Kým opravili evakuačnú trasu, bolo treba demontovať pod Lomničákom dosluhujúce reťaze

Už sa nemusíte báť! Reťaze na Lomničák opravili

Úprava evakuačnej trasy z Lomnického štítu je hotová. Začiatkom júla sa o to pričinila Horská záchranná služba spolu so Správou Tatranského národného parku.

Čo bolo treba urobiť a prečo? Horskí záchranári spolu so Správou TANAP-u v rámci stavebných a technických prác odstránili pôvodné reťaze medzi Mojžišovým prameňom a vrcholom štítu.

„Reťaze nepredstavovali bezpečný istiaci prvok v tomto type terénu. Navádzali na výstup najmä osoby, ktoré neboli spôsobilé na pohyb v horolezeckom teréne, nevedeli sa v ňom orientovať a spoľahli sa výlučne na pomoc reťazí,“ uvádza TANAP s tým, že po úprave je úsek zabezpečený lezeckými istiacimi prvkami.

Pri úprave evakuačnej trasy
Pri úprave evakuačnej trasy. Autor fotografie: TANAP

Pozor ale! Obidve inštitúcie apelujú na turistov, ktorí vstupujú do horolezeckého terénu na území národného parku, že podľa platného návštevného poriadku sú povinní mať absolvovaný lezecký kurz a preukázať sa dokladom o jeho absolvovaní v prípade kontroly.

Znamená to, že toto pravidlo vylučuje z horolezeckého terénu osoby, ktoré nevedia používať istiacu techniku a pomôcky a svojím konaním ohrozujú seba a ostatných. „Spomínaný úsek na Lomnický štít je terén s lezeckou obtiažnosťou stupeň II.

Všetky podrobné informácie o pravidlách pre horolezectvo sú uvedené na stránke www.tanap.sk,“ upozorňuje Správa TANAP-u a odkazuje turistom jasné pravidlo. „Správajme sa v horách zodpovedne a ohľaduplne, dbajme na vlastnú bezpečnosť, ale i na bezpečnosť ostatných.“

Autor titulnej fotografie:  Pavol Loffay

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Vidíte dobre. Aj takto naľahko vystrojených turistov možno stretnúť na tatranských chodníkoch

Víkend ukázal, že do Tatier chodí veľa neskúsených turistov

Gerlach láka turistov. Žiaľ, aj neskúsených. Horských záchranárov už ani neprekvapujú žiadosti o pomoc v situáciách, keď si lezci už nevedia pomôcť sami.

V sobotu neskoro popoludní Horskú záchrannú službu kontaktovala s prosbou o pomoc dvojica Čechov, ktorým sa nepodarilo včas vystúpiť na vrchol a keďže počasie sa zhoršovalo, požiadali spočiatku o navigáciu pri zostupe, neskôr o sprievod záchranárov. „Dvojica bola vybavená v exponovanom teréne ferratovými setmi, potrebným horolezeckým výstrojom v danom teréne ale nedisponovali,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby.

Záchranári HZS odišli oproti zostupujúcim, s ktorými sa stretli približne v polovici Tatarkovej próby. Bezpečne spoločne zostúpili na Sliezsky dom, odkiaľ boli transportovaní v skorých ranných hodinách  do Starého Smokovca.

Dvojica Čechov nevedela zostúpiť z Gerlachu. Požiadali o pomoc
Dvojica Čechov nevedela zostúpiť z Gerlachu. Požiadali o pomoc. Autor fotografie: HZS

V ten istý deň sa pod Gerlachom mohla stať tragédia. Na tiesňovú linku 112 zavolal poľský turista. „Vybral sa bez dostatočného vybavenia a obutia sám na Gerlachovský štít Krčmárovým žľabom. V jeho hornej časti sa pošmykol na snehovom poli a padol niekoľko desiatok metrov na skalnú policu, ktorá ho zastavila,“ informuje Horská záchranná služba.

Uvádza ďalej, že muž pádom utrpel početné poranenia tela a záchranárom nevedel uviesť presnú polohu, ani zranenia, ktoré utrpel. Záchranná akcia si vyžiadala aj pomoc Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Muž bol nájdený podľa približného opisu miesta.

Ako sa v informácii ďalej konštatuje, po prevezení z terénu na Velickú poľanu bol Poliak ošetrený a následne letecky transportovaný do nemocnice v Poprade.

Počas víkendu záchranári ratovali aj bežných turistov. V sobotu popoludní český turista žiadal o pomoc pre 43-ročnú ženu z trasy medzi Chabencom a Kotliskami v Nízkych Tatrách. „Turistka si po nešťastnom dostúpení v teréne poranila dolnú končatinu a nebola schopná ďalšej chôdze,“ konštatuje portál HZS. Záchranári k nej prišli z južnej strany Nízkych Tatier, ošetrili ju a transportovali k Útulni Ďurková, odkiaľ ju terénnym autom previezli do nemocnice v Brezne.

Záchranná akcia turistky v Nízkych Tatrách.
Záchranná akcia turistky v Nízkych Tatrách. Autor fotografie: HZS

Nízke Tatry boli v nedeľu dejiskom aj ďalšieho zásahu horských záchranárov. Dôvodom bol úraz hornej končatiny pod Chatou M. R. Štefánika po páde 55-ročnej slovenskej turistky. Ženu ošetrili a transportovali na parkovisko Trangoška, kde ju odovzdali posádke Rýchlej zdravotníckej pomoci.

Na túru v Belianskych Tatrách nezabudne rodina 12-ročnej dievčiny. Záchranári za ňou prišli do Chaty Plesnivec, odkiaľ už nedokázala pokračovať v túre samostatne. Po ošetrení ju transportovali Na Čiernu vodu, odkiaľ s rodinou pokračovala samostatne.

Na turistike v Tatrách nič nie je také dôležité ako opatrnosť, odhad kondície a dobrá výstroj. Prázdniny a dovolenky lákajú na tatranské dobrodružstvá aj neskúsených turistov, no riskovanie sa nie vždy vypláca. A neželané suveníry v podobe zranení a zásahov do peňaženky, ak chýba poistenie, nie sú tou najlepšou spomienkou, ktorú by si návštevníci veľhôr chceli uchovať.  

Autor titulnej fotografie:  Zbyněk Sýkora

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Prikrmovanie líšok sa nám môže vypomstiť

Pozor na to, čo jete v Tatrách! Stúpa počet ochorení na smrtiace parazity

Všetci to takto robíme. Vidíme pri turistickom chodníku čučoriedky, jahody či brusnice, natrháme si z nich do dlane a šup do úst. Netušíme, že si môžeme založiť poriadny problém. Hrozí echinokokóza, choroba, ktorá sa správa ako zhubný nádor. Prerastá do okolia a metastázuje. Účinná liečba neexistuje. Ochorieť môžu aj deti.

O čom je reč? O tom, že sa môžeme nakaziť parazitom horskej klímy. Ide o pásomnicu líščiu (echinococcus multilocularis), ktorá sa vyskytuje hlavne vo vlhkom a chladnejšom období. U nás je tento parazit najviac rozšírený v Žilinskom a Prešovskom kraji, Tatry teda nevynímajúc. Hovorí sa mu zabijak.

Líška hrdzavá, v Tatrách je parazitom nakazená každá druhá
Líška hrdzavá, v Tatrách je parazitom nakazená každá druhá. Autor fotografie: Lenka Lenny

Odborníci tvrdia, že týmto parazitom je v spomínaných krajoch nakazená každá druhá líška. Ak sa parazitom infikuje človek, môže sa u neho nenápadne rozvinúť ochorenie echinokokóza. Usídli sa v pečeni a správa sa ako zhubný nádor. Veľa rokov, udáva sa, že päť až pätnásť, o ňom ani nemusíme vedieť, malé cysty nezachytí ani ultrazvuk. Potom cysty začnú robiť problémy, tlačia na okolité orgány, nakazený človek cíti nepohodu.

O tom, že je nakazený, sa ale často dozvie aj úplne náhodou, keď absolvuje iné vyšetrenie, röntgen, USG a podobne, a tam mu zistia útvar na pečeni. Liečba záleží na veľkosti a rozsahu lézií. Na rade je operácia, ak to ide, a doživotná liečba. Neliečené ochorenie zabíja.

Prvá voľba je chirurgický zákrok. Ak sa to dá, lekár vyberie cystický útvar aj s okolitým zdravým tkanivom. No nezriedka je útvar tak rozrastený, že operácia možná nie je. Niektorí pacienti potrebujú transplantáciu. V každom prípade sa ale nasadzuje liečba antiparazitárnymi liekmi, ktorá je doživotná, lebo lieky parazita zahubiť nedokážu.

Pozor na líšky pri chatách a ľudských obydliach
Pozor na líšky pri chatách a ľudských obydliach. Autor fotografie: Maroš Matúš

Dobre je vedieť, ako sa môžete nakaziť a ako nákaze predchádzať. Treba si uvedomiť, že hlavným hostiteľom nebezpečného parazita je líška hrdzavá. Pásomnica žije v jej čreve a spolu s trusom sa do okolia dostávajú tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak teda zjete neumytú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, alebo sa napijete z horského prameňa, či si neumyjete ruky po práci v záhrade, do ktorej sa mohla líška dostať, môžete sa nakaziť.  

Parazit sa potom dostane do nášho tenkého čreva, odtiaľ do krvného obehu a potom do pečene. Tam sa uchytí a rastie. Ojedinele môže mať pacient lézie aj v pľúcach, mozgu, kostiach či inde. Ak sa domnievate, že parazita vyhubíte zamrazením neumytého ovocia, ste na omyle. Poľahky zvláda bežné teploty mrazničiek. Prežijú tam aj rok. Ničí sa iba varom. A nakaziť sa môže aj váš pes či mačka, ak ulovia napríklad nakazeného hlodavca.

Odborná literatúra uvádza, že prípadov nakazenia človeka v pomere s počtom nakazených líšok nie je veľa, no ak sa tak stane, čo je momentálne častejšie ako v minulosti, následky sú veľmi vážne. A nie každý z nás znáša dlhodobú liečbu. Môže dôjsť k poruchám funkcie, vypadať vlasy a choroba má aj viaceré iné dôsledky. Smrť spôsobí nie parazit, ale jeho život ohrozujú pôsobenie na iné orgány v tele človeka.

Niektorí ľudia majú aj šťastie, ochorenia sa môže organizmus zbaviť aj sám. Stane sa tak vtedy, ak človek nie je na infekciu vnímavý a jeho imunitný systém si s ňou vie poradiť. No je tu skupina pacientov, ktorých organizmus takto nezareaguje.

Nielen ľudia, aj líšky sa vedia kochať. Patria k horám, nerobme z nich našich miláčikov
Nielen ľudia, aj líšky sa vedia kochať. Patria k horám, nerobme z nich našich miláčikov. Autor fotografie: Zuzana Koťuhová

Čo robiť, aby sme sa nenakazili? Základným pravidlom je dôkladná hygiena. Ak nemáme poruke vodu, drobné ovocie nazberané na túre v horách radšej nejedzme. Každé ovocie by sme mali pred jedlom dôkladne umyť pod tečúcou vodu. Ak máte doma psa či mačku, ktoré chodia do prírody, je vhodné nechať ich vyšetriť aspoň dva razy do roka na prítomnosť pásomnice a odčerviť.

Mimoriadne nezodpovedné je kŕmiť líšky počas túry, hladkať ich, ako to vidíme na fotografiách najmä z okolia Rainerovej chaty či na Skalnatom plese. Analýzy ukazujú, že v Tatranskom národnom parku je na líščiu pásomnicu pozitívnych okolo 40 percent líšok. Konzumáciu ovocia z kríkov či zo zeme, by sme v Tatrách mali úplne vylúčiť. Odporúča sa nepiť vodu z neznámych prírodných zdrojov a ak sa dotkneme líšky, mali by sme si ruky dôkladne vyumývať. Platí to aj o ľuďoch, ktorí pracujú na poliach, v lesoch či záhradách a nemôžu úplne zabrániť kontaktu divých zvierat s týmito areálmi.

Zdroj: preventívne.sk, forestportal.sk

Autor titulnej fotografie:  Ján Borčin

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zdolali sme Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Zdolali sme Kriváň

Po niekoľkých menej náročných túrach, o ktorých sme písali na našej stránke, sme si tentoraz zvolili túru, ktorá patrí do kategórie náročných – výstup na Kriváň. Nebol to len tak obyčajný výstup, na sociálnych sieťach sme zverejnili výzvu pre všetkých, ktorí majú v piatok čas a chuť, aby sa k nám pridali. Zišli sme sa skupina asi 20 nadšencov.

Stretnutie pred začiatkom výstupu na Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.
Stretnutie pred začiatkom výstupu na Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Zaparkovali sme na parkovisku Tri studničky, za celodenné parkovanie sme zaplatili 5 eur. Podarilo sa nám ešte zaparkovať, prišli sme skôr, ale približne o 7.30 už bolo parkovisko plné. Treba povedať, že na túru sme sa vybrali v piatok 5. júla, kedy je štátny sviatok, predĺžený víkend, takže hrebeň pod Kriváňom občas pripomínal mravenisko.

V prvej polovici túry bola hustá hmla. Foto: Jaroslav Kizek.
V prvej polovici túry bola hustá hmla. Foto: Jaroslav Kizek.

Od rána bolo pod mrakom, veľa sme toho nevideli. Hlavne, keď sme vošli do pásma kosodreviny, tak hmla zahalila krajinu hore aj dole. Fúkal vietor, preto sme boli oblečení v mikinách a bundách, na hlavách čiapky, asi všetko oblečenie, čo sme niesli, sme mali na sebe. Turisti, ktorí už išli dole hovorili, že na vrchole je to ako na autostráde.

Náročné pasáže výstupu boli v poslednej tretine túry. Foto: Vladimír Tošovec.
Náročné pasáže výstupu boli v poslednej tretine túry. Foto: Vladimír Tošovec.

Nevadí, sme odhodlaní a stúpame pásmom kameňov, okrem slovenčiny počujeme aj češtinu, poľštinu i maďarčinu. Na rázcestí pri Krivánskom žľabe sme sa spojili s ľuďmi, ktorí kráčajú od Štrbského plesa, nálada je výborná, aj keď je stále hmla, pre ktorú nevidíme ani na vrchol, ani do údolia. Veríme však, že sa to potrhá a užijeme si aj tie výhľady.

Na poslednom kamenistom úseku je to už trochu aj o horolezectve, museli sme dávať pozor na skaly pod nohami, aj na turistov, ktorí sa už vracali z vrcholu. Hore na Kriváni to pripomínalo mravenisko, toľko tam bolo počas štátneho sviatku ľudí. Podarilo sa nám však urobiť peknú skupinovú fotku pri charakteristickom dvojkríži.

V piatok sa na Kriváň opäť vybralo množstvo ľudí: Foto: Vladimír Tošovec.
V piatok sa na Kriváň opäť vybralo množstvo ľudí: Foto: Vladimír Tošovec.
Veľký počet turistov spôsoboval čakanie v jednotlivých úsekoch výstupu. Foto: Vladimír Tošovec.
Veľký počet turistov spôsoboval čakanie v jednotlivých úsekoch výstupu. Foto: Vladimír Tošovec.

Pre cestu dole z vrcholu platí to isté ako o stúpaní naň. Občas bolo treba pripomenúť si základy lezenia po skalách a vyhýbať sa ľuďom, ktorí ešte len mierili nahor. Bolo ich naozaj dosť. Pritom táto legendárna túra naozaj preverí kondíciu a vôľu každého turistu. Stretli sme rodinu s asi 15-ročným dievčaťom, ktoré plakalo, lebo už nevládalo do toho nekonečného kamenistého kopca. Pri výstupe na Kriváň zvlášť platí, že netreba preceniť svoje schopnosti a keď cítite, že to nejde, tak sa jednoducho vrátiť. Tak to dnes urobilo 5 ľudí z nášho kolektívu, je dobré, že dokázali odhadnúť svoje možnosti, a takisto si užiť pekný deň v Tatrách.

Cestou späť sa konečne začalo vyjasňovať. Foto: Vladimír Tošovec.
Cestou späť sa konečne začalo vyjasňovať. Foto: Vladimír Tošovec.

Hore na vrchole sme stále nič nevideli kvôli hustej hmle, ale cestou nadol sa začalo vyjasňovať, vykuklo slnko a ukázali sa nádherné výhľady na okolité kopce, krajinu i na typicky zakrivený vrchol štítu. Čo sa týka časov, v našom kolektíve sa našli aj dvaja rekordéri, ktorí vyšli na Kriváň za 3 hodiny a 5 minút. My ostatní sme sa držali pokope a čakali na najslabšieho člena partie. Výstup nám trval 4 hodiny a 20 minút, čo je čas, ktorý uvádzajú turistické smerovníky . Cestu nadol späť na parkovisko Tri studničky sme absolvovali za 3 a pol hodiny.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Takýto bol festival vo Východnej vlani. Podobný bude aj tento rok

Dnes sa začína festival vo Východnej

Veľkolepou multižánrovou show o podobách slovenského folklóru Korene – Iconito & Zemplín sa dnes od 20. h začne vo Východnej najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival.

Folklórny festival Východná s medzinárodnou účasťou už po 69-krát v prvý júlový víkend roztancuje a rozospieva rázovitú obec v blízkosti Vysokých a Nízkych Tatier.

Na niekoľko dní sa Východná stane centrom slovenskej kultúry. Opäť bude dôkazom oživovania, zachovávania, tvorivého rozvíjania a verejnej prezentácie vzácnych hodnôt našej ľudovej kultúry.

Tohtoročný program je opäť bohatý a okrem Veľkej scény sa bude odohrávať aj na Malej scéne, v Etnodome, Humne, Košiariku, Pod Májkou a na Tancovisku.

Začne ho dnes večer veľkolepá multižánrová show Korene – Iconito & Zemplín. Po úspešnej premiére tohto programu v roku 2022 zavíta do Východnej a s ňou aj viac ako 65 účinkujúcich – ľudový orchester, spevácky zbor, tanečný súbor, hudobná skupina a herecké legendy. Projekt je autorským počinom ICONITO a Folklórneho súboru Zemplín a predstavuje najkrajšie klenoty slovenského folklóru. 

Slováci festival vo Východnej milujú. Amfiteáter je vždy plný
Slováci festival vo Východnej milujú. Amfiteáter je vždy plný. Autor fotografie: Jakub Jančo

V piatok sa začne program v amfiteátri už krátko po trinástej hodine programom Na Poraču, pokračovať bude Školou tanca zo Spiša, Obrázkami z Hontu, ktoré predstavia folklór Hontu a Novohradu, Školou spevu zo Zuberca s piesňami tejto podroháčskej obce, ale pozrieť si budete môcť aj výstavy venované životu a dielu Jána Lazoríka a Alexandra Gernáta z Krivian. 

Na Malej scéne bude koncertovať Dychová hudba Verešvaranka a na Tancovisku bude pokračovať Škola tanca z Oravy, ktorá predstaví tance zo Suchej Hory a Hladovky a neskôr lektori predstavia aj tance z Východnej.

Popoludní bude Malá scéna patriť Šarišanom a ich Večeru na valaľe a Mašinovačke v podaní viacerých folklórnych skupín, vystúpia s ukážkami mlátenia obilia.

Na Veľkej scéne v amfiteátri sa o 18. h začne otvárací program festivalu s názvom Domovy, ktorý je pestrým výborov tancov a piesní z celého Slovenska. Po ňom sa uskutoční otvárací ceremoniál festivalu. Po ňom bude pódium patriť SĽUK-u a 75. výročiu vzniku tohto súboru. A to ešte nie je všetko. Piatok uzavrie program profesionálneho súboru Fitos Dezső Társulat z Budapešti, ktorý priblíži bohatstvo remeselného umenia a kultúry Rómov.

Bodkou za piatkovým programom bude koncert Folk & Bass Orchestra a Ženy z Muzičky v Humne. A potom až do rána sa bude vyhrávať a spievať Pri muzike na Tancovisku.

Najskôr sa treba ustrojiť. Typický obrázok pred vystúpením
Najskôr sa treba ustrojiť. Typický obrázok pred vystúpením. Autor fotografie: Jakub Jančo

Aj sobota bude vo Východnej zmesou rôznorodých programov. Pre ľudí, ktorých folklór spája profesionálne, je pripravené metodické podujatie o tom, ako sa starať o kroje. V ponuke opäť sú školy tanca – z Abova, Myjavy, Trenčína a Kysúc, ale aj Horehronia či Podpoľania, ale aj Zábavky a tanečné hry zo Zemplína a Šariša, či Škola spevu z Horehronia.

Kým ožije Veľká scéna amfiteátra, návštevníci festivalu si budú môcť spomenúť na zosnulých folkloristov na symbolickom cintoríne, zhliadnuť program laureátov Vidiečanovej Habovky 2023, program folklórnych skupín a súborov z celého Slovenska Na známosť sa všetkým dáva, môžu sa zúčastniť na prezentácii portálu Slovakiana či na programe detských súborov Zletelo ftačiatko, vypočuť si najstaršie folklórne nahrávky v Humne a zatlieskať programu folklórnych skupín ocenených na celoštátnej súťaži Nositelia tradícií.

Večerný program sa začne Zlatou Šaffovou ostrohou, teda prezentáciou najlepších tanečníkov, laureátov tejto súťaže. Pokračovať bude programom folklórnych súborov LÁSKAvô a tanečno-divadelným predstavením Poklona venovaným Jánovi Lazoríkovi z Krivian. Sobotňajší program vyvrcholí Obrázkami zo Slovenska, programom hudobných telies, ktorý prepojí klasickú a ľudovú hudbu. V noci sa folkloristi potom opäť stretnú Pri muzike na Tancovisku.

Tanec, spev, hudba - typický obrázok z Východnej
Tanec, spev, hudba - typický obrázok z Východnej. Autor fotografie: Jakub Jančo

Nedeľné predpoludnie bude patri školám tanca zo Záhoria, Zemplína a Šariša, Ponitria a Podunajska, Genera, filmom s foklórnou tematikou v Etnodome, pokračovať bude Vidiečanovou Habovkou 2024 na Malej scéne a programom Rozmanité, ktorý je venovaný detským kolektívom. Festival vyvrcholí o 14. h galaprogramom Tradície v pohybe, ktorý ponúkne pestrú prehliadku scénických diel a autorských pohľadov na spracovanie folklórnych tradícií Slovenska.

No to nie je všetko. Festival ponúkne aj viacdenné programy. Medzi nimi školu remesiel ÚĽUV-u, jarmok remesiel ÚĽUV-u, výstavu 40 rokov Východnej do fotografii Petra Berčíka a mnohé iné.

Mimoriadna je aj doprava na festival. Do Východnej sa dostanete aj vlakom, a to aj s mimoriadnym zastavením expresných vlakov a rýchlikov v stanici. Zabezpečená je aj kyvadlová doprava zo stanice do centra festivalu.  Hlavnými organizátormi festivalu je Národné osvetové centrum, obec Východná, Ministerstvo kultúry SR a ÚĽUV. Záštitu nad ním prevzal prezident SR.

Autor titulnej fotografie:  Jakub Jančo

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Poďte s nami na Kriváň. Foto: Peter Tobis.

Poďte s nami na Kriváň

Ak ešte nemáte program na tento piatok 5. júla, môžete sa pridať k nám a vybrať sa na jeden z našich symbolov – Kriváň.

Výstup organizuje skupina ľudí zo stránky cezhory.sk. Stretneme sa ráno o 7.00 h na parkovisku Tri studničky, plánovaný odchod je o 7.30 h. Na piatok predpovedajú vo Vysokých Tatrách príjemných 19 stupňov Celzia, pršať by nemalo, nepodceňujeme ani riziko búrok, preto vyrážame tak skoro.

Aj keď Kriváň nepatrí medzi najvyššie tatranské štíty, výstup naň, ako aj zostup, preveria kondíciu a vôľu turistov. Dobre známou je aj skutočnosť, že počas cesty na tento vrch nie je žiadna vysokohorská chata, preto je potrebné mať so sebou dostatok jedla a tekutín na skoro celý deň.

Ak sa rozhodnete ísť v piatok s nami, okrem dobrej nálady máme pre vás na doplnenie pitného režimu pripravený osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0% v obľúbených príchutiach. Každý účastník dostane aj malú odmenu.

Facebook podujatie výstup na Kriváň

V sobotu na Kmeťov vodopád
Kto sa nemôže nabažiť očarujúcej tatranskej prírody a s tým spojených zážitkov, môže sa s nami vybrať o deň neskôr v sobotu 6. júla na túru ku Kmeťovmu vodopádu v Kôprovej doline. Pridajte sa k nám a spravme si spolu pekný deň.

Stretneme sa ráno o 7.00 h na záchytnom parkovisku v Podbanskom. K najvyššiemu vodopádu na Slovensku pôjdeme po lesnej asfaltke, je to príjemná a nenáročná túra s minimálnym prevýšením. Aj tu bude k dispozícii Zlatý Bažant Radler 0,0% v rôznych príchutiach a malá odmena pre každého účastníka.

Tešíme sa na vás, či už prídete v piatok na Kriváň a v sobotu na Kmeťov vodopád. Zvlášť sa tešíme na skalných turistov, ktorí prídu na obe túry v piatok aj v sobotu.

Facebook podujatie túra na Kmeťov vodopád

Autor titulnej fotografie: Peter Tobis.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Značkovaný chodník v Kamenistej doline pretína nános základovej lavíny

Cez Kamenistú dolinu opatrne, chodník križuje nános základovej lavíny

Cez Kamenistú dolinu v Západných Tatrách prechádzajú turisti, keď si vyhliadnu túru z Podbanského do Pyšného sedla. Stredisko lavínovej prevencie HZS aktuálne upozorňuje, že značkovaný chodník zasiahol nános základovej lavíny, preto treba pri prechode cez lavínu zvýšiť opatrnosť.

Kamenistá dolina je asi sedem kilometrov dlhá dolina v Západných Tatrách, ktorá odbočuje z dolnej časti Tichej doliny. Preteká ňou Kamenistý potok a cez údolie prechádza modro značkovaný turistický chodník z Podbanského až do Pyšného sedla. Napriek tomu, že je označený aj ako teritórium medveďov, turisti prechod dolinou často vyhľadávajú.

Počas prechodu Kamenistou dolinou v Západných Tatrách treba zvýšiť opatrnosť
Počas prechodu Kamenistou dolinou v Západných Tatrách treba zvýšiť opatrnosť. Autor fotografie: Stredisko lavínovej prevencie HZS

Momentálne musia dávať pozor na nános základovej lavíny, ktorý zasiahol aj značkovaný chodník. Stredisko lavínovej prevencie HZS upozorňuje na zvýšené riziko prechodu po tomto nánose a apeluje na opatrnosť.

Autor titulnej fotografie:  Stredisko lavínovej prevencie HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hotel Kontakt v Starej Lesnej.

Viete, ktorý slovenský hotel mal wellness centrum ako prvý?

Aj tento rok sme sa rozhodli zopakovať si jednu z najkratších a ľahko dostupných ciest vo Vysokých Tatrách a spojiť ju s víkendovým pobytom v hoteli Kontakt v Starej Lesnej. Vybrali sme sa k Vodopádom Studeného potoka, je to túra, ktorá patrí medzi tatranské klasiky.

Vyrážame zo Starého Smokovca po zelenej značke na Hrebienok. Premáva tam lanovka, ale my ideme okolo nej po vlastných. Najprv na Hrebienok, potom po zelenej značke smerom na Bilíkovu chatu, odtiaľ k vodopádom. Veľa turistov okolo nich len prechádza a pokračuje vo svojej túre ďalej, my ich teraz máme ako cieľ výletu.

Hore sme si vychutnali pohľad na Obrovský vodopád, ktorý je najväčší v sústave, je to fascinujúce divadlo, ktoré asi nikdy neomrzí. Pozreli sme si aj na ďalšie vodopády, urobili fotky, videá, užili si voňavý vzduch s malými čiastočkami vody, a vybrali sa späť po tej istej ceste.

Zo Starého Smokovca sme sa odviezli tatranskou železnicou do nášho ďalšieho cieľa – hotela Kontakt v Starej Lesnej. Aj toto bol príjemný zážitok. Moderne zariadený hotel, voňavý s usmievavým personálom. Predchádzajúca túra síce až tak nepreverila našu kondíciu, ale wellness prišiel vhod. Je dosť priestranný s vonkajšou terasou, doslova pod stromami tatranského lesa.

Priestranný vonkajší wellness je doslova pod stromami tatranského lesa. Foto: Hotel Kontakt.
Priestranný vonkajší wellness je doslova pod stromami tatranského lesa. Foto: Hotel Kontakt.

Majú sedem sáun a relaxačných miestností, bazén, jacuzzi bar s vírivkami, dá sa objednať aj masáž a SPA procedúry. Možno ste nevedeli, že Kontakt je prvým hotelom na Slovensku s wellness centrom. Koncept, štandard a kvalitu si držia už od roku 2000.

Hotelová reštaurácia je zariadená pekne a vkusne. Vidieť, že si dávajú záležať na jedle, na svoje si prídu milovníci tradičných slovenských jedál, ale sú tu aj zahraničné špeciality, wellness jedlá i sezónne delikatesy. Večer sme sa zúčastnili grilovačky v kolibe za hotelom. Bolo to veľmi príjemné, zábavné, opäť neskutočne dobré jedlo a hudba.

Okrem dospelých návštevníkov si na svoje prídu v areáli hotela aj deti. Foto: Hotel Kontakt.
Okrem dospelých návštevníkov si na svoje prídu v areáli hotela aj deti. Foto: Hotel Kontakt.

V hoteli ponúkajú zážitkovú gastronómiu postavenú na súčasných kulinárskych trendoch. Známe sú zážitkové víkendové pobyty, grilovačky spojené s degustáciou vína (zažili sme aj my), usporiadajú aj letné hudobné večery a rôzne party. Viac nájdete na hotelkontakt.sk.

Zaujala nás ešte jedna vec, aj keď je tento hotel veľký a priestranný, atmosféra v ňom je doslova domácka. Nemáte pocit, že je všade okolo vás veľa ľudí – hostí, ktorí sa ponáhľajú do reštaurácie na jedlo alebo práve niečo hľadajú. Náš víkendový pobyt aj preto splnil svoj účel, do každodennej reality sa vraciame nabití energiou. Už teraz sme sa dohodli, že si pobyt v hoteli Kontakt v Starej Lesnej ešte niekedy zopakujeme.

Autor titulnej fotografie: Hotel Kontakt.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Slovenským záchranárom pomohli kolegovia z poľského TOPR

Dramatické minúty zažili horskáči v masíve Gerlachu

Aj majster tesár sa utne. A aj skúseným horolezcom sa môže stať, že potrebujú pomoc. Príkladom toho sú aj dve udalosti, ktoré museli horskí záchranári riešiť v nedeľu, 30. júna v masíve Gerlachu.

Najskôr horských záchranárov kontaktovali so žiadosťou o pomoc slovenskí horolezci. „Počas výstupu Martinovou cestou na Gerlachovský štít, v oblasti Litvorového sedla, si 40-ročný člen ich skupiny pádom spôsobil poranenie hlavy, hornej a dolnej končatiny,“ znel podľa portálu HZS apel na zásah.

Evakuácia v oblasti Litvorového sedla
Evakuácia v oblasti Litvorového sedla. Autor fotografie: HZS

Horskí záchranári ihneď o súčinnosť pri záchrannej akcii požiadali Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, Letu Ministerstva vnútra SR, ale aj poľský TOPR. No pre silný nárazový vietor bolo nasadenie leteckej techniky neúspešné. Záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry sa preto vybrali zranenému mužovi pozemne.

Keďže časom sa zlepšili poveternostné podmienky, Letka Ministerstva vnútra SR previezla do nižších partií Velickej doliny spolu s ďalšími príslušníkmi HZS materiál potrebný pre evakuáciu. Pacienta medzitým horskí záchranári ošetrili a pripravili na pozemný transport z exponovaného terénu lanovou technikou. Zniesli ho k Sliezskemu domu a odovzdali posádke Rýchlej zdravotnej pomoci. 

Zásah pod Kotlovým štítom, pacient bol vážne zranený
Zásah pod Kotlovým štítom, pacient bol vážne zranený. Autor fotografie: HZS

Už táto akcia by bola na jeden deň dosť. No počas nej prijalo Operačné stredisko tiesňového volania HZS ďalšiu žiadosť o pomoc z výstupu na najvyšší končiar Tatier.  

„Jeden zo skupiny slovenských horolezcov, ktorí vystupovali Velickou próbou, si v oblasti pod Kotlovým štítom v smere do Batizovskej doliny, približne 20-metrovým pádom privodil vážny úraz hlavy, chrbtice, dolnej končatiny a spôsobil si mnohopočetné poranenia,“ uvádzajú aktuality HZS.

Prvé ošetrenie 49-ročnému zranenému poskytol okoloidúci horský vodca, ktorý je zároveň profesionálnym horským záchranárom. Dôležité bolo, že okrem starostlivosti o pacienta do príchodu ďalšej pomoci, poskytoval z miesta aj dôležité informácie o poveternostných podmienkach, čo záchrannej akcii veľmi pomohlo.

Horskí záchranári takto transportovali pacienta do Velickej doliny
Horskí záchranári takto transportovali pacienta do Velickej doliny. Autor fotografie: HZS

Záchranári po ošetrení pacienta pripravili na letecký transport. „O súčinnosť bol požiadaný poľský TOPR, ktorý pacienta evakuoval z terénu a previezol ho do nemocnice v Zakopanom,“ uzatvára správa HZS, ktorá ďakuje všetkým záchranárom za účasť na akcii.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na tatranských chodníkoch pribúda nový druh turistov - psy

Pribúda fotiek so psami na štítoch. Je to v poriadku?

Viac neprídeme, odkazuje jeden z príspevkov na našej FB stránke. Dôvodom odkazu je hrozba pokuty za psa na turistickom chodníku vo Vysokých Tatrách, kde vodiť psov je zakázané. Čo na to návštevný poriadok a čo ostatní návštevníci veľhôr?

Náš prispievateľ sa pozastavoval na tým, že mu horský strážca nevysvetlil, prečo psy na veľkú časť značených chodníkov v našich veľhorách nesmú, aký je na to dôvod, keďže desať rokov so psom do Tatier chodil a so žiadnym zákazom či jeho kontrolou sa nestretol. Návštevný poriadok študovať už nebude, po príčinách zákazu tiež pátrať nebude a do Tatier už nepríde a radšej zamieri do Álp.

Horského strážcu nazval neohrozeným revízorom a komunikáciu s ním, ktorá podľa neho prebiehala slušne, vyhodnotil, že nie je vo veľhorách vítaným hosťom, preto sa podľa toho zariadi.

Jeho príspevok mal množstvo reakcií.  „Normálnemu človeku by došlo, že psy rušia miestnu faunu, a to i na vôdzke a ešte normálnejší človek by psa na štíty neťahal,“ odkazuje Miroslav Pijak. „Raz je to zakázané a neznalosť neospravedlňuje,“ pridáva sa Michaela Kobzová. „Každý deň porušia zákaz vodenia psov mnohí a ľudia si z toho robia srandu. Ja by som vám pokutu dal,“ konštatuje Radoslav Pitoňák.

Návštevné poriadky národných parkov presne určujú, kam psy môžu
Návštevné poriadky národných parkov presne určujú, kam psy môžu. Autor fotografie: archív AF

„Bohužiaľ, ľudia si za to môžu sami. Nechajú psy behať na voľno, neupracú po nich, vyrušujú zvieratá vo voľnej prírode a na ich správanie doplatia slušní psíčkári. A zbytočná je vyhrážka, že budú chodiť inde. Ak sa aj inde budú správať nevychovane, možno sa aj tam dočkajú podobného zákazu,“ píše Štěpánka Halmová. „Aj ja som párkrát videla ako psy naháňali kamzíky a svište, štekali a otravovali turistov. No je pravda, že horský strážca by mal vedieť poskytnúť aj informácie o dôvode pokuty,“ pridala svoj názor Mirka Gašpieriková.

„Ja psa neberiem už ani na české hory. A vôbec, Česi majú problém dodržiavať pravidlá kdekoľvek, potom máme mať nejakú povesť…,“ zapojil sa do komentárov Jiří Charbulák.

„Ani policajt nemusí vysvetľovať, prečo treba jazdiť deväťdesiatkou, alebo nevojsť do zákazu vjazdu. Proste sú tu normy, ktoré treba dodržiavať bez diskusie,“ zapája sa Radim Tomáš.

„Zabúda sa na základný fakt, že pred zhruba tridsiatimi rokmi v Tatrách platil úplný zákaz vstupu so psom. Ten po vzore TANAP-u prevzali v Poľsku. U nás sa to zmenou legislatívy povolilo a Tatry sa stali jedným obrovským venčoviskom psov. Plus, o exkrementoch no comment. Ľudia tu nechávajú bordel nielen po psoch, ale aj po sebe. Takže, aký údiv!“ necháva sa počuť Monik Alex.

Pes je dobrý spoločník. Aj v Tatrách?
Pes je dobrý spoločník. Aj v Tatrách?. Autor fotografie: archív LK

Výber názorov uzavrime príspevkov Jaroslava Švorca. Hovorí za všetko: „Sám som mal 30 rokov psov, no v Tatrách som s nimi na túre nebol. Prečo zakázané? Tak po prvé: stúpiť na chodníku do psích výkalov nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po druhé: ísť po chodníku a odrazu proti vám vybehne povedzme husky alebo vlčiak (psovod 20 metrov za ním), tiež nie je príjemné. Na vine nie je pes, ale psovod. Po tretie: je medzi ľuďmi veľa takých, ktorí sa psov z rôznych príčin boja. A vyhýbať sa im na úzkom chodníku, kde pes ide na centimetre od človeka, tiež nie je pre každého príjemné. Uvedomiť si to má psovod, nie pes. Tvrdenie že „on vám nič neurobí“ obavy nezaženie.“

Diskutér ďalej pokračuje: „Po štvrté: stretnúť na chodníku dvoch navzájom sa bijúcich psov, ktoré sa pustili do seba, tiež nie je vhodným zážitkom. Po piate: vidieť voľne bežiaceho psa, ako naháňa napríklad kamzíka či svišťa, je „zážitok“, o ktorý nik nestojí. Na vine je psovod, nie pes. A po šieste: neviem, či skrvavene labky psov sú zážitkom, po ktorých psy túžia, či ich „výstup“ po strmých skalách je vhodný pre všetky plemená, či psovod vie, čo si jeho pes o tých túrach myslí, či mu to je po vôli a či pri tom netrpí. Nerobme zo psa vysokohorského turistu, keď príroda ho predurčila na niečo iné. Dnes pes, zajtra mačka, pozajtra andulky a časom možno aj akvária s rybičkami? A ešte niečo? Išiel s vami pes aj do kina, beriete ho do práce? Pes v Tatrách je móda posledných rokov – dovtedy problém nebol.“

Pes v Tatrách - je to vždy hrozba pokuty
Pes v Tatrách - je to vždy hrozba pokuty. Autor fotografie: archív Tatranskej informačnej kancelárie

A teraz pár slov z aktuálneho návštevného poriadku TANAP-u. Pohyb domácich miláčikov obmedzuje a je možný iba na vyhradených úsekoch chodníkov a na cestách so spevneným povrchom. So psom podľa týchto noviniek nie je možné vstupovať do vysokohorského prostredia, ani na väčšinu tatranských chát.

„Príkladom trasy, ktorú je možné absolvovať v sprievode psa, sú cesta zo zastávky Tatranskej elektrickej železnice Popradské Pleso na Popradské pleso, cesta z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, či z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu. Sprístupnený je aj chodník po modrej značke na Chatu pod Soliskom, ale využiť je možné aj trasy z Podbanského do Tichej, či Kôprovej doliny,“ spresňuje Správa TANAP-u s tým, že presné znenie tohto obmedzenia a mapy s vyznačenými lokalitami je možné nájsť na: www.tanap.sk/zvierata-v-tanap-e/. Nájsť tam možno aj lokality, na ktorých je vyslovene zakázaný pohyb psov vo vysokotatranskom prostredí.

Na Slavkovskom štíte
Na Slavkovskom štíte. Autor fotografie. archív NH

„Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia,“ povedala nám v rozhovore zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.

Dodala, že kedysi pohyb psov v Tatrách neobmedzovali, no dnes ich vidíme už aj na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov.

„Obťažujúce sú aj exkrementy. Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Niet sa čo diviť. Veď, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredie cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív,“ doplnila.

Spomenula tiež, že odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Preto tie obmedzenia.

Autor titulnej fotografie:  archív TB

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.