V Demänovskej ľadovej jaskyni ľad nenájdete

Demänovská ľadová jaskyňa možno zmení názov

Demänovská ľadová jaskyňa už nie je to, čo bývala. Zmena klímy spôsobila, že v nej rapídne ubúdal ľad. Dnes sa už nevyskytuje ani v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. Opäť sa začína skloňovať zmena jej názvu.

No prehliadka Demänovskej ľadovej jaskyne môže aj tak byť zážitkom. Kým sa ale na cestu vyberiete, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť teraz, aby vás realita nesklamala.

Má byť tak ako každý rok sprístupnená od 15. mája a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila.

Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba. Na obdiv aj tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary.

Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupne Celzia.

Aj napriek absencii ľadu prehliadka jaskyne stojí za to
Aj napriek absencii ľadu prehliadka jaskyne stojí za to. Autor fotografie: Grzegorz Gozdek

Správca jaskyne Michal Lopčiansky si pre TV Markíza nostalgicky vzdychol, že boli roky, keď museli pred začiatkom sezóny presekávať v ľade chodník, aby sa návštevníci pohodlne dostali do jej interiéru. To teraz nehrozí, lebo úbytok ľadu, s akým bojujú nakoniec všetky ľadové jaskyne vo svete, ich tejto povinnosti zbavil. Je to dôsledok slabých zím za ostatných 10 rokov, keď úbytky ľadu v lete boli vždy vyššie ako jeho prírastky v zime.

Teraz je úplne preč, čo zmenilo jaskyňu tak výrazne, že sa začínajú objavovať aj úvahy o jej premenovaní a návrate k starému názvu – Čierna. No pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. No treba k tomu chladné dlhotrvajúce zimy, aby sa jaskyňa dôkladne prechladila.

Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom v Jasnej. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty. Tí, ktorí prehliadku absolvovali v minulých rokoch,  tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. Teraz zážitok umocňuje aj nové osvetlenie. Inštalovali ho v časti jaskyne, kde ani predtým ľad nebol a osvetľuje nádherné sintrové časti vnútorných priestorov.

Autor titulnej fotografie: Grzegorz Gozdek

Zoologička TANAP-u Erika Feriancová

Prečo psy na tatranské chodníky nepatria?

Prečo musia mať tatranské zvieratá svojich „obhajcov“? A prečo nie sú psy vítanými spoločníkmi návštevníkov v Tatranskom národnom parku? Prečo sa nemáme čudovať, ak nám v tatranskej osade prebehne cez cestu vysoká zver a cez plot nakukne medveď? Aj o tom hovoríme so zoologičkou Správy Tatranského národného parku Erikou Feriancovou.

Správa Tatranského národného parku (TANAP) má vo svojej štruktúre aj profesiu zoológa? Prečo je dôležitá?

Pretože v TANAP-e, našom najstaršom národnom parku, žijú živočíchy, ktoré potrebujú svojho „obhajcu“. Zvieratá nevedia hovoriť, nevedia sa v ľudskom svete brániť. Preto potrebujú človeka-zoológa, ktorý bude obhajovať ich právo na existenciu, chrániť ich a tým im pomôže prežiť.

Čo je v pracovnej náplni zoológa TANAP-u?

Nie je toho málo. Základom našej práce by mal byť predovšetkým monitoring zvierat. To preto, aby sme mali prehľad o tom, aké druhy zvierat a v akých počtoch máme na území parku, aké majú potreby a aktuálnym požiadavkám prispôsobiť aj ich ochranu. Monitoring je dôležitý. Pomáha nám sledovať stavy zvierat a napríklad pri znižovaní ich počtov urobiť príslušné opatrenia. Súčasťou našej práce je aj analyzovať zo vzoriek trusu či tkanív uhynutých zvierat nielen ich zdravotný stav, ale predovšetkým DNA, parazity, choroby… To je práca v teréne. Nesmieme však zabúdať aj na administratívu, takže v kancelárii strávime nemálo času.

Pri Popradskom plese
Pri Popradskom plese. Autor fotografie: Marián Baumax

A podľa toho nastavovať parametre ochrany? Napríklad návštevný poriadok?

Áno. Na základe poznatkov z praxe vieme odzrkadliť potreby živočíchov v návštevnom poriadku alebo v legislatíve. A to je jeden z najdôležitejších spôsobov, ako zvieratá v parku ochrániť tak, aby prežili a nevyhynuli. Ale musí sa dodržiavať.

Návštevníci TANAP-u ho ale vnímajú div nie ako úradnícky výmysel…

Návštevný poriadok je vyhláška. Nevznikol preto, aby sme turistov obmedzovali a robili im napriek. Jeho zmyslom je zachovať živočíchom v parku prirodzené prostredie, v ktorom by sa cítili bezpečne. Musíme nájsť rovnováhu medzi ochranou zvierat a záujmami návštevníkov národného parku. Návštevný poriadok tvoria odborníci, ktorí životu vo voľnej prírode rozumejú, vedia, čo robia, a preto by mal byť prirodzeným návodom pre návštevníkov ako sa na území parku správať. Musíme si uvedomiť, že zvieratá sú tu doma a my sme v ich prostredí len návštevníkmi. Preto by sme mali rešpektovať ich potreby a požiadavky. A presne na to slúži návštevný poriadok.

Hlavným poslaním Tatranského národného parku je chrániť územie s našim najvýznamnejším prírodným dedičstvom. O ktoré zvieratá by sme sa mali starať najviac?

V TANAP-e žijú endemity, ktoré sa nikde inde vo svete nevyskytujú. Áno, máte pravdu, sú to naše národné poklady a je v záujme nielen Slovenska starať sa o to, aby sa zachovali. Spomeniem kamzíka vrchovského tatranského, svišťa vrchovského tatranského, či hraboša snežného tatranského. Ale okrem endemitov je tu pestrá škála iných vzácnych živočíchov. Napríklad žiabronôžka severská. Je to kôrovec, ktorý žije na Slovensku iba v jednom jedinom plese vo Vysokých Tatrách.

Rys na tatranských chodníkoch
Rys na tatranských chodníkoch. Autor fotografie: Roman Gregorec

A okrem nich?

Spomeniem hoci vlka dravého, medveďa hnedého, rysa ostrovida, hlucháňa hôrneho či tetrova hoľniaka, alebo z dravých vtákov orla skalného, orla krikľavého, sokola sťahovavého, sokola lastovičiara, bociana čierneho, tesára čierneho, ďubníka trojprstého, či sovy kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, ale aj vzácne druhy plazov, obojživelníkov, motýľov a chrobákov. A to zďaleka nie je všetko. Náplňou práce zoológov TANAP-u je okrem iného neustále pripomínať ich význam nielen pre prírodu parku, ale aj pre spoločnosť a vedu.

Na akom veľkom území pôsobia zoológovia TANAP-u?

Je to asi stotisíc hektárov v piatich okresoch. Do našej starostlivosti nepatrí iba územie národného parku, ale aj maloplošné chránené územia vo voľnej krajine v podtatranskej oblasti. Spravujeme aj voľnú krajinu od Kraľovian na západe až po Lendak na východe, od poľských hraníc na severe až po Poprad-Kvetnicu na juhu. Základom štatútu ich ochrany sú práve vzácne živočíchy, ktoré tam žijú. Preto je logické, že máme dohľad aj nad nimi. TANAP má však len dvoch zoológov a je to veľmi málo na starostlivosť o takéto rozsiahle územie.

Vzácny kamzík tatranský vrchovský
Vzácny kamzík tatranský vrchovský. Autor fotografie: Roman Ciblík

A ktorý projekt považujete z hľadiska ochrany zvierat za najvýznamnejší?

Neviem, či najvýznamnejší, ale určite najdôležitejším je monitoring kamzíkov. Spoločné poľsko-slovenské sčítacie kampane kamzíkov sa pravidelne uskutočňujú od roku 1959. Ide o najstarší monitoring prírody, na ktorom sa podieľajú dve krajiny súčasne. Okolo roku 2000 hrozilo kamzíkom takmer vyhynutie. V roku 1999 napočítali na území Tatier 162 kamzíkov. Mierny nárast nastal v roku 2000, ale len na 189 jedincov. Pri poslednom sčítaní kamzíkom na slovenskej a poľskej strane Tatier sme narátali 926 jedincov. Práve dôsledný monitoring pomohol prijať opatrenia na postupné zvyšovanie jeho počtov.

 Je to podľa vás dosť?

Je to uspokojivé. Ako ideálny by sa dal hodnotiť stav nad hranicou tisíc jedincov. No nevieme, čo sa s kamzíkmi bude diať ďalej. Nedokážeme predvídať, čo s populáciou kamzíka urobí meniaca sa klíma a rôzne parazitárne či infekčné ochorenia. A to nehovorím o antropických vplyvoch, čiže celkovom vplyve človeka na toto územie. Preto musíme pristúpiť k prísnejším opatreniam na ich ochranu. Ak by počty kamzíkov klesli na úroveň zo začiatku milénia, bol by to začiatok konca jeho výskytu vo Vysokých Tatrách. Podobné obavy máme aj v súvislosti s výskytom svišťa vrchovského tatranského.

Svišť k Tatrám neodmysliteľne patrí
Svišť k Tatrám neodmysliteľne patrí. Autor fotografie: Jozef Antol

Aké konkrétne?

V tomto roku budeme robiť prvé komplexné sčítanie svišťov, ktoré nám pomôže lepšie nastaviť parametre ich ochrany. Predpokladáme, že ich je menej ako pred desaťročím. Svište sa presúvajú do vyšších nadmorských výšok vplyvom otepľovania, rozširovania sa kosodreviny, čím sa zmenšuje ich životný priestor. A do toho plašenie psami… Ľudia majú totiž pocit, že v skalách treba nechať psov vybehať a pustia ich z vôdzok.

Prečo sú voľne pustené psy nebezpečné?

Psy naháňajú nielen svište a kamzíky, ale v podstate všetko, čo sa hýbe. Často sa to končí zranením, či úhynom zvierat. Preto má zmysel zákaz vodenia psov do citlivého vysokohorského prostredia štvrtého a piateho stupňa ochrany národného parku. Ľudia by si mali uvedomiť, že oni so psom odídu, ale pre zvieratá sú Tatry nielen ich kolískou, ale aj hrobom. Tie nemajú kam odísť.

Zviera, ktoré do Tatier nepatrí.
Zviera, ktoré do Tatier nepatrí. Autor fotografie. ĽK

V ostatnom čase sa veľa hovorí o ochrane hlucháňov…

Hlucháňovi hôrnemu sa venujeme veľmi intenzívne. A nielen my, ale prakticky v celej Európe. V rámci kontinentu sa totiž ich počty znižujú. Snažíme sa nastaviť manažment územia, na ktorom žije tak, aby mu vyhovoval a jeho stavy naďalej neklesali. Už v súčasnosti je na hranici prežitia a hrozí mu vyhynutie. Našou prioritou je uchovať biotop pre hlucháňa, pretože tohto nášho najväčšieho lesného kurovitého vtáka nemôžeme premiestňovať.

Čo to znamená?

Hlucháň si vyberá, kde bude žiť. Je na nás, aby sme mu zachovali vhodné podmienky pre život. Závery nedávneho výskumu DNA hluchánej populácie priniesli zistenia, že tento druh je na tom veľmi zle. Populácie žijú oddelene, vo vnútri prebieha príbuzenské kríženie, čo vedie až k ich degradácii. Ale zvyšovaním počtu jedincov z umelého odchovu hlucháňovi nepomôžeme. Skôr zväčšením výmery vhodných biotopov a obnovením prepojení so susednými populáciami.

Prečo je hlucháň taký dôležitý živočích?

Hlucháňa pre svoje vysoké a špecifické nároky na kvalitu biotopu považujeme za tzv. dáždnikový druh horských lesov. Ochrana biotopu, územia, v ktorom žije, vytvára „ochranný dáždnik“ nad celým radom ďalších vzácnych a ohrozených druhov, ako sú napríklad dutinové hniezdiče, ďatlovité vtáky a podobne. Stav a vývoj jeho populácie je indikátorom stavu kvality ekosystémov, v ktorých sa prirodzene vyskytuje.

Je ochrana prírody v TANAP-e prísnejšia ako v iných národných parkoch vo svete?

Precestovala som národné parky od Austrálie cez Rusko, rôzne štáty Európy a Severnej Ameriky. Základný rozdiel medzi nami a praxou v ostatných parkoch je ten, že u nás nie sú doriešené vlastnícke vzťahy, čo predstavuje náš najväčší problém. A to nás limituje, ak chceme nastaviť manažment ochrany daného územia. V zahraničí nevedia pochopiť, prečo je to tak, lebo u nich platí, že ak ide o národný park, prioritou je ochrana prírody, nie ekonomické a vlastnícke záujmy.

Dovalovo
Dovalovo. Autor fotografie: Vladimír Šterbák

Napriek tomu sa mnohí návštevníci Vysokých Tatier domnievajú, že kritéria ochrany prírody idú nad rámec toho, čo je pre park potrebné. Súhlasíte?

Určite nie. Ale rozumiem návštevníkom parku, pretože každý zákaz sa ich bytostne dotýka. No zároveň som presvedčená o tom, že ich postoj vychádza z laického pohľadu. Nie sú odborníkmi, nevedia, prečo sú kritéria nastavené tak, ako sú a prečo sú dôležité. Aj prehliadka napríklad Bojnického zámku má svoje pravidlá. Nemôžete sa dotýkať vystavených exponátov a zbierok, musíte chodiť len po sprístupnených priestoroch. Prečo by ich nemala mať i návšteva TANAP-u?! Preto je potrebné zákazy neustále vysvetľovať a učiť ľudí pozornejšie a tolerantnejšie vnímať prírodu.

Čo to v praxi znamená?

Turisti nemusia za zážitkami či výhľadom vybočovať z chodníka. Rovnaké sa im naskytnú aj z neho. No nemali by výstup na vysokohorskú chatu či štít alebo prechod dolinou vnímať ako jediný cieľ. Aj cestu samotnú lemujú rôzne pozoruhodnosti. Ja aj z chodníka pomocou ďalekohľadu vidím medvede, kamzíky či svište, nepotrebujem sa za nimi predierať húštinou. Je to riziko. Koniec koncov v Tatrách sa dá veľmi ľahké stratiť. O tom, ako vnímať, chrániť a milovať prírodu by sa mali deti viac učiť už v škole.

Z toho, čo uvádzate, nám vychádza, že v TANAP-e sa pravdepodobne nebude zmierňovať návštevný poriadok…

Z pohľadu zoológie určite nie. Treba si uvedomiť, že Tatry v roku 2023 navštívilo takmer 4 milióny návštevníkov. Je iba otázkou času, či nebudeme stáť pred úvahou regulácie návštevnosti, ako je to napríklad v Benátkach. Mesto spustilo predaj vstupeniek pre jednodňových návštevníkov počas najrušnejších dní medzi 25. aprílom a 14. júlom. Ide o súčasť snahy obmedziť negatívne následky masového turizmu v talianskom meste. Benátky sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a každoročne ich navštívi niekoľko miliónov ľudí. Porovnávať Vysoké Tatry s Benátkami sa môže zdať zavádzajúce. Princíp je však rovnaký; ochrana prírodného, či kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie.

V poslednom čase sa hovorí, že niektoré zvieratá sú vo Vysokých Tatrách premnožené. Je to podľa vás pravda?

Počty zvierat si príroda dokáže regulovať sama. Ak by sa TANAP rozprestieral iba v prírodnom prostredí, zvieratá by sme nevnímali ako obmedzujúci faktor. No na území TANAP-u sú aj historické osady, v ktorých bývajú ľudia, a tým treba vytvoriť primerané podmienky na život a dostačujúcu infraštruktúru. Sú tu aj hotely, ubytovacie zariadenia orientované na cestovný ruch s potrebným zázemím. Je preto prirodzené, že sa zvieratá v blízkosti ľudí objavujú častejšie.

Malý macko
Malý macko. Autor fotografie: Jozef Antol

Je to v poriadku?

Určite áno. Záujmy ľudí by sa mali v tomto prípade podriadiť parku a prírode. Tak ako sa obyvatelia veľkomesta musia prispôsobiť svojmu okoliu, musia to urobiť aj obyvatelia a návštevníci tatranských osád. Zvieratá z Tatier nemajú kam odísť a človek im neustále uberá z územia, v ktorom prirodzene žijú. Ľudia žijúci v národnom parku by sa nemali čudovať, ak im cez osadu či cestu prebehne vysoká zver a cez plot nakukne medveď. Všade na svete v prírodných rezerváciách a parkoch je to tak. Iba u nás sa na tomto území zhusťuje infraštruktúra.

V našom rozhovore ste sa dotkli aj témy psov v národnom parku. Budú sa zmierňovať doterajšie obmedzenia pre ich vstup?

Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia. Kedysi sme ich pohyb neobmedzovali, nebolo ich však v Tatrách toľko. Ale dnes vidíme psov na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov. Potom sú tu psie exkrementy…

Čo je s nimi?

Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Ani by nemuseli. Stačilo by nechať psa doma. Povedzme si pravdu, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredia cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív. Dusík zo psích granúl sa nachádza nielen v psích exkrementoch, ale aj v moči, fosfor najmä v exkrementoch.

A pohľad na množstvo exkrementov popri turistických chodníkoch nemusí byť príjemný ostatným návštevníkom národného parku…

Presne. Odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Nech majiteľ tvrdí čokoľvek, prirodzenou reakciou každého zdravého psa je prenasledovať a loviť zver. Vôdzkou nezabezpečený pes stopuje, vyráža za živočíchom, vyštekáva ho, prípadne na neho zaútočí. Preto obmedzenia.

Povedzte, čo vás na práci zoologičky najviac baví?

Odmala som mala rada zvieratá. Všetko, čo malo krídla, perie, srsť mi bolo blízke. A časom som si čoraz viac začala uvedomovať nevyhnutnosť, že niekto ich musí obhajovať. Hovoriť za ne. Musíme rešpektovať kolobeh v prírode, ale zároveň je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby živočíchy vplyvom rôznych činností človeka nehynuli.

Toto vás motivovalo aj pri výbere povolania?

Určite. Preto som sa rozhodla pre štúdium prírodných vied, zamerala som sa na zoológiu a snažila som sa neustále, či som už pracovala doma alebo v zahraničí, naučiť sa o zvieratách čo najviac.

Zoologička TANAP-u Erika Feriancová
Zoologička TANAP-u Erika Feriancová. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Aký je váš bežný pracovný deň?

Každý je iný. Hoci by som rada uprednostnila prácu v teréne, pravda je taká, že veľa času presedím v kancelárii pri vypracovávaní rôznych stanovísk. Ide o vyjadrenia k úhynom živočíchov – na cestách, elektrických vedeniach, železniciach a podobne. Keďže sme v národnom parku, musíme o uhynutých zvieratách získať čo najviac informácií a zabezpečiť, aby sa takéto prípady neopakovali. Rokujeme s distribučnými spoločnosťami či správcami komunikácii, aby urobili príslušné opatrenia na predchádzanie úhynov. Vyjadrujeme sa tiež k rôznym chráneným druhom zvierat, k ich manažmentu, poskytujeme stanoviská k zásahom do bobrích hrádzí, ku škodám na hospodárskych zvieratách, venujeme sa najrôznejším projektom starostlivosti o chránené druhy, pripravujeme správy pre Európsku komisiu k monitoringom. A je toho ešte viac.

Pestrá práca…

Áno, to je. Ale najradšej som v teréne. Tam môžem využiť to, čo som sa naučila doma aj v zahraničí. Napríklad v Severnom Írsku na veterinárnej klinike. Získala som tam veľa užitočných poznatkov i prax v ošetrovaní živočíchov. Je dôležité vedieť, ako manipulovať a chrániť samu seba, pretože pazúry a zuby zvierat dokážu veľmi ublížiť. Už viac ako pätnásť rokov sa venujem aktivitám v orliarskej skupine a táto vášeň ma drží dodnes. V našej práci je dôležité nielen ovládať teóriu, ale oveľa dôležitejšie je naučiť sa správne vnímať prírodu.

A to by ste odporúčali aj záujemcom o prácu zoológa?

V TANAP-e pracujem už desiaty rok a z mojich skúsenosti zoologičky viem, že najlepšou praxou je príroda samotná, pozorovanie všetkého, čo sa v nej deje. Pri konkurze sme museli preukázať aj istý rozsah teoretických vedomostí nielen zo zoológie, ale napríklad aj o horopise Tatier.

Je súčasťou výberového konania aj preukazovanie fyzickej zdatnosti?

Keďže si naša práca vyžaduje, aby sme sa pohybovali v horskom teréne, od alpínskeho stupňa až po podhorie Vysokých Tatier, musíme byť fyzicky zdatní a vedieť napríklad aj dobre lyžovať. Lyže či snežnice sú v zimnom období našim najosvedčenejším prostriedkom na presun.

Ak by sme to mali zhrnúť, aké dlhy, už okrem spomínaného vysporiadania vlastníckych vzťahov v TANAP-e, máme ešte voči ochrane prírody?

Jednoznačne využívanie krajiny, či už ide o park alebo aj voľnú krajinu. Nemáme limity – návštevnosti, ekonomickej činnosti, rozvoja cestovného ruchu. Toto sú naše najväčšie problémy. Záujmy v národnom parku nie sú navzájom skĺbené, prepojené, nemáme v nich stanovené jasné pravidlá. A sme v situácii, keď tento dlh ide na úkor biodiverzity, rozmanitosti živočíšnych alebo rastlinných druhov a samotného životného prostredia.najviac.

Tatranský krásavec
Tatranský krásavec. Autor fotografie: Jozef Antol

Aké máte projekty, ktoré by mohol ešte viac napomôcť ochrane živočíchov v TANAP-e?

Veľmi dobré výsledky máme so sčítaním a telemetriou kamzíkov. Je to výborný projekt, ktorý nám poskytol veľa poznatkov o populácii kamzíka vrchovského tatranského. Mojim prianím je, aby sa po rokoch znovu urobila aj genetika kamzíčej populácie. Potrebujeme mať presné informácie o tom, či nedošlo k miešaniu tatranského a alpského kamzíka, či sa zachovala jeho génová jedinečnosť. Ide však o finančne veľmi nákladný projekt. V tomto roku budeme po prvýkrát robiť monitoring svišťov. Máme dosť ľudí, aby sa ho urobili skutočne kvalitne. Profesionálne. A rovnako sa budeme venovať aj sčítaniu hlucháňa hôrneho na celom území Tatier.

Čo by ste ako zoologička odkázali návštevníkom Vysokých Tatier?

Aby rešpektovali nastavené pravidlá. Pracovníci TANAP-u nie sú ich nepriatelia. Sú hlasmi prírody. A návštevníci parku by sa mali snažiť jej viac porozumieť a dobre mienené rady či odporúčania neodmietať a nevnímať ich negatívne. Tatry patria všetkým, ale predovšetkým tatranskej faune a flóre.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek

Štrbské pleso pred zajtrajším voľným dňom

Ako je na Štrbskom Plese pred zajtrajším voľným dňom

Pohoda, teplo, krátke tričká, veľa turistov. Aj takto možno zhrnúť dnešný deň na Štrbskom Plese. Ak plánujete v tomto stredisku stráviť zajtrajšie voľno, bude to dobrá voľba.

Pre Vysoké Tatry sa na zajtra predpovedá slnko, v stredisku by malo byť okolo 16 stupňov Celzia, deň ako stvorený na výlety, opaľovanie, oddych. Niečo o očakávanej atmosfére napovedá už aj dnešný deň. Návštevníci Štrbského Plesa zhodili vetrovky, nasúkali sa do kraťasov a užívajú si dobré počasie. Sneh cukrí už iba končiare hor, dolu v stredisku niet po ňom ani chýru. Aj pleso stratilo ľadovú pokrývku a prechádzka okolo neho sú plné pohody, ktorú sčerí iba občasný chladný vietor.

Hladinu plesa iba občas sčerí čerstvý vietor
Hladinu plesa iba občas sčerí čerstvý vietor. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Turistov je všade plno, horné parkovisko je beznádejne zaplnené. Tatry objavili aj školské skupiny a aj zahraniční návštevníci súdiac podľa zmesky jazykov, ktoré počuť naokolo. Na zajtra sa treba pripraviť na hustú dopravu, preto odporúčame radšej využiť železnicu. A nezabudnúť, že na väčšine chodníkov v Tatranskom národnom parku platí sezónna zimná uzávera.

Počasie teda zajtrajšku praje, no nie každá túra môže byť iba zaliata slnkom. Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby vydalo aj na dnes varovanie 2. stupňa pred miernym lavínovým nebezpečenstvom s tendenciou jeho zvyšovania na zajtrajší voľný deň.  Pri oteplení môžu padať mokré, stredne veľké lavíny prakticky počas celého dňa, a to hlavne v polohách nad 1 800 metrov nadmorskej výšky.

Prechádzka okolo Štrbského plesa je čarovná
Prechádzka okolo Štrbského plesa je čarovná. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Podľa lavínového spravodajstva, ktoré sa vydáva každý deň, je hlavným problémom mokrý sneh vo všetkých orientáciách. Lavíny sa môžu uvoľniť pri veľkom dodatočnom zaťažení, no na strmých svahoch sa očakáva aj výskyt spontánnych lavín, a to najmä dopoludnia. Dobre je vedieť, že so slnečným počasím nebezpečenstvo lavín stúpa.

Ak by ste mierili do Nízkych Tatier, tak tam hrozí malé lavínové nebezpečenstvo. Lavíny z mokrého snehu sa v horstve môžu ale vyskytnúť, no iba ojedinele, hlavne v poludňajších hodinách. 

Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková

Aj v máji môže v horách prekvapiť zlé počasie

Oteplilo sa, ale zimná uzávera trvá

S prvými takmer letnými lúčmi slnka mnohí turisti strácajú zábrany a porušujú Návštevný poriadok Tatranského národného parku a jeho ochranného územia. Zimná sezónna uzávera platí ešte do konca mája.

Májové dni aj s ich voľnými termínmi lákajú turistov do Tatier. A hoci Horská záchranná služba aj teraz upozorňuje na nevyhnutnosť používania kompletnej zimnej výstroje najmä vo vyšších polohách našich hôr, návštevníci sú mnohokrát nepoučiteľní a vstupujú do terénu zle vystrojení a nepripravení.

Minulú sobotu záchranárov napríklad požiadali o pomoc turistky, ktoré uviazli po zídení z turistického chodníka v smere od Salatína na Malý Salatín v lestnom poraste.  Poľky neboli schopné vrátiť sa na hrebeň a pokračovať v túre. Museli zavolať záchranárov a označili svoju polohu. No príslušníci HZS ich na mieste nenašli. Ako sa ukázalo, turistkám sa podarilo zísť na lesnú cestu a pokračovať do doliny.

V ten istý deň na hrebeni Nízkych Tatier uviazla dvojica skialpinistov z Čiech, stratili sa v hustej hmle a nevideli ani tyčové značenie. Záchranárom poskytli súradnice, čo uľahčilo ich lokalizáciu a záchranu. Horskí záchranári ich odprevadili až na Chopok.

No nielen precenenie síl hrozí v tomto čase rekreačným športovcom v oblasti Tatier. Ale aj pokuty. V Tatranskom národnom parku platí návštevný poriadok, ktorý zakazuje pohyb turistom v rámci zimnej uzávery, ktorá ešte trvá do 31. mája.  Ich zoznam chodníkov, na ktoré je ešte stále zákaz vstupu, je súčasťou spomínaného návštevného poriadku. Posledným aprílovým dňom skončila uzávera iba pre turistický chodník v Juráňovej doline a v Mengusovskej doline – Symbolický cintorín pod Ostrvou.

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Vrchol Baranca

Dni TANAP – dnes je posledný deň na prihlásenie

Náš najstarší, tohto roku sedemdesiatpäťročný, národný park bude mať svoje dni. Svoje pracoviská budú „tanapáci“ prezentovať už v tomto týždni v dňoch od 2. do 4. mája. Ich súčasťou sú aj vychádzky do prírody. Dnes je posledný deň na rezerváciu miesta v nich.

Jubileum Tatranského národného parku je impulzom pre jeho správu sídliacu v Tatranskej Lomnici, aby ho predstavili širokej verejnosti. Dni TANAP-u sa uskutočnia tento týždeň od 2. do 4. mája a ich cieľom je poukázanie na rozmanitosť a výnimočnosť tatranskej prírody a ukážky činnosti, ktorou sa „tanapáci“ zaoberajú na svojich pracoviskách a v teréne.

Tatranský národný park
Tatranský národný park. Autor fotografie: archív Správy TANAP-u

Národný park sa rozprestiera na území piatich okresov od Oravy cez Liptov až po Spiš a aj preto miestom konania dní bude viacero lokalít. Prvá časť bude určená školskej mládeži, konkrétne žiakom oravských škôl, na ktorých v závere týždňa čaká osem zastavení, v rámci ktorých sa bude hovoriť najmä o ochrane prírody. Dospelí si k Kultúrnom dome v Zuberci vo štvrtok vypočujú rôzne prezentácie ľudí pracujúcich v národnom parku v jeho oravskej časti a spoločne so strážcom prírody odsledujú viaceré fotopasce.

V prvú májovú sobotu sa podujatie presťahuje do Vysokých Tatier a na Liptov. V pláne sú vychádzky so sprievodcami a výkladom. Záujemcovia si prehliadnu aj pracoviská ako Expozícia tatranskej prírody, Stredisko starostlivosti o genofond rýb či Stredisko starostlivosti o genofond drevín, ale dostanú aj informácie o starostlivosti o turistické chodníky či o tom, ako bobor pretvára krajinu. Miesto na vychádzku si treba vopred zarezervovať, dnes je na to posledný deň.

Autor titulnej fotografie: Štefan Peterka

Noc pod Gerlachom má svoje čaro, spojte ju s túrou

Noc pod Gerlachom má svoje čaro, spojte ju s túrou

Na Velické pleso sa dá ísť viacerými cestami. My sme sa vybrali z Tatranskej Polianky, buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo autom. Zvolili sme si druhú možnosť a zaparkovali na parkovisku v obci, dokonca bezplatne.

Je polovica apríla, von je príjemne teplo, vyrážame len v tričkách, aj keď je jasné, že počasie sa môže kedykoľvek zmeniť. Ideme po asfaltke po zelenej značke, k plesu by nám to malo trvať asi dve hodiny, nálada je výborná. Cestou stretávame veľa turistov, ale aj cyklistov a rodiny s deťmi, dokonca i s kočíkmi. Áno, k Velickému plesu sa pokojne môžete vybrať aj s malým dieťaťom v kočíku.

Na chvíľu sme zišli z asfaltovej cesty, ideme lesom. Tesne pod rozcestníkom na Velickej poľane vychádzame spomedzi stromov, k cieľu cesty to máme už len 15 minút. To je ten správny čas dať si niečo dobré. Dopĺňame chýbajúcu energiu a dávame si tyčinky Corny Protein, každý podľa svojej chuti. Betka si zobrala kokosovú, Ľudo mango, Veronika čokoládovú, Gabika neváhala a siahla po jej obľúbenej príchuti slaný karamel. Ktorá je tá vaša naj?

Rázcestie na Velickom moste. Foto: Ľudovít Andok.
Rázcestie na Velickom moste. Foto: Ľudovít Andok.

Dostali sme sa vyššie, okolitú krajinu máme ako na dlani, objavujú sa prvé stopy snehu. Postupne sme si obliekli všetky vrstvy oblečenia, ktoré nesieme so sebou. Pri Velickom plese je snehu ešte celkom dosť. Kúsok od jeho brehu je známy horský hotel Sliezsky dom, v ktorom budeme nocovať. Asi polovica vodnej hladiny plesa je ešte pokrytá ľadom, ale vyzerá, že už sa pomaly topí. Užívame si nádherné výhľady na okolitú scenériu Tatier.

Nad jazerom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná sutina, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska zastavil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. Okolo plesa vedie turistický chodník po zelenej značke zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň. Z Velickej doliny zas výstupová cesta na Gerlachovský štít. Na náš najvyšší vrch sa dá ísť len s horským vodcom a až po skončení zimnej uzávery.

Podvečer pri Velickom plese, v pozadí je Sliezsky dom. Foto: Ľudovít Andok.
Podvečer pri Velickom plese, v pozadí je Sliezsky dom. Foto: Ľudovít Andok.

My sme zostali na noc pri Velickom plese. Večer, tesne pred zotmením, sme si užili doslova magickú atmosféru Vysokých Tatier. Zážitok, ktorému sa máločo vyrovná. Na druhý deň sme šli späť po Tatranskej magistrále na Hrebienok, odtiaľ do Starého Smokovca, potom vlakom k autu do Tatranskej Polianky, ale to už je iný príbeh.

Autor titulnej fotografie: Ľudovít Andok.

Gerlachovský štít

Tipy kam v Tatrách keď prší

Foto: Andrea Marianska

Chystáte sa do Tatier, ale počasie s vami nechce spolupracovať? Nezúfajte, aj v takomto prípade ponúkajú Tatry veľa možností na aktívny oddych a zmysluplné trávenie voľného času. Práve vtedy máme možnosť spoznať kultúru, históriu, gastronómiu a ďalšiu ponuku služieb v tomto horskom prostredí.

  1. Relax a zábava vo vode
    Väčšina tatranských hotelov ponúka wellness služby. Počas daždivého dňa môžete stráviť čas vo vírivke, saune, bazéne alebo si dopriať masáže či ďalšie procedúry. V Tatranskej Lomnici je napríklad komorný wellness v hoteli Lujza Major, kde využijete pohodlie v infrasaune a fínskej saune,
    oddychovej miestnosti, prípadne sa dá ochladiť v kadi. Takéto služby ponúka aj hotel Kukučka v Tatranskej Lomnici. Ak ste ubytovaní v Hoteli Ovruč alebo v Lake Resort na Štrbskom plese, máte k dispozícii moderný wellness v prvom z menovaných hotelov.
  2. S MYAPLEND nuda nehrozí
    Nudiť by sa nemali ani deti. Návšteva Tricklandie v Starom Smokovci poteší mladších, ale aj starších, návštevníkov. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v interaktívnej galérii svetla Kvantarium
    na Hrebienku.

3. Pamiatky s históriou
Chceli by ste sa práve v tomto období dozvedieť viac o našich veľhorách? Môžete si vybrať z niekoľkých zaujímavých múzeí a galérií približujúcich históriu a kultúru tohto regiónu. Najznámejším je Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici s množstvom exponátov
približujúcich flóru a faunu Tatier. Pestrá je aj kultúrna ponuka, viaceré obce organizujú kultúrne akcie, pozrite si aktuálne programy, určite vás niečo zaujme. Ak plánujete pobyt v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Vila Beatrice, Vila Júlia, Vila Magnólia, Hotel
Lujza Major v Tatranskej Lomnici, Koliba Kamzík v Starom Smokovci a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove. 

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa ZADARMO registrovať na myaplend.com a hneď máte zľavy a ďalšie benefity ako výhodné ceny v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú na recepcii pri nástupe na pobyt.

koliba kamzik

Tipy na reštaurácie pod Tatrami

Foto: Marián Béreš Photography

Aké jedlo vám napadne, keď si spomeniete na naše veľhory? Možno halušky alebo pirohy, prípadne steaky či domáce parené buchty?

Či idete do Tatier na turistiku, lyžovať alebo vychutnať si relaxačný pobyt, vždy bude treba myslieť aj na to, ako a kde sa najesť. O tom, čo je to dobré jedlo má každý z nás asi inú predstavu, ponuka tatranských hotelov, reštaurácií, bistier či stánkov je však dnes už naozaj pestrá. Je to spojenie tradičných slovenských jedál s modernými kuchárskymi trendmi a vplyvmi. Ak teda očakávate, že si dáte bryndzové halušky alebo napríklad niečo zo stredomorskej či thajskej kuchyne, mali by ste si nájsť to svoje.

Mesiac október sa spája s tradičnými kačacími a husacími hodmi, ktoré neobchádzajú ani naše veľhory. Ani tento rok tomu nie je inak, podniky ponúkajú tieto mäsové pochúťky a prílohy k nim na rôzne spôsoby. Zážitok spojený s nádherným horským prostredím a výhľadmi na okolitú scenériu štítov či hôr môže byť znásobený špecialitami typickými práve pre jesenné obdobie, na ktoré sa mnohí tešia po celý rok.

Dobrým tipom je Olívia Restaurant v Tatranskej Lomnici. Je to moderná reštaurácia horského typu nachádzajúca sa na prízemí hotela Kukučka. Jej interiér pripomína horskú chatu, posedenie je však komfortné. Na jedálnom lístku nechýba medzi predjedlami jemná kačacia paštéta s domácim čučoriedkovým džemom a ciabattou, medzi hlavnými jedlami zas konfitované kačacie stehno na kapustovom pyré s domácou karlovarskou knedľou.

Ak máte predsa len chuť na klasiku, objednajte si v tejto reštaurácii tradičné bryndzové halušky s domácou slaninkou a pažítkou, prípadne domáce zemiakové taštičky s kačacím mäsom podávané na kapustovom pyré s chrumkavou cibuľou. Ako dezert sa výborne hodia slivkovo-makové pirôžky s ovocným jogurtom. Na zahriatie majú v zimnej ponuke nápojov napríklad horúce tatranské Mojito. Mladší hostia si môžu dať rakytníkovú horúcu limonádu s pomarančom a zázvorom.

Reštaurácia Olívia v Tatranskej Lomnici patrí do portfólia spoločnosti APLEND, preto tu môžu členovia vernostného programu MYAPLEND využiť zvýhodnené ceny, ktoré platia aj v ďalších reštauráciách siete APLEND – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, na Salaši Veľký Slavkov. Ak ste v Tatrách ubytovaní, MYAPLEND sa postará o program počas celého vášho pobytu.

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa registrovať na myaplend.com a môžete využívať bohatý balík benefitov v podobe výhodných cien v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri registrácii na recepcii.

Rainerova utulna

Trasa, ktorú zvládne každý: Ikonické výhľady a výhodný wellness

Foto: Marián Béreš Photography

Jeseň prináša do Vysokých Tatier osobitnú atmosféru. Príroda sa prefarbuje do červených a zlatých tónov, vzduch je plný vôní. Prechádzka po lesnom chodníku je celkom iná ako počas ostatných ročných období, akoby sme boli v galérii plnej pastelových farieb.

Dobrým tipom na príjemnú túru v tomto období je výstup na Rainerovu chatu z Tatranskej Lomnice. Mali by ho zvládnuť aj menej skúsení turisti i menšie deti. Začíname po modrej turistickej značke popod dráhu kabínkovej lanovky. Asi po jeden a pol kilometri sa od lanovky odpojíme a odbočíme doľava smerom k Vodopádom studeného potoka. 

Pri dobrej viditeľnosti máme pred sebou neskutočné výhľady na Lomnický štít a ďalšie tatranské vrchy. Po ceste lesom s občasnými čistinkami sa dostaneme na most cez Studený potok, a to už sme v kontakte s vodopádmi. Pre mnohých sú jedným zo symbolov Vysokých Tatier spolu s ikonickými štítmi či kamzíkmi. Na Rainerovu chatu je to odtiaľto menej ako pol kilometra.

Pobyt na najstaršej funkčnej chate v Tatrách je vždy zážitkom. Zvlášť vnútorné priestory s malou výstavou výstroja, turistického vybavenia a lyží z uplynulých desaťročí. Atmosféru dodávajú aj dobové fotografie na stenách. Známy je aj snehový betlehem, ale na ten si musíme ešte pár mesiacov počkať.

Späť sa vraciame po tej istej trase. Do Tatranskej Lomnice je to skoro 7 kilometrov, ale cesta nám pri debate zbehne rýchlo. Ubytovaní sme v hoteli Kukučka, ktorého drevená a kamenná architektúra dokonale zapadá do tatranskej prírody, pritom je vzdialený len 500 metrov od železničnej a autobusovej stanice.

Po zostupe sme už poriadne hladní, preto sme si dali parádnu večeru v reštaurácii Olívia priamo v hoteli. Využili sme aj možnosť pre hostí ubytovaných v hoteli Kukučka a dve hodiny si oddýchli vo wellnesse. Fínska sauna naozaj padla vhod. 

A ak by ste chceli vstup do AquaCity Poprad len za 10 €, stačí, ak sa zadarmo zaregistrujete do vernostného systému MYAPLEND a viete si takéto výhodné lístky kúpiť k vášmu pobytu vo vybraných hoteloch. Akcia na jesenný vstup do AquaCity len za 10 € platí až do 20. decembra.

Členom MYAPLEND sa môžete stať behom minúty. Stačí sa registrovať na myaplend.com a máte nárok na uvítací bonus v podobe výhodných cien v zariadeniach APLEND, štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri registrácii na recepcii.

Marián Béreš Photograph

Láka mnohých turistov. Obdobie častých inverzií sa blíži

Foto: Marián Béreš Photography

Slnečné svetlo počas jesenného obdobia v spojení s magickými tatranskými výhľadmi dotvára nezabudnuteľný zážitok. Práve preto sa mnohí tešia na túry v tomto ročnom období.

Prispievajú k tomu aj stromy a rastliny, ktoré postupne menia farby, a tak máte z túry celkom iný zážitok ako v letnom období. Na jeseň je dôležité vyraziť na túru včas, pretože slnko zapadá čoraz skôr. Určite to však vyváži fenomén s názvom babie leto – práve v tomto období si môžete v horách užiť pekné teplé dni bez dažďa, dokonca aj bez veterného počasia. 

Odmenou vám bude jedinečný výhľad s inverziou, ktorú máte možnosť zažiť na horách najčastejšie z celého roka. Počas tohto javu teplota vzduchu s pribúdajúcou výškou neklesá, ale, naopak, stúpa. Ak ste na nejakom štíte, máte pod sebou akoby perinu z oblakov a užívate si teplejší vzduch ako je o stovky metrov nižšie.

Náš tajný TIP: K jesennému výjazdu do Vysokých Tatier odporúčame Hotel Lujza Major, útulné ubytovanie v srdci Tatranskej Lomnice. Pretože okrem vynikajúcej polohy a skvelej ceny ponúka aj bohaté raňajky a počas celej jesene aj noc navyše, vďaka akcii 3+1 NOC ZADARMO k pobytom až do 10. decembra. A čo viac, za jesenné pobyty získate do vášho MYAPLEND konta až dvojnásobok bodov. 

Členom MYAPLEND  sa môžete stať ZADARMO behom 1 minútky. Stačí sa registrovať na www.myaplend.com a okrem zliav do Tatier získate aj štartovací bonus 200 bodov na vašu najbližšiu rezerváciu pobytu v zariadeniach APLEND a zľavovú poukážku v hodnote 5 eur do reštaurácií APLEND, ktorú vám poskytnú pri príchode na recepcii.

Tak čo? Navnadili sme vás na jesenné dobrodružstvo v Tatrách?