Starý Smokovec

7 dôvodov, prečo budete najstaršiu tatranskú osadu milovať aj vy

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Titulná fotografia:  Eva Danišová

Núdzu o krásne výhľady, turistické chodníky rôznych náročností či možnosti relaxu a zábavy v nej mať nebudete. Najstaršia tatranská osada je dnes obľúbeným miestom, z ktorého turisti začínajú svoje dobrodružstvá. Viete, o akom mieste hovoríme? Správne, reč je o Starom Smokovci.

  1. Celoročne dostupné trasy

Rodinná túra môže byť zážitkom za každého počasia. Zvlášť v zime majú Tatry rozprávkovú atmosféru. Jednou z „klasík“, ktorú zvládne každý, je trasa zo Starého Smokovca na Hrebienok. Ide sa po asfaltovej ceste, takže pokojne zoberte aj menšie deti v kočíku. Začína sa pri dolnej stanici pozemnej lanovky, potom po červenej značke, do cieľa sú to asi tri kilometre. Keď už ste na Hrebienku, nenechajte si ujsť príležitosť pozrieť si Vodopády Studeného potoka medzi Hrebienkom a Bilíkovou chatou.

  1. Kúsok britskej kráľovskej rodiny v Tatrách

Už v týchto dňoch môžete obdivovať aj známy Tatranský ľadový dóm. Tento rok i s monumentálnou stavbou Westminsterského opátstva na počesť 15. výročia návštevy britskej kráľovnej Alžbety II. na Slovensku a vo Vysokých Tatrách. Každý, kto tento rok ľadový dom navštívi, má šancu odniesť si jednu z pamätných guľôčok Tatranského ľadového dómu.

  1. Neokúsiť miestnu kuchyňu by bol hriech

Na jedlo sa môžete zastaviť v známej Kolibe Kamzík. Ich tradičné jedlá sú z domácich surovín a majú vlastnú výrobu pirôh, rezancov, mrveničky, špeciálnych druhov pečiva mnoho iného. A ak ešte nepočuli o legendárnej parenej buchte z Koliby Kamzík, tak šikovne utekajte ochutnať. 

  1. Kreslenie svetlom zaujme aj deti

Prekvapením pre deti, ale aj dospelých, môže byť návšteva Kvantaria na Hrebienku. Je to galéria svetla ponúkajúca multimediálnu prehliadku vrátane laserovej šou či kreslenia svetlom, ale dozviete sa tu viac aj o niektorých fyzikálnych záhadách.

  1. Starý Smokovec z inej perspektívy

Chcete spoznať Starý Smokovec z inej perspektívy? Potom sa vyberte na Peknú vyhliadku. Ide o nenáročnú túru, ku ktorej vedie krížová cesta s najvyššie položenou kalváriou v strednej Európe. Cestou nevynechajte ani liečivý prameň Smokovecká kyselka. Kvalita vody z prameňa je pozorovaná a je vhodná na pitie, no nie je určená na dlhodobú konzumáciu.

  1. Byť verný Tatrám sa oplatí

Ak počasie nie je priaznivé, prekvapte deti napríklad návštevou Tricklandie a vychutnajte si množstvo optických ilúzií. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v spomínanej interaktívnej galérii svetla Kvantarium na Hrebienku.

  1. Deň naviac zadarmo

Ak ešte plánujete pobyt v jeseni v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, Resort Beatrice, HotelLujza Major v Tatranskej Lomnici a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove.

Kráľovské kreslo v ľadovom dóme

Kráľovná zaklopala na Hrebienok. A budú tam aj koncerty

by Články

Na kráľovskom kresla v ľadovom dóme si môžete urobiť aj fotografiu. Foto: archív M. Janigovej

Témou 11. ročníka Tatranského ľadového dómu na Hrebienku je Westminsterské opátstvo. Najnavštevovanejšiu atrakciu vo Vysokých Tatrách si môžete pozrieť až do 14. apríla budúceho roku.

Tatranský ľadový dóm na Hrebienku je otvorený už od 17. novembra. Jeho interiér zdobí monumentálna londýnska stavba – Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey). Pozreli si ju už stovky návštevníkov.

Rodina z Rajca si vychutnala krásu ľadového dómu na príjemnom výlete s príbuznou z Kanady. Foto: archív MJ  

„O tom, že sa má otvárať Tatranský ľadový dóm, som sa dozvedela z internetu. Mám na návšteve sestru z Kanady s manželom, takže som hneď vedela, že máme plán na jednodenný výlet. Dianie na Slovensku síce sleduje, ale ani ja, ani ona sme pri takejto príležitosti na Hrebienku neboli,“ povedala nám Marta Janigová komentujúc pondelkový výlet do Tatier, na ktorý sa vybrala aj spolu so  širšou rodinou z Rajca.

Tatry si tohtoročnou témou ľadového dómu pripomínajú 15. výročie návštevy kráľovnej Alžbety II. v našich veľhorách a výberom Westminsterského opátstva zase miesto korunovácie anglických kráľov, ktorým je od roku 1066. Pochovaných je v ňom viac ako 3 300 osobností a okrem členov kráľovskej rodiny aj napríklad Charles Dickens, Charles Darwin, Stephen Hawking či básnik Ben Jonson. Významným miestom jeho areálu je hrob neznámeho bojovníka, ku ktorému smerujú kroky každej oficiálnej návštevy v Londýne

Témou ľadového domu je Westminsterské opátstvo – miesto korunovácie anglických kráľov. Kráľovská koruna v ňom preto nemôže chýbať. Foto: archív M. Janigovej

A teraz trochu štatistiky. Na výstavbu Tatranského ľadového dómu bolo použitých 225 ton ľadu v 1 880 blokoch. Hlavným staviteľom bol sochár Adam Bakoš, na výslednom diele sa podieľali sochári štyroch krajín – zo Slovenska, Čiech, Nemecka a Poľska.

Na návštevníkov v ňom čaká jedinečný zberateľský suvenír – sklenená guľôčka, ktorá môže vypadnúť z troch miest ľadového dómu od pondelka do piatku. Čas jej vypadnutia je zverejnený na webe, sociálnych sieťach a priamo v dóme na jednoručičkových hodinách.

„Čo vám budem hovoriť, bolo to krásne, neopakovateľné. Z prehliadky máme len tie najlepšie dojmy. Vstup je zadarmo, dokonca sme sa po krátkom osviežení vrátili na prehliadku dómu ešte raz. Slovami sa to ani nedá opísať. Tie farby, svetlá, odfotografovali sme si to všetko pre spomienku,“ komentuje pani Janigová prehliadku Tatranského ľadového dómu s tým, že mali šťastie.

Počas otváracieho víkendu sa na vstup čakalo v radoch. Teraz, v priebehu týždňa, je prehliadka pohodovejšia, dnu je málo ľudí, je viac času na obdiv i emócie. Ľadovú krásu je možné lepšie si vychutnať.  

List od dekana Westminsterského opátstva. Foto: archív M. Janigovej

K raritám ľadového dómu tiež patrí miniatúra korunovačných klenotov, ľadové korunovačné kreslo, na ktorom sa návštevníci môžu odfotiť, ale aj sklenená kráľovská korunka od umeleckého sklára a dizajnéra Achilleasa Sdoukosa. Návštevníci si tiež môžu pozrieť list od dekana Westminsterského opátstva, ale aj výstavu fotografií z návštevy kráľovnej Alžbety II a princa Philipa na Slovensku a vo Vysokých Tatrách.

„Už takmer štyridsať rokov som zo Slovenska preč, ale po revolúcii sa snažím prísť domov každý rok na pár týždňov. Rodina mi vždy pripraví krásny program. Ale to, čo sme videli v ľadovom dóme, patrí k tomu najkrajšiemu, čo som kedy na Slovensku za ostatné roky videla,“ vyznáva sa zo svojich dojmov Agnesa Lednická.

„Budem to všetkým odporúčať, keď sa vrátim do Kanady. Príbuzní mi to pripravili ako prekvapenie, nuž, vydarilo sa. Nemám slov,“ dodala. 

Výstava fotografií z návštevy kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. Foto: archív M. Janigovej

Počas sezóny pripravia v ľadovom dóme 11 koncertov. Prvý bude už túto nedeľu 26. novembra o 15. h, keď vystúpi mládežnícka spevácka skupina Šafolka zo Smižian. Do apríla budúceho roku v dóme vystúpia muzikálová a šansónová speváčka Tereza Králiková, víťazka šiestej sérieSuper Star Barbora Piešová, hudobná skupina Swingers!, dievčenské duo Sony & Lucy, Zbor sv. Cecílie, Duo CriSmi, speváčky Radka Križanová a Terézia Čikošová, ale aj Martin Babjak a Detský spevácky zbor BRIOSO.

Na Hrebienok k Tatranskému ľadovému dómu môžete prísť pešo zo Starého Smokovca, alebo vás k nemu pohodlne vynesie lanovka. Otvorený je denne od 9. do 16. h. 

Dôsledky smršte vidieť v Tatrách doteraz.

Vrcholce stromov akoby lámala neviditeľná ruka. Alžbeta nechala v Tatrách spúšť

by Články

Aj po rokoch vidieť vo Vysokých Tatrách dôsledky víchrice z roku 2004. Ilustračné foto: Viktor Juriga

Horský vietor, ktorému dali meno Alžbeta, zničil Tatry 19. novembra 2004. Zomreli dvaja ľudia – na jedného vodiča padol strom a malo to tragický záver, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.  Víchrica zničila vyše 12 tisíc hektárov lesa. Živel sa pripomenul aj minulý víkend. Mnohí turisti pre silný vietor nedokončili svoje túry.

Slovensko zasiahla 19. novembra 2004 silná veterná smršť. Najviac škody narobila vo Vysokých Tatrách. Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území veľhôr zničila lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov. Prírodná katastrofa zmenila veľhory na nepoznanie.

„Boli sme akurát v hoteli na večeri. Cez okná sme videli, že začal fúkať dosť silný vietor, upozorňovalo na neho aj rádio,“ spomína Braňo Šindel zo Žiliny, ktorý sa počas nej nachádzal v Tatranských Matliaroch. „Zrazu som si všimol, ako z jedného stromu odletel vrcholec. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka odtrhla a zahodila do diaľky. Z ďalšieho stromu sa odlomila časť a padla medzi autá. Bol tam aj karavan, asi nebol pripevnený k autu, lebo vietor ho doslova nosil po parkovisku,“ spomína.

 

Pohľad na polámané stromy dodnes bolí. Ilustračné foto: Pavla Pernicová

Smršť prišla z Britských ostrovov a Slovenskom sa prehnala medzi 15.30 až 18. h. Ako uviedla TASR, kulminovala práve v Tatrách. Meteorologické stanice SHMÚ a Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km na Lomnickom štíte (2 635 m n. m.) a 200 km na Skalnatom plese (1 780 m n. m.). V oblasti hornej hranice lesa to bolo až 230 km/h.

Dopravná tepna Tatier bola pod drevom

Vietor vtedy vyvrátil, či vylámal lesný porast v páse tri – štyri kilometre široký a 40 km dlhý, čo predstavovalo 3,5 milióna kubických metrov dreva. Podľa TASR pás zničeného lesa kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier. Vývraty zatarasili všetky cesty od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu a poškodili elektrické vedenie. Výška závalov miestami dosahovala až šesť metrov. Na stometrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov, opisuje katastrofu agentúra.

„V noci prichádzal vietor v návaloch. Bol to taký zvuk, akoby sa do stanice blížil vlak, ale nezastal v nej. Triaslo Triaslo oknami, možno aj celým hotelom,“ spomína na minúty hrôzy Braňo. Podľa neho to trvalo asi 20 minút, potom bolo rovnaký čas ticho a vietor sa vrátil s rovnakou silou.

Hoteloví hostia sa bránili pred črepinami matracmi

„Občas som počul rinčanie skla v hoteli. Z voľných postelí, gauča a foteliek sme povyberali matrace, do okien sa nedali dať, tak sme si z nich urobili také provizórne „múriky“ okolo postelí ako ochranu proti prípadným črepom alebo niečomu, čo by vletelo dnu oknom. Takto sme prežili do rána. Spať sa nedalo,“ opisuje Žilinčan.

Majitelia áut neveriacky krútili hlavami

Na pohľad ráno z okien hotela nikdy nezabudne. „Deň predtým sme mali z reštaurácie výhľad iba na les. Ráno sme videli z jednej strany Poprad a z druhej Lomnický štít. Zo zeme trčali pahýle stromov. Mesačná krajina. Mali sme ísť domov, ale dostali sme správy, že celé Tatry sú neprejazdné. Parkovisko bolo zasypané troskami stromov, majitelia áut sa len neveriacky pozerali,“ uzatvára besnenie živla a jeho dôsledky Braňo Šindel.

Záchranári, hasiči i dobrovoľníci mali plné ruky práce.  Pomáhali ľuďom v sanatóriách, hoteloch a obydliach, ktoré ostali odrezané od sveta. V Tatrách vyhlásili mimoriadnu situáciu, odvolali ju až 2. decembra.

Zamkovského chata vítala napriek rekonštrukcii skrehnutých turistov aj počas minulého víkendu. Ilustračné foto: Pavla Pernicová

Na výročie veternej kalamity akoby príroda chcela ľuďom opäť ukázať svoju silu. Minulý víkend počasie v horách opäť besnelo, mrzlo, snežilo, fúkal silný vietor. Mnohí návštevníci museli zmeniť svoje turistické plány.  

„V piatok sme sa vybrali deväťčlenná skupina kamarátov na plánovaný výstup na Téryho chatu. Po celý čas nám husto snežilo a zostávalo nám posledných 700 m ku chate, ale museli sme to otočiť, lebo už bola nulová viditeľnosť, chodník zavialo,“ spomína Gabika z Tepličky nad Váhom.

Nechceli riskovať, z túry sa vrátili

Víchrica bola podľa nej taká silná, že toto rozhodnutie bolo nevyhnutné. „Naviac, mali sme medzi sebou kamaráta, ktorý bol na takejto túre prvýkrát,“ pokračuje s tým, že im síce bolo ľúto, že do cieľa nedorazili, no rozhodli sa neriskovať a začali zostupovať. „Celí skrehnutí sme sa zohriali na Zamkovského chate a pokračovali ďalej. Napriek tomu, že sme na Terynku nedorazili, túra sa nám páčila a určite budeme na ňu spomínať,“ zakončila Gabika.

Horskí záchranári zasahujú v Nízkych Tatrách

Hory už dvíhajú varovný prst, turistom ide neraz o život

by Články

Foto: Horská záchraná služba

Sneh Tatry mení do krásy. No netreba sa ňou nechať úplne uniesť a preceniť vlastné sily. Už v prvých novembrových dňoch museli horskí záchranári ratovať turistov, ktorým hory ukázali varovný prst.

Popoludní 2. novembra bola Horská záchranná služba požiadaná o pomoc pre dvoch turistov, ktorí pri schádzaní z Veľkej Svišťovky smerom na Skalnaté pleso zišli z turistického chodníka. Ako uvádza jej portál, 66-ročný muž a 61-ročná žena z Maďarska sa dostali na miesto, odkiaľ už nedokázali pokračovať po svojich. Kým sa im vybila batéria v telefóne, stihli zavolať známemu a opísať miesto, kde sa nachádzali.

Pre silný nárazový vietor ale nebolo možné z paluby záchranárskeho vrtuľníka turistov lokalizovať, ani vysadiť záchranárov. Preto sa k nim vydali po zemi – najskôr terénnym vozidlom na Skalnaté pleso, potom pešo. Až neskoro v noci po niekoľkohodinovom pátraní sa podarilo dvojicu nájsť pod Folmarským hrebeňom.

„Boli mierne podchladení, ale schopní pohybu. V sprievode so záchranármi vystúpili na Veľkú Svišťovku a odtiaľ pokračovali na Skalnaté pleso a autom do Starého Smokovca. Akcia sa skončila až nad ránom,“ konštatuje sa na stránke Horskej záchrannej služby.

Horskí záchranári počas transportu turistky v Nízkych Tatrách. Foto: HZS

„Maďarský“ týždeň horských záchranárov pokračoval aj 5. novembra, keď prijali žiadosť o pomoc pre vyčerpanú 39-ročnú maďarskú turistku, ktorá sa nachádzala na hrebeni Nízkych Tatier. Spolu so skupinou prechádzala od Chaty M. R. Štefánika cez Ďumbier na Chopok a v oblasti Demänovského sedla už nebola schopná pokračovať. Nebola zranená, iba mierne podchladená. Na pomoc jej vyšli záchranári zo severnej aj južnej strany Nízkych Tatier.

Priebeh celej akcie komplikovali nepriaznivé poveternostné podmienky so silným nárazovým vetrom a snežením. Turistku transportovali na Chopok a odtiaľ kabínkovou lanovkou, ktorú prevádzkovateľ strediska mimoriadne spustil, do Krúpovej. Ďalej pokračovala na vlastnú žiadosť so skupinou svojich známych sama. 

Pátranie po turistovi z Austrálie sťažovala tma. Foto: HZS

O deň nato – 6. novembra – požiadal recepčný Hotela Popradské pleso o pomoc pre turistu z Austrálie, ktorý sa tam mal ubytovať. Na Popradské pleso smeroval po magistrále zo Sliezskeho domu a v oblasti Štôlskej doliny zišiel z chodníka a uviazol v kosodrevine, odkiaľ sa sám nevedel dostať.

„Bol aj značne vyčerpaný a podchladený, keďže v horách vládlo mimoriadne nepriaznivé počasie – fúkal silný vietor, snežilo a teplota sa pohybovala pod bodom mrazu. Turista nebol vystrojený do takýchto podmienok. Našťastie vedel poskytnúť svoju polohu, čo značne urýchlilo postup záchranárov k nemu,“ uvádza Horská záchranná služba.

Záchranári k 22-ročnému turistovi smerovali zo Starého Smokovca. Dostali sa k nemu neskoro v noci. Keďže ale predpokladali, že cesta a pátranie bude dlhšie trvať a hrozil rozvoj hypotermie, aktivovali  ECMO pracovisko v Banskej Bystrici a Košiciach, kde by bol pacient v prípade potreby smerovaný. Poskytli mu neodkladnú starostlivosť, s ich pomocou bol ale schopný zostupu do Vyšných Hágov, kde si ho s podozrením na omrzliny končatín prevzala posádka RZP.

Našťastie sa tieto záchranárske výjazdy neskončili tragicky, ale sú príkladom toho, ako môžu hory človeka, ak nie je dobre pripravený, zradiť. Turistiku v Tatrách zmenila zimná uzávera, ale aj prechod z letného na zimný čas, preto treba túry vždy dobre naplánovať od skorého rána a s ohľadom na predpoveď počasia a kondíciu. Dôležitá je tiež výbava – teplé oblečenie, pevná obuv, dostatok tekutín, ale aj retiazkové „nesmeky“, prípadne stúpacie železá, a čelovka. Pamätať treba tiež na dobitú batériu v mobile, inštalovanie aplikácie Horskej záchrannej služby a poistenie.

chodnik-skaly-1024x647

Úsek Tatranskej magistrály pri Hrebienku uzavreli

by Články

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Po zosuve časti červeno značeného turistického chodníka zhruba vo vzdialenosti dvesto metrov od Hrebienka smerom k Rainerovej chate sa situácia v ostatných dňoch zhoršila.

Odtrh sa zväčšil a priamo na úsek Tatranskej magistrály spadli v utorok 14. novembra masívne skalné bloky. „Odborníci z Horskej záchrannej služby preverili stav chodníka priamo na mieste a odporučili nám frekventovanú trasu uzavrieť, čo, samozrejme, rešpektujeme a s touto možnosťou sme aj počítali,“ vyjadril sa Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Obchádzka červeno značeného turistického chodníka povedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. „Prosíme turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život. Nad chodníkom sa stále nachádzajú uvoľnené skaly a hrozí i ďalší zosuv chodníka,“ vyzval Spitzkopf.

Uzáveru úseku Tatranskej magistrály i jeho obchádzku práve v teréne vyznačujú pracovníci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru, ktorí majú v rámci Správy TANAP-u na pleciach väčšinu prác súvisiacich s chodníkmi, altánkami, pútačmi či mostíkmi v Tatranskom národnom parku.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.

Zosunutý chodník nad Rainerovou chatou

Stav poškodeného chodníka nad Rainerkou sa zhoršil

by Články

Foto: Správa Tatranského národného parku.

V nedeľu 5. 11. sa po výdatnom daždi zosunul turistický chodník na Tatranskej magistrále zhruba dvesto metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu, stav sa za ostatné dni ešte zhoršil. Situáciu na mieste analyzujú geodeti. Je tu aj možnosť, že chodník budú musieť uzavrieť.

K zosuvu došlo v nedeľu v popoludní, dažde vážne poškodili turisticky značený chodník v dĺžke dvadsať metrov. Na mieste sa v stredu 8. 11. stretli zástupcovia Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, mesta Vysoké Tatry, Horskej záchrannej služby i odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, aby posúdili aktuálny stav. Primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák potvrdil, že v stredu o 9.30 h vyhlásil mimoriadnu situáciu, vďaka čomu vedia zodpovední pružnejšie konať.
„Odtrhnutie chodníka spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov a v tejto chvíli drží už iba silou vôle. Veľmi ťažko povedať, čo ešte príroda spôsobí, je tam suchý materiál, štrk, piesok a keď poriadne zaprší, môže to ísť všetko dole,“ odhaduje Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, ktorý vedie tím geodetov dokumentujúcich stav chodníka.

Na analýzu použijú moderné technológie, vytvoria 3D model a následne posúdia stabilitu i geológovia a projektant. „Ten povie, či je táto časť cesty ešte opraviteľná, alebo sa musí postaviť niečo nové iným spôsobom. Potrebné by bolo ukotvenie k svahu, čo tiež nie je jednoduché. Dostať tu techniku bude finančne aj technicky veľmi komplikované,“ dopĺňa Blišťan. Do pozornosti odborníkov sa dostali i narušené skalné bloky nad chodníkom, ktoré bude zrejme potrebnú ukotviť sieťami, alebo citlivo odstrániť niektoré väčšie kusy.
Momentálne kompetentní nevedia vylúčiť ani uzavretie úseku. „Táto možnosť je v hre. Preto tu dnes máme odborníkov, ktorí posúdia bezpečnosť a navrhnú preventívne opatrenia, v rámci ktorých nie je vylúčené ani uzavretie chodníka. S ďalšou skupinou odborníkov sa budeme zaoberať možnosťami opravy a podľa toho sa rozhodneme, čo a v akom rozsahu môžeme urobiť ešte do zimy. Následne budeme riešiť spôsob financovania,“ uvádza Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy TANAP-u, ktorá sa ako odborná organizácia ochrany prírody stará o sieť turistických značených chodníkov na území Tatranského národného parku.

O prípadnom uzavretí chodníka sa turisti dozvedia z webu a ďalších komunikačných kanálov Správy TANAP-u a priamo v teréne i z informačných tabúľ. Spolu s týmto rozhodnutím by „tanapáci“ vytyčovali aj obchádzku. „Dolný chodník okolo Bilíkovej chaty by bol riešením pre peších turistov, no bez možnosti vjazdu pre horskú službu na skútri. Problém by bol i so zásobovaním chát,“ hovorí o alternatíve obchádzky Spitzkopf.
Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, totiž nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám. „Ak by sa tento chodník uzavrel, my si poradíme, dostaneme sa do terénu pešo alebo letecky, ale hlavne pešia záchranka bude dlhšia. Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu – hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetľuje Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.