Cieľom stavebných prác bolo zasanovať a zastabilizovať zosuv v poškodenom úseku cesty. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Spevnili svah, skončili dopravné obmedzenia

Nebezpečný zosuv na ceste II/537 medzi obcami Vyšné Hágy a Nová Polianka je minulosťou. Cestári stavebné práce, počas ktorých bolo treba zasanovať a zastabilizovať svah, ukončili v piatok minulého týždňa.

Mimoriadna situácia na ceste II/537 v úseku Vyšné Hágy – Nová Polianka trvala od pondelka 5. augusta. Vyhlásilo ju Mesto Vysoké Tatry po zistení zosuvu svahu v tomto úseku, pričom ihneď začalo riešiť opravu so Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK). Od toho dňa bola doprava v tomto úseku obmedzená, vedená obojsmerne v jednom jazdnom pruhu, regulovaná prenosným dopravným značením a svetelnou signalizáciou.

Dĺžka sanácie svahu predstavovala 35 metrov. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.
Dĺžka sanácie svahu predstavovala 35 metrov. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Približne mesiac trvala cestárom náprava. „Cieľom stavebných prác bolo zasanovať a zastabilizovať zosuv formou vybudovania priťažovacej lavice v päte násypu použitím prefabrikovanej oceľovej konštrukcie,“ uvádzajú cestári.

Situáciu bolo treba urýchlene riešiť aj pre bezpečnosť cestujúcich na železnici. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.
Situáciu bolo treba urýchlene riešiť aj pre bezpečnosť cestujúcich na železnici. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Dodávajú, že sanácia mala dĺžku 35 metrov a výška priťažovacej lavice 3,85 metra. Prešovský samosprávny kraj sanáciu a stabilizáciu zosuvu financoval sumou 197 tisíc eur. Súbežne s ukončením stavebných prác došlo v tomto úseku aj k zrušeniu dopravných obmedzení.

Detail stavebného riešenia zosuvu poškodenej cesty. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.
Detail stavebného riešenia zosuvu poškodenej cesty. Foto: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Autor titulnej fotografie: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Prejazd trasy Vyšné Hágy - Nová Polianka komplikuje zosuv svahu

Pripravte sa na zdržanie, v Tatrách sa zosunul svah

Od pondelka 5. augusta, je na ceste II/537 v úseku Vyšné Hágy – Nová Polianka vyhlásená mimoriadna situácia. Dôvodom je zosuv svahu.

Mesto Vysoké Tatry vyhlásilo mimoriadnu situáciu ihneď po zistení zosuvu svahu začalo komunikovať so Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, aby sa problémový úsek zabezpečil, osadilo značenie a začala sa riešiť náprava.

,,Za mesto Vysoké Tatry ma mrzí vzniknutá situácia. S kolegami na mestskom úrade sa snažíme rýchle a flexibilne riešiť vzniknutý problém v danom úseku. Sme si vedomí prebiehajúcej letnej sezóny u nás v meste Vysoké Tatry. Ale zdravie a bezpečnosť ľudí je na prvom mieste.” dopĺňa primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák na sociálnej sieti.

Zosuv svahu čiastočne zasypal aj priekopu súbežnej železničnej trate
Zosuv svahu čiastočne zasypal aj priekopu súbežnej železničnej trate. Autor fotografie: Mesto Vysoké Tatry

Doprava v úseku cesty Vyšné Hágy – Nová Polianka má obmedzenia. Je vedená v jednom jazdnom pruhu, regulovaná prenosným dopravným značením a svetelnou signalizáciou. Mesto žiada vodičov, aby v tomto úseku boli ostražití a hlavne trpezliví.

Primátor pre TASR doplnil, že na mieste sa zosunulo cestné teleso v násype a došlo k porušeniu nespevnenej krajnice, oceľového zvodidla, zničená je kamenná stienka a čiastočne bola zasypaná priekopa súbežnej železničnej trate. Podľa neho tam hrozí progres svahovej deformácie cestného telesa, čo je stav ohrozujúci ľudské životy.

„Úsek bol súčasťou rozsiahlej rekonštrukcie Cesty slobody, ktorá sa realizovala v minulých rokoch, ale príroda je nevyspytateľná, trochu sa nám to tam pohlo,“ dodal pre TASR J. Štefaňák.

Autor titulnej fotografie:  Mesto Vysoké Tatry

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Vysne-Hagy-Jaro-Stromko-logo-1

Aj osobné tragédie písali príbeh Vyšných Hágov

Ak niekto spomenie osadu Vyšné Hágy, okamžite sa mu mysli prepojí s liečbou tuberkulózy. Dnešný Národný ústav  tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie je špičkovým pracoviskom a tento prívlastok mu patrí aj za hranica Slovenska.

Foto: Jaro Stromko.

Pre Vyšné Hágy je dôležitých niekoľko mien z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Veľkostatkár František Mariássy, ktorý v osade postavil prvý hosťovský, resp. kúpeľný dom, potom Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, aristokrat Vysoké Tatry využíval nielen ako miesto svojich podnikateľských ambícií, ale aj ako priestor pre rozvoj kúpeľníctva, a tiež  – Aladár Polnisch. Osadu dostal do prenájmu na zhruba polstoročie a bol to on, kto určil jej smerovanie.   

A sme v dvadsiatom storočí. Dedič kniežaťa Hohenloheho sa rozhodol Vyšné Hágy predať a v roku 1928 sa majiteľom osady stal štát. Bolo to v čase, keď v zdravotníctve silnela myšlienka liečiť pľúcnu tuberkulózu, ktorej výskyt u nás nadobúdal hrozivé rozmery. Voľba Ústrednej sociálnej poisťovne na stavbu sanatória padla na Vyšné Hágy.

Architekti projektovali sanatórium veľkoryso

Architektonickú súťaž vyhlásili v roku 1932, vyhral ju tím pražských architektov Františka Libru a Jiřího Kana.  Sanatórium bolo projektované veľkoryso. Jeho komplex sa skladá z 13 budov, okrem hlavnej bola jeho súčasťou kotolňa, vrátnica, vila pre riaditeľa, obytná budova pre lekárov, ďalšia pre sestry, iná pre úradníkov, ale aj práčovňa, dielne, kaplnka s prosektúrou, infekčný pavilón, záhradníctvo a hospodárska budova, ale aj 170 metrov dlhý tunel – inak najvyššie položený na Slovensku, ktorý kedysi zabezpečoval dovoz uhlia pre kotolňu, ale aj potravín pre sanatórium.

Z hľadiska odborných kritérií dnešných architektov ide o jedno z najvýznamnejších diel medzivojnovej architektúry a z hľadiska liečby pacientov s tuberkulózou bolo v čase otvorenia najväčšie svojho druhu v strednej Európe.


Príbeh sanatória písala i vojna

Otvorenie bolo plánované na rok 1938, oddialili ho politické udalosti v rokoch 1938/39. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 prešlo sanatórium do správy Robotníckej sociálnej poisťovne, slávnostne ho dali do prevádzky 2. júna 1941.

Príbeh sanatória vo vojnových rokoch písal aj osobné tragédie. Na jeho konečnú dostavbu dohliadal aj lekár Soběslav Sobek, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. V roku 1939 bol nútený opustiť  Slovensko a odišiel do Prahy. Za ošetrovanie atentátnikov na ríšskeho protektora Heydricha bol spolu s manželkou v Mauthausene popravený.

Náročné procedúry a zákroky, vrátane hrudnej chirurgie

Dnes je sanatórium vysokošpecializovaným odborným ústavom pre diagnostiku a liečbu respiračných chorôb s celoslovenskou pôsobnosťou. Vykonávajú sa tu náročné procedúry či zákroky, a to aj vrátane hrudnej chirurgie. Veľkú zásluhu na rozvoji chirurgických oddelení mal doktor  Karol Šiška, ktorý vo Vyšných Hágoch už v roku 1948 vykonal prvú resekciu pľúc na Slovensku.

Ústav má štatút centra pre liečbu rezistentnej tuberkulózy a sídli tu Národný register tuberkulózy na Slovensku.

Zdroj: Vyšné Hágy na dobových pohľadniciach, wikipédia, hagy.sk, mestovysoketatry.sk, tatry.sk, Ministerstvo dopravy SR, relaxos.sk, megaubytovanie.sk