Medveď na horách.

Na túre si dajte pozor aj na medvede

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Staré príslovie: „Nečakaj v zime medveďa“, tento rok neplatí. Vysoké teploty a príroda bez snehu spôsobili, že tieto veľké zvieratá chodia po lesoch a hľadajú si potravu. Svedčia o tom skúsenosti turistov v rôznych oblastiach Slovenska. Na sociálnych sieťach kolujú fotografie a videá, ktoré tento stav priamo dokumentujú.

Titulná fotografia: Milos Monka

Liptov, Nízke a Vysoké Tatry

Pri túre preto buďte obozretní, aj v tomto zimnom období sa môžete stretnúť s medveďom. Konkrétne na Liptove, v Nízkych i Vysokých Tatrách, ale aj v iných pohoriach, napríklad vo Veľkej Fatre. Hlavne na miestach, kde lesníci prikrmujú zver obilím, kukuricou, prípadne zeleninou a ovocím. To sú zdroje, ktorými medveď nepohrdne, naopak, seno pre neho nie je zaujímavé.

Pre turistov platí to isté, čo v letných mesiacoch – treba sa držať turistického chodníka, nevzďaľovať sa od neho. V prípade, že uvidíme medvedie stopy, netreba hneď podliehať panike. Ukazujú nám, že tadeto medveď išiel, ale stopy môžu byť staré aj niekoľko dní. Nemali by sme sa pohybovať v hustých porastoch pri zdrojoch potravy, hlavne ráno, večer a v noci, ale aj počas dňa. Ak si nie sme istí, mali by sme sa rozprávať alebo pískať, a takto oboznámiť medveďa o našej prítomnosti. Ak o nás vie, väčšinou sa nám vyhne.

Ak sa už nedá vyhnúť stretu s medveďom, odborníci odporúčajú byť pasívny. Ľahnúť si na zem na brucho, rukami si kryť hlavu. Medveď vycíti, že nie ste nebezpečný a zvyčajne odíde. Určite sa s ním nesnažte nejakým spôsobom bojovať alebo pred ním utekať.

Podľa stránky enviroportal.sk je zimná hibernácia pre medvede veľmi dôležitá, ak však v nižších polohách nenapadne počas zimy sneh, môžu sa potulovať v okolí svojich brlohov a hľadať si potravu. Napriek mnohým výskumom ešte nie sú viaceré otázky z tejto oblasti zodpovedané. Každý medveď je iný, aj okolnosti, počas ktorých sa pohybuje v našej blízkosti. Je preto potrebné snažiť sa znížiť možnosť stretu s týmto pánom našich hôr.

Pád niekoľkých lavín v Tatrách.

Tri lavíny v Tatrách za deň. Tentoraz bez obetí

by Články

V štatistike pádu lavín bol 11. január na Slovensku mimoriadny. Jedna lavína padla v Západných, dve v Nízkych Tatrách. Pritom práve na toto riziko upozorňovali aj výstrahy Horskej záchrannej služby.

Titulná fotografia: Milos Monka

Horská záchranná služba prijala žiadosť o pomoc najskôr z Nízkych Tatier. Ako uvádza na svojej stránke, dopoludnia v centrálnom žľabe Chopku došlo k pádu lavíny. Tá strhla 36-ročného Poliaka. Lyžiar si ale stihol aktivovať lavínový batoh. Záchranári HZS, ktorí boli okamžite vyslaní na miesto udalosti aj s lavínovými psami, našli lyžiara čiastočne zasypaného v čele lavíny. Druhý z lyžiarov, ktorý išiel za ním, zlyžoval bezpečne k nemu a do príchodu záchranárov začal s kamarátkou pomocou.  

Následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, tá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara a zastavila sa blízko prvého čiastočne zasypaného muža. Napriek tomu, že ho lavína zasiahla, nič sa mu nestalo.

Poľskému lyžiarovi záchranári poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť, zraneného muža nabalili a pripravili na letecký transport, keďže o súčinnosť boli požiadaní aj leteckí záchranári. Tí ho odviezli do nemocnice. Podľa prvých informácií z terénu mal poranenia hlavy, lopatky a panvy.

Aj popoludní mali horskí záchranári čo robiť. Medzi Hrubou a Prvou kopou v Madajovom žľabe v Západných Tatrách padla tretia lavína. Pomoc potrebovali dvaja Slováci, ktorí pri výstupe odtrhli doskovú lavínu. Ako konštatujú záchranári na svojej stránke, obaja si následne aktivovali lavínový batoh a zostali na povrchu lavíny. Jeden z nich nebol zranený vôbec, druhý mal po páde v lavíny poranené rameno.

Na miesto prišli záchranári HZS z Oblastného strediska Západné Tatry a leteckí záchranári z Popradu. Kamarátsku pomoc, ktorá je po páde lavíny pre záchranu veľmi dôležitá, poskytla lyžiarom aj horská skupina príslušníkov 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí boli neďaleko a pád lavíny a lyžiarov videli. Ihneď sa k nim vybrali.  Zateplili ich a zostali s nimi na mieste až do príchodu záchranárov. Zraneného lyžiara letecky transportovali do nemocnice. 

Opäť je tu na mieste upozorniť lyžiarov a najmä skialpinistov, aby sledovali podrobnú predpoveď počasia a snehových podmienok, ktoré sa uverejňujú deň vopred a pripravuje ich Stredisko lavínovej prevencie HZS. Na spomínanú stredu 11. januára vyhlásili tretí stupeň lavínového nebezpečenstva, a to pre celú oblasť Tatier.

Našťastie, ľudia tentoraz prežili. No nie vždy je to takto. V minulom roku podľa štatistiky, ktorú uverejnila nedávno Horská záchranná služba,  zahynulo v slovenských horách 56 ľudí. Pritom priemerný počet úmrtí je obyčajne okolo štyridsať ročne. Zdá sa, že návštevníci viac riskujú, mnohí prichádzajú do hôr nepripravení, nedostatočne vybavení, nemajú skúsenosti a spoliehajú sa šťastie.

Najmä v zime ide doslova o zahrávanie sa so životom. Práve výstroj a skúsenosti sú kľúčové, lebo aj bežný pád na zľadovatelom chodníku môže mať fatálne následky, nehovoriac o lavínach. Tie pripravili v minulom roku o život piatich ľudí. Je istou raritou, že v ostatnom čase sa obeťami lavín stávajú aj skúsení horskí profesionáli či skialpinisti. O to viac platí, ako to zdôrazňuje aj spomínaná štatistika Horskej záchrannej služby, že nič v horách nemožno preceňovať a ani podceňovať. Opatrnosť je potrebná vždy.    

Aktuálne výstrahy v Tatrách!

Na hrebeňoch sú preveje, hrozia lavíny

by Aktuálne v Tatrách

o poslednom snežení  v celej oblasti Tatier hrozí zvýšené lavínové nebezpečenstvo.  Na hrebeňoch sa vytvorili preveje, ktoré sa môžu odtrhnúť.

V Tatrách je vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva z päťčlennej medzinárodnej stupnice. Zvýšené lavínové nebezpečenstvo hrozí najmä v Nízkych Tatrách nad hranicou 1 400 a vo Vysokých a Západných Tatrách nad hranicou 1 500 m n. m.

Hlavným problémom je nový sneh, v horách ho aktuálne napadlo približne 30 cm, ktorý nie je dostatočne previazaný s tvrdou podkladovou vrstvou starého snehu. Uvoľnenie lavíny je možné už pri nízkom zaťažení, a to hlavne na strmých svahoch.

Horskí záchranári upozorňujú, že vplyvom vetra sa hlavne na hrebeňoch vytvorili preveje, ktoré hrozia odtrhnutím. Očakávané sú samovoľné stredne veľké lavíny.   

Skialp v Tatrách.

Skialp na Žiarsku chatu pokojne aj večer s čelovkou

by ČlánkyŽiarska chata

Na sneh je táto zima zatiaľ veľmi chudobná. Podľa predpovedí by sa však situácia mala pomaly meniť, hlavne v horských polohách, kde hlásia sneženie. Mnohí po minuloročnej nádielke stále čakajú na tie správne skialpové podmienky. Aby sme si tento čas trochu skrátili, prinesieme vám niekoľko tipov na skialpové trasy v Tatrách.

Titulná fotografia: Radomír Bednár

Začneme v Západných Tatrách, konkrétne v Žiarskej doline. Ak so skialpovaním začínate, trasa z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu je pre vás ako stvorená. Využívajú ju aj celé rodiny, je to typická krátka túra v Tatrách. Pokojne ju môžete absolvovať aj večer potme a svietiť si čelovkou. Hlavne v januári a februári sú dni krátke, a toto je možnosť, ako si zašportovať na čerstvom vzduchu aj pri časovom vyťažení. Takýto výstup má svoje čaro hlavne pri jasnom počasí.

Keď napadne sneh, môžete začať priamo na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Prípadne si lyže vynesiete do trochu vyššej polohy. Idete stále mierne do kopca, dolina má na približne 5 kilometroch prevýšenie niečo viac ako 400 metrov. Ak je vaším cieľom Žiarska chata, tak si počas pekného počasia určite poseďte na terase a vychutnajte slnečné lúče. Hlavne cez víkendy však treba počítať s tým, že toto obľúbené miesto navštívi viac turistov. Niektorí ho majú ako cieľ prechádzky, iní pokračujú v túre na okolité kopce.

My môžeme ísť ďalej napríklad na Žiarske sedlo. Táto trasa je tiež vhodná pre menej skúsených skialpinistov. Od Žiarskej chaty pokračujeme po modrej značke. Teraz v zime sa orientujeme podľa tyčového značenia. Oceníme ho hlavne v prípade, keď napadne viac snehu alebo padne hustá hmla.

Postupne obchádzame les a asi do hodiny by sme mali prísť k rázcestníku pod Homôľkou. Tu sa dá odbočiť doľava do Smutného sedla alebo pokračovať rovno do Žiarskeho sedla, čo je cieľ našej cesty. Ľavou stranou traverzujeme Plačlivé. V tejto časti hrozí nebezpečenstvo lavíny, preto si treba pred túrou pozrieť predpoveď počasia, lavínové spravodajstvo a zobrať lavínový výstroj. Pred cieľom cesty čaká ešte prudšie stúpanie, úsek s kosodrevinou je už pred pádom lavíny bezpečnejší.

Ak by ste počas cesty zistili, že dnes už vaša kondícia na výstup nestačí, kedykoľvek sa môžete otočiť, pripraviť lyže na zjazd a pustiť sa po tej istej ceste späť k chate. Výstup od chaty na Žiarske sedlo by ste mali zvládnuť za jeden a pol hodiny. Záleží aj od toho, ako často si dávate prestávky a vychutnávate nádherné výhľady.

Mimoriadne správy z Tatier.

Nad pásmom lesa bude víchrica

by Aktuálne v Tatrách

Dnes sa v celej oblasti Tatier v polohách nad pásmom lesa miestami očakáva  výskyt vetra, ktorý krátkodobo v nárazoch dosiahne silu víchrice.  Bez zimnej výstroje sa pohyb na chodníkoch  neodporúča.

Titulná fotografia: Juraj Závodský

Toto dôrazné varovanie Horská záchranná služba opiera aj o fakt, že ochladenie, ktoré spôsobilo, že povrch chodníkov v horách zľadovatel, môže v kombinácii so silným vetrom ohroziť zdravie a život návštevníkov hôr. Platí to rovnako o Vysokých, Západných i Nízkych Tatrách. 

V oblasti Chopku sa naviac tvorí hustá hmla a v priebehu noci napadlo na povrch starého zamrznutého snehu do 15 cm nového snehu. Hrozí riziko pošmyknutia aj pádu lavín, keďže výška snehovej prikrývky nie je dostatočná a ani dostatočne previazaná.

V našich veľhorách je vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo. V Nízkych Tatrách Horská záchranná služba upozorňuje aj na to že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Zima v Tatrách.

Tyčové značenie v zime

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Turistické chodníky v Tatrách, na ktoré na nevzťahuje zimná uzávera, sú v tomto období vyznačené  zimným tyčovým značením. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že pod snehovou prikrývkou zmizla väčšina turistických značiek a orientácia na trasách by nebola možná.

Titulná fotografia: Radka Zimková

Tyče vám pomôžu s navigáciou ku všetkým v zime otvoreným vysokohorským chatám. Na iných chodníkoch po miesta, na ktorých platí zimná uzávera. Základom je, aby boli turistické cesty v horách aj v zime bezpečné a čo najďalej od lavínových oblastí.

V zimnom období treba venovať príprave na túru v Tatrách viac času. Samozrejmosťou by malo byť sledovanie predpovedí počasia, meteorologických výstrah a oboznámenie sa s trasou. Náročnosť by mala byť primeraná kondícii a skúsenostiam. Základom je držať sa svojho plánu, nemeniť trasu, neschádzať z nej. Hlavne zime môže byť orientácia kvôli snehovej prikrývke oveľa ťažšia, preto treba pozorne sledovať tyčové značenie. Pre každý prípad majte svoj telefón nabitý. Ak si nie ste istý trasou, ktorou idete, radšej sa vráťte na miesto, odkiaľ ste vyrazili.

Dôležitým faktorom, ktorý v zime určite nepodceňujte, je správne oblečenie. Dnes už asi všetci návštevníci hôr vedia, že najefektívnejšie je mať na sebe viac vrstiev. Majú svoje funkcie pri udržiavaní tepla a odvádzaní vlhkosti z potenia. Úplným základom je vhodná a kvalitná obuv. Podcenenie by sa vám mohlo v zime naozaj vypomstiť. Topánky majú mať pevný vysoký členok, teplú podšívku a kvalitnú podrážku, ktorá vás nesklame ani v náročnom teréne.

Dobrým tipom môžu byť: https://bosp.sk/produkt/ural-pro-grizzly

Niektoré tyče ostávajú aj v lete

Okrem Vysokých Tatier osádzajú tyčové značenie v zime aj v Nízkych Tatrách i v ďalších našich pohoriach. Ak značiace tyče nevidíte, môže to znamenať, že chodník v zime nie je udržiavaný. Na niektorých miestach nechávajú správcovia chodníkov tyče počas celého roka. Je to hlavne preto, že prvý sneh zakryje značku a ostatné tyče ešte nie sú osadené. Takto vzniká v teréne aspoň hrubá orientácia a turisti ju ocenia hlavne v nepriaznivom počasí.

Tyče, ktoré sa používajú na značenie chodníkov, sú dlhé asi štyri metre, aspoň polovica z nich by mala byť nad snehovou prikrývkou. Pracovníci TANAPu ich pravidelne kontrolujú, hlavne po silnom vetre a výdatnom snežení. Najdlhšou trasou v zime vyznačenou tyčovým značením je Veľká a Malá Studená dolina. Tento druh značenia vám ukáže cestu aj v Mlynickej a Mengusovskej doline, na trase z Tatranskej Polianky po Sliezsky dom, zo Smokovca po Velickú poľanu, ale aj zo Sliezskeho domu smerom na Hrebienok a na ďalších miestach.

Mimoriadne správy z Tatier.

Horskí záchranári upozorňujú na víchricu

by Aktuálne v Tatrách

V celej oblasti Vysokých a Nízkych Tatier platí mierne lavínové nebezpečenstvo, fúka silný vietor a na turistických chodníkoch treba rátať so zamrznutým snehom a ľadovým povrchom. Horská záchranná služba upozorňuje aj na víchricu.

Titulná fotografia: Peter Ontek

Varovanie pred víchricou platí v nárazoch vo Vysokých, Západných aj Nízkych Tatrách. Návštevníci našich veľhôr by mali brať veľmi vážne upozornenie na ľadové chodníky. Po oteplení a následnom ochladení povrch starého snehu zamrzol a miestami treba rátať v ľadovou krustou, ktorá zvyšuje riziko pošmyknutia. Vo Vysokých Tatrách bez mačiek, paličky, prípadne cepína sa pohyb v horách neodporúča. Podobné vážne upozornenie platí aj pre Západné a aj Nízke Tatry. 

Sviatočné prázdniny či dovolenky sa síce práve končia, no dá sa očakávať, že v ďalších dňoch mnohí dovolenkári namiesto zjazdoviek, na ktorých nie sú dobré podmienky, vymenia lyžovačku za horské chodníky a turistiku. Práve nim sú najviac určené varovania Horskej záchrannej služby.

Tatranská osada - Podspády

Podspády ponúkajú unikátny výhľad na Belianske Tatry

by ČlánkyTatranské 
osady

Podspády sú dedinkou, skôr osadou, ktorá patrí Tatranskej Javorine. Je situovaná do rozmedzia Spišskej Magury a Belianskych Tatier a preteká ňou tatranská rieka Javorinka. Vedie cez ňu cesta na hraničný priechod Lysá Poľana.

Titulná fotografia: Vicktor Belacka

Základom osady bola horáreň z polovice 19. storočia. Zakrátko tu postavili pílu a spojili ju v roku 1922 nákladnou visutou, 13 km dlhou, lanovkou s Lendakom. Odstavili ju o štrnásť rokov neskôr a v roku 1940 úplne zrušili. Uvádza to stránka: vysoketatry.com. Dodáva, že dnes je tu niekoľko domov a lesnícke objekty TANAP-u s pílou. 

Nostalgické Tatry majú históriu Podspádov zmapovanú podrobnejšie. Podľa tejto stránky osadu založil v roku 1837 majiteľ Javoriny a dunajeckého panstva Ferdinand Horváth-Palocsay. Bolo to praktické rozhodnutie. Potreboval spracované drevo pre železiarenské hámre v Tatranskej Javorine. Pri odbočení starej štátnej cesty do Jurgova dal vedľa toku Javorinky postaviť pílu a nad ňou pánsku horáreň s hospodárskymi stavbami.

O štyridsať rokov neskôr sa osada stala majetkom nemeckého šľachtica, politika a priemyselníka Christiana Hohenloheho.  Začiatkom 80-tych rokov 19. storočia tu postavil novú horáreň, od ktorej bol pekný výhľad na hrebeň Belianskych Tatier. Začala sa nová stránka dejín Podspádov, ktorá sa už spájala aj s turistickým ruchom.

„Turisti, ktorí sa v polovici 80. rokov 19. storočia zastavili v Podspádoch, našli lepšie zaopatrenie v peknej novej horárni u správcu polesia Alojza Füzyho ako v starom prícestnom hostinci poniže horárne,“ uvádzajú Nostalgické Tatry a pokračujú. „Keď‘ knieža Hohenlohe v roku 1888 zrušil turistickú ubytovňu v Tatranskej Javorine, hostinec v Podspádoch čiastočne vylepšil jeho nájomca Engländer. V roku 1908 na jeho mieste správa veľkostatku postavila nový drevený hostinec, ktorý k spokojnosti turistov viedol nájomca Jakub Wachsberger. Poskytoval aj dobrú stravu a v dvoch čistých izbách 6 nocľahov.“

História hostinca potom pokračovala po I. svetovej vojne s nájomcom Alexandrom Rottmannom. Hostinec otváral aj počas zimy a až do konca dvadsiatych rokov minulého storočia bola jediným turistickým zariadením v tejto časti Tatier.

„Rottmann prosperujúci podnik na vlastné náklady postupne sám rozširoval a v roku 1937 tu už mohol poskytnúť 40 lôžok v 15 izbách. Z terasy hostinca bol nádherný pohľad na hrebeň Belianskych Tatier. Keď‘ boli Podspády v roku 1938 nakrátko pripojené k Poľsku, Rottmannovi koncesiu zrušili a hostinec prenajali družstvu Lešnik. Od roku 1940 do začiatku 50. rokov minulého storočia bol v prenájme miestneho občana Jána Pitoňáka,“ spomína sa na stránke Nostalgických Tatier.

Jeho históriu uzatvára v roku 1951 informáciou, že už ako ubytovací hostinec Muráň ho prevzal Slovakotour.  Neskôr už sprivatizovaná chata Muráň doteraz slúži cestovnému ruchu.

Do Podspádov je najbližšie z Tatranskej Javoriny – 3 kilometre a Ždiaru – 7 kilometrov. Pri potulkách okolím  môžete obdivovať Belianske Tatry a Spišskú Maguru.

Mimoriadne správy z Tatier.

Chodníky sa obalili do ľadu a bude fúkať silný vietor

by Aktuálne v Tatrách

V celej oblasti Tatier sa očakáva zvyšovanie rýchlosti vetra, ktorý dosiahne až silu víchrice. Horská záchranná služba bez zimnej výstroje pohyb v horách pre ľadovú krustu na chodníkoch neodporúča.

Titulná fotografia: Stanislav Kavulič

Počasie zmenilo možnosti pohybu turistov v celej oblasti Tatier. Horská záchranná služba upozorňuje na silný vietor a lavínové nebezpečenstvo prvého stupňa. Na turistických chodníkoch vplyvom ochladenia došlo k zamrznutiu vrchnej vrstvy, miestami sa vytvorila ľadová krusta, ktorá zvyšuje riziko pošmyknutia. Bez zimnej výstroje, teda mačiek, paličiek a cepína, sa pohyb na nich neodporúča. Pred predĺženým víkendom by si návštevníci Tatier mali preštudovať aj iné výstrahy.

V Západných Tatrách naďalej platí upozornenie, že zelený turisticky značený chodník (TZCH) Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) a zelený TZCH Prosečné – Dol. Borovianky je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline. V Nízkych Tatrách by turisti okrem zvyšovania sily vetra mali brať do úvahy aj upozornenie, že pre popadané stromy sú ťažko priechodné: červený TZCH od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín.

Kvôli bujnej vegetácii sú ťažko priechodné Dolina Zelenská Mlynná (žltý TZCH od rázcestia s Pošovou Mlynnou až po hornú hranicu lesa) a Kumštova dolina (zelený TZCH od hornej hranice lesa až po napojenie na lesnú cestu – cca 1200 m n. m.). Modro značený TZCH sedlo pod Kúpeľom – Poludnica je spriechodnený. Na trase Šuňava – Pred Soľankou (žltý TZCH) je cez Čierny Váh zrušený mostík a brodenie cez rieku je problematické. Horská záchranná služba ďalej upozorňuje, že v Nízkych Tatrách boli niektoré turistické trasy pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Tatranská osada - Lysá Poľana.

Lysá Poľana je osadou dvoch štátov

by ČlánkyTatranské 
osady

Lysá Poľana – osada nachádzajúca sa na hraniciach s Poľskom – má tiež svoj unikátny prívlastok – je najsevernejšie položenou vo Vysokých Tatrách. A je aj miestom, na ktorom končí cestný okruh našich veľhôr – Cesta slobody.

Titulná fotografia: Rafal Raczyński

Ak nepatríte medzi turistov, názov Lysá Poľana vám bude najskôr evokovať medzinárodný hraničný cestný priechod do Poľska. Máte pravdu. A pravdu budú mať aj tí návštevníci Vysokých Tatier, ktorí si jej návštevu budú spájať s jednoznačným východiskom pre túry na Morské oko na poľskej strane, do Bielovodskej doliny alebo do Veľkej Studenej doliny u nás. A osada je spojená s ešte jednou výnimočnosťou – rozprestiera sa na území oboch štátov: Poľska i Slovenska.

Na slovenskú a poľskú časť Lysú Poľanu delí riečka Biela voda (Bialka). Ako uvádzajú Nostalgické Tatry, lúka na východnom brehu tejto riečky patrila k javorinskému panstvu, ktoré vlastnil knieža Hohenlohe. Neosídlenú lokalitu spájal s Tatranskou Javorinou iba kamenistý chodník, ktorým povozy neprešli.  Až v roku 1907 vybudovali cez Bielu vodu masívny železobetónový most a nato ako spojnicu s Haličou aj posledný trojkilometrový úsek vozovej cesty od Tatranskej Javoriny po Lysú Poľanu. A do Poľska sa mohlo prechádzať. Nostalgické Tatry pridávajú informáciu, že okolo roku 1908 tu knieža dal postaviť horáreň so stanovišťom pre uhorských žandárov.

Začiatkami turistického ruchu to ale nazvať nemožno. Návštevníci Tatier toto oblasť objavili až o niečo neskôr. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa napríklad už mohli ubytovať v horárni, kde sa podávala aj jednoduchá strana. Až v roku 1956, pokračujú Nostalgické Tatry, vznikol na našej strane hranice aj štýlový objekt goralskej reštaurácie.

Na poľskej strane Lysej Poľany už v druhej polovici 19. storočia bola píla, neskôr v oblasti postavili horáreň s odpočinkom pre pohraničiarov. Po prvej svetovej vojne do turistickej výbavy našich susedov pribudla súkromná turistická chata, ktorá stojí dodnes nad cestou do Zakopaného. 

Lysú Poľanu tvoria budovy súvisiace s riadením národných parkov – Tatranský národný park a Tatrański Park narodowy, dva staré už nečinné colnice a na poľskej strane súčasný spoločný objekt colného úradu s pasovou kontrolou. Tatryblog dopĺňa, že bol postavený pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta v Zakopanom v roku 1962. Dôležité je pripomenúť, že nad osadou sa z poľskej strany týči Lysa Skalka, z čoho táto stránka odvodzuje, že názov vrchu prešiel sekundárne na poľanu pri hraničnej riečke a z nej na osadu, ktorá sa tu sformovala.

V okolí Lysej Poľany si môžete naplánovať zaujímavé turistické trasy. Chodníkom z osady cez Bielovodskú dolinu, Prielom, Veľkú Studenú dolinu a Hrebienok sa môžete dostať až do Starého Smokovca. Bielovodskou dolinou, ktorú už v osemnástom storočí využívali na pasenie,  vedie aj cyklotrasa, no zdolať ju môžete hoci aj s detským kočiarom.  Je dlhá až desať kilometrov, patrí teda k najdlhším v našich veľhorách.

Po spevnenej ceste sa v Bielovodskej doline dostanete až k horárni. Popri riečke Biela voda stúpa lesom na Poľanu pod Vysokou, odkiaľ sa otvárajú výhľady do troch bočných dolín – Svišťovej, Kačacej a Českej, ktoré zdobia početné vodopády a plesá. Bielovodská dolina  je jednou z najtichších v našich veľhorách a môžete si tu urobiť množstvo nádherných fotografií.

Ak dávate prednosť cykloturistike, mnohí návštevníci odporúčajú trasu: Tatranská Javorina – Lysá Poľana – Zakopane.  Je dlhá 21 kilometrov a je určená pre trénovaných cyklistov.