, zhluku náhod… No dá sa tomu predchádzať. Na chodníkoch sa síce aktuálne pohybuje veľa turistov, no kto sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodne vyraziť na túru, mal by o svojich plánoch informovať rodinu či priateľov. Toto odporúčajú horskí záchranári, lebo v prípade akejkoľvek nehody, či zranenia sa dajú ľudia, ktorí sú z rôznych dôvodov na túrach osamotení, ľahšie dohľadať.

Odporúča sa to vždy, ale hlavne v prípade, že sa turista bude pohybovať terénom, v ktorom chýba pokrytie mobilnými operátormi. Vtedy je vhodné blízkym vopred oznámiť aj predpokladaný návrat z túry. „Svojím zodpovedným konaním tak dokáže turista predísť zbytočnému zásahu horských záchranárov,“ uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby.

Upozorňuje pritom, že pátranie po nezvestnom turistovi, ktorý len pozabudne rodine oznámiť, že je v bezpečí, stojí záchranárov čas, ktorý môže byť potrebný pri poskytovaní pomoci inému človeku v núdzi.

Preto horskí záchranári neodporúčajú relax v prírode bez spoločníka. A to nielen vo vysokohorskom teréne, ale aj v prípade menej náročných túr. Dvojica je pre nich ten najmenší kolektív, ktorý má vykročiť na túru. „V prípade poranenia je jednoduchšie privolať pomoc. Ak ide o niekoľkodňový prechod, je vhodné informovať o svojich plánoch, predpokladaných miestach nocľahu o to zodpovednejšie,“ dodáva stránka.

Ryžovanie neskôr ustúpilo banskej ťažbe. V polovici 19. storočia bola Magurka považovaná za najväčšie nálezisko antimónu v Európe. V roku 1920 dosahovala celková dĺžka štôlní takmer 13 km, najdlhšou boli Kilian a Adolf, Leopold a Russegger. V roku 1912 bol v osade dostavaný neogotický kostolík Ružencovej Panny Márie, pôvodne zasvätený  sv. Klementovi, patrónovi baníkov. V jeho veži sa zachoval veľký rapkáč, ktorý zvolával baníkov zo širokého okolia do práce. A ešte jedna rarita – vyše 7 kg vážiaca hruda zlata, ktorá sa tu našla v roku 1917, je v múzeu v Budapešti.

 Niekoľko storočí trvajúcu ťažbu v roku 1923 uzavreli. Dôvodom bola nerentabilnosť . No v okolí osady nájdeme ešte aj dnes dôkazy po nej. Nad osadou je zrúcanina bašovne, v ktorej sa premývala ruda, a tiež potok, ktorý ale netečie zhora nadol, ale po vrstevnici kopca. Ak budete viac hľadať, možno natrafíte na haldu bane Kilián, alebo aj viaceré zvyšky rozličných stredovekých stavieb zo zlatého veku baníckej Magurky. Zaraďte medzi ne aj chatu Magurka, ktorá stojí na základoch bývalého banského administratívneho domu a jej vek sa po rôznych prestavbách odhaduje na viac ako 200 rokov. Aj ponuka tamojších jedál je tradičná – také makové šúľance alebo strapačky, to už hej!

V tomto trende pokračujú aj dnes. Za ostatné polstoročie prešli viacerými rekonštrukciami, jedna z najrozsiahlejších sa uskutočnila začiatkom tretieho milénia a v roku 2008 boli Tatranské kúpele Lučivná znovu otvorené.

Dobre, že sa ich podarilo zachovať. Majú neobyčajne dobrú klímu. Čistý vzduch a dostatok slnečných dní znásobujú účinky horskej klímy. Spolu s liečebnými procedúrami a terapeutickými technikami  a za pomoci špecialistov z oblasti fyziatrie, balneológie, liečebnej rehabilitácie, pediatrie, infektológie, otorinolaryngológie a internej medicíny sú veľmi dobrým miestom pre liečbu detí s netuberkulóznymi chorobami dýchacích ciest.

Zopakujme si, že liečba v Lučivnej je určená pre detských pacientov s opakovanými zápalmi horných dýchacích ciest, alergickými nádchami, opakovanými zápalmi priedušiek, zápalmi pľúc, prieduškovou astmou a podobne. Novinkou od roku 2020 je liečba netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest po dovŕšení 18 roku veku pacientov, ale aj choroby porúch látkovej výmeny a ťažká obezita pred 18 rokov veku pacientov.

Rovnaké riziko sa spája s odpadom. „Ak si niečo ľudia do hory donesú, mali by to z nej aj odniesť. A najmä nenechávať po sebe zvyšky jedla, či obaly z neho,“ pripomína zoologička. „Nám sa nemusí nič stať, ale zvieratá lákajú pachy z odpadkov a odhodených zvyškov jedla. Neraz skonzumujú igelity, plastové obaly, ktoré im môžu poškodiť zdravie. Nehovoriac  o tom, že ten, kto príde na miesto našej desiaty po nás, si môže odniesť nepríjemný zážitok zo stretu so šelmou, ktorú tam prilákala vôňa jedla.“

Ak kráčame mimo vyznačených trás, alebo aj veľmi skoro ráno či neskoro večer, je pravdepodobnosť, že pretneme cestu zvieraťu, ktoré si hľadá potravu, veľmi vysoká. Obzvlášť je to nebezpečné v čase, keď sú s mláďatami, alebo naďabíme na ich obydlia.

„Nielen medvedica, aj diviačica vie byť veľmi rýchla, keby sme v húštine ohrozovali jej mláďatá, obzerali si ich či chytali do rúk. Stačí jej pár sekúnd po zakvičaní prasiatka a je pri nás,“ naznačuje nebezpečenstvo M. Apfelová s tým, že v takomto prípade k útoku naozaj nie je ďaleko a treba mu predchádzať a ustúpiť, kým to je možné.