Gerlachovský štít nad Batizovskými štrkoviskami

Útok na Gerlachovský štít sa skončil tragicky

Štyridsaťtriročný turista, ktorý plánoval sám vystúpiť na Gerlachovský štít, po páde zahynul. Našli ho pod Batizovskou próbou bez známok života.

Včera, 21. mája 2024, nahlásili horským záchranárom nezvestnosť 43-ročného turistu. Jeho priateľka uviedla, že plánoval sám vystúpiť na Gerlachovský štít. HZS odoslala približný pohyb turistu zaznamenávaný jeho mobilným telefónom, čo potvrdilo, že sa v ten deň v lokalite skutočne nachádzal.

Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, o súčinnosť pri pátracej akcii bola požiadaná posádka leteckých záchranárov z Popradu, ktorá na palubu vrtuľníka po medzipristátí v Starom Smokovci pribrala horských záchranárov z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry.

Telo turistu bez známok života našla posádka záchranárskeho vrtuľníka
Telo turistu bez známok života našla posádka záchranárskeho vrtuľníka. Autor fotografie: archív HZS

„Zo vzduchu sa podarilo lokalizovať nezvestného pod Batizovskou próbou. Žiaľ, pri páde utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Telesné pozostatky boli transportované do Starého Smokovca a odovzdané príslušníkom Policajného zboru SR,“ uzatvára informáciu webová stránka Horskej záchrannej služby..

Autor titulnej fotografie: Štefan Lipcsey

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Strážca prírody má štatút verejného činiteľa

Útok na strážcu prírody je to isté ako na verejného činiteľa

Nestáva sa to síce každý deň, ale svoje si s útokmi agresívnych návštevníkov veľhôr užijú aj strážcovia prírody. Spravidla konflikty riešia dohovorom, poučením. Ale keď niekomu niet rady, dôjde aj na vypísanie pokuty. A od toho môže byť veľmi blízko aj k iným ako slovným vyhrážkam.

Každý, kto má rád hory a rešpektuje potreby okolitej prírody a správa sa v nej ako hosť, vníma útoky na strážcov prírody odsudzujúco. Nedávno taký riešila aj Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Na jedného zo strážcov prírody zaútočil návštevník národného parku po tom, ako ho upozornil, že sa pohybuje so svojím psom mimo značeného turistického chodníka, a to v čase trvania sezónnej uzávery.

„Jeden z dôvodov na uzáveru je aj ochrana zvierat v jarnom období, kedy sa prebúdzajú zo zimného spánku a privádzajú na svet mláďatá. Práve v inkriminovanej lokalite sa v týchto dňoch vyhrabávajú spod snehu svište, čo spozoroval aj samotný strážca počas svojej služby,“ informovala Správa TANAP-u.

Strážca si teda iba plnil svoje povinnosti, no muž mu odmietol preukázať svoju totožnosť a následne na muža v rovnošate fyzicky zaútočil a zranil ho. Vec má už v rukách polícia, lebo na útočníka bolo podané trestné oznámenie.

V ten istý deň, ako uvádza TANAP, sa stal podobný prípad, ale s iným koncom. „Strážca upozornil turistov z Francúzska na pohyb so psom v zakázanej oblasti a uložil im blokovú pokutu desať eur. Zahraniční návštevníci ju bez protestovania uhradili a prejavili dokonca strážcovi uznanie za jeho prácu pri ochrane prírody,“ citujeme z informácie správy národného parku.

Približne o desať dní skončí vo Vysokých Tatrách zimná uzávera, veľhory sa naplnia turistami a ak by si v nich každý robil, čo chce a nerešpektoval pravidlá, z národného parku sa by sa rýchlo mohlo stať eldorádo nespratníkov. Nadchádzajúca letná sezóna je prvou, v rámci ktorej platí nový návštevný poriadok, je namieste rýchlo si ho preštudovať, aby oddych v horách nemusel byť spojený so zahanbujúcim zážitkom.

Strážcovia prírody majú za úlohu bdieť nad zákonom o ochrane prírody
Strážcovia prírody majú za úlohu bdieť nad zákonom o ochrane prírody. Autor fotografie: archív ŠOP SR

Strážcovia prírody, ak sa už musia uchýliť k pokute, spravidla udeľujú minimálne sadzby. Ich činnosť ohraničuje zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543, ktorý sa venuje ich pôsobnosti, povinnostiam, preukazovaním príslušnosti, oprávneniami, medzi ktoré patrí aj požadovať preukaz totožnosti, informácie a vysvetlenia od osoby, ktorá pácha trestný čin alebo priestupok, dokonca mu môže aj obmedziť osobnú slobodu, ale aj zhotovovať video či fotodokumentáciu.

 „Strážca nesmie byť terčom útokov verejnosti pri výkone povinností, ktoré vyplývajú z jeho povolania,“ zdôrazňuje Správa TANAP-u.  A ešte jedna informácia – mužovi, ktorý sa dopustil útoku na verejného činiteľa, za akého sa strážca prírody považuje, môže hroziť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Autor titulnej fotografie: archív ŠOP SR

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Prvú pomoc zranenej turistke zabezpečovala aj Vrtuľníková záchranná zdravotná služba

Maďarská turistka prežila stometrový pád

Počas prechodu Tatranskou magistrálou sa mladá, dvadsaťštyriročná  turistka v sobotu pošmykla a po približne stometrovom páde utrpela, našťastie, iba úraz dolnej končatiny.

Udalosť sa stala v úseku medzi Sedlom pod Ostrvou a Batizovským plesom, približne v polovici tejto trasy, v sobotu v popoludňajších hodinách. Stometrový pád vyzeral hrozivo. Horská záchranná služba ihneď po zaregistrovaní žiadosti o pomoc požiadala o súčinnosť Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu z Popredu.

Posádka sa napriek nepriaznivému počasiu a hrozbe búrky rozhodla letieť a ženu sa za pomoci leteckej techniky spolu s jej priateľom podarilo dostať do bezpečia. Maďarská turistka, našťastie, utrpela iba úraz dolnej končatiny, vrtuľník ju transportoval na ďalšie ošetrenie do Popradu. „Jej priateľ pokračoval následne v sprievode záchranára Horskej záchrannej služby na Štrbské Pleso,“ uvádza v správe portál HZS.

Vo svojich výstrahách upozorňuje portál Horskej záchrannej služby na nebezpečenstvo úrazu vo svojich správach každý deň. Aj na víkend horskí záchranári avízovali daždivé počasie, predpokladali, že chodníky budú šmykľavé, vo vyšších polohách aj pokryté snehom. Odporúčali zimnú výbavu a opatrnosť.

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Čarovná atmosféra Vlkolínca je jasná na prvý pohľad

Viete, čo je vo Vlkolínci, osade na Liptove, najkrajšie?

Ružomberok nemá nič vzácnejšie ako podhorskú osadu Vlkolínec. Akoby tu zastal čas kdesi v polovici minulého storočia. Všetko sa tu zachovalo v takej forme ako vtedy a hoci v drevenej osade ešte žije niekoľko stálych obyvateľov, o jej atmosféru sa už delia so stovkami turistov.

Ťažko zdôrazniť, čo je vo Vlkolínci najkrajšie. Asi genius loci zrubovej osady. Treba ju zažiť. No okrem jej vychutnávania si tu môžete pozrieť expozície, ktoré vytvorili pre návštevníkov a milovníkov histórie, alebo sa odtiaľ dá  vybrať spoznávať okolitú prírodu.

Ak ste v Tatrách a plánujete výlety, Vlkolínec, hoci nie je priamo súčasťou pohoria, je dobrým tipom.

Vo Vlkolínci zastal čas asi pred sto rokmi
Vo Vlkolínci zastal čas asi pred sto rokmi. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Poďme si Vlkolínec trocha opísať. Čo je na osade vzácne, tak to sú drevené zrubové domčeky želiarov, pastierov a drevorubačov, ktoré sú postavené popri potôčiku pretekajúcom stredom osady. Sú zasadené vo svahu Veľkej Fatry a týči sa nad nimi vrch Sidorovo, ktorý miestni nazývajú Žiar. Za domami sú ovocné sady, terasovité políčka a lúky posiate senníkmi.

Domčeky postavili zruční liptovskí remeselníci z otesaných kmeňov ihličnatých stromov, ktoré ukladali na kamennú podmurovku. Na strechách sú drevené šindle. Interiér tvorí vstupný pitvor s kuchyňou, komora a obytná miestnosť, kde ľudia spávali. Unikátom je, že drevenice sú ošetrené farebným vápenným náterom.

Osadu si môžete pozerať, ako dlho budete chcieť
Osadu si môžete pozerať, ako dlho budete chcieť. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Už krátko po druhej svetovej vojne si ľudia uvedomovali unikátnosť ľudovej architektúry, preto bol Vlkolínec vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu. Unikát prerazil aj do sveta, v roku 1993 bola osada zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Podobný súbor pôvodných domov sa nezachoval nikde v strednej Európe.

Hoci osadu možno obdivovať ako celok, predsa len sú v nej niektoré objekty s expozíciami, ktoré stoja za viac pozornosti. Ide napríklad o Roľnícky dom a dvor s minigalériou v sýpke, Dom UNESCO či Ľudový dom s ovčiarskou expozíciou a iné. Ak si ich chcete pozrieť, treba si kliknúť na webovú stránku Vlkolínca a zistiť si, či a ako sú sprístupnené, lebo to závisí aj od ročného obdobia. Vstupné sa nedá platiť platobnou kartou.

A teraz pár slov o tom, ako sa do Vlkolínca dá dostať. Spôsobov je mnoho, niektoré sú spojené aj s príjemnou vychádzkou či cyklotúrou, ktorá vám spestrí deň. Ak máte malé deti, najlepšie je vybrať si auto, dostanete sa ním až na parkovisko pri vstupe do Vlkolínca. Najlepšie je zo spojnice Ružomberok – Banská Bystrica odbočiť v mestskej časti Biely Potok popri reštaurácii Vlčí dvor vpravo, potom pokračovať do Vlkolínca. No cesta je úzka, je tam obmedzená rýchlosť. Pohybuje sa tu totiž veľa turistov.

Organizované skupiny môžu využiť aj autobus, ten ale má konečnú na parkovisku v Trienskej doline a odtiaľ treba pokračovať pešo. No dá sa rátať aj deväťmiestnymi autami, ktoré si ale treba objednať.

Do osady si treba vybrať pre vás najvhodnejšiu trasu. Je ich niekoľko
Do osady si treba vybrať pre vás najvhodnejšiu trasu. Je ich niekoľko. Autor fotografie: Mária Pavúčková

Veľmi často sa do Vlkolinca ľudia vyberajú pešky. Dá sa to po prístupovej ceste z Bieleho Potoka, ktorá otvorí pekné výhľady na Veľkú Fatru, ale aj chodníkom Hôrka s množstvom lavičiek a náučných tabúľ. Do osady sa dá pešky vydať už aj z centra Ružomberka hrebeňom Sidorova, ale aj z Hrabova na Malinô Brdo cez Vlkolínske lúky do Vlkolínca. Najkratšou cestou do Vlkolínca je trasa Uhliskom z Bieleho Potoka. Je to chodníček, ktorý stále využívajú aj Vlkolínčania, no trasa nie je značená.

Vlkolíncom prechádzajú aj tri značené cyklotrasy. Do osady sa dá dostať z troch smerov – Trienskou dolinou popod Krkavú skalu a cez Vlkolínske lúky. Priamo vo Vlkolínci je prejazd bicyklov vylúčený, osadou ich treba tlačiť.

Odporúčame jedlo a pitie pribaliť do batoha. Ponuka služieb vo Vlkolínci nie je bohatá, lebo domáci nechcú osadu skomercionalizovať. Nájdete v nej iba predajňu suvenírov, malé občerstvenie či ubytovanie na súkromí. Ale ak by ste potrebovali sprievodcu, je možné si ho objednať. A je možné tiež v osade usporadúvať stretnutia, školenia či tvorivé dielne, núkajú sa tu aj ukážky remesiel a ochutnávka špecialít. 

Autor titulnej fotografie: Mária Pavúčková

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Počas víkendu bude v Tatrách pršať, náhradným program môže byť Noc múzeí a galérií

Cez víkend má v Tatrách pršať, poďte s nami na Noc múzeí a galérií

Ak budete v sobotu v blízkosti ktoréhokoľvek múzea či galérie, vedzte, že majú aj pre vás pripravený bohatý program. Noc múzeí a galérií otvorí dvere týchto inštitúcií aj inak ako bežne. Platí to aj o tatranských kultúrnych stánkoch.

Do tohto medzinárodného podujatia, ktoré prepojí s návštevníkmi viac ako 37 tisíc múzeí v 158 krajinách sveta, sa zapojí aj Podtatranské múzeum v Poprade. Ak nebudete mať lepší program, lebo má pršať, zájdite do tohto podtatranského mesta a nasajte atmosféru umenia, prepojenej s bohatým kultúrnom programom.

V Podtatranskom múzeu vás čakajú mnohé prekvapenia
V Podtatranskom múzeu vás čakajú mnohé prekvapenia. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

V čase od 17. do 21. h sa v ňom prestriedajú nielen umelci, ale na prednáškach aj vedci, budú tu ukážky tradičných remesiel, tvorivé dielne pre deti či prehliadky expozícií a výstav s rozšíreným lektorským výkladom a atraktívna nočná prehliadka múzea. Plánujú tu vyhodnotiť aj súťaž o najautentickejšie havranie hniezdo. Návštevníkom bude k dispozícií nielen interiér, ale aj vonkajší areál múzea, remeselnícke dielne a amfiteáter.

Na návštevníkov je 18. mája pripravená aj Tatranská galéria v popradskej Elektrárni. Sprístupnia tu za dobrovoľné vstupné všetky výstavy, medzi nimi výstavu poľského súčasného umelca Marcina Berdyszaka, ale aj nášho Jana Hálu, ktorý časť svojho tvorivého života strávil vo Važci. Galéria ponúkne aj výstavu z vlastných zbierok, v ktorej predstavuje tvorbu osemdesiatky autorov. To všetko medzi 13. a 19. h.

V Tatranskej galérii pripravujú koncert
V Tatranskej galérii pripravujú koncert. Autor fotografie: archív Prešovský samosprávny kraj

Okrem toho od 15. h sa galéria na poldruha hodinu stane priestorom na tvorivé dielne príznačne nazvané Ekotvorivky a medzi 17. a 19. h je pripravený koncert s prekvapením.

Bohatý program pre malých aj veľkých má na sobotu pripravené aj Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Otvorené tu budú mať od 17. do 21. h. 

A isteže, počas dňa, ak vám to počasie dovolí, sa môžete prejsť po tatranských chodníkoch. No pozor, nad pásmom lesa bude ešte stále chladno, okolo nuly, a môže mrznúť. Nachádza sa tam súvislá snehová prikrývka, hrozí riziko pošmyknutia. Ešte stále treba so sebou zobrať zimnú výstroj. Platí to rovnako o Vysokých, ako aj Západných či Nízkych Tatrách. A ak nebude „iba“ zamračené, má pršať. Na výhľady zabudnite.

Autor titulnej fotografie: Ada Balúchová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha, ktorú tvorila láska k Tatrám

S knihou CEZ HORY chceme prekročiť hranice Slovenska

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

S radosťou oznamujeme, že sa nám podarilo naplniť prvý míľnik v rámci našej kampane na podporu knihy CEZ HORY na platforme donio.sk. Teraz sa vydávame za naplnením druhého dôležitého míľnika. Kniha CEZ HORY je plná inšpiratívnych rozhovorov so známymi osobnosťami Tatier a ponúka hlboký pohľad do života a príbehov tých, ktorí sú s nimi úzko spätí.

Kniha „Cez Hory“ nie je len zbierkou rozhovorov, ale aj bohatým zdrojom informácií o tatranských štítoch, dolinách či chatách. Nahliadnuť môžete do podrobných opisov týchto krás, ktoré robia Tatry jedinečnými. Vydanie tejto knihy v anglickom jazyku nám umožní zdieľať tieto inšpiratívne príbehy a fascinujúce informácie s medzinárodným publikom, čím zvýšime povedomie o krásach a význame Tatier vo svete.

V knihe je všetko, čo robí Tatry jedinečnými
V knihe je všetko, čo robí Tatry jedinečnými. Autor fotografie: archív M Kreo

Príspevkom na našu zbierku na DONIO pomôžete pokryť náklady spojené s prekladom, tlačou a distribúciou knihy. Veríme, že s vašou pomocou dokážeme priniesť Tatry aj čitateľom za hranicami Slovenska.

Ďakujeme za vašu štedrosť a podporu! Odmenou za podporu Vám budú produkty ako sú tričká, ponožky či kniha CEZ HORY v slovenskom jazyku. Navštívte našu zbierku na DONIO a prispievajte k vydaniu anglickej verzie knihy CEZ HORY. Prispieť môžete tu: https://donio.sk/preklad-cezhory 

Autor titulnej fotografie: archív M Kreo

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

V Podtatranskom múzeu je 54 tisíc zbierkových predmetov

Poďte zažiť príbehy dobrodružnejšie ako Harry Potter

Chcete vedieť, prečo sú v Podtatranskom múzeu v Poprade radi, keď prší? A prečo musí byť drevo z hrobky kniežaťa staré 1 600 rokov uložené v klimatizovaných vitrínach? Zaujíma vás, či môžete hodnotné veci z vašich domácností múzeu darovať a ako sa stanovuje ich cena?  

Ak chcete poznať odpovede na tieto otázky, máme pre vás odporúčanie. Naklikajte si na stránke cezhory.sk najnovší diel podcastu S batohom cez hory a dozviete sa ešte oveľa viac.

Lebo múzeá dnes už nie sú iba kamenné stavby, ale priestory s príbehmi, ktoré sú mnohokrát zaujímavejšie ako dobrodružstvá Harryho Pottera. Vladko a Tánička sa v ňom zhovárajú o povolaní kurátorky historických zbierok.

Magdaléna Bekessová, kurátorka historických zbierok v Podtatranskom múzeu
Magdaléna Bekessová, kurátorka historických zbierok v Podtatranskom múzeu

Inšpiráciu našli v profesijnom príbehu Magdalény Bekessovej, ktorá pracuje v Podtatranskom múzeu v Poprade. O zbierkach musí vedieť všetko, odkiaľ sú, čo „prežili“, kto ich našiel, ako pasujú do doby, v ktorej boli vyrobené, kto je ich autorom a ako môžu obohatiť vedomosti návštevníkov, keď sa v nejakom kontexte vystavia.

V múzeu je ich viac ako 54 tisíc z geológie, mineralógie, paleontológie, botaniky či zoológie, ale aj archeológie, etnografie, umenia a z mnohých ďalších odborov ľudskej činnosti.  Napríklad aj z numizmatiky.

Vladko a Tánička pri prehliadke výstav múzea
Vladko a Tánička pri prehliadke výstav múzea. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Vladko a Tánička vo svojom dialógu pripomínajú, že o jeho vznik sa pričinil prvý turistický spolok na území Uhorska, čo je rarita, ktorou sa Slovensko môže pýšiť. No spomínajú aj to, že jednotliví jeho členovia sa nevedeli dohodnúť, kde múzeum bude, tak časť zbierok uložili v Kežmarku. Aj to je typické slovenské.  A upozorňujú aj na unikátnu expozíciu Knieža z Popradu, ktorého hrobku našli počas stavebných prác v Matejovciach a v múzeu jeho príbeh prezentujú v piatich miestnostiach.

Do múzea chodia návštevníci Tatier najčastejšie vtedy, keď prší. Uplakané počasie na tatranských chodníkoch radi zamenia za zážitky, ktoré im sprostredkujú predmety z minulosti. Kurátorka ich mnohokrát nachádza na povalách či v pivniciach starých dreveníc a o poklady, ktoré majú vysokú kultúrnu hodnotu, a ktoré často pochádzajú aj od darcov, sa svedomito stará

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je viac ako polstovka dielov.  

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Výstup na Ihlu môžete začať v obci Ihľany

Zažite výstup na Ihlu, Tatry budete mať ako na dlani

Máme pre vás turistický tip. Výstup na Ihlu. Nie na tú v Ostrve vo Vysokých Tatrách, ale na tretí najvyšší vrchol Levočských vrchov nad obcou Ihľany. Organizuje sa už túto sobotu (18. mája). A ak budete mať šťastie na počasie, otvorí sa vám z neho krásny výhľad na naše veľhory.

Hviezdicový výstup na Ihlu a Čiernu horu organizuje Regionálna rada Klubu slovenských turistov Levočské vrchy – Branisko spolu s obcou Ihľany a s miestnou spoločnosťou lesomajiteľov už túto sobotu (18.mája). No výstup na Ihlu si môžete urobiť aj kedykoľvek inokedy.

Vrch dal obci meno, je najvyšším vrcholom Kežmarského okresu (1 283 m) a z jeho vrcholovej časti, ktorá je odlesnená, sú zaujímavé výhľady nielen na Nízke a Vysoké Tatry, ale aj na okolité Levočské vrchy, Branisko, Ľubovniansku vrchovinu, Stolické a Volovské vrchy, Spišskú Maguru a dokonca aj na viaceré pohoria v Poľsku. Ostatné vrcholy v okolí sú o 250 i viac metrov nižšie, preto je záruka výhľadov garantovaná.

Na Ihlu sa môžete vydať aj skoro na jar, odvážnejší aj v zime
Na Ihlu sa môžete vydať aj skoro na jar, odvážnejší aj v zime. Autor fotografie: archív Prešovský samosprávny kraj

Aj kvôli nim známe, neznáme Levočské vrchy objavuje čoraz viac turistov, ktorým sa už „prejedli“ notoricky známe pohoria a chcú do svojho kalendára zapísať aj vrcholové zážitky z menej navštevovaných, no tiež krásnych miest našej krajiny. Záujem o okolie Ihlian začal narastať po zrušení Vojenského obvodu  Javorina (2010). V minulom roku bol preto na vrchol Ihly vyznačený nový, zelený turistický chodník.

A hoci sobotný výstup je určený predovšetkým pre domácich a ľudí z okolitých obcí, pokojne sa k nim môžete pridať, a to aj s celou rodinou. Zažijete družnú atmosféru, spolupatričnosť a budete mať radosť z pohybu na čerstvom vzduchu.

Organizátori odporúčajú trasu z Ihlian, a to po zelenom turistickom chodníku. No keďže ide o časovo dlhší výstup, na ktorý by ste sa museli vydať skoro ráno, odporúčajú po dohode s obcou a vlastníkmi pozemkov skrátiť si cestu autom. Je možné tak urobiť po lokalitu Nad lesným mlynom, a potom pokračovať peši po žltej značke na Ihlu, no čaká vás asi dvojhodinový pochod určený pre kondične dobre pripravených turistov.

Alebo je možné autom zakerovať po lokalitu Peklo a odtiaľ sa vydať pešky po zelenej značke na vrchol Ihly, trvať to bude niečo málo nad dve hodiny. Výstup touto trasou zvládnu aj menej zdatní turisti. Je tu aj možnosť prísť autom po lokalitu Malý Václavák a pokračovať na vrchol po červenej značke. Miestni tento výstup označujú za menej náročný, trvá asi poldruha hodinu.

Keďže výstup na Ihlu má prívlastok hviezdicový, núkajú sa aj trasy z Nižných Ružbách po červenej značke, ale ide o päťhodinový náročný výstup. A na vrchol sa dá dostať aj z obcí Jakubany a Kolačkov podľa vlastného zváženie po neznačených cestách a chodníkoch.

Na Ihlu sa môžete vydať aj obce Kolačkov
Na Ihlu sa môžete vydať aj obce Kolačkov. Autor fotografie: Jerzy Opiola

Ešte je tu aj ponuka pre turistov starších ako 70 rokov. Pre nich organizátori umožnili výjazd autom k útulni a odtiaľ je Ihla pešky na dosah za takú trištvrtehodinku. K útulni sa dá dôjsť aj na bicykloch a je tu aj prameň pitnej vody a prístrešok.

Dôležitá je informácia pre účastníkov výstupu, že zraz všetkých, ktorí sa ho chcú zúčastniť, je na poludnie a čakať na nich bude aj chutný guľáš. A ak vám nebudú stačiť metre, ktoré budete mať v nohách, môžete sa od Ihly za približne polhodinu po hrebeni dostať na Čiernu horu, čo je najvyšší vrchol (1 289 m) Levočských vrchov.

Autor titulnej fotografie: archív obce Ihľany

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Na vhodnom uskladnení zimného výstroja by malo záležať hlavne turistom, horolezcom a skialpinistom

Nezabudnite na údržbu horského výstroja

Najvyššie položené lyžiarske strediská ukončili sezónu prvého mája. Šikovnejší lyžiari a turisti už stihli zaletniť zimnú výbavu. Tým ostatným pripomenieme, na čo určite netreba v ošetrení zimného výstroja zabudnúť.

S obracajúcimi sa listami v kalendári sme stále bližšie k letu, zimný športový výstroj odsúvame čoraz hlbšie do políc a skríň. Ale, zaletnili sme ho správne? Tu je pár rád, na čo pritom nezabudnúť, od odborníkov zo Strediska lavínovej prevencie HZS.

Pochopiteľne, ich rady sa sústreďujú predovšetkým na pomôcky súvisiace s prevenciou lavínových nehôd. Nabádajú, aby si lyžiari a turisti nezabudli vybrať batérie z lavínového hľadacieho prístroja, lebo aj moderné alkalické batérie dokážu vytiecť, skorodovať a poškodiť prístroj. Odporúčajú tiež prekontrolovať lavínovú sondu. Treba sa pozrieť na skladanie a rozkladanie, sústrediť sa na všetky spoje a hľadať praskliny. Počas leta je vhodné sondu uskladniť v dobre vetranom priestore bez priameho slnečného žiarenia.

Lavínoví špecialisti upozorňujú aj na lavínovú lopatu. Podľa nich sa treba sústrediť na miesto, kde sa násada vkladá na porisko a hľadať prítomnosť prasklín či iných vád. Počas leta treba aj lopatu uložiť na miesto, kde nebudú dopadať slnečné lúče.

Ak vlastníte elektronický lavínový batoh, špecialisti odporúčajú na leto ho nabiť na skladovaciu kapacitu tak, ako uvádzajú výrobcovia. Ak takúto kapacitu výrobca neudáva, treba ho nabiť na 75 percent, čo pomôže predĺženiu životnosti akumulátorov. Mechanické lavínové batohy si vyžadujú iný prístup. Treba ich prevážiť a overiť si ich naplnenie. Okrem toho treba prekontrolovať všetky tiahla, upínania a batoh uložiť tam, kde o slnko nenájde.

A teraz niečo k lyžiarkam. Odporúča sa vybrať z nich papuče, umyť ich a dobre vysušiť, a potom ich uskladniť v dobre vetranom priestore. Čo s lyžami? Pred letom treba navoskovať sklznicu, čím sa zabráni jej vyschnutiu. Lavínoví špecialisti odporúčajú voskom zaliať aj hrany, čím sa zabráni ich korózii.

Pozornosť horolezcov, turistov a skialpinistov upriamujú aj na stúpacie železá. Podľa nich je práve teraz ideálny čas nabrúsiť zodraté mačky a skontrolovať ich upínanie. A ešte je tu lekárnička. Treba prekontrolovať jej obsah, a to, čo je expirované, vymeniť.

Autor titulnej fotografie: Dominik Lačný

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Lavínoví špecialisti Horskej záchrannej služby počas cvičenia

Hory si počas zimy vyžiadali dvanásť obetí

Horskí záchranári počas poslednej zimnej sezóny zasahovali viac ako 2100-krát. Najčastejšie to bolo v oblasti Nízkych Tatier.

Najvyššie položené lyžiarske svahy uzavreli sezónu prvého mája, a to je aj dátum pre bilanciu zásahov Horskej záchrannej služby.

Do hôr na pomoc ľuďom, ktorí to potrebovali, vyrazili celkom 2 154-krát. Najčastejšie zasahovali v oblasti Nízkych Tatier, od prvého decembra to bolo 1 180-krát, na lyžiarske trate smerovali v nízkotatranských strediskách až 1 082-krát.

Ako informuje HZS na svojej webovej stránke, tamojšie početné lyžiarske strediská boli cieľom ich výjazdov násobne viackrát ako v iných oblastiach, kde operuje Horská záchranná služba.

Oblasťou s druhým najväčším počtom zásahov záchranárov bola v minulej zimnej sezóne Malá Fatra, no takmer identické číslo majú aj Vysoké Tatry. V našich veľhorách smerovali záchranári k 228 prípadom.

Podľa ich štatistiky, ale oproti minulosti mierne stúpol počet zásahov v Západných Tatrách. Išlo celkovo o 212 záchranných akcií, z nich 179 zranení sa udialo na lyžiarskych svahoch.

Najčastejšie v minulej zimnej sezóne zasahovali záchranári v oblasti Nízkych Tatier
Najčastejšie v minulej zimnej sezóne zasahovali záchranári v oblasti Nízkych Tatier. Autor fotografie: archív HZS

„Hoci vo všetkých horských oblastiach boli najčastejšou príčinou zásahov poranenia lyžiarov, horskí záchranári pomáhali taktiež turistom, horolezcom a ostatným návštevníkom hôr. V 206 prípadoch išlo o záchranné akcie na turistických chodníkoch, horských chatách a v turisticky bežne dostupných lokalitách,“ uvádza HZS na svojom portáli.

No zároveň pridáva upozornenie, že návštevníci hôr sa zranili v teréne aj mimo značených chodníkov, tam smerovalo 23 zásahov.

Zima je v horách spojená aj s lavínami. Aktuálne skončená lavínová sezóna bola oproti tej z minulého roku o niečo kratšia a najmä v Malej a Veľkej Fatre sa sneh roztopil veľmi skoro. No napriek tomu počet lavínových nehôd stúpol z 22 na 23, išlo ale prevažne o menšie lavíny.

Hory si v uplynulej zimnej sezóne vyžiadali dvanásť obetí. Bol medzi nimi 49-ročný horolezec, ktorý zahynul v žľabe Satana, malý lyžiar na svahu v Jasnej či 63-ročný skialpinista vo Veľkej Studenej doline a ďalší. Príčinou úmrtí v horách je aj precenenie kondície, počasia, no aj neopatrnosť a neprimerané riskovanie.  

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.