Rozhodli sme sa navštíviť Bachledovu dolinu a známy Chodník korunami stromov, o ktorom sme už veľa počuli. Skutočným zážitkom bola aj vyhliadková veža so sieťou vo výške sídliskového paneláku.
Hore sme sa vyviezli kabínkovou lanovkou. Už počas jazdy sme mali výhľady na scenériu Belianskych Tatier. Bolo ešte ráno, nestretli sme skoro žiadnych ľudí. Je to príjemný pocit, mať celú Bachledku akoby len pre seba.
Neváhame a rovno ideme hore na Chodník korunami stromov. Sme 24 metrov nad zemou, pozeráme sa zhora na vrcholce ihličnanov, hlavne smrekov. Z lesa sa ozýva spev vtákov, je to akoby sme sa stali súčasťou tohto spoločenstva. Po ceste sa často zastavujeme, vdychujeme čerstvý vzduch a neopakovateľnú atmosféru.
Zastávky robíme aj pri tabuliach, kde sú informácie o zvieratách, rastlinách a živote v lesoch pod nami, ale aj o ich ochrane a sile počasia, ktorá sa v Tatrách už veľakrát prejavila. Tam hore sme si urobili aj malé občerstvenie. Sadli sme si a vytiahli tyčinky Corny Big, chutia dokonale, či už slaný karamel, čokoláda s banánom alebo čistá čokoláda.
Na ďalšej ceste zdolávame lanové prekážky. Treba si dávať pozor, aby človek nezakopol a nespadol, ale je to veľká zábava, samozrejme, riadne zabezpečená. Neopakovateľný je aj výhľad na Belianske Tatry, v peknom počasí, aké sme mali, je to nádhera. Scenériu štítov vidíme z opačnej strany, veď nie sme ďaleko od hranice s Poľskom.
Na konci cesty ponad koruny stromov čaká odmena v podobe vyhliadkovej veže vysokej 32 metrov. Neváhame a kráčame točiacim sa chodníkom na jej vrch. O výhľadoch sme už v tomto článku párkrát písali, takže sa nebudeme opakovať. Sieť, ktorá sa nachádza nad otvoreným stredom vyhliadkovej veže, je však veľkou výzvou. Nie každý sa odváži vstúpiť akoby do prázdna, aj keď vie, že táto sieť je úplne bezpečná. Niektorým z nás sa roztriasli kolená, iným sa to po chvíli podarilo, aj keď to trochu hojdá. Michal si dokonca vychutnával tyčinku Corny Big poležiačky rovno v jej strede.
Ak by ste mali po návšteve tejto atrakcie chuť spoznať ešte niečo v okolí, dobrým tipom môže byť návšteva obce Ždiar s typickou ľudovou architektúrou a múzeom, kde sa dozviete veľa o tradíciách a folklóre tejto podtatranskej oblasti. V Belianskych Tatrách je aj známa Monkova dolina medzi Ždiarskou vidlou a Hlúpym vrchom. Počkajte však do júna, pretože v máji tu ešte platí zimná uzávera. Zo Ždiaru sa dá ísť aj na Kopské sedlo a odtiaľ do doliny Zeleného plesa.
Autork titulnej koláže: Roman Lončík.
Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.