Neurobíte nič lepšie, ako zorganizujete pre deti prázdninové výlety do hôr. Môže to byť začiatok formovanie ich lásky k turistike, ochrane prírody a užitočného športového relaxu. Ponúkame tri tipy na tatranské túry, niektoré sú vhodné aj pre celkom malé deti.
Túra na Chatu Plesnivec z Tatranskej Kotliny
Chata Plesnivec sa nachádza pod bralami Skalných vrát na južnej strane hlavného hrebeňa Belianskych Tatier. Je to krásna a nenáročná túra, ideálna pre každého, teda aj deti. Trasa je dostupná celoročne a hoci začiatok môže prekvapiť strmým stúpaním, takmer jej polovica je rovinatá. V údolí Siedmich prameňov si môžete vychutnať nádherný pohľad na flóru a okolité skaliská.
Chata Plesnivec. Autor fotografie: Michaela Mišička
Trasa k chate meria 10 kilometrov, zvládnete ju za 4 hodiny, prekonáte prevýšenie 600 metrov a vedie príjemnou lesnou cestou od Tatranskej Kotliny k Šumivému prameňu a do cieľa výletu. V Tatranskej Kotline nastúpite na modrú turistickú značku, od Šumivého prameňa je k chate asi hodina a pol chôdze. Časť cesty vedie cez rumovisko, ktoré vzniklo po veterných kalamitách.
Chata Plesnivec je jedinou v Belianskych Tatrách, ponúka ubytovanie aj občerstvenie. Späť sa treba vrátiť tou istou cestou. Auto môžete nechať na platenom parkovisku v Tatranskej Kotline. Ak dávate prednosť verejnej doprave, autobus vás zavezie na autobusovú zastávku v Tatranskej Kotline.
Túra na Velické pleso z Tatranskej Polianky
Ak hľadáte pre deti v letnej spare niečo ozaj osviežujúce, vyberte sa k Velickému plesu. Nachádza sa
vo Velickej doline, v blízkosti Horského hotela Sliezsky dom. Túra k Velickému plesu je zaradená medzi stredne náročné, je dobre prístupná nielen pre turistov, ale aj pre cyklistov a v zime aj pre skialpinistov v zimných mesiacoch. Pleso je relatívne ľahko dostupné, výlet k nemu si môžete urobiť počas celého roka.
Odporúčame trasu od Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu a Sliezsky dom. Je dlhá 9 kilometrov, rátajte so štyrmi hodinami chôdze a 675 metrami prevýšenia. Vedie asfaltovou a lesnou cestou, finálne metre prejdete po kamenistom chodníku. Je vhodná aj pre bicykle.
Velické pleso. Autor fotografie: Andrej Soch
V Tatranskej Polianke nastúpite na zelenú turistickú značku, po rázcestí pri Velickom moste sa vyberte po zelenej značke. Po návrate sa vraciate tou istou trasou. Existuje aj druhá možnosť, a síce túra po asfaltovej ceste, ktorá zároveň slúži aj ako zásobovacia komunikácia k Sliezskemu domu a vyberajú si ju aj cyklisti. Trvá síce dlhšie ako turistický chodník, no ponúka aj väčší komfort, teda aj túru s detským kočíkom.
Velické pleso predstavuje najväčšie jazero vo Velickej doline, s nadmorskou výškou 1 663 m n. m. a rozlohou 2,241 ha. Jeho maximálna hĺbka je 6 m. Z plesa vyteká Velický potok, ktorý vytvára nad ním ľadovcové Velické vodopády, dosahujúce výšku približne 15 m. Sliezsky dom pri Velickom plese slúži aj ako východiskový bod pre výstup na Gerlachovský štít (pri prítomnosti horského vodcu a mimo zimnej uzávery).
Auto môžete nechať v Tatranskej Polianke na platenom parkovisku. V tejto osade je aj autobusová a vlaková zastávka.
Okruh okolo Štrbského plesa
Ponúkame ho ako nenáročnú túru pre úplne malé deti a rodiny s kočiarikom. Meria 3,8 kilometra, prejdete ju za niečo vyše hodiny a prekonáte pritom minimálne prevýšenie, iba 33 metrov. Vedie spevneným bezbariérovým chodníkom vhodným pre bicykle, kočíky aj invalidné vozíčky.
Štrbské pleso je druhé najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. Je ideálnym výletom pre vaše deti aj starších turistov. Okolo jazera vedie náučný chodník s približne 40 informačnými tabuľami, kde sa deti môžu dozvedieť mnoho zaujímavých faktov o histórii Štrbského plesa, miestnych zvieratách a rastlinách, ako aj o osobnostiach, športových udalostiach a ďalších fascinujúcich témach.
Štrbské pleso. Autor fotografie: Jana Beranová
Trasa vedie zo Štrbského plesa okolo Liečebného domu Solisko a hotela Patria. Začínate na modrej značke, ktorá vás prevedie okolo celého Štrbského plese. Sprevádzať vás budú výhľady na okolitú prírodu a vodnú hladinu plesa. Neskôr sa pripojíte na červenú značku a vraciate sa k Liečebnému domu Solisko.
V roku 1900 Štrbské pleso hostilo majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní na svojej zmrznutej hladine. O 25 rokov neskôr sa tu konali aj ďalšie majstrovstvá Európy, v ľadovom hokeji, ktoré však kvôli počasiu museli byť dokončené v Starom Smokovci. Výrazným športovým momentom pre Štrbské Pleso boli aj Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, ktoré boli prvýkrát vysielané v farebnom prenose u nás. O tomto historickom okamihu dodnes svedčia skokanské mostíky.
Na Štrbské Pleso sa dostanete autom, v osade je aj autobusová a železničná zastávka.
Autor titulnej fotografie: Daniela Krausová
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Ak hovoríme o najvyššie položenom hoteli u nás, tak ide o Sliezsky dom. Unikátny je svojou architektúrou i polohou, ktorá umožňuje výstup odtiaľto priamo na náš najvyšší vrch – Gerlachovský štít.
Takisto je dobrým tipom pre menej skúsených turistov. Výstup z Tatranskej Polianky k Velickému plesu sa dá absolvovať aj s dieťaťom v kočíku. V súčasnosti je Sliezsky dom prebudovaný na štvorhviezdičkový horský hotel, budovu vidno už z diaľky.
Po vstupe dovnútra Po kompletnej rekonštrukcii ponúka ubytovanie niekoľkých štandardov, od turistickej izby až po apartmány. Vychádzajú z pôvodnej historickej dispozície budovy, izby sú pekné, útulné, majú nádych slovenského folklóru. Noc v najvyššie položenom hoteli u nás má svoje čaro, či ste prišli len prespať a ráno pokračujete ďalej alebo máte v pláne užiť si jeho komfort.
Čo budeme jesť? Štvorhviezdičkový Sliezsky dom disponuje na rozdiel od vysokohorských chát hotelovou reštauráciou, kde sa môžete tešiť na špeciality šéfkuchára i na bravčový kotlíkový guláš s čerstvým tatranským chlebom, ktorý dostáva výborné referencie. Reštaurácia sa nachádza hneď na prízemí, raňajky a večere majú hostia formou bufetových stolov. Výber je veľký, nielen ráno, ale aj na obed a večer. Počas letnej sezóny je otvorená terasa, z ktorej máte nádherné výhľady na okolie, k dispozícii je tu aj bufet.
Autom alebo peši? Ak to dovoľujú podmienky, majú ubytovaní hostia možnosť dostať sa za poplatok hore autom. Hotel ponúka aj bezplatný vývoz vlastným vozidlom z parkoviska v Tatranskej Polianke. Počas zimnej sezóny sa dá do hotela dostať na snežnom skútri, ktorý zabezpečí pre prichádzajúcich hostí hotelový personál. Turisti sa na Sliezsky dom dostanú len peši. Prevádzka hotela je náročná aj v bežných podmienkach, nie to ešte takto vysoko v horách, kde je aj obyčajné zásobovanie poriadnou výzvou. Snáď aj preto je ubytovanie v Sliezskom dome takým jedinečným zážitkom.
Večer v hoteli Ak milujete ticho, ste na správnej adrese. Večer a noc sú tu práve také, pokojné. Toto v tradičnom turistickom stredisku nezažijete. V čase písania tohto článku je na úrovni Sliezskeho domu hranica, kde je ešte snehová pokrývka. Medzi nezabudnuteľné zážitky patrí aj pozorovanie hviezdnatej oblohy. Výhľad na Velické pleso si vychutnáte aj z priestorov príjemného wellnessu.
Budovu Sliezskeho domu vidieť už z diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.
Okolo Velického plesa Je to najväčšie horské jazero vo Velickej doline a ide okolo neho turistický chodník. Určite neprehliadnete 15 metrov vysoký Velický vodopád. Je pri ňom lavička, kde sa dá príjemne posedieť a kochať sa okolím. Sliezsky dom využívajú firmy aj na teambuildingy, práve prechádzky okolo plesa, či aktivity v prírode patria medzi obľúbené aktivity.
Lokalitou prechádza Tatranská magistrála. Vysokohorský hotel je dostupný z rôznych častí – z Popradského plesa, z Hrebienka aj z Tatranskej Polianky. Z Tatranskej Polianky vedie k Sliezskemu domu priama trasa, je to asi 5 kilometrov, ktoré sa dajú zvládnuť za dve hodiny.
Terasa pri Velickom plese môže byť dobrým miestom aj na jógu. Foto: Gabriela Kinčoková.
Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.
Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.
Demänovská ľadová jaskyňa už nie je to, čo bývala. Zmena klímy spôsobila, že v nej rapídne ubúdal ľad. Dnes sa už nevyskytuje ani v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. Opäť sa začína skloňovať zmena jej názvu.
No prehliadka Demänovskej ľadovej jaskyne môže aj tak byť zážitkom. Kým sa ale na cestu vyberiete, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť teraz, aby vás realita nesklamala.
Má byť tak ako každý rok sprístupnená od 15. mája a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila.
Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba. Na obdiv aj tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary.
Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupne Celzia.
Aj napriek absencii ľadu prehliadka jaskyne stojí za to. Autor fotografie: Grzegorz Gozdek
Správca jaskyne Michal Lopčiansky si pre TV Markíza nostalgicky vzdychol, že boli roky, keď museli pred začiatkom sezóny presekávať v ľade chodník, aby sa návštevníci pohodlne dostali do jej interiéru. To teraz nehrozí, lebo úbytok ľadu, s akým bojujú nakoniec všetky ľadové jaskyne vo svete, ich tejto povinnosti zbavil. Je to dôsledok slabých zím za ostatných 10 rokov, keď úbytky ľadu v lete boli vždy vyššie ako jeho prírastky v zime.
Teraz je úplne preč, čo zmenilo jaskyňu tak výrazne, že sa začínajú objavovať aj úvahy o jej premenovaní a návrate k starému názvu – Čierna. No pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. No treba k tomu chladné dlhotrvajúce zimy, aby sa jaskyňa dôkladne prechladila.
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom v Jasnej. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty. Tí, ktorí prehliadku absolvovali v minulých rokoch, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. Teraz zážitok umocňuje aj nové osvetlenie. Inštalovali ho v časti jaskyne, kde ani predtým ľad nebol a osvetľuje nádherné sintrové časti vnútorných priestorov.
S prvými takmer letnými lúčmi slnka mnohí turisti strácajú zábrany a porušujú Návštevný poriadok Tatranského národného parku a jeho ochranného územia. Zimná sezónna uzávera platí ešte do konca mája.
Májové dni aj s ich voľnými termínmi lákajú turistov do Tatier. A hoci Horská záchranná služba aj teraz upozorňuje na nevyhnutnosť používania kompletnej zimnej výstroje najmä vo vyšších polohách našich hôr, návštevníci sú mnohokrát nepoučiteľní a vstupujú do terénu zle vystrojení a nepripravení.
Minulú sobotu záchranárov napríklad požiadali o pomoc turistky, ktoré uviazli po zídení z turistického chodníka v smere od Salatína na Malý Salatín v lestnom poraste. Poľky neboli schopné vrátiť sa na hrebeň a pokračovať v túre. Museli zavolať záchranárov a označili svoju polohu. No príslušníci HZS ich na mieste nenašli. Ako sa ukázalo, turistkám sa podarilo zísť na lesnú cestu a pokračovať do doliny.
V ten istý deň na hrebeni Nízkych Tatier uviazla dvojica skialpinistov z Čiech, stratili sa v hustej hmle a nevideli ani tyčové značenie. Záchranárom poskytli súradnice, čo uľahčilo ich lokalizáciu a záchranu. Horskí záchranári ich odprevadili až na Chopok.
No nielen precenenie síl hrozí v tomto čase rekreačným športovcom v oblasti Tatier. Ale aj pokuty. V Tatranskom národnom parku platí návštevný poriadok, ktorý zakazuje pohyb turistom v rámci zimnej uzávery, ktorá ešte trvá do 31. mája. Ich zoznam chodníkov, na ktoré je ešte stále zákaz vstupu, je súčasťou spomínaného návštevného poriadku. Posledným aprílovým dňom skončila uzávera iba pre turistický chodník v Juráňovej doline a v Mengusovskej doline – Symbolický cintorín pod Ostrvou.
Náš najstarší, tohto roku sedemdesiatpäťročný, národný park bude mať svoje dni. Svoje pracoviská budú „tanapáci“ prezentovať už v tomto týždni v dňoch od 2. do 4. mája. Ich súčasťou sú aj vychádzky do prírody. Dnes je posledný deň na rezerváciu miesta v nich.
Jubileum Tatranského národného parku je impulzom pre jeho správu sídliacu v Tatranskej Lomnici, aby ho predstavili širokej verejnosti. Dni TANAP-u sa uskutočnia tento týždeň od 2. do 4. mája a ich cieľom je poukázanie na rozmanitosť a výnimočnosť tatranskej prírody a ukážky činnosti, ktorou sa „tanapáci“ zaoberajú na svojich pracoviskách a v teréne.
Tatranský národný park. Autor fotografie: archív Správy TANAP-u
Národný park sa rozprestiera na území piatich okresov od Oravy cez Liptov až po Spiš a aj preto miestom konania dní bude viacero lokalít. Prvá časť bude určená školskej mládeži, konkrétne žiakom oravských škôl, na ktorých v závere týždňa čaká osem zastavení, v rámci ktorých sa bude hovoriť najmä o ochrane prírody. Dospelí si k Kultúrnom dome v Zuberci vo štvrtok vypočujú rôzne prezentácie ľudí pracujúcich v národnom parku v jeho oravskej časti a spoločne so strážcom prírody odsledujú viaceré fotopasce.
V prvú májovú sobotu sa podujatie presťahuje do Vysokých Tatier a na Liptov. V pláne sú vychádzky so sprievodcami a výkladom. Záujemcovia si prehliadnu aj pracoviská ako Expozícia tatranskej prírody, Stredisko starostlivosti o genofond rýb či Stredisko starostlivosti o genofond drevín, ale dostanú aj informácie o starostlivosti o turistické chodníky či o tom, ako bobor pretvára krajinu. Miesto na vychádzku si treba vopred zarezervovať, dnes je na to posledný deň.
Na Velické pleso sa dá ísť viacerými cestami. My sme sa vybrali z Tatranskej Polianky, buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo autom. Zvolili sme si druhú možnosť a zaparkovali na parkovisku v obci, dokonca bezplatne.
Je polovica apríla, von je príjemne teplo, vyrážame len v tričkách, aj keď je jasné, že počasie sa môže kedykoľvek zmeniť. Ideme po asfaltke po zelenej značke, k plesu by nám to malo trvať asi dve hodiny, nálada je výborná. Cestou stretávame veľa turistov, ale aj cyklistov a rodiny s deťmi, dokonca i s kočíkmi. Áno, k Velickému plesu sa pokojne môžete vybrať aj s malým dieťaťom v kočíku.
Na chvíľu sme zišli z asfaltovej cesty, ideme lesom. Tesne pod rozcestníkom na Velickej poľane vychádzame spomedzi stromov, k cieľu cesty to máme už len 15 minút. To je ten správny čas dať si niečo dobré. Dopĺňame chýbajúcu energiu a dávame si tyčinky Corny Protein, každý podľa svojej chuti. Betka si zobrala kokosovú, Ľudo mango, Veronika čokoládovú, Gabika neváhala a siahla po jej obľúbenej príchuti slaný karamel. Ktorá je tá vaša naj?
Rázcestie na Velickom moste. Foto: Ľudovít Andok.
Dostali sme sa vyššie, okolitú krajinu máme ako na dlani, objavujú sa prvé stopy snehu. Postupne sme si obliekli všetky vrstvy oblečenia, ktoré nesieme so sebou. Pri Velickom plese je snehu ešte celkom dosť. Kúsok od jeho brehu je známy horský hotel Sliezsky dom, v ktorom budeme nocovať. Asi polovica vodnej hladiny plesa je ešte pokrytá ľadom, ale vyzerá, že už sa pomaly topí. Užívame si nádherné výhľady na okolitú scenériu Tatier.
Nad jazerom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná sutina, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska zastavil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. Okolo plesa vedie turistický chodník po zelenej značke zo Sliezskeho domu na Poľský hrebeň. Z Velickej doliny zas výstupová cesta na Gerlachovský štít. Na náš najvyšší vrch sa dá ísť len s horským vodcom a až po skončení zimnej uzávery.
Podvečer pri Velickom plese, v pozadí je Sliezsky dom. Foto: Ľudovít Andok.
My sme zostali na noc pri Velickom plese. Večer, tesne pred zotmením, sme si užili doslova magickú atmosféru Vysokých Tatier. Zážitok, ktorému sa máločo vyrovná. Na druhý deň sme šli späť po Tatranskej magistrále na Hrebienok, odtiaľ do Starého Smokovca, potom vlakom k autu do Tatranskej Polianky, ale to už je iný príbeh.
(Prešovský kraj, lokalita Vysoké Tatry, okres Poprad)
Túra do Velickej doliny
Velickej doline hrozila devastácia, dnes púta krásou. Pre turistov je najatraktívnejšia stredná časť doliny, siahajúca po Velické pleso, a horná, zakončená Velickým štítom.
Velickou dolinou kedysi prechádzala chotárna hranica medzi Gerlachovom a Veľkým Slavkovom a takmer ju zdevastovalo pasenie dobytka. Mierou vrchovatou mal k tomu prispieť aj plán tamojších urbárnikov postaviť v jej teritóriu továrničku na destiláciu kosodrevinových olejov.
Našťastie, ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo v roku 1909 všetky kosodrevinové porasty v Tatrách, bez ohľadu na vlastníctvo, za ochranné lesy. Našťastie. Ktovie, ako by dnes dolina vyzerala. Už v tom čase ju navštevovali stovky turistov a spolky tu stavali kilometre turistických chodníkov. Po ich stopách, obrazne povedané, kráčame aj dnes.
Velická dolina je 6 km dlhá terasovitá dolina, nachádza sa pod východnými svahmi Gerlachovského štítu, od Velického štítu po Cestu slobody. Má tri časti, pre turistov je najatraktívnejšia stredná, siahajúca po Velické pleso, a horná, zakončená Velickým štítom. Dolinou preteká potok s rovnakým názvom, ktorý s vodopádom, taktiež rovnakého mena, ústi do Velického plesa.
Do doliny sa dá dostať z Tatranskej Polianky (zelená), Tatranských Zrubov (modrá), Vyšných Hágov (žltá, červená) a zo Starého Smokovca (žltá). Spodnou časťou doliny vedie Tatranská magistrála (červená) z Hrebienka alebo od Popradského plesa. Vybrali sme pre vás trasu z Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu, Sliezsky dom, Dlhé pleso a späť. Ak by ste chceli pokračovať od Velického plesa cez sedlo Poľský hrebeň a potom na vrchol Východná Vysoká – tak túto náročnú túru si nechajte na letnú sezónu. Platí tam zimná uzávera.
Trasa je vhodná aj pre deti a už cieľ – Velické jazero, ktoré je korunou doliny, môže byť pre ne odmenou. A Sliezsky dom, ktorý stojí na brehu jazera, dôvodom na občerstvenie a oddych i možnosťou na odpich pre náročnejších turistov na náročnejšie trasy. K Sliezskemu domu vedie aj prevádzková asfaltka, ktorú využívajú cyklisti. No je to poriadny zaberák.
Začiatok:
Tatranská Polianka
Koniec:
Tatranská Polianka
Zaujímavosti:
Hlavnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnické pliesko a Dlhé pleso.
Od stredy 1. novembra začína v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, stále je však množstvo možností, kam sa vybrať v našich veľhorách na túru. Jedným z dobrých tipov aj pre menej skúsených vyznávačov turistiky je výstup k Velickému plesu s blízkym Sliezskym domom.
Asi najčastejším miestom, kde túto túru začať, je Tatranská Polianka. Buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo zaparkujete auto pozdĺž hlavnej cesty. Na prelome októbra a novembra sú dni čoraz kratšie, preto odporúčame vyraziť čo najskôr dopoludnia, aby vás cestou späť nezastihla tma. Po zelenej značke sa dostanete hore asi za dve hodiny. Okolo Sanatória do lesa a potom po turistickom chodníku až k Sliezskemu domu. V prvej polovici trasy sa občas stretnete s asfaltovou cestou, ktorá tiež mieru k tomuto hotelu a slúži na zásobovanie, ale aj ako cyklotrasa.
Tesne pod rázcestníkom na Velickej poľane vyjdeme z lesa, k cieľu cesty to bude už len nejakých 15 minút. Určite sa zastavte pri Velickom plese, ktoré je najväčším vo Velickej doline a vedie okolo neho turistický chodník. Nad plesom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná suť, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995 zastavil pápež Ján Pavol II.
Alternatívnou cestou z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu je už spomínaná asfaltová cesta. Trvá to po nej asi o štvrťhodinu dlhšie ako po turistickom chodníku, ale pôjde sa vám pohodlnejšie. Pokojne môžete zobrať so sebou aj dieťa v kočíku. Ďalšou možnosťou je výstup na Sliezsky dom zo Starého Smokovca. Pôjdete po žltej značke na Velickú Poľanu, kde sa spojíte s cestou z Tatranskej Polianky. Túto cestu odhadujú turistické príručky na 2 hodiny a 25 minút.
Sliezsky dom má svoju tradíciu. Prvú útulňu tu postavili už v roku 1871, na konci 19. storočia tam už stál väčší turistický objekt, v ktorom bolo dokonca aj malé turistické múzeum. Aj dnes je to skôr hotel ako vysokohorská chata. Je to zároveň najčastejšie štartovacie miesto na výstupy na Gerlachovský štít. Tie sú však možné len s horským vodcom a v čase mimo zimnej uzávery.
Akcia Čisté vody napísala svoj tridsiaty ročník. Štrbské, Nové Štrbské, Popradské a Velické pleso sa podarilo v piatok 13. októbra odbremeniť od 104 kilogramov odpadu. Potápači nachádzajú aj po dekádach ich každoročného čistenia stavebný odpad i drobné smeti po turistoch.
Do vôd štyroch plies sa dnes zanorilo a bezpečne sa z nich aj vynorilo 56 dobrovoľníkov z radov potápačov, ktorí sa rozhodli pomôcť tatranským plesám a pokúsiť sa z nich dostať čo najviac odpadu. Ráno sa skupina rozdelila na štyri tímy a poobede, po bezpečných ponoroch, mohli organizátori bilancovať.
V Štrbskom plese našlo 29 potápačov spolu 12,8 kíl odpadu. Pre porovnanie, vlani sa tu zanorilo 22 dobrovoľníkov, tí spod hladiny vylovili smeti, ktoré dokopy vážili až 82,5 kilogramov. Najúspešnejší bol tandem zo Žiliny, dvojica na breh priniesla 4,7 kíl odpadkov, medzi ktorými sa našli použité plienky i dámska hygienická vložka, fľaše od šampusu a poháre na víno, obaly zo sladkostí či stavebný odpad. Pre Nové Štrbské pleso sa rozhodli ôsmi potápači a pomohli tak zbaviť jeho vody nepatričností s váhou 5,2 kilogramu, najúspešnejšia dvojica vyniesla jeden a pol kilogramu vrátane dlhej drevenej laty.
Štrnásti potápači odbremenili Popradské pleso od sedemdesiatich kíl odpadu, z toho jednému z nich sa podarilo prispieť až 23 kilogramami. Hmotnosťou prevažoval stavebný odpad, nechýbali obaly od jedla a z dna plesa sa podarilo vytiahnuť dokonca aj dron, ktorý zrejme nabral nesprávny kurz a skončil pod vodou. Oproti minulému roku mala táto lokalita silný záťah, keďže vlani trinásti dobrovoľníci vylovili 16 kíl neporiadku.
Velické pleso dnes ostalo v réžii piatich freediverov, ktorí sa zanárajú bez fliaš a pod hladinou sa spoliehajú na vlastný nádych. Do šestnástich kíl odpadkov zarátali i zhrdzavený krompáč, päťhaliernik z roku 1972 a, samozrejme, nechýbal stavebný odpad. Ako najúspešnejšiu tu zapísali dámu freediverku, ktorej sa podarilo nájsť jedenásť kilogramov smetí.
Výsledné číslo 104 sa takmer vyrovnalo minuloročným 112 kilogramom. Čisté vody za tridsať rokov pomohli odbremeniť tatranské plesá celkovo od 7 315 kíl odpadkov, potápači absolvovali spolu 2001 ponorov. „Aj po troch dekádach čistenia plies sa zdá až neuveriteľné, že ešte stále nachádzame pozostatky stavebného odpadu. Zároveň potápači vylovili už tradične aj drobné smeti ako kelímky, fľaše, konzervy a igelitové vrecúška.
Zarmucujúce je, že v prípade Štrbského plesa našli potápači najviac odpadkov v okolí lavičiek a aj v roku 2023 chodí po národnom parku množstvo ľudí, ktorí dokážu bez mihnutia oka vyhodiť odpad priamo do plesa,“ konštatuje Peter Spitzkopf, koordinátor Čistých vôd a námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je organizátorom akcie.
Pôvodne mali potápači čistiť i zatopený lom v popradskej Kvetnici, nakoniec však, tak ako vlani, uprednostnili tatranské plesá.
Akcia Čisté vody je súčasťou 38. Medzinárodného festivalu potápačských filmov. Na Štrbskom Plese porota rozhodne aj o Grand Prix, ktorú si vyslúži najlepší film spod vodnej hladiny, diváci spoznajú aj meno TOP fotografa. Zajtrajšok v rámci festivalu prinesie i vyhodnotenie najúspešnejších účastníkov akcie Čisté vody 2023. Zdroj: Správa Tatranského národného parku