Tatranské plesá patria k obľúbeným turistickým cieľom vo Vysokých, Západných ale i Nízkych Tatrách. V zime je na nich hrubá vrstva ľadu a snehu, no v lete sa ich hladina leskne pod horúcim slnkom. V našom kvíze si môžete vyskúšať, ako dobre poznáte tatranské plesá. Uhádnete všetky?
Príbehy a legendy patria asi ku všetkým zámkom a hradom, výnimkou nie je ani ten Kežmarský. Žilo sa tu stovky rokov, stalo sa tu veľa vecí, niektoré z nich tu možno zostali dodnes.
Čierna pani s kľúčmi, zamurovaná Beata Laska, poklady ukryté v tajných chodbách a ďalšie príbehy majú vraj presah až do dnešných dní. Svedčia o tom skúsenosti zamestnancov i návštevníkov hradu stojaceho v centre mesta, do ktorého chotára patrila v minulosti aj časť Vysokých Tatier.
Viacerí upozornili na kroky, ktoré počuli vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, ale nikoho nevideli. Iní návštevníci vraj natočili na mobil postavu na balkóne, ktorá vyzerala trochu ako opar. Jedni ju videli, iní nie. „Niečo na tom musí byť. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky a psy zámerne vyhýbajú alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.
Hrad navštívili aj lovci duchov, ktorí tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez akejkoľvek príčiny v čase ich návštevy hradu.
Rozprávky i Krvavé dejiny
Počas roka majú na hrade bohatý program. Konajú sa tu úspešné podujatia, na Veľký piatok 29. marca je naplánovaná Krížová cesta na nádvorí, ktorú každý rok navštívia stovky ľudí. Na začiatku júna pri príležitosti MDD tu hrajú rozprávky, je to tiež veľmi obľúbená akcia. Expozície sa zmenia na rozprávkové kráľovstvo, každá miestnosť je iná, sú tu postavy, ktoré sprevádzajú návštevníkov.
„Snažíme sa prilákať rôzne vekové kategórie. Nie všetci návštevníci inklinujú k histórii, pre nich organizujeme večerné divadelné predstavenia, ktoré sa volajú Krvavé dejiny. Toto leto sa budú konať od 10. do 13. júla v noci, bude to už 20. ročník. Je to spracovanie historického príbehu do divadelnej podoby prístupné pre divákov od 15 rokov,“ vysvetlila Erika Cintulová.
Akcií, ktoré organizujú na Kežmarskom hrade od jari do Vianoc je naozaj dosť. Snažia sa pokračovať v tom, čo sa osvedčilo a po čom je dopyt, ale zároveň byť aj inovatívni. V pláne majú napríklad zrekonštruovať pivničné priestory pod severozápadným traktom hradu. Vzniknúť by tu mohol priestor, kde by si ľudia mohli pomocou moderných technológií pozrieť ako sa staval hrad alebo čo všetko sa tu v minulosti dialo. Problémom je však veľká vlhkosť v podzemných chodbách, ktorú treba vyriešiť.
Otvorené je aj v pondelok
Múzeá zvyknú mať v tento deň zatvorené, ale do Kežmarského hradu sa v letnej sezóne dostanete. „Máme otvorené od pondelka do nedele. Všimli sme si, že keď bolo v pondelok zlé počasie, chodili k nám turisti a pred bránou sa otáčali. Je to tak, že keď je pekne, tak idú na túru do Tatier, ale keď napríklad prší, tak si chcú pozrieť nejaké pamiatky a atrakcie v meste. Sú aj takí, ktorí tu boli a prišli znova. Preto sme si povedali, že otvoríme aj v pondelok,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku.
Kežmarský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1463, vlastnili ho viacerí majitelia. Najznámejšia z nich je rodina Thököly, ktorá tu bola takmer sto rokov. Dnešné expozície majú nielen regionálny, ale často celoslovenský charakter, napríklad Cechy a remeslá. Ďalšie expozície mapujú vývoj Kežmarku od najstarších čias do polovice 20. storočia. Viaceré sú výnimočné, napríklad tá, ktorá je venovaná nášmu prvému röntgenológovi Vojtechovi Alexandrovi. Dá sa tu vidieť jediný zachovaný röntgenový prístroj, čo je unikát. Nikde v okolitých štátoch, ani v Nemecku, takéto niečo nie je.
Dohromady majú v hrade približne 25-tisíc zbierkových predmetov. Nie všetky z nich sú vystavené, mnohé sú uložené v depozitoch.
Autor titulnej fotokoláže: Jaroslav Kizek.
Na sociálnych sieťach do skupiny Vysoké Tatry sa denne pridá niekoľko nádherných fotografií z Tatier. Turisti sa radi pochvália tým, kde všade boli, čo zažili či kam sa chystajú. Okrem iného je to skvelé miesto na zbieranie tipov na túry. Nájdu sa tam však aj príspevky, ktoré vám doslova vyrazia dych. My sme ich pre vás pár vybrali.
Liptovská Mara a nad ňou majestátny Kriváň
Toto spojenie je obľúbené medzi turistami najmä počas letných mesiacov. Kempovanie na Liptovskej Mare a turistika na Kriváň sa k sebe dokonale hodia. Fanúšik našej stránky nás potešil fotografiou, na ktorej vidno ich nádhernú symbiózu.
Pozorovanie hviezd na Skalnatej chate
Pozorovali ste už niekedy hviezdy? V mestách je pozorovanie hviezd kvôli smogu takmer nemožné, na dedinách to je o čosi lepšie, no na horách, to je zážitok! Či už sa vyberiete na Skalnatú chatu alebo akúkoľvek inú chatu v Tatrách, zažijete zážitok na celý život. Na týchto miestach akoby spomalil čas. Pozorovanie hviezd pred Skalnatou chatou so šálkou teplého čaju v ruke je niečo, na čo tak rýchlo určite nezabudnete.
Autor titulnej fotografie: HZS
1,6 km
25 min
↑↓ 5 m
áno/áno
Terén:
spevnený chodník
Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)
Okruh okolo Nového Štrbského plesa
Nové Štrbské pleso sa nachádza pol kilometra juhovýchodne od Štrbského plesa, hlavného turistického centra. Pleso bolo vytvorené umelo, architektom Karolom Mórom, ktorý ho vytvoril odklonením a rozšírením potoka Mlynica. Nahradil tým bahnom zanesené morénové pliesko. Dnes má pleso hĺbku 9,6 metrov a jeho nadmorská výška je 1315 metrov nad morom. Toto pleso je menej navštevované turistami a ponúka výhľad na okolité tatranské štíty a prírodu.
Okruh okolo Nového Štrbského plesa
Okruh Nového Štrbského plesa začnete na železničnej stanici, kde prejdete cez koľajnice. Prídete na chodník, ktorým sa dostanete priamo k plesu. Môžete pokračovať ďalej chodníkom, ktorý vás bude viesť okruhom. Okolo celého plesa sa nachádzajú lavičky, takže táto trasa je vhodná pre rodiny s deťmi.
Orientačné body:
Štrbské pleso (stanica) – APLEND Lake Resort – Hotel Sorea Trigan – Parkovisko Nové Štrbské pleso – Štrbské pleso (stanica)
Štrbské pleso (stanica)
Koniec:
Štrbské pleso (stanica)
Pleso aj v súčasnosti mení svoju formu kvôli kúskom rašeliny, ktoré plávajú na hladine plesa. Z kúskov rašeliny sa tvoria ostrovčeky a je potrebné ich z plesa odstraňovať. Toto prostredie je však veľmi úrodné pre mnoho druhov rýb, ktorými je pleso plné.
Doprava:
Auto: Parkovisko 49° 7′ 9.3033561″ N 20° 3′ 52.9820904″ E
Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E
Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E
Autori fotografií: Eva Petlán, Silvio Pašmik, Alla Potančoková, Martina Magdolenova, Mária Grešová.
20,6 km
7 h
↑↓ 887 m
nie/nie
Terén:
lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina
Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)
Túra na Temnosmrečinské plesá
Temnosmrečinské plesá poznáme dve, Nižné a Vyšné. Obe sa nachádzajú v najvyššie položenej časti Kôprovej doliny. Turisticky dostupné je len Nižné Temnosmrečinské pleso. Nižné pleso leží v nadmorskej výške 1677 m n. m. a je tretím najväčším tatranským plesom, má rozlohu 12 ha a je 38 m hlboké. Nad Nižným plesom leží Vyšné Temnosmrečinské pleso vo výške 1725 m n. m s rozlohou 5,5 ha a hĺbkou 19 m. Krásny výhľad na tieto plesá môžete vidieť z Kôprovského štítu a zo sedla Závory.
Túra na Temnosmrečinské plesá
Začiatok túry na Temnosmrečinské plesá sú Tri Studničky- Stará horáreň odkiaľ pôjdete po trase Tatranskej magistrály. Budete sledovať červené a modré značenie a prídete k rázcestiu Nad bytom. Tatranská magistrála na tejto trase končí a vy budete sledovať už len modré značenie smerom k rázcestiu pod Grúnikom. Od rázcestia vás bude sprevádzať Kôprovský potok až ku Kmeťovskému vodopádu. Budete kráčať Kôprovskou dolinou, kde sa vám naskytnú výhľady na vrchy okolo vás, ako Predný Holý vrch po vašej ľavej strane a Tichý vrch pred vami. Dorazíte k ústiu Hlinskej doliny, kde budete pokračovať zeleným značením až k rázcestiu pod Temnými smrečinami. Odtiaľ vás čaká posledný úsek túry označený červeným značením, ktorý vás privedie až k Nižnému Temnosmrečinskému plesu. Naskytne sa vám taktiež výhľad na miesto, kde je položené Vyšné pleso a na Kôprovský štít. Vracať sa budete rovnakou trasou, ktorou ste prišli.
Orientačné body:
Tri Studničky (Stará horáreň) – Nad bytom – Rázcestie pod Grúnikom – Kmeťov vodopád – Hlinská dolina, ústie – Rázcestie pod Temnými smrečinami – Nižné Temnosmrečinské pleso
Tri Studničky (Stará horáreň)
Koniec:
Tri Studničky (Stará horáreň)
Temnosmrečinské plesá dostali svoj názov podľa starých a hustých smrekov, ktoré rástli neďaleko nich.
Doprava:
Auto: Parkovisko 49° 8′ 5.1249027″ N 19° 58′ 7.1272802″ E
Autobusová stanica: 49° 8′ 20.8174231″ N 19° 57′ 46.8884039″ E
Autori fotografií: Lenka Siváková, Ivan Schwarz, Jozef Martinský, Braňo Slašťan, Katka Polygym.
Zdroje:
https://www.tatry.sk/nizne-a-vysne-temnosmrecinske-plesa/
https://www.severovychod.sk/vylet/temnosmrecinske-plesa-vysoke-tatry
https://sk.mapy.cz/turisticka?planovani-trasy&x=20.0078848&y=49.1624394&z=13
https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcia/nizne-temnosmrecianske-pleso
https://mapa.zoznam.sk/?search=Parking%20Tri%20studničky,%20okres%20Poprad
https://www.hikemates.com/hike/nizne-temnosmrecinske-pleso-z-troch-studniciek-a-spat
18,8 km
8 h
↑↓ 1058 m
nie/nie
Terén:
lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina
Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)
Túra na Päť Spišských plies
Päť Spišských plies môžete nájsť v Malej Studenej doline v blízkosti Teryho chaty. Najnižšie položené sa nachádza priamo za Teryho chatou, volá sa Nižné Spišské pleso a nachádza sa v nadmorskej výške 1999 m n. m. Najvyššie pleso je Vyšné Spišské pleso a jeho nadmorská výška je 2022 m n. m. Neďaleko Teryho chaty môžete nájsť aj Prostredné Spišské pleso vo výške 2010 m n. m. s hĺbkou siedmych metrov. Predposledným a rozlohou najväčším plesom (3,5 ha) je Veľké Spišské pleso vo výške 2011 m n. m. Piatym a posledným plesom je Malé Spišské pleso ležiace vo výške 2000 m n. m. Táto túra sa radí k tým náročnejším časovo aj kondične.
Túra na Päť Spišských plies
Turistickú trasu začnete v Starom Smokovci. Počas celej turistickej trasy budete sledovať zelené značenie. Prvým bodom túry bude Hrebienok. Na Hrebienok máte možnosť ísť aj lanovkou. Z Hrebienku pôjdete smerom k Bilíkovej chate. Budete prechádzať Náučným chodníkom Hrebienok a prídete k Vodopádom Studeného potoka. Vaším ďalším cieľom bude Rainerova chata. Následne budete pokračovať po Tatranskej magistrále až prídete k rázcestiu pri Zámkovského chate a samotnej chate. Od Zámkovskeho chaty vás bude čakať ešte 3,6 km k Teryho chate a následne k záveru túry, piatim Spišským plesám. Naspäť do Starého Smokovca pôjdete po rovnakej trase.
Orientačné body:
Starý Smokovec – Hrebienok – Bilíkova chata – Rainerova chata – Zamkovského chata – Teryho chata – 5 Spišských plies
Starý Smokovec
Koniec:
Starý Smokovec
Jedno z piatich Spišských plies má tvar srdca.
Doprava:
Auto: Parkovisko 49° 8′ 31.7982337″ N 20° 13′ 21.1588842″ E
Vlaková stanica: 49° 8′ 20.9058633″ N 20° 13′ 22.067399″ E
Autobusová stanica: 49° 8′ 25.3846728″ N 20° 13′ 31.0570908″ E
Autori fotografií: Vicktor Belicak, Jaroslav Sekereš, Soňa Murínová, Vladimír Václavík.
10,8 km
4,15 h
↑↓ 490 m
nie/nie
Terén:
kamenistý chodník, reťaze
Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)
Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa
Pleso s nadmorskou výškou 1811 m n. m. leží nad vodopádom Skok, po ktorom je pomenovaný. Kedysi nazývané Mlynické pleso má hĺbku 1,2 metrov a jeho objem sa zmenšuje v dôsledku odtekajúcej vody. Túra sa radí medzi časovo a kondične nenáročné a záver tejto túry ponúka výhľad na hrebeň Satana. Pleso je prístupne len počas letnej sezóny, k vodopádu sa však dostanete počas celého roka.
Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa
Túru začnete príchodom na Štrbské Pleso. Od vašej lokality príchodu sa presuniete asfaltovou cestou smerom k zjazdovkám, Areálu snov. Budete sa riadiť žltým značením smerom na Mlynskú dolinu, kde sa asfaltová cesta zmení na kamenistý chodník. Turistická trasa je veľmi jednoduchá na orientáciu. Kamenistou cestou sa dostanete až k Pliesku pod Skokom a vodopádu Skok. Budete pokračovať z ľavej strany vodopádu a pomocou reťazí sa dostanete až na vrchol. Nad vodopádom už na vás bude čakať Pleso nad Skokom. Naspäť pôjdete rovnakou cestou.
Orientačné body:
Štrbské Pleso – Areál snov – Mlynická dolina – Pliesko pod Skokom – vodopád Skok – Pleso nad Skokom
Štrbské Pleso
Koniec:
Štrbské Pleso
V 19. storočí, keď sa pleso nazývalo Mlynické, bolo najväčšie v doline. Malo konkrétne rozlohu až 3 hektáre a postupne sa počas rokov zmenšovalo.
Doprava:
Auto: Parkovisko 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E
Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E
Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E
Autori fotografií: Matej Hubcej, Miki Vrbensky, Martin Matth Jánošík, Ivan Varga, Ivan Antolik.
14 km
8 h
↑↓ 775 m
nie/nie
Terén:
lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina
Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)
Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice
Túra na Veľké Biele pleso patrí k celodenným a stredne náročným túram. Pleso sa nachádza v Bielej doline, ktorá je plná iných plies, ale to Biele je najväčšie z nich. Je to morénové pleso a má hĺbku jedného metra. Pleso sa nachádza vo výške 1612 m n. m. v obklopené štítmi Vysokých a Belianskych Tatier.
Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice
Turistická trasa na Veľké Biele pleso začína v Tatranskej Lomnici pri Grand hoteli Praha. Odtiaľto budete sledovať zelenú značku, ktorá vás navedie popri stanici visutej lanovky na Skalnaté pleso k lesnej ceste. Miernym kopcom sa dostanete až k medzistanici Štart.
V tomto bode trasa začína byť strmšia a náročnejšia. Držte sa červenej značky. Budete prechádzať lesom, popod obe lanovky a postupne prídete k strmému svahu, kde vás budú čakať serpentíny. Následne, po zdolaní serpentín sa cesta začne zmierňovať až prídete ku Skalnatej chate a následne k Skalnatému plesu.
Ďalej sa vyberiete od stanice visutej lanovky cez most a Skalnatý potok pod budovu hvezdárne SAV. Odtiaľto budete pokračovať strmým úbočím Huncovského štítu a prejdete na jeho južnú stranu. Pokračujete dolnou časťou Huncovskej kotliny.
Po zdolaní ďalších serpentín sa dostanete do sedla po Svišťovkou, kde sa vám za odmenu naskytne pohľad do doliny Zeleného plesa. Zo sedla budete pokračovať smerom dolu a ďalej až k Chate pri Zelenom plese, inak Brnčalovej chate. Za chatou vás bude znovu čakať mierny výstup, ale už posledný, ktorý vedie priamo k Veľkému Bielemu plesu na konci jej doliny.
Naspäť sa budete vracať rovnakou cestou.
Orientačné body:
Tatranská Lomnica –> Štart –> Skalnaté pleso –> Chata pri Zelenom plese –> Biele pleso
Tatranská Lomnica
Koniec:
Tatranská Lomnica
Keď dorazíte do cieľa k Veľkému Bielemu plesu nájdete tam prístrešok a lavičky, kde si môžete oddýchnuť. V minulosti sa tam nachádzala chata- Kežmarská chata, ktorá v októbri 1974 vyhorela. Dodnes sa tam každoročne v prvú októbrovú sobotu stretávajú pamätníci, bývalí zamestnanci a priaznivci tejto chaty.
Doprava:
Auto: Parkovisko 49° 10′ 3.3923385″ N 20° 16′ 14.462321″ E
Autobusová stanica: 49° 9′ 57.5195896″ N 20° 16′ 53.0885839″ E
Autori fotografií: Filip Hrebenda, Maria Sasarakova, Luboš Olevič, Martina Tišerová, Vladimír Šterbák.
2,8 km
1,5 h
↑↓ 182 m
áno/nie
Terén:
lesná cesta, kamenistá cesta
Žilinský kraj, okres Liptovský Mikuláš
Túra Kvačianskou dolinou
Kvačianska dolina leží v regióne Liptov, v Chočských vrchoch. Nachádza sa za obcou Kvačany, ktorá je začiatkom doliny. Je to skvelá túra, pretože je vhodná pre všetkých turistov- deti aj starších, keďže nejde o náročnú túru. Dolina má náučný chodník, monumentálny skalný útvar Jánošíkovej hlavy, hlboké doliny, krásne výhľady a vodné mlyny Oblazy.
Túra Kvačianskou dolinou
Túra Kvačianskou dolinou začína v obci Kvačany na Liptove. Ak budete na miesto prichádzať autom, parkovisko nájdete na konci obce, hneď pri začiatku turistickej trasy. Kvačianská dolina je prístupná aj autobusovou dopravou (zástavka Kvačany, RD). Autobusová zástavka sa nachádza veľmi blízko k začiatku trasy. Dolina je súčasťou Oravskej cyklomagistrály, takže si tu prídu na svoje aj cyklisti.
Začínate pri Rázcestníku Ústie Kvačianska dolina a postupujete po červenom značení, ktoré vás povedie náučným chodníkom Prosiecka a Kvačianska dolina. Budete kráčať príjemným lesom popri potoku Kvačianka, kde po necelom kilometri prídete k prvým výhľadom na dolinu a Jánošíkovú hlavu. Je to skalný útvar, ktorý ľuďom začal pripomínať tvár človeka a pomenovali ju po Jurajovi Jánošíkovi. Pokračovať budete okolo vodopádu a ďalších výhľadov, ktoré si nenechajte ujsť. V závere prechádzky prídete k Rázcestiu Oblazy, kde budete sledovať modré značenie a o malú chvíľu sa dostanete k záveru, kde sa nachádzajú mlyny. Konkrétne Dolný a Horný mlyn. Oba sú drevené vodné kolesové mlyny patriace k technickým pamiatkam. Máte možnosť pozrieť sa do vnútra poprechádzať sa v okolí kde majú domáce zvieratá. Celé prostredie vyvoláva príjemnú atmosféru.
Naspäť pôjdete rovnakou cestou alebo môžete pokračovať ďalej náučným chodníkom.
Ten prechádza ďalej Prosieckou dolinou a tvorí náučný turistický okruh s názvom Prosiecka. Máte tak možnosť pokračovať až do obce Prosiek. Trasa náučného chodníka sa odhaduje na 7 až 8 hodín.
Orientačné body:
Kvačany – Ústie Kvačianska dolina – Jánošíková hlava – Rázcestie Oblazy – Vodné mlyny Oblazy
Kvačany
Koniec:
Kvačany
Horný mlyn je nazývaný „gejdošovský“, kvôli manželom Gejdošovcom, ktorý v tomto mlyne bývali a starali sa oň od roku 1920. Dolný mlyn zdedil názov „brunčiakonský“ po tom, ako ho v roku 1931 odkúpil od obce Veľké Borové František Brunčiak z Kvačian.
Doprava:
Auto: Parkovisko 49° 10′ 39.7219285″ N 19° 32′ 34.4089794″ E
Autobusová zastávka: 49° 10′ 22.5457018″ N 19° 32′ 33.3111132″ E
Autori fotografií: Jano Krchnavý, Jan Hablak, Jana Stykovas.
17 km
8 h
↑↓ 958 m
nie/nie
Terén:
asfaltová, lesná a kamenistá cesta
Žilinský kraj, okres Tvrdošín (Západné Tatry)
Túra Smutnou dolinou
Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny. Môžete tu pozorovať strmé steny okolitých štítov, ktoré vytvorili mohutný prírodný oblúk. Pomenovanie tejto doliny vzniklo na základe jej vyprahnutosti a nedostatku zelene kvôli absencii potoka.
Túra Smutnou dolinou
Turistickú trasu začnete v osade Zverovka, ktorá sa nachádza neďaleko obce Zuberec. Do osady sa môžete dostať autom, kde je vyhradené parkovanie a taktiež autobusom, kde je konečná zastávka Zuberec, Zverovka chata.
Smerovať budete k Ťatliakovej chate červeným značením. Prvá časť trasy povedie asfaltovou cestou, z ktorej sa vám postupne naskytne výhľad na Tatry. Asfaltovou cestou budete kráčať približne jednu hodinu. Po 5,3 km trasy sa dostanete k Ťatliakovej chate.
Určite sa nezabudnite zastaviť pri turistickom prístrešku, ktorý sa nachádza neďaleko. Nachádza sa tam jazero s krásnym výhľadom na lesy a štíty Roháčov.
Ďalej sa presúvate od tabule Bývala Ťatliakova chata modrým značením do Smutnej doliny až Rázcestiu Smutnej doliny. Trasa by mala trvať okolo 45 minút. Keď dorazíte k Rázcestiu Smutnej doliny budete pokračovať modrým značením na Smutné sedlo. Výstup by mal trvať 1:15h. Sedlo sa nachádza v nadmorskej výške 1962 metrov a ponúka výhľad do doliny a na okolité štíty.
Keď dorazíte na Smutné sedlo máte možnosť vrátiť sa rovnakou trasou, alebo pokračovať modrým značením cez Žiarskú chatu až do Žiaru.
Orientačné body:
Zverovka – Ťatliakova chata – Ťatliakovo jazero – Rázcestie Smutná dolina – Smutné sedlo.
Zverovka
Koniec:
Zverovka
Keď budete prechádzať Smutnou dolinou upriamte svoju pozornosť na rastliny, ktoré tam rastú. Môžete tam vidieť Lnicu alpínsku, ktorá sa nachádza na Slovensku len v Smutnej a Hlbokej doline.
Doprava:
Auto: Parkovisko 49° 14′ 54.4910344″ N 19° 42′ 41.4400864″ E
Autobusová zastávka: 49° 14′ 53.422883″ N 19° 42′ 43.7984939″ E
Autori fotografií: Slawek Wišniewski, Jan Hablak, Peter Tobis.
Cart is empty 
