Smerovník

Klobúk dolu pred vami, slovenskí značkári

Ilustračné foto: Značkovanie turistických chodníkov musí byť presné a precízne. 

Značenie turistických trás na Slovensku je celosvetovým unikátom a závidia nám ho mnohé turisticky vyspelé krajiny. Prečo je to tak a čo všetko sa udeje, kým môžeme na značený chodník vykročiť, aj o tom hovoríme s predsedom Klubu slovenských turistov (KST) Františkom Šillerom. 

Bežná slovenská verejnosť možno ani nevie, že značkovanie turistických trás je zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ako sa naša krajina k tejto výnimočnosti dopracovala?

Máme veľmi dobre prepracovaný systém značenia turistických chodníkov, ktorý je vzorom aj pre turisticky vyspelejšie krajiny ako je Slovensko. Ale, čo sa týka sprocesovania zápisu, tak musím poďakovať hlavne dvom kolegom, ktorých vytrvalosť umožnila zápis zrealizovať.  Eva Škutová, bývalá predsedníčka sekcie značenia, bola zodpovedná za správnosť poskytnutých informácií, a Dušan Valúch, vtedy generálny sekretár Klubu slovenských turistov, zabezpečoval dodržanie termínov a potrebnú komunikáciu pri procese prihlasovania sa. A tak sa turistické značkované trasy dostali do spomínaného zoznamu a sme na to nesmierne hrdí.

Predseda Klubu slovenských turistov František Šiller.

Predseda Klubu slovenských turistov František Šiller. Foto: archív KST

Kedy vznikla potreba značenia turistických trás u nás? Čo ju motivovalo?

V roku 2024 bude Klub slovenských turistov oslavovať výročie – 150 rokov od vyznačenia prvého turistického chodníka. Zrejme, si to vyžiadala doba. Keďže rozvoj turistiky bol v plienkach, rovnako ako značkovanie, predpokladám, že motiváciou bola iste chuť navštevovať nové a nepoznané miesta. A keďže nie vždy mohol ísť so skupinou turistov človek, ktorý cestu poznal, značenie bolo nevyhnutné.

Prečo máme dnes lepšiu sieť značenia ako napríklad v Nemecku, Švajčiarsku či Rakúsku, ktoré sú priekopníkmi horskej a stredohorskej turistiky?

To, že máme spolu s Klubom českých turistov skutočne najlepšie značkovanie turistických chodníkov nielen v Európe, ale aj na svete, je fakt. A prečo? Asi vďaka našej precíznosti a dokonalosti.

Kto sú u nás priekopníci turistického značenia? A kde sa nachádza prvý chodník, ktorý bol značený? 

Prvý chodník bol vyznačkovaný v roku 1874 v Banskej Štiavnici a viedol k nepoužívanému skladu pri bani Gedeon. Dnes tento chodník v pôvodnej trase neexistuje, no pracujeme na tom, aby bol k budúcoročnému výročiu obnovený aj s informáciami o histórii.

Turistické značenie u nás definuje slovenská technická norma, ktorá je v Európe ojedinelá. Prečo sa u nás sformoval takýto prístup k značeniu?

Opäť sa dostávame k precíznosti a dokonalosti. Česi a Slováci odjakživa vedeli robiť a vymýšľať veci, ktoré sa dostali aj do sveta a patrili k najlepším. Stačí sa pozrieť na fabriky, ktoré vyrábali parné rušne. Tie putovali aj za hranice Európy. No a keď sme už vymysleli formu, tvar, či farbu značiek, tak sme považovali za potrebné, aby táto znalosť bola zakotvená v technickej norme.

Kto je autorom systému turistického značenia u nás?

Nejde o jednu osobu. Stará sa o to sekcia značenia, ktorá bola zložená zo slovenských a českých turistov a v roku 1921 sa zhodli, že tou správnou cestou bude používanie pásového značenia tak, ako ho poznáme dnes.

Pôvodné značky dnes už dopĺňajú aj smerovky, nástenné mapy, neskôr pribudli značky pre cyklistov a lyžiarov, orientujú na významné objekty či náučné chodníky. Je ešte niečo, čím by sa mohlo značenie zdokonaliť, doplniť?

Aktuálne popri tvorbe zákona o turistických trasách plánujeme zdokonalenie v podobe QR kódov, ktoré by boli doplnené na smerovníky a obsahovali by informácie o mieste, zaujímavostiach v okolí a podobne.

Kto sa stará o existujúce značenie?

O značenie sa stará Klub slovenských turistov a jeho sekcia značenia. Je dôležité podotknúť, že značkovať môžu iba vyškolení značkári a že na používanie pásovej značky má KST a KČT ochrannú známku a nikto iný turistickú značku nemôže používať bez nášho súhlasu.

Koľko kilometrov chodníkov či trás je u nás značených?

Aktuálne sa pohybujeme na méte okolo 15 000 kilometrov značených turistických trás. Nezapočítavajú sa sem náučné chodníky, ktoré nie sú pod správou KST.

Koľko z tohto množstva pripadá na oblasť Západných a Vysokých Tatier?

Vo Vysokých a Západných Tatrách evidujeme približne 700 km značených chodníkov.

Má značenie v oblasti Tatier, keďže sú turisticky najnavštevovanejšie, nejakú výnimočnosť?

Netvrdil by som, že chodníky v Tatrách sú najnavštevovanejšie. Máme množstvo zaujímavých trás, na ktorých je minimálne rovnaký pohyb ako na tých tatranských. Výnimočné sú ale v tom, že používajú iné – originálne smerovky a smerovníky. A značenie vykonávajú zamestnanci národného parku, a preto pri ich obnove nie je vždy dodržaný trojročný cyklus obnovy, čo je, žiaľ, na škodu veci.

Ktorý chodník či chodníky boli značené ako prvé? 

Spomenul som už prvý vyznačený chodník na Slovensku, ktorý viedol k bani Gedeon a skladu bane Gedeon. Potom nasledovalo značenie na Sitne, v Modre, Košiciach a Kežmarku.

Kto a podľa čoho rozhoduje, kadiaľ bude smerovať turistická trasa?

O tom, kadiaľ bude nová trasa viesť, rozhodujú sčasti turisti. Čiže, ak dostaneme podnet na nejaké zaujímavé miesto, lokalitu, vyhliadku a podobne, prediskutujeme to na zasadnutí sekcie značenia. Ak je to dobrý nápad, posunieme ho ďalej, spracujeme, nasnímame do GPS, zistíme majiteľov pozemkov, získame ich súhlasy a tiež súhlasy odborných útvarov životného prostredia. Ak je všetko v poriadku, trasa bude vyznačkovaná, dostane exkluzívne číslo a zaradíme ju do zoznamu trás.

Kto vyrába turistické značky? A kto platí ich výrobu?

Na výrobu smeroviek, smerovníkov a striešok – klobúkov robí KST výberové konanie. Po zhodnotení ponúk vyberie dodávateľa na novú sezónu. Výroba je financovaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a tiež jednotlivými krajmi, ktoré majú záujem pomôcť svojmu regiónu a cestovnému ruchu v ňom.

Kto dizajnuje umiestnenie turistických značiek? Mnohé zapadajú do okolitého prostredia, pred dažďom ich chránia striešky, často sú originálnym dielom…

Za značky je zodpovedný značkár. To – ako, kde, v akej výške, ako často sa musí značkami zaoberať,  sa naučí na školení značkárov, ktoré trvá tri dni a je ukončené skúškou.

Pred značením treba dobre naštudovať trasu a ovládať jej kľúčové body.

Koľko máme na Slovensku značkárov? Je ich veľa či málo?

Na Slovensku máme 350 vyškolených značkárov, z toho je 300 aktívnych. Nie je to málo, ale ešte by sa nám taká stovka aktívnych značkárov zišla. Hlavne v regiónoch, kde značkárov nemáme vôbec, pretože „starí harcovníci“ už nevládzu, alebo nemajú komu štafetu odovzdať. Preto by som rád pripomenul, že my, značkári, nie sme uzavretá skupina. Môže sa k nám prihlásiť ktokoľvek a veľmi jednoducho – prostredníctvom e-mailu: michalec.jan.sz.kst@gmail.com.

Z akého prostredia značkári pochádzajú?

Máme značkárov skutočne z celého Slovenska a je medzi nimi zastúpená celá plejáda povolaní. Sú to riaditelia, predavačky, učitelia, rušňovodiči, vysokoškoláci… Veď aj ja som ako pomocný značkár začínal vo svojich štrnástich rokoch.

Aké kvalifikačné či osobnostné predpoklady musia značkári mať?

Je veľmi dobré, ak má záujemca zmysel pre dokonalosť. Namaľovať značku veľkosti 10 cm x 10 cm mu nemôže robiť problém. Hovorím to preto, že sme mali v klube značkára, ktorý nevedel namaľovať značku väčšiu ako 5 cm. A to bol problém.

Kto organizuje ich prácu?

Prácu značkárov v regióne organizuje predseda regiónu, ktorý sa zodpovedá predsedovi sekcie značenia.

Ak chce byť niekto značkárom, kde sa má o túto prácu zaujímať?

Informácie sú na stránke www.kst.sk v časti KST a sekcia značenia.

Aké percento turistických značiek sa na Slovensku za rok poškodí alebo zničí?

Toto nie je vyčísliteľné. Môžem ale potvrdiť, že naše smerovky a smerovníky sú už menej napádané vandalmi a skôr sa stretávame s ochotou ľudí pomôcť pri stavbe smerovníkov a ich údržbe.

Ak turisti nájdu zničenú alebo poškodenú značku, ako a kde to majú hlásiť?

Stačí zavolať alebo zamejlovať na KST a nahlásiť, kde a čo je poškodené. Každá smerovka má svoje číslo trasy v pravom rohu, ktoré nám stačí napísať. Najlepšie je ale pripojiť aj fotku z daného miesta.

Sú na Slovensku turistické chodníky, kde dochádza k veľmi častému poškodzovaniu značiek?

Ani nie. Na Slovensku sú turistické chodníky, ktoré sú navštevované takmer denne desiatkami, možno stovkami turistov a iba občas zaregistrujeme poškodenie vandalmi. Ak je značenie poškodené, väčšinou to má „na svedomí“ počasie, poveternostné podmienky.

Spomínali sme, že turistické značkovanie na Slovensku si na budúci rok pripomenie 150 rokov. Ako ho Klub slovenských turistov oslávi?

Už teraz pracujeme na oslave výročia, ktoré má KST už aj tento rok, a to 150 rokov organizovanej turistiky na Slovensku. Začneme vydaním emisie poštovej známky s turistickou tematikou, následne jej inauguráciou, plánujeme vydať knižku o histórii, postaviť pamätník značkárom na Sitne, obnoviť prvú značkovanú trasu na Slovensku. To je iba hrubý výpočet, pripravujeme aj ďalšie akcie.

Prievidzskí značkári chodia kontrolovať trasy a značiť ich spoločne.

Prievidzskí značkári chodia kontrolovať trasy a značiť ich spoločne. Foto: archív KST

Skialp v Tatrách.

Skialp na Žiarsku chatu pokojne aj večer s čelovkou

Na sneh je táto zima zatiaľ veľmi chudobná. Podľa predpovedí by sa však situácia mala pomaly meniť, hlavne v horských polohách, kde hlásia sneženie. Mnohí po minuloročnej nádielke stále čakajú na tie správne skialpové podmienky. Aby sme si tento čas trochu skrátili, prinesieme vám niekoľko tipov na skialpové trasy v Tatrách.

Titulná fotografia: Radomír Bednár

Začneme v Západných Tatrách, konkrétne v Žiarskej doline. Ak so skialpovaním začínate, trasa z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu je pre vás ako stvorená. Využívajú ju aj celé rodiny, je to typická krátka túra v Tatrách. Pokojne ju môžete absolvovať aj večer potme a svietiť si čelovkou. Hlavne v januári a februári sú dni krátke, a toto je možnosť, ako si zašportovať na čerstvom vzduchu aj pri časovom vyťažení. Takýto výstup má svoje čaro hlavne pri jasnom počasí.

Keď napadne sneh, môžete začať priamo na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Prípadne si lyže vynesiete do trochu vyššej polohy. Idete stále mierne do kopca, dolina má na približne 5 kilometroch prevýšenie niečo viac ako 400 metrov. Ak je vaším cieľom Žiarska chata, tak si počas pekného počasia určite poseďte na terase a vychutnajte slnečné lúče. Hlavne cez víkendy však treba počítať s tým, že toto obľúbené miesto navštívi viac turistov. Niektorí ho majú ako cieľ prechádzky, iní pokračujú v túre na okolité kopce.

My môžeme ísť ďalej napríklad na Žiarske sedlo. Táto trasa je tiež vhodná pre menej skúsených skialpinistov. Od Žiarskej chaty pokračujeme po modrej značke. Teraz v zime sa orientujeme podľa tyčového značenia. Oceníme ho hlavne v prípade, keď napadne viac snehu alebo padne hustá hmla.

Postupne obchádzame les a asi do hodiny by sme mali prísť k rázcestníku pod Homôľkou. Tu sa dá odbočiť doľava do Smutného sedla alebo pokračovať rovno do Žiarskeho sedla, čo je cieľ našej cesty. Ľavou stranou traverzujeme Plačlivé. V tejto časti hrozí nebezpečenstvo lavíny, preto si treba pred túrou pozrieť predpoveď počasia, lavínové spravodajstvo a zobrať lavínový výstroj. Pred cieľom cesty čaká ešte prudšie stúpanie, úsek s kosodrevinou je už pred pádom lavíny bezpečnejší.

Ak by ste počas cesty zistili, že dnes už vaša kondícia na výstup nestačí, kedykoľvek sa môžete otočiť, pripraviť lyže na zjazd a pustiť sa po tej istej ceste späť k chate. Výstup od chaty na Žiarske sedlo by ste mali zvládnuť za jeden a pol hodiny. Záleží aj od toho, ako často si dávate prestávky a vychutnávate nádherné výhľady.

Zima v Tatrách.

Tyčové značenie v zime

Turistické chodníky v Tatrách, na ktoré na nevzťahuje zimná uzávera, sú v tomto období vyznačené  zimným tyčovým značením. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že pod snehovou prikrývkou zmizla väčšina turistických značiek a orientácia na trasách by nebola možná.

Titulná fotografia: Radka Zimková

Tyče vám pomôžu s navigáciou ku všetkým v zime otvoreným vysokohorským chatám. Na iných chodníkoch po miesta, na ktorých platí zimná uzávera. Základom je, aby boli turistické cesty v horách aj v zime bezpečné a čo najďalej od lavínových oblastí.

V zimnom období treba venovať príprave na túru v Tatrách viac času. Samozrejmosťou by malo byť sledovanie predpovedí počasia, meteorologických výstrah a oboznámenie sa s trasou. Náročnosť by mala byť primeraná kondícii a skúsenostiam. Základom je držať sa svojho plánu, nemeniť trasu, neschádzať z nej. Hlavne zime môže byť orientácia kvôli snehovej prikrývke oveľa ťažšia, preto treba pozorne sledovať tyčové značenie. Pre každý prípad majte svoj telefón nabitý. Ak si nie ste istý trasou, ktorou idete, radšej sa vráťte na miesto, odkiaľ ste vyrazili.

Dôležitým faktorom, ktorý v zime určite nepodceňujte, je správne oblečenie. Dnes už asi všetci návštevníci hôr vedia, že najefektívnejšie je mať na sebe viac vrstiev. Majú svoje funkcie pri udržiavaní tepla a odvádzaní vlhkosti z potenia. Úplným základom je vhodná a kvalitná obuv. Podcenenie by sa vám mohlo v zime naozaj vypomstiť. Topánky majú mať pevný vysoký členok, teplú podšívku a kvalitnú podrážku, ktorá vás nesklame ani v náročnom teréne.

Dobrým tipom môžu byť: https://bosp.sk/produkt/ural-pro-grizzly

Niektoré tyče ostávajú aj v lete

Okrem Vysokých Tatier osádzajú tyčové značenie v zime aj v Nízkych Tatrách i v ďalších našich pohoriach. Ak značiace tyče nevidíte, môže to znamenať, že chodník v zime nie je udržiavaný. Na niektorých miestach nechávajú správcovia chodníkov tyče počas celého roka. Je to hlavne preto, že prvý sneh zakryje značku a ostatné tyče ešte nie sú osadené. Takto vzniká v teréne aspoň hrubá orientácia a turisti ju ocenia hlavne v nepriaznivom počasí.

Tyče, ktoré sa používajú na značenie chodníkov, sú dlhé asi štyri metre, aspoň polovica z nich by mala byť nad snehovou prikrývkou. Pracovníci TANAPu ich pravidelne kontrolujú, hlavne po silnom vetre a výdatnom snežení. Najdlhšou trasou v zime vyznačenou tyčovým značením je Veľká a Malá Studená dolina. Tento druh značenia vám ukáže cestu aj v Mlynickej a Mengusovskej doline, na trase z Tatranskej Polianky po Sliezsky dom, zo Smokovca po Velickú poľanu, ale aj zo Sliezskeho domu smerom na Hrebienok a na ďalších miestach.