Lavína v Priečnom sedle.

Turisti si lavínu v Priečnom sedle uvoľnili pravdepodobne sami

by Články

Zimná sezóna na horách sa teraz iba začína a Slovensko už zaznamenalo druhú tragickú lavínovú nehodu. V Priečnom sedle zahynuli dvaja turisti, lavínu si pravdepodobne uvoľnili sami.

 Foto: Marián Gajdoš

Druhá tragická lavínová nehoda tejto sezóny sa stala v sobotu 10. decembra. Jej obeťami boli dvaja vysokohorskí turisti, ktorí sa vydali na túru cez Priečne sedlo. Na Téryho chate sa zmienili o svojich plánoch a mienili ich uskutočniť aj napriek tomu, že nedisponovali lavínovou výbavou. Hoci ich pracovníci na chate varovali pred zlými poveternostnými podmienkami, turistov od ich úmyslu neodradili. Počas výstupu do Priečneho sedla pravdepodobne uvoľnili lavínu, z ktorej sa im nepodarilo dostať. Štatistika lavínových obetí sa tak už zvýšila na štyri, čo je za minulé roky bilancia obetí za celú zimnú sezónu.

Takto o udalosti informuje na svojej webovej stránke Stredisko lavínovej prevencie. Podľa nej Horská záchranná služba (HZS) ihneď po informovaní o nezvestných osobách rozbehla pátraciu a záchrannú akciu. Pod Priečne sedlo prišli pracovník chaty, dobrovoľný záchranár HZS spolu s kolegom. Lavínu sa snažili prepátrať vizuálne i lavínovým prístrojom. No keďže zavalení turisti nemali lavínovú výbavu, veľa šancí objaviť ich nebolo.

Ako ďalej spomínaná stránka uvádza, na miesto prišli aj horskí záchranári zo Starého Smokovca a dvaja psovodi s lavínovými psami. Takmer okamžite po príchode na lavínisko jeden zo psov označil miesto zasypania turistov. Lavína sa im stala osudnou, neprežili. V tom čase oblasť Vysokých Tatier zasiahol ďalší frontálny systém, záchranná akcia prebiehala za náročných poveternostných podmienok.

Turistov zabila dosková lavína vytvorená vetrom z ubitého snehu s typickým čiarovým odtrhom. Jej dĺžka dosiahla 250 m. Momentálne je vo Vysokých Tatrách vyhlásený druhý stupeň lavínového nebezpečenstva, Stredisko lavínovej prevencie opäť upozorňuje na opatrnosť a potrebnú výbavu pri túrach.  Odporúča všetkým, ktorí chcú navštíviť naše veľhory, aby sa pred túrami oboznámili aj s hlavnými lavínovými problémami a najnebezpečnejšími svahmi. Všetky informácie sú dostupné už večer vopred s dennou periodicitou na webe laviny.sk. A boli aj pred tragickou sobotou.

Stredisko lavínovej prevencie uvádza, že na spomínanú sobotu bol vyhlásený druhý stupeň lavínového nebezpečenstva, a to na svahoch nad 1600 m n. m. Preventisti zdôrazňovali, že hlavným lavínovým problémom bol nový sneh a vetrom previevaný sneh a zvýraznili aj nebezpečné svahy, hlavne na strmých hrozilo uvoľňovanie lavín. Svah Priečneho sedla k takým patrí. Lavínu mohlo vyprovokovať veľké zaťaženie spôsobené výstupom turistov bez rozostupov či pád jedného z nich. Tragický dôsledok udalostí v Priečnom sedle zavŕšila aj absencia základnej lavínovej výbavy, čo sťažilo hľadanie turistov.

Aj preto Stredisko lavínovej prevencie varuje pred podcenením bezpečného pohybu v horskom teréne, keďže v horstvách Slovenska je momentálne veľmi silný vietor a lavínová situácia sa nebude zlepšovať. Apeluje na poučenie z tejto tragédie, aby návštevníci hôr sa mohli po relaxe v nich vrátiť v poriadku domov.  

Vysoké Tatry - lavína.

Tragédia na Kubínskej holi urýchlila vznik Strediska lavínovej prevencie

by Články
Keď 16. januára 1968 spadla na Kubínskej holi lavína a zasypala 53 českých študentov, bol to zlom v rozhodnutí  vybudovať na Slovensku špecializované pracovisko na problematiku lavín. Vzniklo Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej. Dali ho do užívania v novembri 1972 – pred polstoročím.

Foto: Maroš Matúš Pivarček

Jubilujúce Stredisko lavínovej prevencie má za sebou dlhý príbeh. Písal sa viac desaťročí a už pred kubínskou tragédiou mal jeho vznik svoje opodstatnenie. Ako uvádza stránka Ministerstva vnútra SR, ktoré je jeho zriaďovateľom, problematikou lavín v našich horách sa ako prví začali zaoberať lesníci v roku 1924. V tom období lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre zničila časť horskej osady Rybô a zabila 18 jej obyvateľov.

Po druhej najväčšej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na južných svahoch Nízkych Tatier si pozorovanie vývoja vzniku lavín osvojili viaceré skupiny odborníkov. Na Chopku – pri meteorologickej stanici SHMÚ – vznikla prvá lavínová pozorovacia stanica. Pracovala pod vedením Dušana Holého. Vo Vysokých Tatrách sa lavínami zaoberala Výskumná stanica TANAP-u pod vedením Ladislava Kňazovického a Miliča Blahouta.

Spomenúť treba tiež, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa začínali systematickejšie vykonávať aj profily snehovej prikrývky. Tejto činnosti sa venovali zamestnanci Horskej služby a TANAP-u v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. V Nízkych Tatrách túto prácu vykonávali v Jasnej, v rokoch 1964 až 1968 to bol Karol Špánik a v rokoch 1968 až 1972 Ladislav Milan, Pavol Hvorka a Štefan Hošala.

Stredisko lavínovej prevencie, ktoré je súčasťou Horskej záchrannej služby, vykonáva množstvo činností. Denne zbiera správy a vyhodnocuje lavínovú situáciu podľa medzinárodných pravidiel a odbornú i laickú verejnosť pravidelne informuje o výskyte snehovej pokrývky, výstrahách a hroziacom lavínovom nebezpečenstve. Tragickým udalostiam na horách predchádza aj preventívnymi opatreniami, ako je napríklad odstrel lavín pomocou stacionárnych a mobilných systémov.

Návštevníci hôr nájdu informácie o lavínovom nebezpečenstve jednak na stránke Horskej záchrannej služby, ale môžu ich získať aj cez rôzne aplikácie vo svojom mobilnom telefóne. Je pochopiteľné, že najviac ich zaujímajú teraz, keď hory pokryla súvislá snehová prikrývka a vývoj počasia môže vyprovokovať nebezpečenstvo lavín. Preto je práca horských záchranárov, lavínových špecialistov, kynológov a ich dobrovoľných kolegov či operátorov, ktorých činnosť zastrešuje Stredisko lavínovej prevencie, nenahraditeľná.

Dnes má Stredisko lavínovej prevencie na Slovensku osem oblastných stredísk a denne posudzuje a vydáva správy o lavínovej situácii vo Vysokých, Nízkych, Západných Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji, ale aj v ostatných pohoriach ako sú Stredné Beskydy, Lúčanská Malá Fatra, Poloniny, Kysucké Beskydy a Kremnické vrchy.  V medzinárodnom meradle spolupracuje na úrovni lavínových komisií ICAR s Poľskom, Nemeckom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Talianskom, Slovinskom, Nórskom, USA a Kanadou.

 

Prechádzka zimnými Tatrami.

Tip na zimnú túru – Veľké Biele pleso

by ČlánkyVeľké Biele pleso

Aj keď v Tatrách už vládne typické zimné počasie so snehovou prikrývkou, vysokohorské chodníky sú uzavreté, stále je tu veľa možností, kam sa vybrať na túru. Tipom na nadchádzajúci víkend môže byť aj Veľké Biele pleso, ktoré možno nie je až také známe ako iné tatranské horské jazerá, ale určite stojí za pozornosť.

Ak vyrazíte napríklad k Zelenému plesu alebo k Chate Plesnivec, môžete si cestu trochu predĺžiť práve sem. Veľké Biele pleso sa nachádza v Belianskych Tatrách, východnej časti Vysokých Tatier. Trasa z Tatranskej kotliny do Bielej vody je dlhá 19 kilometrov s prevýšením 981 výškových metrov. Zvládnuť by ste ju mali asi za 8 hodín, preto je potrebné vyraziť skoro ráno. V tomto období sa stmieva veľmi skoro.

Foto: Maroš Matúš Pivarček

Začíname v osade Tatranská kotlina. Pri horárni je odbočka na stúpajúcu poľnú cestu. Dá sa ísť po modrej aj červenej turistickej značke. Od rázcestia nad Šumivým prameňom už len po zelenej. Prejdeme dolinou Siedmych prameňov, ktorú označujú aj za „záhradu Tatier“, ale kochanie sa bohatým rastlinstvom si musíme nechať na leto. Na Chate Plesnivec dobre padne malý oddych a občerstvenie, potom si z protiľahlého svahu vychutnajte výhľad na skalné galérie v doline.

Postupne sa priblížime k hornej hranici lesa, kde sa otvárajú ďalšie nádherné výhľady na skalné scenérie. Z Rakúskej poľany prejdeme na Predné Meďodoly a cez kosodrevinu k Veľkému Bielemu plesu. Späť sa ideme po modrej značke do doliny Kežmarskej Bielej vody, potom po rázcestie pod Šalviovým prameňom. Tu sa prechádza na žltú značku, ktorá nás dovedie do Bielej vody, to je cieľová stanica. Túra sa dá ukončiť aj v Tatranských Matliaroch alebo Tatranskej Lomnici.

Aj keď má pleso v názve slovo Veľké, nepatrí k najväčším tatranským jazerám. Dlhé je 195 metrov, široké 70 metrov a hlboké nie je ani jeden meter. Nachádza sa nad Chatou pri Zelenom plese v doline Bielych plies. Posedieť sa tu dá v drevenom altánku alebo na niekoľkých lavičkách. Počas pekného počasia sa od jeho hladiny odrážajú okolité tatranské štíty. Vidieť môžete Jahňací štít či Beliansku kopu. Zaujímavosťou z minulosti je, že okolo tohto plesa viedla pašerácka cesta, ktorou sa pašovali tovary z Poľska do Uhorska.

Okrem toho, že je počas zimnej turistiky dôležité si so sebou vziať poriadnu výstroj, nezabudnite ani na teplé oblečenie a pevnú obuv! Správne vrstvenie je pri zimnej turistike veľmi dôležité. Ako na to?

  • Základná termo vrstva (termo prádlo)
  • Stredná aktívna vrstva (mikina alebo syntetická bunda)
  • Vrchná zatepľovacia vrstva (najlepšie páperová bunda)
  • Vrchná membranová vrstva (membránová bunda)
  • Čiapka, čelenka, šatka, rukavice
  • Ponožky

A na čo nezabudnúť? No predsa na poriadne kvalitnú a pevnú obuv, ktorá už neraz pomohla a zachránila situáciu! My odporúčame slovenskú značku BOSP – www.bosp.sk a konkrétne URAL PRO GRIZZLY, ktoré môžete využívať celoročne!

 

Aké sú ich výhody?

  • useň: prírodná voskovaná nubuková hrúbky 2,6 mm. Vysoké hodnoty paropriepustnosti, hydrofóbne vlastnosti
  • podšívka: s membránou GORE-TEX Performance kombinovaná s koženým golierikom a jazykom
  • stielka: vymeniteľná s pamäťovou penou, s výbornou nasiakavosťou a vysýchavosťou, antibakteriálna, anatomická
  • podošva: VIBRAM so zmesou MEGAGRIP a dvojhustotnou PU medzipodošvou
  • ochrana: masívna gumená obruba po celom obvode topánky
Vianoce v Poprade.

Advent v Tatrách – Slávnostné podujatia vdychujú vianočnú náladu

by Články

Vianoce sú pre väčšinu z nás veľkolepá záležitosť. Okrem duchovného rázu zdôrazňujú aj podstatu radosti a vytvárania spoločných zážitkov. V tomto období vrcholia rôzne zábavné aktivity, ako nakupovanie, užívanie si dobrého jedla v dobrej spoločnosti, prechádzanie sa pomedzi vysvietené stánky s voňavým punčom, či stretnutia na kultúrnych podujatiach.

Foto: Martina Lepe

V decembri je v Tatrách kalendár s programom obzvlášť pestrý. Aj tento rok sa je na čo tešiť. Sviatočne naladeného ducha v nás zasadí detská radosť po príchode vyobliekaného Mikuláša, či slávnostné rozsvietenie vianočného stromčeka. Užiť si môžeme aj hudobné koncerty a divadelné predstavenia, alebo zaujímavé workshopy. Ľahko zabudneme aj na to, že nám je zima, keď nás zahrieva smiech a pocit spokojnosti.

Tí, ktorí si nevedia predstaviť advent bez tradičného vianočného jarmoku, môžu navštíviť stánky v Poprade na námestí sv. Egídia. Okrem krásnej výzdoby sa na jarmoku môžete pokochať ľudovo-umeleckou výrobou od remeselníkov, ktorá bude okrem iného prezentovaná. Na tomto námestí sa tiež počas štyroch adventných týždňov odohrávajú koncerty na veži kostola, a to každú nedeľu o 19:00.

Čo týka atrakcií, ktoré možno navštíviť len v zime, na Hrebienku je opäť otvorený ikonický Tatranský ľadový dóm, ktorý sa oplatí vidieť aspoň raz. Tohtoročná výstava je inšpirovaná Bazilikou Božieho hrobu v Jeruzaleme. Toto jedinečné umelecké dielo, do ktorého môžete vstúpiť, vám zaručene spôsobí zimomriavky.

 

Sám na horách alebo sólo turistika.

Sólo turistika ako skvelý spôsob meditácie

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Pobyt v prírode osamote a v tichu môže byť ideálne stráveným voľným časom. Napriek tomu, že sme sociálne tvory a radi zdieľame zážitky s inými, v niektorých situáciách si želáme okúsiť svet sami.

I keď je tento spôsob úniku pred hektickým každodenným životom pre mnohých bežná súčasť života, pre iných môže byť výzvou. Nie každý má rád samotu, prípadne ju jednoducho považuje za nudu. Avšak, budete prekvapení, že ústranie vie byť v určitej miere liečivé. Rozjímanie v horskom prostredí nielenže upokojuje myseľ, ale pomáha nám zbaviť sa aj určitého strachu. Prekonáme mylné presvedčenia o sebe aj o svete, ktoré nás len obmedzujú, a to prichádza so zistením, že život si dokážeme užívať aj bez spoločnosti.

Odporučiť môžeme aj vodopád Skok alebo Vodopády Studeného potoka

Dokonca nás to ušetrí od vyčerpávajúceho procesu organizovania, ktorý spravidla nastane pred výletom so skupinou. Spomeňte si na všetky tie plány, ktoré záviseli od toho, či má druhá strana čas alebo chuť niekam s vami ísť. Bohužiaľ, stáva sa aj to, že prispôsobovanie sa niekoho tempu a fyzickej kondícii uberie na vašom zážitku.

Z miest, ktoré si môžeme dovoliť prebádať aj na vlastnú päsť, je skutočne veľa. Odporúčame pohodlnejší terén s lesnými a kamennými chodníkmi, ktorý je jasne a prehľadne označený. Dobrý tip na nenáročný výstup je napríklad Predné Solisko alebo aj Skalnaté pleso, z ktorých máme panoramatický výhľad na širokú krajinu. 

Je dôležité, aby ste mysleli aj na riziká, ktoré môžu pri sólo turistike nastať. Často, žiaľ, počúvame a čítame o prípadoch, kedy musela úradovať horská záchranná služba, pretože ľudia podcenili bezpečnosť. V prípade, že sme sami, nemali by sme presahovať vlastné limity a radšej zvolili istejšiu a kratšiu trasu. Hlavne v zimnom období. Dôležité je dobre sa pripraviť a predovšetkým, vždy treba niekomu povedať, kam idete.

Nesmieme zabudnúť, že v prírode by sme mali byť vždy v strehu, preto nenoste slúchadlá, aby ste počuli okolie.

Skontrolujte predpoveď počasia vždy predtým, než si naplánujete výlet a podľa toho sa poctivo vystrojte. Horské počasie sa vyznačuje tým, že býva premenlivé a hlavne rôznorodé podľa nadmorskej výšky, a teda je dobré sledovať, aké sú aktuálne podmienky pre turistiku.

Autor titulnej fotografie: Tomáš Hugy Hudec

Turistika v zime nemusí byť nuda. Máme pred sebou jedno z najkrajších období v roku.

Zimná turistika v Tatrách. Čo na seba?

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Už viac ako tri týždne sú tatranské vysokohorské chodníky uzavreté, stále však máte množstvo možností, kam sa vybrať na výlet či túru. Obľúbenými sú hlavne cesty k vysokohorským chatám. Všetky, okrem Chaty pod Rysmi, sú otvorené celoročne, teda aj v zimnom období. K dispozícii je približne 20 kilometrov značených turistických chodníkov vo vyšších polohách, prístupných aj počas zimnej uzávery.

Foto: Martina Lepe

Rozdiel medzi zimnou a letnou turistikou

Dôležité je nezabúdať na rozdiely medzi letnou a zimnou turistikou. Mnohí považujú zimné hory za krajšie ako letné, ale je to vec názoru a skúseností. Tí, ktorí nevydržia doma, vedia, že okrem zimných zážitkov si môžu posilniť imunitu, odreagovať sa od každodenného stresu či zlepšiť kondíciu. Po pár hodinách chôdze budete mať pocit, akoby ste mali za sebou náročný kondičný tréning.

Nevyhnutnosťou je však zimné oblečenie a obuv. Už v tomto čase je vo Vysokých Tatrách väčšina terénu pod snehom. Absolútnym základom sú správne turistické topánky. V zime to platí dvojnásobne. Ich výber by sme nemali podceňovať. Nohy by mali byť v teple a suchu, obuv by teda mala byť zateplená a vode odolná. Zároveň by nemala byť veľmi ťažká, aby sme neboli veľmi skoro unavení. Je to o skúšaní, do topánok by sa nám mala vojsť hrubá ponožka, ale nemali by byť veľmi veľké, aby sa nám dobre kráčalo.

Odporúčanie od nás

Naša redakcia odporúča turistické topánky od slovenského výrobcu BOSP. Ak hľadáte obuv, ktorá vás nesklame v žiadnom počasí, tak si prezrite stránku www.bosp.sk

Čo sa týka turistického oblečenia, známe pravidlo hovorí, že je lepšie mať na sebe viac vrstiev. Základom je bielizeň – tričko alebo tielko, spodné nohavice a kvalitné ponožky. Mali by byť priliehavé, odvádzať vlhkosť, aby bolo telo v suchu. Čo sa týka materiálu, mal by to byť polyester, polyamid alebo merino. Mikina by mala byť flísová, aby udržiavala teplo a zároveň odvádzala vlhkosť zo spodnej vrstvy. Na vrch patrí vetrovka s membránou a vode odolnou vrstvou. V prípade potreby je možné niektorú z vrstiev vyzliecť. So sebou treba mať aj náhradné kusy oblečenia, hlavne z tej najspodnejšej vrstvy.

Nemenej dôležité je sledovať predpoveď počasia, ale aj snehovú situáciu a výstrahy, hlavne týkajúce sa lavínového nebezpečenstva. V zime sa vždy snažte reálne zhodnotiť situáciu, nepreceňovať vlastné schopnosti, a ak treba, kedykoľvek sa radšej vrátiť.