turistické chodníky Archives - Stránka 21 z 27

Poliak sa mal stratiť na našej strane Tatier, hľadajú ho

20. augusta 2024

by Viera Legerská Články

Horská záchranná služba spolu s príslušníkmi Policajného zboru SR pátrajú po nezvestnom 39-ročnom poľskom turistovi.

Posledné dni sa mal Poliak nachádzať na našej strane Vysokých Tatier a aktívne sa po nich pohybovať, pričom podstupoval dlhšie a náročnejšie túry. Teraz je nezvestný. Horská záchranná služba preto žiada verejnosť o pomoc pri pátraní. Ak ste muža na fotografii spoznali a kdekoľvek videli v čase od 12. augusta, oznámte to na tel. čísle Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry (052/44 228 20), prípadne prostredníctvom elektronickej pošty na adrese: operacne@hzs.sk.

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Boli ste už pri najvyššom vodopáde na Slovensku?

19. augusta 2024

by Jaroslav Kizek Články

Po úspešnom komunitnom výstupe na Kriváň sme pokračovali na ďalší deň menej náročnou túrou – Kôprovou dolinou ku Kmeťovmu vodopádu. Aj ten organizovala partia ľudí zo stránky cezhory.sk.

Zraz bol na parkovisku v Podbanskom. Kmeťov vodopád sme si chceli vychutnať čo najskôr, a tak sme vyrazili bez dlhých rečí. Šliapali sme po asfaltovej ceste, ktorá vedie až takmer k vodopádu.

Je zároveň aj cyklotrasou, preto sme si už po prvých krokoch na tomto komunitnom výstupe museli zvyknúť, že sa treba vyhýbať aj cyklistom. Túra má dĺžku približne 8 kilometrov, času na vzájomné spoznávanie partie bolo teda dosť.

Po trase je viacero miest, ktoré doslova lákajú, aby si človek oddýchol. Občas sme ani my neodolali a oddýchli sme si na typických drevených lavičkách, ktoré na viacerých miestach dopĺňajú altánky s príjemným posedením v tieni. Na Rázcestí pod Grúnikom sme si dali malú desiatu a doplnili sme ju tentoraz jahodovým radlerom Zlatý Bažant.

Kôprová dolina je nádherná asi počas všetkých ročných období. Samozrejme, platí to aj o lete. Dokonale sme videli okolité tatranské štíty a pred sebou sme mali aj majestátny Kriváň. Ani sa nám veriť nechcelo, že ešte nedávno sme vystúpili na jeho vrchol. No boli sme na ceste k ďalšiemu unikátu, najvyššiemu vodopádu na Slovensku.

Pod Kmeťovým vodopádom končí asfaltka, takže sme nastúpili na asi 300 metrov dlhý, úzky lesný chodník. Rázcestník nám síce ukazoval, že nás čakajú tri minúty chôdze, ale bolo to rozhodne menej. No viac sme museli pozerať pod nohy.

Chodník tvoria nepravidelné kamene, ideálne miesto aj pre hady, ktoré sa radi vyhrievajú na skalách. Isteže, turistov nechceme strašiť, veď aj plazy patria k Tatrám, ale my sme videli vretenicu a slepúcha práve na tomto krátkom úseku.

Na trase sme sa míňali aj s ďalšími turistami. Nielen ich, aj nás príjemne osviežil lesný chládok, a to sme ešte neboli pri vode. Vodopád je nádherný, trochu sme pri ňom pobudli a pridali sa k nám aj ďalší turisti. A keďže sme dobrá partia, podelili sme sa s nimi o radler Zlatý Bažant, ktorý nám v batohoch zostal.

Osvieženie im padlo vhod, čakala ich ešte dlhá cesta. Nevracali sa totiž späť na Podbanské, ale pokračovali na Vyšné Kôprovské sedlo.

My sme sa po troche oddychu vybrali na cestu nadol. Ubiehala príjemne, držali sme sa pohromade a porozprávali sme si zážitky z túr v Tatrách. Hovorili sme o tatranských nosičoch, o ich práci, ale aj o miestach, ktoré máme v našich veľhorách najradšej. Kôprová a Tichá dolina k nim patria tiež.

Na Rázcestí pod Grúnikom sa niektorí členovia našej skupiny oddelili a vybrali sa smerom na Tri studničky. Zvyšok partie sa šťastlivo vrátil domov. A keď sa stretneme, zvykneme si povedať, že víkend sa nám vydaril. Zážitkov máme dosť.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Medvede nám možno budú v budúcnosti užitočnejšie, ako si vieme predstaviť

Medvede nás nebudú iba naháňať, možno nás budú aj liečiť

18. augusta 2024

by Viera Legerská Články

Pred prvým medveďom, ktorého ako chlapec v hore videl, utiekol. S kamarátmi reagoval presne tak, ako sa nemá. Dnes je vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH a šelmu za jej silu, inteligenciu a prispôsobivosť obdivuje. No za dôležité považuje aj to, aby sa spoločnosť na medveďa mala pozerať aj cez optiku bezpečnosti ľudí. Nielen o tom je náš rozhovor s Jaroslavom Slašťanom.

Aká bola vaša cesta za terajšou pozíciou v Zásahovom tíme medveďa hnedého? Vybrali ste si ju vy, alebo ona si vybrala vás?

Ponuku viesť Zásahový tím medveď hnedého som dostal v roku 2020. Zúčastnil som sa výberového konania a uspel som. Od apríla 2021 som sa stal zamestnancom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a mal som zásahový tím na starosti.

Pamätáte si ešte na moment, keď ste prvý raz stretli medveďa?

Pochádzam zo stredného Slovenska, detstvo a mladosť som prežil v Kremnici a u starých rodičov v neďalekej obci Ihráč. K prírode som bol vedený od detstva, úplnou samozrejmosťou bol pohyb a pobyt v lesoch Kremnických vrchov, ktoré boli a sú prirodzeným areálom medveďov. Na krátku vzdialenosť som prvýkrát videl medveďa, keď som mal dvanásť. Bolo to vrchu Jarabica pri Kremnici. No a spoločne s kamarátmi sme zareagovali presne tak, ako sa nemá – útekom.

Čo vás na medveďoch fascinuje?

Ich sila, inteligencia a prispôsobivosť. Ale aj neha a starostlivosť medvedíc pri výchove a obrane svojich mláďat. Ale je toho viac, čo možno na nich obdivovať.

Napríklad?

Nedávno som bol na pracovnom stretnutí, na ktorom nám docent Ladislav Molnár sprostredkoval najnovšie informácie týkajúce sa medveďa. Vlani sa zúčastnil v Taliansku na prvej svetovej konferencii imobilizácie a odchytu voľne žijúcich zvierat. Boli na nej prítomní mnohí odborníci, svetové autority ako Slaven Reljić, Giovanna Miani, Alexandra Thiel, Lorenzo Frangini, či nórsky profesor Jon Arnemo, ktorý sa venuje takým oblastiam, ako sú imobilizácia, fyziológia stresu či ekofyziológia. V škandinávskych krajinách totiž intenzívne a systematicky prebieha projekt, ktorého cieľom je aj výskum, ktorý má pomôcť pri výrobe humánnych liečiv.

Ako to súvisí s medveďmi?

Potrebné látky sa získavajú z krvi medveďov, pretože vďaka hibernácii sa u týchto šeliem spúšťajú procesy, ktoré blokujú enzymatické pochody a bránia tkanivá pred negatívnymi vplyvmi. Výskumný projekt si vyžiadal odchyt 2 482 medveďov. Pochopenie mechanizmov, ktoré blokujú neurodegeneratívne procesy, by malo v budúcnosti zabezpečiť nielen liečbu niektorých ochorení, napríklad Alzaimerovej a Parkinsonovej choroby, ale skúma sa aj možnosť uviesť človeka do dlhodobého spánku, ktorý by nemal negatívne dôsledky na jeho organizmus a bol by zárukou cestovania na veľmi dlhé vzdialenosti. Najoptimistickejšie úvahy hovoria aj o možnosti medziplanetárnych letov.

Vráťme a na zem a na Slovensko. Vie sa, koľko medveďov žije u nás?

Nebudem opakovať všetkým známe čísla, ktoré roky všetci verklíkujú. Pozrime sa na to cez štatistiky, na to ako u nás stúpa počet útokov, stúpa počet medveďov zrazených na našich cestách, stúpa počet hlásení, problémov, konfliktných situácií. Pozrieme sa na toleranciu tejto šelmy v očiach verejnosti, na ekonomické aspekty, a hlavne cez optiku bezpečnosti obyvateľstva.

Čo máte konkrétne na mysli?

Hovorme o tom, koľko škôd medvede spôsobujú. Hovorme o tom, či sú náhrady za škody ním spôsobené adekvátne a či sú poškodení s ich výškou spokojní. Hovorme o tom, prečo na Slovensku klesá akceptácia našej najväčšej šelmy. Pýtajme sa, aká je socioekonomická únosnosť krajiny, koľko medveďov sú ľudia schopní akceptovať tak, aby sa nebáli o svoj majetok, zdravie a životy. Na tieto otázky treba nájsť odpovede.

Čo spôsobuje, aké zásahy či rozhodnutia ľudí, že medveďov je u nás viac ako tomu bývalo napríklad na konci minulého storočia?

Môže za to najmä dlhodobá a striktná ochrana medveďa, ktorá znamenala postupné obmedzovanie lovu na výnimku. Okrem ochrany medveďa hnedého prispeli k nárastu populácie aj iné faktory, napríklad priaznivé prírodné podmienky, klimatické zmeny, ktoré majú za následok zlepšovanie úživnosti prostredia. Tieto všetky faktory viedli k postupnému nárastu hustoty a veľkosti populácie.

A aj k sformovaniu pracovísk Zásahového tímu medveďa hnedého. Čo motivovalo ich vznik? Aký majú význam?

Už dlhodobo je problematika škôd spôsobených medveďom hnedým na hospodárskych zvieratách, včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, ovocných, lesných drevinách a majetku pomerne citlivo vnímaná zo strany odbornej, ale hlavne laickej verejnosti. Najviac však na Slovensku rezonuje otázka stretov človeka a medveďa. Z uvedených dôvodov vznikla na Slovensku potreba a spoločenská objednávka riešiť konfliktné situácie vyplývajúce z koexistencie človeka a medveďa. Keďže medveď hnedý je celoročne chránený živočích, problematiku rieši Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej odbornej organizácie, a to Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Čo všetko môže v súvislosti s medveďmi zásahový tím urobiť?

Na základe § 65a, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny má oprávnenie zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojim správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí.

Kde všade na Slovensku pôsobia zásahové tímy medveďa hnedého?

Zásahový tím od svojho vzniku v roku 2014 prešiel reorganizáciou a v ostatnom čase potrebnou profesionalizáciou. Od decembra 2022 je zriadený ako samostatné oddelenie na Riaditeľstve Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a je rozdelený do piatich úsekov: Juh, Podpoľanie, Západ, Sever a Ponitrie.

Bežný človek by si mohol myslieť, že v súvislosti s medveďmi môžu zásahové tímy všetko. Aké zákony rámcujú ich prácu?

V prvom rade je to zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, potom sú to zákony o strelných zbraniach a strelive, o veterinárnej starostlivosti, zákon o poľovníctve, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o ochrane osobných údajov, o civilnom letectve, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ale aj trestný zákon. Riadime sa aj smernicami. Zásadnými sú smernice o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nariadenie o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín a regulácii obchodu s nimi, nariadenie o ochrane zvierat počas prepravy, a rôzne interné smernice a metodické postupy štátnej ochrany prírody.

Čo je pre Slovensko z hľadiska výskytu medveďa hnedého charakteristické? Možno aj výnimočné…

Pomôžem si štatistikou za minulý rok. Ten bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Zásahové tímy prijali až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia,na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil prichádzali.

Buďme konkrétni.

Pohotovostné čísla zásahových tímov kontaktovalo vlani viac ako 330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Slovenskí záchranári počas akcie na pomoc poľským jaskyniarom

Príbeh tatranskej jaskyne, ktorá pred piatimi rokmi pochovala jaskyniarov

17. augusta 2024

by Viera Legerská Články

Na Veľkú Snežnú jaskyňu v poľských Tatrách sa pred piatimi rokmi upierali oči celej svetovej jaskyniarskej komunity. Za chodbou, ktorú náhle zaplavila voda, uviazli dvaja poľskí jaskyniari.

Pôvodne bolo speleológov šesť, chodba, v ktorej sa nachádzali, sa za polhodinu naplnila vodou, von sa podarilo dostať iba štyrom, potom už s kolegami nedokázali nadviazať kontakt. Veľká Snežná jaskyňa je najhlbšia v Poľsku, jej chodbový systém meria 23 kilometrov. Uviaznutí jaskyniari sa nachádzali v hĺbke asi 500 metrov od úrovne vchodu.

V sobotu, 17. augusta 2019, sa začal boj o ich záchranu. Bola takmer polnoc, keď dispečerka Horskej záchrannej služby kontaktovala vedúceho jaskynnej záchrannej skupiny Petra Nemca s odkazom: „Vo Veľkej Snežnej jaskyni uviazli speleológovia, sú asi päť hodín od vchodu. Prosím ťa, pripravuj chalanov, ráno sa ti ozvem, pôjdete do Poľska.“

Takto začína spomínať na dramatickú záchranu ľudí pod zemou Peter Nemec v publikácii Horská záchranná služba 2010 – 2020. Celú akciu sa rozhodol riadiť z Liptovského Hrádku. Najskôr si zisťoval, s koľkými záchranármi z radov jaskyniarov môže rátať. Trinásti potvrdili okamžitú možnosť ísť do akcie. Medzitým zo Zakopaného prišla žiadosť, že potrebujú pyrotechnikov.

„Ihneď som volal Igorovi Žiakovi, vedúcemu pyrotechnikov a následne som začal robiť na výjazde prvej skupiny. Nabalil som materiál, skontroloval batérie akumulátorových vŕtačiek a vybral vhodné laná,“ spomína P. Nemec.

To už na Školiace stredisko HZS prichádzali záchranári: Martin Konfala, Ján Kostka, Tomáš Dikoš, Jozef Konštiak, Michal Stano, Pavel Brnčal, Dušan Borsík, Zdenko Jurík, Tomáš Kúcik, Michal Pipta a Jozef Knurovský. Nastúpili do áut a vyrazili.

Naši záchranári sa s poľskými párkrát ročne zúčastňujú spoločných cvičení v prostredí poľských jaskynných systémov. Nešli teda k cudzím ľuďom, ani do neznámeho prostredia. Veľká Snežná jaskyňa je súčasťou masívu Maloločniaka v hrebeňovej časti Červených vrchov poľských Západných Tatier, tesne susedia so Slovenskom. K jaskyni našich záchranárov dopravil vrtuľník, prví do nej vošli pyrotechnici Pipta, Knurovský, Brnčal a Jurík. Neskôr k jaskyni doleteli aj ostatní.

Ako uvádza P. Nemec, bolo treba spriechodniť chodbu dlhú tridsať metrov, aby sa ňou dokázal pohybovať človek alebo pacient na jaskyniarskych nosidlách. Tá bola ale vzdialená asi 5 hodín od vchodu v jednej z najťažších jaskýň v Tatrách. „V tej chvíli som vedel, že naši budú v jaskyni aj nocovať,“ uvedomil si.

To sa potvrdilo. Na druhý deň dostal informáciu, že chalani sú stále v jaskyni a pomáhajú s transportom dýchačov, fliaš do lokality rozširovania i jedla. Medzitým do Liptovského Hrádku prišli ďalší pyrotechnici, do Zakopaného vyslal Jozefa Richnavského a Igora Žiaka. Po príchode na miesto zistili, že situácia je veľmi zložitá a nebezpečná. Ľudia pod zemou našli veci jaskyniarov – vŕtačku, výstroj a jedlo Poliakov.

Záchranári a pyrotechnici bojovali s nedostatkom prirodzeného prúdenia vzduchu v jaskyni, opotrebovali sa im postupové laná a neskôr došlo aj k zrúteniu vchodu do jaskyne, ktorý tvoril sneh a ľad. Voda v jaskyni neklesla. Situácia sa zhoršovala. Pod zemou bola zima, ťažko sa tu dýchalo.

Išlo im o život. Toho sa obával aj Peter Nemec. Pred polnocou mu zazvonil telefón. V publikácii to opísal takto: „Zavolal mi Igor. Peťo, sme von, náš postup pre slabé prúdenie vzduchu nemôžeme použiť, išlo by o život. Zostupujeme pešo do Zakopaného.“ Ozvali sa odtiaľ o druhej po polnoci. Prenocovali u tamojších hasičov.

Ráno bol krátky brífing. Náčelník poľského TOPR-u Janko Kryzstof im poďakoval za nasadenie. Dohodli sa ešte na pomoci v prípade, ak telá nebohých jaskyniarov nájdu a bude ich treba transportovať. „To sa aj stalo. Pár dní na to, mi Janko volal a niekoľko našich záchranárov sa do jaskyne vrátilo a pomohlo telá nebohých vyniesť,“ zakončil spomínanie na dramatické hodiny Peter Nemec.

Dodal ešte, že následne boli Jozef Knurovský a Michal Pipta navrhnutí na Pamätnú medailu ministra vnútra SR druhého stupňa za osobitný prínos pri plnení služobných úloh. Prebrali si ju na Bratislavskom hrade v januári 2020.

Vráťme sa ešte do Veľkej Snežnej jaskyne. 22. augusta bol objavený jeden z dvojice jaskyniarov. No bez známok života. Záchranári z TOPR-u, ako uvádza na svojom portáli Horská záchranná služba, dospeli k záveru, že prežiť nemohol ani druhý.

Podľa dobových správ druhé telo našli po ďalších piatich dňoch. Už predtým ale bolo rozhodnuté, že pátranie sa preruší a poľskí záchranári sa sústredia na operáciu, ktorej cieľom bolo vytiahnuť nebohé telá speleológov z jaskyne.

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Každý to vie, no napriek tomu sú záchranári v plnej pohotovosti aj v lete

16. augusta 2024

by Gabika Kinčoková Články

Napriek varovaniam a všeobecnej informovanosti zostávajú záchranári v Tatrách v plnej pohotovosti. Aj v lete zasahujú takmer každý deň. Dodržiavanie základných pravidiel, správne plánovanie a primeraná výbava sú kľúčové pre bezpečný a príjemný zážitok v horách. Pozrime sa na niekoľko dobre známych dôvodov, ktoré často končia zásahom horskej služby.

S búrkou v lete treba počítať

Hory sú nevyspytateľné a počasie sa môže rýchlo zmeniť. Letné búrky prichádzajú náhle a sú sprevádzané silným vetrom, dažďom, neraz aj krúpami. Podceňovanie predpovede počasia môže viesť k nebezpečným situáciám, kedy sa turisti ocitnú uprostred búrky bez možnosti úniku.

Častým problémom je podchladenie, ktoré môže nastať pri náhlom poklese teploty aj v lete, najmä vo vyšších nadmorských výškach. Turisti často zanedbávajú skutočnosť, že na kopcoch môže byť výrazne chladnejšie než v údolí, čo môže viesť k hypotermii, obzvlášť ak sa stratia alebo sa zdržia v teréne dlhšie, než plánovali.

Odbočky zo značených chodníkov sa nevyplácajú

Turistické značenie v našich horách je na veľmi vysokej úrovni, viaceré rozvinuté krajiny sa inšpirujú v značení chodníkov práve u nás. Na druhej strane, nerešpektovanie značených trás môže viesť k strate orientácie, pádom alebo iným nebezpečným situáciám.

Napriek tomu mnohí turisti ignorujú značky a odbočujú na neznáme chodníky, čo zvyšuje riziko úrazu alebo napríklad stretu s medveďom či inými zvieratami. Záchranári často zasahujú v prípadoch, keď turisti zablúdili mimo značených trás a nedokázali sa vrátiť. Dodržiavanie značení a plánovaných trás je základným pravidlom, ktoré môže zachrániť život.

Naložte si len toľko, koľko zvládnete

Mnohí turisti preceňujú svoje schopnosti a vydávajú sa na trasy, ktoré sú nad ich fyzické alebo technické možnosti. Častým problémom je podcenenie náročnosti trasy alebo dĺžky túry, čo môže viesť k vyčerpaniu, dehydratácii alebo dokonca k vážnym úrazom. Rovnako riskantné je ísť na túru osamote, pretože v prípade úrazu nie je nikto, kto by pomohol či privolal pomoc.

Pripravenosť robí majstra

Mnohí podceňujú význam kvalitnej obuvi, nepremokavého oblečenia, dostatočného množstva vody a základnej lekárničky. Nevhodná výbava môže výrazne skomplikovať situáciu v prípade zhoršenia počasia, zranenia alebo inej nepredvídateľnej udalosti.

Nezabúdajme, že hory si zaslúžia rešpekt, a každý výlet by mal byť pripravený s ohľadom na našu bezpečnosť. Preto je dôležité mať pri dobrodružstvách uzatvorené cestovné poistenie, ktoré máte od zdravotnej poisťovne Dôvera so zľavou.

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zoberte si pláštenky, Tatry prestriedajú zamračenú a upršanú oblohu

16. augusta 2024

by Viera Legerská Aktuálne v Tatrách Články

V Tatrách sa počas víkendu prestrieda zamračená s upršanou oblohou. Ak plánujete stráviť voľné dni na túrach, určite si pribaľte nepremokavé oblečenie. Využijete ho.

Počasie turistom priať nebude. V sobotu má byť v celej oblasti Tatier zamračené počasie, v nedeľu ho nahradí podľa predpovede dážď. Preto treba na turistických chodníkoch rátať s tým, že budú mokré, miestami šmykľavé a nebo nebude vľúdne.

Stále platí, že červeno značený chodník v Monkovej doline je nepriechodný a rovnako Horská záchranná služba upozorňuje na možný zosuv skál na chodník z Hrebienka k Rainerovej chate. Odporúča radšej využiť zelený značený chodník z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty. Turisti a cyklisti by nemali rátať ani s cestou na Sliezsky dom. V tomto čase ju opravujú, okolité turistické chodníky ale nemajú žiadne obmedzenia.

V Západných Tatrách stále platí, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline. V Nízkych Tatrách treba rátať s tým, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Roman Gregorec

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Počas víkendu bude počasie Tatrám priať, pozor ale na výstrahy

9. augusta 2024

by Viera Legerská Aktuálne v Tatrách Články

V priebehu dneška sa v Tatrách môžu ojedinele vyskytnúť búrky, no na sobotu a nedeľu už meteorológovia hlásia pekné slnečné počasie ako stvorené na turistiku či iný športový program. Pozor ale na výstrahy.

Výstrahy Horskej záchrannej služby sa týkajú celej oblasti Tatier. Vo Vysokých Tatrách stále platí, že úsek červeno značeného turistického chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou je pre zosuv a hrozby padajúcich skál uzavretý. Platí aj odporúčanie, aby sa turisti k útulni radšej vybrali obchádzkou, ktorá vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty, vodopádov Studeného potoka a Rainerovej chaty.

Ďalšia výstraha sa vzťahuje na turisticky značený chodník v Monkovej doline (červená značka). Od Rázcestia pod Ptošovskými turňami – po Široké sedlo je z dôvodu veľkého poškodenia po búrke nepriechodný a až do odvolania uzavretý. Obmedzenie čaká turistov aj na ceste na Sliezsky dom. Opravuje sa tam cesta. Používania bežných trás v okolí rekonštruovanej cesty sa to nedotkne.

V Západných Tatrách platí, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline. Horská záchranná služba tiež upozorňuje, že niektoré turistické trasy v Nízkych Tatrách boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Veronika Biela

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

V prírode funguje mozog inak ako v mestskom prostredí. Foto: Depositphotos.

Funguje mozog v Tatrách inak, ako v meste?

2. augusta 2024

by Jaroslav Kizek Články

Výskumy naznačujú, že áno. Pobyt v prírode má množstvo pozitívnych účinkov na našu myseľ a môže zmeniť spôsob, akým mozog pracuje.

Psychológovia Schertz a Berman uvádzajú, že čas strávený v prírode môže pôsobiť ako balzam na naše prestimulované mozgy. Neustály hluk, preplnené ulice, rýchle tempo a množstvo vizuálnych stimulov preťažujú náš mozog. Naopak, pobyt v prírode dokáže výrazne znížiť hladinu kortizolu, stresového hormónu. Príroda nám pomáha uvoľniť sa a redukovať napätie, čím poskytuje mozgu príležitosť na regeneráciu.

Menej stresu – lepšia nálada
Pobyt v Tatrách má schopnosť zlepšiť náladu a celkovú pohodu. Prírodné prostredie stimuluje produkciu serotonínu, hormónu šťastia, ktorý nám pomáha cítiť sa spokojnejšie a šťastnejšie. Výskumníci z Fínskeho inštitútu pre zdravie a blahobyt zistili, že ľudia, ktorí pravidelne trávia čas v prírode, majú nižšie riziko depresie a úzkosti v porovnaní s tými, ktorí väčšinu času trávia v mestských oblastiach.
Ak potrebujete poradiť v oblasti práce, štúdia či zdravého životného štýlu, s Dôverou môžete získať až 60 eur na online rozhovor so psychológom od Hedepy a ksebe.

V prírode, ako sú Tatry, má mozog možnosť „vypnúť“ a obnoviť svoju kapacitu. Prírodné prostredie podporuje takzvanú „nedobrovoľnú pozornosť“, čo znamená, že mozog môže odpočívať a zároveň byť stimulovaný prirodzenými podnetmi. To môže viesť k zlepšeniu pamäti, kreativity a schopnosti riešiť problémy.

Pohyb a pocit šťastia
V mestách často trávime veľa času sedavo, čo môže negatívne ovplyvniť fyzické aj psychické zdravie. Pobyt v Tatrách a iných horách nás motivuje k aktivitám, ako je turistika, cyklistika alebo beh. Fyzická aktivita má priamy pozitívny vplyv na náš mozog – zlepšuje prietok krvi, podporuje tvorbu nových neurónov a uvoľňuje endorfíny, ktoré prispievajú k pocitu šťastia.

Prírodné prostredie navyše podporuje sociálne interakcie a posilňuje vzťahy. Skupinové aktivity, ako je turistika umožňujú prehlbovať vzťahy s priateľmi a rodinou, čo má pozitívny vplyv na našu psychickú pohodu.
Tak, čo? Navnadili sme aj vás na výlet do Tatier?

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Do Tatier si na víkend pribaľte nepremokavé oblečenie

2. augusta 2024

by Viera Legerská Aktuálne v Tatrách Články

Ak nebude zamračené, tak bude pršať. Takto pochmúrne znie predpoveď počasia pre celú oblasť Tatier na nadchádzajúci víkend. Ak predsa len plánujete turistiku, pribaľte si nepremokavé oblečenie a výbavu.

K tejto výstrahe pribúdajú aj upozornenia Horskej záchrannej služby. Stále platí, že úsek červeno značeného turistického chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou je pre zosuv a hrozby padajúcich skál uzavretý. Obísť ho môžete po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty, vodopádov Studeného potoka a Rainerovej chaty.

Ani Monkova dolina po nedávnom prudkom lejaku a vodnej lavíne nie je v poriadku. Turistický značený chodník v doline (červená značka) od Rázcestia pod Ptošovskými turňami – po Široké sedlo, je pre veľké poškodenie nepriechodný a až do odvolania uzavretý. Horská záchranná služba upozorňuje aj na obmedzenie trás vo Velickej doline pre opravu cesty na Sliezsky dom. Platí tiež, že modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný.

V Západných Tatrách horskí záchranári upozorňujú na to, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený a má obmedzenú priechodnosť pre popadané strany a zarastenosť kríkmi. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

V Nízkych Tatrách má pršať iba v sobotu, takže plánované túry v pohorí sa môžu vydariť, no Horská záchranná služba upozorňuje turistov, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Béla Barna

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Slnko, pohoda, ale aj obmedzenia. Také budú Tatry cez víkend

26. júla 2024

by Viera Legerská Aktuálne v Tatrách Články

Napriek sľubnému výhľadu počasia, ktorý naznačujú meteorológovia budú najmä Vysoké Tatry plné obmedzení. Všimnite si najmä tie, ktoré sa vzťahujú na Belianske Tatry.

V Tatrách má byť počas víkendu slnečno, nanajvýš polooblačno, voľné dni vytvárajú priestor pre príjemné túry. No meteorológovia upozorňujú že najmä vo Vysokých Tatrách vo vyšších polohách došlo k citeľnému ochladeniu, čo by malo turistov inšpirovať k doplneniu výbavy o teplejšie oblečenie. Horská záchranná služba vydala aj výstrahu prvého stupňa pred silným vetrom.

Stále platí, že úsek červeno značeného turistického chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou je pre zosuv a hrozby padajúcich skál uzavretý. „Obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty, vodopádov Studeného potoka a Rainerovej chaty,“ upozorňuje na svojom portáli Horská záchranná služba.

Naštudovať si treba aj aktualizáciu schodnosti turistických trás v Monkovej doline, ktorých časť v minulých dňoch zničila vodná lavína. V Monkovej doline je až do odvolania uzavretá trasa červeného turistického chodníka: Rázcestie pod Ptošovskými turňami – Široké sedlo – Vyšné Kopské sedlo – Kopské sedlo a späť.

Dolina Bieleho potoka aj otvorená na trase: Ždiar – Rázcestie pod Ptošovskými turňami – Ždiar Strednica a späť, ide o zelený chodník č. 5811. Je priechodný pre peších turistov a ako súčasť cyklotrasy aj prejazdný na bicykli bez obmedzení.

Turisti by mali pri svojich plánoch vziať do úvahy aj opravu cesty, ktorá spája Tatranskú Polianku so Sliezskym domom. Nie je možné ju používať. No zákaz sa nedotkne turistických značených chodníkov. Zelená značka z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom a žltá značka od Velického mosta po rázcestie pod Suchým vrchom ostávajú otvorené v plnom rozsahu.

V Západných Tatrách tiež očakávajte silný vietor. Horská záchranná služba upozorňuje, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

V Nízkych Tatrách berte okrem varovania pred silným vetrom do úvahy aj, že niektoré, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Matúš Melíšek

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

+421 918 889 198

Objednávky zrealizované po 19.12.2024 budú odoslané až 7.1.2025.

Cez Hory

Posts tagged: turistické chodníky

Poliak sa mal stratiť na našej strane Tatier, hľadajú ho

Boli ste už pri najvyššom vodopáde na Slovensku?

Medvede nás nebudú iba naháňať, možno nás budú aj liečiť

Príbeh tatranskej jaskyne, ktorá pred piatimi rokmi pochovala jaskyniarov

Každý to vie, no napriek tomu sú záchranári v plnej pohotovosti aj v lete

Zoberte si pláštenky, Tatry prestriedajú zamračenú a upršanú oblohu

Počas víkendu bude počasie Tatrám priať, pozor ale na výstrahy

Funguje mozog v Tatrách inak, ako v meste?

Do Tatier si na víkend pribaľte nepremokavé oblečenie

Slnko, pohoda, ale aj obmedzenia. Také budú Tatry cez víkend

janka@cezhory.sk