Cyklisti na horských chodníkoch

Choď nabok! Toto zvolanie nemôže zaručovať prednosť na horskom chodníku

Ilustračné foto:  Radomír Bednár

Cyklistov je stále viac a viac. Je to dobre, lebo presúvať sa či športovať bez asistencie výfukových plynov je nielen moderné, ale aj zdravé. No bicykel nemožno zobrať všade a najmä, nemôže sa stať hlavným argumentom toho, aby sa jeho majiteľ díval na vás zvrchu.

Skúsení bikeri to nemajú radi. Preto na ktorejkoľvek webovej stránke, ktorá sa venuje cyklotrasám či typom na cykloturistiku je množstvo odporučení, ako sa majú cyklisti v horskom teréne správať. Ľuďom „zo svojho kmeňa“ radia, aby boli tolerantní, zbytočne v partičkách na seba nepokrikovali, mali by zohľadniť množstvo ľudí na turistických chodníkoch a radšej sa frekventovaným miestam či časom vyhnúť a vyjsť si na bicykel skôr ráno.

Tvrdia, že správny cyklista sa v horách nepotrebuje predvádzať, vie ustúpiť turistom a predvídať, kde by mohlo dôjsť s nimi k nebezpečným stretom a radšej s bicyklom na pleci prekráčať kolíznymi úsekmi.

Na niektorých chodníkoch je základom tolerancia.  Ilustračné foto:  HZS

  • V slovenských horách máme stovky kilometrov značených cyklotrás. Platí to aj o Tatrách. Viaceré sa prelínajú, niektoré zaručujú cyklistom jazdu po spevnených povrchoch, iné sú trasované po lesných či poľných cestičkách. Cyklisti si môžu vybrať aj náročnosť – od trás, ktoré sú vhodné aj pre deti a menej skúsených cyklistov až po chodníky určené na horskú cyklistiku.

  • No platí aj to, že časť trás je zhodná s chodníkmi pre peších, niektoré dokonca s bežnými cestnými spojnicami medzi dedinami či osadami, resp. jednotlivým rekreačnými strediskami. A na nich má prednosť tolerancia. 

  • A práve na túto okolnosť upozorňuje aj Horská záchranná služba. Teraz, keď jeseň v horách vrcholí, je práve na týchto cestách množstvo peších, ale aj cyklistov a môžu po nich prechádzať i záchranné vozidlá. Tým treba dať prednosť, sú jasne označené a môžu mať zapnuté aj výstražné zvukové a svetelné signály a ak sa na takýchto spojniciach objavia, je pochopiteľné, že sa ponáhľajú na zásah k zraneným.

Vozidlo záchrannej služby má vždy prednosť.   Ilustračné foto:  HZS

„Horská záchranná služba dôrazne žiada najmä cyklistov, aby jazdili ohľaduplne k ostatným osobám. V prípade prejazdu záchranného vozidla, majú uvoľniť trasu a umožniť jeho prejazd bez ťažkostí,“ uvádza webová stránka záchranárov. Upozorňujú ďalej, aby cyklisti dbali o vlastnú bezpečnosť a zdravie: nosili prilbu, zostupovali z bicykla na úsekoch nato určených, prípadne mimo cyklochodníka a prispôsobili rýchlosť jazdy svojim schopnostiam s ohľadom k ostatným osobám.

A ešte je dôležité pripomenúť, že turisti majú pred horskými cyklistami prednosť. Uhni mi! – nepatrí do slovníka správneho cyklistu. Empatia na jednej i druhej strane nie je v horách na škodu. Práve naopak – tam je potrebná najviac. Nakoniec, veď do nich chodíme relaxovať, nie vyvyšovať sa jeden na druhého.

Ilustračné foto: Juraj Struhár

Pri Zelenom plese

Majú tam najlepšie buchty, vyberte sa za nimi na bicykli

Ilustračné foto:  Dáša Sýkorová

Zelené pleso sa skloňuje vo všetkých príručkách pre tatranských turistov. Patrí k najvyhľadávanejším v našich veľhorách. Dnes vám povieme, ako sa k nemu dostanete na bicykli.

Spolu s odporúčaním cyklotúry k Zelenému plesu dostane každý záujemca aj radu, že najlepšie je vydať sa na ňu z Tatranskej Lomnice, alebo z parkoviska Biela voda. Ak sa do osady chcete aj vrátiť, čaká vás 22 kilometrov šliapania po asfaltových a lesných cestách, pričom prekonáte asi 800 metrov prevýšenia. Ako na to? Približne v polovici Tatranskej Lomnice sa vydajte smerom k Tatranským Matliarom a Bielej vode, pokračujte po Tatranskej cyklomagistrále asi 3,5 kilometra. Pri zastávke Biela voda odbočte doľava smerom k známemu Penziónu Biela Voda a odtiaľ popri potoku s rovnomenným názvom prídete až k Zelenému plesu.

Cestou k Zelenému plesu si všímajte orientačné body. Jedným z nich je Šalviový prameň. Ilustračné foto:  MKreo

  • Hádam nezablúdite, ale pre istotu si všímajte známe orientačné body, ako sú Nad Matliarmi, Šalviový prameň či Kovalčíkova poľana a Chata pri Zelenom plese (kedysi známa ako Brnčalova chata). Nemusíte sa ponáhľať. Pokochajte sa pohľadom na Jastrabiu vežu, severnú stranu Malého Kežmarského štítu a keď už budete pri Zelenom plese, skúste si perspektívne naplánovať z tohto miesta aj túru. Znalci odporúčajú výstup na Jahňací štít, hoci nepatrí medzi najľahšie a chce to trocha viac skúseností. Alebo sa rozhodnite napríklad pre turistický chodník cez Malú Svišťovku na Skalnaté pleso.   

    Chata pri Zelenom plese má svoj príbeh. Dnes sa v nej dá občerstviť i prespať (mimochocom aj vo vlastnom spacáku vo vykurovanej nocľahárni), no kedysi prví návštevníci tohto miesta nocovali pod holým nebom či na salašoch na Rakúskej poľane a v Predných Meďodoloch. Ako uvádza portál Vysoké Tatry, prvá útulňa – Egidova chata – tu vyrástla v roku 1876, no keď ju premiestnili na južný breh plesa, vyhorela. Fridrichova chata sa stala súčasťou tohto miesta v roku 1897, postupne ju prístavbami menili a v povojnových z nej vznikol dnešný objekt. Po vojne niesol meno profesora telesnej výchovy a horolezeckého inštruktora Alberta Brnčala.

A sme v cieli. Zelené pleso a Chata pri Zelenom plese.  Ilustračné foto:  MKreo

Dnes ju turisti poznajú pod názvom Chata pri Zelenom plese a dobrý chýr sa z nej šíri aj kvôli tomu, že ponúka vychýrenú lahôdku – excelentné parené buchty. Po cyklotúre si ich pokojne môžete dať, kalórie spálite na ceste späť do Veľkej Lomnice.

A porozmýšľať môžete aj nad paradoxami života. Údajne prvým zdokumentovaným výletom do tejto oblasti bola výprava Kežmarskej spoločnosti s paňou Kežmarského hradu Beatou Lasky Koscieleckou. Bola veľmi bohatá a jej manžel Albert si ju priviezol z Poľska, aby mu jej peniaze pomohli žiť vysnívaný záhaľčivý život. Bola to na svoju dobu emancipovaná žena, chcela Tatry spoznať bližšie, no u manžela pochopenie pre ich návštevu nenašla. Jej muž sa viac venoval spoločnosti alchymistov, s ktorými chcel vyrobiť zlato. 

Výlet pani Beaty (ilustračné foto: Wikimedia) s kežmarskými mešťanmi, študentmi a pedagógmi tamojšieho lýcea nedopadol dobre. Podľa kezmarok.com sa vybrali pravdepodobne k Zelenému plesu. Albert o výprave svojej ženy nič nevedel, no keď sa o nej dozvedel, prišla mu vlastne vhod. Na výlet odišla bez svojho zákonitého manžela, a to sa priečilo prísnym pravidlám vtedajšej mravnosti. Cesta k Beatiným peniazom sa ukázala voľná.

Úbohú ženu uväznil v hladomorni. Chlieb a vodu dostávala cez malé okienko a druhým sa mohla pozerať na Tatry. Vraj tu strávila šesť rokov. Našiel ju až ďalší majiteľ hradu a pološialenú ženu vyslobodil. Onedlho ale umrela, uzatvára príbeh kezmarok.com.

Našťastie, náš život dnes nezväzujú nezmyselné konvencie a môžem si naplno vychutnať slobodu relaxu v Tatrách aj zo sedla bicykla. 

Na chodníku Orlia prť.

Na túre bola so sprievodcom, pošmykla sa a pád neprežila

Ilustračné foto:  Damian Pojak

Vysoké Tatry si v nedeľu zaknihovali ďalšiu tragédiu. Turistka sa zrútila z Orlej prte, ktorú označujú za najnáročnejší chodník v Tatrách. Nešťastne zakopla, pád neprežila.

Na poľskej strane Vysokých Tatier prišla v nedeľu (17. 9.) o život 40-ročná turistka, informovala ČTK. Podľa agentúry sa turistka vydala  na chodník v skupine a so sprievodcom. Orlia prť je podľa znalcov najnáročnejším chodníkom v Tatrách, turistka na ňom nešťastne zakopla, začala sa zosúvať z prudkého svahu a následne sa zrútila z veľkej výšky.

Záchranári, ktorých na miesto tragédie priviezol vrtulník, turistke už nedokázali pomôcť, opiera sa o poľskú rozhlasovú stanicu RMF 24 česká tlačová agentúra. Marcin Józefowicz z horskej záchrannej služby TOPR k tomu dodal, že žena zahynula na mieste, hoci sa k nej snažil dostať aj sprievodca a o udalosti dali vedieť aj ďalší turisti, ktorí sa v tejto oblasti nachádzali.

Najnebezpečnejší chodník Vysokých Tatier. Orlia prť je určená iba pre skúsených turistov. Ilustračné foto:  Johny Mountain

  • Poľská televízia k tomu dodáva, že žena sa zrútila do Bučinovej dolinky z miesta, ktoré Slováci poznajú pod menom Prostredné Sieczkovo sedlo nachádzajúce sa v nadmorskej výške 2 218 metrov. Telo turistky záchranári prepravili do Zakopaného.

    Orlia prť (Orla Perć) je horská pešia magistrála na poľskej strane Vysokých Tatier a považuje sa za najnebezpečnejšiu, vhodnú iba pre skúsených turistov. Celková dĺžka magistrály je 4,5 km a dá sa prejsť v závislosti od počasia od šiestich do ôsmich hodín. Od vytvorenia chodníka tu zahynulo okolo 140 ľudí a aj preto sa z času na čas v Poľsku ozývajú hlasy profesijných skupín z turistického ruchu, aby sa demontovali všetky horolezecké pomôcky pozdĺž chodníka a vymenili sa za ferratu.

  • No vzhľadom na historické okolnosti vzniku chodníka, ktorý bol podľa Wikipedie vymyslený v roku 1901 a jeho značenie dokončené v roku 1911, sa tak nestalo. Napriek svojmu nespornému nebezpečenstvu patrí medzi obľúbené tatranské túry a nedeľná tragédia zrejme na tomto prívlastku nič nezmení.

Aj takéto úseky treba prekonať na Orlej prti.    Ilustračné foto:  Damian Pojak 

Každopádne platí, že hory si vyberajú obete aj medzi skúsenými turistami a aj vtedy, keď ich sprevádzajú skúsení sprievodcovia. Víkend bol zaťažkávajúcou skúškou aj pre našich horských záchranárov. Voľné dni využilo množstvo ľudí na relax v horách, no niektorým sa budú spájať aj s úrazmi a nevoľnosťami. V sobotu napríklad horskí záchranári zasahovali na Chate pri Zelenom plese, kde si poľská turistka spôsobila úraz kolena. Následne k nim dorazila požiadavka z Bílikovej chaty, tam ošetrili Slováka s rezným poranením predkolenia. A vzápätí zaregistrovali požiadavku z Chaty pod Rysmi, kde si poľská turistka pádom spôsobila tržné poranenie hlavy.

No to ešte stále nebolo všetko. Cez Aplikáciu HZS kontaktovala záchranárov matka 14-ročného chlapca, ktorý si v oblasti Šalviového prameňa spôsobil úraz kolena. Pomoc potrebovala aj turistka pri Jamskom plese, mala tržné poranenie hlavy a udávala aj nevoľnosť. V Hoteli Popradské pleso servis záchranárov využil aj turista s úrazom členka. Ich pomoc potreboval aj 64-ročný Slovák na parkovisku pod Bielou púťou v Nízkych Tatrách, ku ktorému ich privolali pre poranenie hlavy a nevoľnosť. Vážny kolaps museli horskí záchranári riešiť aj v piatok nad Žabími plesami. Turistku letecky transportovali do nemocnice (Ilustračné foto: HZS). Podrobnosti o zásahoch uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby.

Tatry sú počas jesenných víkendov plné. A tam, kde sú ľudia, nie je núdza o nehody, zranenia, i tragédie. Tá z úvodu tohto textu by mala byť mementom.

Obľúbená túra na vrchol Rysov

Na Rysy už len do konca októbra

Foto: Tatiana Platana Krásová

Počas pekných jesenných dní a sviatkov láka tento vrch turistov doslova v masovom meradle. Mnohí považujú práve september za mesiac najviac vhodný na vysokohorskú turistiku. Súvisí to už s trochu chladnejším počasím oproti horúcim dňom, ako aj s menšou šancou dostať sa do letnej búrky.

O výhľadoch s typickým už jesenným svetlom netreba ani hovoriť. Z Rysov máte tatranskú scenériu s vrchmi, dolinami a plesami ako na dlani. Táto obľúbená celodenná túra však preverí vašu kondíciu. Smerom hore a späť prejdete takmer 19 kilometrov s prevýšením 1 253 metrov. Trvať by vám to malo približne sedem a pol hodiny, záleží od tempa aj od počtu zastávok po ceste.
Legendárnou zastávkou je aj tá autobusová „na znamenie“ pod Chatou pod Rysmi. V tejto časti už stúpate do poriadneho kopca. Ešte predtým vidno po ceste Žabie plesá, potom je terén istený reťazami a kovovými stúpačkami, a nasleduje najvyššie položená chata v našich veľhorách.

Možno neviete, že Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch vysokohorských chát v Tatrách, ktoré zásobujú nosiči. Musia zvládnuť trasu dlhú 4,5 kilometra s prevýšením 750 metrov. Na chrbte nesú náklad ťažký 60 až 90 kilogramov. Rekord drží súčasný chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol na chatu náklad vážiaci 122,5 kilogramu.
Z Chaty pod Rysmi pokračujeme po oddychu a občerstvení smerom do sedla Váhy, odtiaľ je to na vrchol Rysov už len asi 45 minút. Postupne vidíte aj poľskú stranu Tatier a nádhernú panorámu Vysokých a Západných Tatier.

Je september, a preto treba upozorniť na skutočnosť, že rozprávkových výhľad z vrcholu Rysov i návštevu Chaty pod ním si môžete vychutnať už len do konca októbra. Pomaly sa opäť blíži dátum zimnej uzávery, ktorá v Tatrách začína 1. novembra. Jej cieľom je nechať prírodu a zvieratá bez rušivých vplyvov, pretože práve v tomto období sú najzraniteľnejšie. Je to obdobie kamzíčej ruje i hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených vtáčích druhov.
Uzávera vybraných tatranských chodníkov potrvá od začiatku novembra do 14. júna 2024.

Ligotavá hladina Štrbského plesa

Viete, koľko turistov navštívi Vysoké Tatry?

Foto: Depositphotos

Minulý rok sa v regióne Vysokých Tatier ubytovalo 513-tisíc ľudí. Toto číslo ukazuje, že počet záujemcov o návštevu našich veľhôr dlhodobo narastá. Opäť je tu veľa možností vychutnať si aktívny oddych v prírode, zábavu i kultúrne podujatia.

Ak by sme sa pozreli na počet návštevníkov v Tatranskom národnom parku počas jedného dňa, podľa sčítania zo 16. augusta 2023 navštívilo túto prírodnú rezerváciu peši alebo na bicykli celkovo 27 216 ľudí. Najviac ich smerovalo na Hrebienok, ktorý obhájil vlaňajšie prvenstvo. Stálicou na druhom mieste je Popradské pleso.
Medzi najnavštevovanejšie časti Vysokých Tatier patrí tradične aj Štrbské pleso. Počas meraného augustového dňa vyviezla sedačka zo Štrbského plesa na Solisko 1 499 pasažierov, ďalších 197 turistov sa vybralo nahor po svojich.
Toto horské jazero je aj východiskovým bodom pre viacero vysokohorských túr – na Rysy, Popradské pleso, do Mlynickej doliny, Mengusovskej doliny, k vodopádu Skok, ale aj na Kôprovský štít či Kriváň. Je to zároveň jediné pleso v Tatrách, kde sa môžete v lete člnkovať a z vodnej hladiny si vychutnávať prírodnú scenériu. V letných mesiacoch sa na hladine odrážajú siluety okolitých stromov a tatranských štítov. V zime je pleso zamrznuté až tak, že sa dá po ňom kráčať, dokonca tu v roku 2010 hrali konské pólo.

Štrbské pleso má aj svojho malého brata
Málokto však vie, že Štrbské pleso má aj svojho menšieho príbuzného, nájdete ho v lesoch hneď vedľa známejšieho jazera. Nové Štrbské pleso vybudovali ako umelú hrádzu a malo byť súčasťou luxusného hotelového komplexu. Dnes už je to regulárne jazero hlboké na niektorých miestach aj 10 metrov. Vyznačuje sa tým, že je husto zarastené rašelinou a treba ho pravidelne čistiť. Napriek tomu sa v jeho vode dobre darí rôznym druhom rýb.
So svojím väčším bratom nemá Nové Štrbské pleso veľa spoločných znakov, ale výhľady na okolitú scenériu tatranských štítov však ponúka rovnaké. Dostanete sa k nemu po chodníku lesom od stanice električiek pomedzi Hotel Ovruč a Lake Resort alebo odbočíte z hlavnej prístupovej cesty. Výhľady na toto jazero a tatranskú panorámu si môžete vychutnať aj priamo z hotela Lake Resort, ktorého najväčším bonusom je jeho poloha, priamo na brehu Nového Štrbského plesa a len dve minúty od železničnej stanice, v zime dve minúty od zastávky skibusu. Z izby či terasy máte upokojujúci výhľad priamo na vodnú hladinu.

K pobytu v Lake Resort sa viažu viaceré benefity. Inšpirujte sa na myaplend.com, kde nájdete množstvo tipov a zliav, ktoré vám spríjemnia pobyt v Tatrách za každého počasia.
Ak ešte nie ste členom, zaregistrujte sa na myaplend.com, a hneď si môžete užiť uvítacie bonusy a množstvo ďalších zliav v zariadeniach APLEND. Zaberie vám to asi minútu a všetky výhody môžete využívať ihneď.

Pohľad na rozprávkové Velické pleso

TATRY NA 3: Na Velickom plese by mohli natáčať aj rozprávku

Foto: Anna Stankovičová

Jeho trblietavá hladina pripomína jazero z rozprávkových filmov. Možno v sebe ukrýva nejaký zázrak, v každom prípade, Velické pleso je najväčším plesom Velickej doliny a hneď pri ňom sa nachádza známy Sliezsky dom. Už to je dôvod ísť sa sem pozrieť, absolvovať typickú tatranskú túru, ktorú radia k stredne náročným.

K Velickému plesu sa dá dostať po niekoľkých trasách. Napríklad z Tatranskej polianky po zelenej značke za necelé dve hodiny, približne rovnako dlho to trvá z Hrebienka po červenej. Vyrážame z Tatranskej polianky, na Sliezsky dom odtiaľto vedie aj asfaltová cesta, ktorú využívajú hlavne cykloturisti, dokonca vás do tohto horského hotela môže odviezť aj taxík.
My si však chceme užiť skutočnú turistiku, preto sme asfaltku opustili a ideme lesným chodníkom. Miestami vidíme len stromy, inokedy máme možnosť vychutnávať si výhľad na tatranské štíty. Asi po hodine sme opäť chvíľu na spomínanej asfaltovej ceste. Trochu sme si posedeli v drevenom altánku pri Rázcestí Velický most a pokračujeme už trochu viac do kopca po kamennom a lesnom chodníku, typickom pre Vysoké Tatry.

Výhľad na Gerlachovský štít asi nikdy neomrzí, je to tak aj teraz. Máme ho doslova pred sebou. Párkrát križujeme lesný potok cez drevené mostíky, z Rázcestia Velická poľana už vidíme Sliezsky dom akoby bol celkom blízko. Trvalo nám však asi štvrťhodinu, kým sme sa k nemu hore kopcom vyštverali. Tento cieľ našej cesty je zároveň východiskovým bodom pre viacero vysokohorských turistických túr, napríklad na Východnú Vysokú, Poľský hrebeň alebo cez sedlo Prielom na Zbojnícku chatu.
Ostávame na mieste, fotíme okolitú prírodu, samozrejme, nesmú chýbať selfíčka. Po dostatočnom vychutnaní atmosféry a obídení okolo horského jazera sme sa pozreli aj k 15 metrov vysokému Velickému vodopádu. Ak k nemu chcete ísť, máte čas už len do konca októbra, pretože počas zimnej uzávery je pre turistov neprístupný.

Naspäť ideme po tej istej trase, stále sa nemôžeme nasýtiť výhľadov na prírodnú scenériu. Dole na asfaltovej ceste si pozeráme nohy, ruky, aj iné miesta na tele, či si náhodou nenesieme so sebou nemilého hosťa v podobe kliešťa. Dávno sú preč časy, keď tieto parazity v Tatrách neboli. V súčasnej dobe sú bežnou súčasťou tatranskej prírody, hlavne v nižších polohách.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde môžeš absolvovať kedykoľvek, najlepšie v zimnom období, ktoré je čo nevidieť tu. Zdravotná poisťovňa Dôvera prepláca svojim poistencom dobrovoľné očkovanie aj proti tomuto nebezpečnému ochoreniu.
Viac informácií nájdeš na:
https://www.dovera.sk/poistenec/benefity/zdravie/prispejeme-vam-na-dobrovolne-ockovanie

Michaela Mišička

Veľký okruh okolo Liptovskej Mary. Liptáci tvrdia, že cyklotrasa je najkrajšou v regióne

Ilustračné foto:  Michaela Mišička

Liptáci na túto cyklotrasu nedajú dopustiť. Vraj je najkrajšia v regióne. Veľký okruh okolo Liptovskej Mary je síce určený pre vytrvalcov, ale môžete na neho nastúpiť či urobiť si finále v ktorejkoľvek z obcí, ktorou trasa prechádza. V takomto prípade na ňu zoberte aj deti.

Veľký okruh okolo Liptovskej Mary je ako stvorený na predĺžený víkend. Vedie z Liptovského Mikuláša cez Trstené, Bobrovec, Pavlovu Ves, Liptovské Behárovce, Liptovský Trnovec a Kvačany, pokračovať môžete na Dlhú Lúku, Prosiek, Liptovskú Annu, Bukovinu, Bobrovník, Vlašky, Vlachy, ďalej na Krmeš,  Fiačice, Galovany – tu sa dostanete až k úpätiu Nízkych Tatier, potom vás čaká Svätý Kríž, Lazisko, Pavčina Lehota a Demänovská dolina, trasa vedie k Ploštínu a Iľanovu späť do Liptovského Mikuláša.

Najfotogenickejšie miesto Liptovskej Mary. Časť Kostola Panny Márie (veža a pôdorys) z  bývalej obce Liptovská Mara zostala na okraji priehrady, jeho kópia je tiež v pribylinskom skanzene.  Ilustračné foto:  Norbert Kuklovský

  • Vhodný je horský alebo trekingový bicykel, lebo znalci jej dali prívlastok – ťažká. Meria okolo sedemdesiat kilometrov a počas prechodu obcami i podhoriami najväčšej vodnej nádrže na Slovensku prekonáte 377 m stúpania, ale aj 336 m klesania. Pripravte sa na riadny zaberák, trasu prejdete za približne osem hodín. Ale platí, že nastúpiť na ňu môžete v ktorejkoľvek obci a aj finále si môžete naplánovať podľa vlastných síl a kondície svojho, možno i deťmi vystuženého, cyklokolektívu.

    Čo vás čaká? Rázovité liptovské obce, v ktorých sa môžete zastaviť hoci aj na občerstvenie a chýrne liptovské jedlá, či prehliadku pamätihodností, ale obdivovať môžete aj výhľady nielen na vodnú hladinu, ale aj scenériu Nízkych, Vysokých a Západných Tatier. Trasa vedie nielen po cestách druhej a tretej triedy, ale aj poľnými nespevnenými cestami.

Kriváň od Liptovskej Mary. Aj takýto pohľad čaká cyklistu na Veľkom okruhu okolo Liptovskej Mary.   Ilustračné foto:  Michal Kollár 

Najlepšie je na okruh nastúpiť v Liptovskom Mikuláši. Mesto je východiskom pre mnoho turistických trás i cyklochodníkov, dostanete sa do neho autom, vlakom i autobusom a ako odmenu si po športovom výkone môžete naplánovať osvieženie v Tatralandii či blízkej Bešeňovej. V okolí Liptovskej Mary nie je núdza o možnosti občerstvenia v reštauráciách, rázovitých kolibách alebo bufetoch. Ešte stále je sezóna, radi vás privítajú. A ak ide o ubytovanie, ponúka sa i v súkromí.

Liptovská Mara je pre Liptákov ikonou. A tak sa k nej aj správajú. Návštevníkom sa najnovšie ponúka aj nová tematická cyklotrasa Po stopách zaplavených obcí. Okrem športového zážitku sa cyklisti môžu na 14 km dlhej trase dozvedieť čo-to o histórii nádrže, ktorú domáci vnímajú ako jednu z dominánt regiónu. Pod množstvom vody ukrýva 13 obcí a 10 tabúľ trasy ukazuje fakty o nich. Iba jednu z nich – Liptovskú Sielnicu – sa podarilo nanovo po boji s úradmi vybudovať.

Na trase cyklistov čaká vyhliadka i oddychové miesto. Dozvedia sa, že medzi zaplavené obce patrili napríklad Čemice či Ráztoky, v chotári ktorej vyrástla Tatralandia. Alebo aj Parižovce, obec, v ktorej stál gotický kaštieľ zo 14. storočia a jeho kópia je umiestnená v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Zaplavená bola Liptovská Sielnica, Zadiel, Nežitovce, Sestrč i Liptovská Mara, ktorá dala meno nádrži. Časť Kostola Panny Márie (veža a pôdorys) z tejto obce zostala na okraji priehrady, jeho kópia je tiež v pribylinskom skanzene (ilustračné foto: Región Liptov).

V tejto obci napríklad upálili na hranici najznámejšieho stredovekého falšovateľa kráľovských donačných listín Jána Literáta z Madočian.  V Sokolčí sa napríklad narodil Stanislav Guoth, ktorého pod menom Stan Mikita poznajú v celom hokejovom svete.  A menovať by sme mohli aj ďalej. No lepšie je vstrebať históriu i význam obci priamo pri vodnej nádrži.

A ešte tip možno na budúcoročnú dovolenku. K Liptovskej Mare a do jej okolia sa môžete vydať aj keď ste ubytovaní na Chopku. Tam je štart jednej z dielčích cyklotrás. Vydajte sa smerom na Bešeňovú a križovatku pri Partizánskej Ľupči. Tu sa môžete otočiť a vrátiť sa späť. Je to dlhá jazda, meria okolo 50 km, no po trase vás nič neprekvapí. Je to pohoda, žiadne prekážky, mierna náročnosť a zvládnu ju aj tí menší cyklisti.  

O vodnej nádrži Liptovská Mara

Plocha povodia sa nachádza na  rozlohe 1 482 km2, maximálna výška hrádze je 45 m a jej dĺžka v korune meria 1 225 m.  Zatopená plocha nádrže predstavuje približne 22 km2 a objem nádrže je 362 miliónov m3. Celkový inštalovaný výkon elektrárne predstavuje 198 MW.

Zdroj: Visit Liptov, Spoznaj.eu

Čistenie tatranskej prírody sa koná vždy koncom septembra

Čisté hory tento rok trochu inak

Foto: Richard Řeháček

Posledná septembrová sobota patrí už tradične hromadnému upratovaniu Tatier, tento rok to bude trochu inak. Správa Tatranského národného parku sa rozhodla rozptýliť prácu dobrovoľníkov do dvoch mesiacov. Tento koncept bude mať menší „boom“ efekt, ale viac pomôže prírode.

V poradí 45. ročník obľúbenej akcie Čisté hory dostáva novú tvár a od upratovania v deň „D“ smeruje k adresnejšej pomoci dolinám, štítom a rôznym zákutiam Tatier. Cieľom je i naďalej očistiť prírodu TANAP-u od odpadkov, ktoré tu v lete i za celý uplynulý rok nechali či zabudli návštevníci.
„Najväčšou zmenou bude, že neplánujeme žiaden hlavný deň, naopak, Čisté hory bude tvoriť viacero menších akcií počas septembra a októbra. Oproti minulým ročníkom nebudeme mať ani nástupné miesta, dobrovoľníkov umiestnime tam, kde bude ich pomocná ruka najviac potrebná,“ uviedol koordinátor Čistých hôr Igor Stavný.

Vynovený formát vyžaduje od pracovníkov Správy TANAP-u vytypovanie takých lokalít, ktoré buď trápi nadmerné znečistenie, alebo jednoducho neboli v centre záujmu počas doterajších Čistých hôr. „Najväčšie haldy odpadkov totiž neležia pri turistických chodníkoch, výnimkou môžu byť exponovanejšie lokality ako Hrebienok či okolie Štrbského plesa. Množstvo smetí nachádzame skôr v okolí odpočívadiel či ciest. Preto veríme, že tento rok bude pomoc každého dobrovoľníka efektívnejšia, aj keď predpokladáme, že vo finále bude počet účastníkov Čistých hôr nižší ako v minulosti,“ odhadol Igor Stavný.

Správa TANAP-u pozýva všetkých ľudí, ktorí majú chuť priložiť ruku k dobrému dielu, aby ani tento rok nezabudli na Čisté hory a prihlásili sa do radov dobrovoľníkov mailom na igor.stavny@tanap.sk. Ideálne sú zhruba dvadsaťčlenné kolektívy – môže ísť o partie priateľov, školákov z jednej triedy či teambuildingové akcie. Hlásiť sa môžu aj menšie skupiny a jednotlivci, aj im sa budú snažiť prideliť vhodné miesto alebo ich priradiť k nejakej inej skupine.

Podujatie Čisté hory má za sebou bohatú históriu, po prvýkrát sa uskutočnilo v roku 1979. Rekord priniesol rok 1980, keď účastníci vyniesli z dolín 7 655 kilogramov neporiadku, z toho až 3 700 kilogramov vyzbierali v okolí Skalnatého plesa. Celkovo za vyše štyri dekády dobrovoľníci odľahčili prírodu o viac ako 65 ton odpadkov. Až do roku 2021 dobrovoľníci spolu s Tatranským národným parkom čistili od odpadu aj Pieniny. Po vlaňajšej reforme národných parkov si každé chránené územie organizuje upratovanie už vo vlastnej réžii.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Scenéria okolo Zeleného plesa

TATRY NA 3: Zelené pleso má vraj na svojom dne drahokam

Foto: Tomáš Šefčík

Už pri prvom pohľade si ho nepomýlite. Hovorí sa, že meno dostalo podľa zelených škvŕn na jeho dne a je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v Tatrách. Podľa povesti spôsobuje škvrny zelený drahokam, ktorý kedysi dávno spadol do vody z Jastrabej veže. Isté je, že ide o nádherné ľadovcové jazero na konci najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny.

Výstup začíname na parkovisku Biela voda. Rázcestník oznamuje, že na Chatu pri Zelenom plese by sme mali prísť približne o tri hodiny. Na túto túru, ktorú radia medzi stredne náročné, sa dá vyraziť aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice.

Po polhodine sa dostávame na Rázcestie nad Matliarmi, držíme sa vpravo. Po ďalšej polhodine sme pri Šalviovom prameni, to je čas na malé občerstvenie v drevenom altánku. Vyrazili sme ráno okolo deviatej, počasie nám praje, pár menších mráčikov občas zakryje slnko, ale užívame si krásny letný deň v Tatrách. Od Kovalčíkovej poľany ideme lesom po žltej značke, postupne sa pred nami objavujú končiare Belianskych Tatier, k tomu výhľadu niet čo dodať.
Po ďalšej hodine a pol cesty tatranským lesom vidíme pred sebou „cieľovú rovinku“ a typickú drevenú fasádu. Je nám jasné, že je to Brnčalka, oficiálne Chata pri Zelenom plese. Môžete sa tu občerstviť, otvorená je celoročne, a ak by ste tu nocovali, možno stretnete aj horolezcov. Chata sa totiž nachádza len kúsok od nástupov na horolezecké trasy.

Pomaly prechádzame k vodnej hladine plesa, pohľad na ňu je doslova balzamom na dušu. Vychutnávame príjemný chlad od vody a nádhernú prírodnú scenériu okolo. Na južnej strane je Malý Kežmarský štít, na západnej už spomínaná Jastrabia veža, výhľad sa dá vychutnať aj na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky i Bujačí vrch.
Tí, ktorým túra k Zelenému plesu nestačí, môžu pokračovať k Veľkému Bielemu plesu, je to asi polhodina. Prípadne sa dá od tohto smaragdového horského jazera naplánovať výstup na Jahňací štít alebo pokračovať na Skalnaté pleso a naspäť cez Folvarskú dolinu. My zostávame, v Chate pri Zelenom plese si dáme známu veľkú buchtu a naspäť ideme tou istou cestou na zastávku Biela voda.

Počas takejto letnej túry sa môže veľmi ľahko stať, že ťa poštípe nejaký neznámy hmyz a reakcia na postihnutom mieste vyzerá všelijako, len nie dobre. V tomto prípade môžeš priamo tam, kde si, tento kožný problém odfotiť mobilom a odoslať lekárovi. Túto službu poskytuje zdravotná poisťovňa Dôvera. Je určená všetkým poistencom s akýmkoľvek kožným ochorením, problémom alebo útvarom na koži, ktorý by radi prekonzultovali s odborníkom.
Viac nájdeš na:
https://www.dovera.sk/poistenec/benefity/vsetky/kozne-vysetrenie-online-a-zadarmo

Scenéria štítov okolo Zeleného plesa

ZDRAVO CEZ HORY: Tradičná desiata na turistiku, čo poviete?

Ilustračné foto: Chutná desiata do hôr pripravená s láskou od CEZHORY.SK

Čo neodmysliteľne patrí k turistike? No predsa poriadna poctivá klobáska či slaninka. To je jednoznačne ten najlepší tip na turistiku a to nielen v Tatrách.

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • slanina
  • klobáska z mangalice
  • fuet saláma
  • údená parenica
  • 1 varené vajíčko

Postup:

  • Slaninku, klobásu, fuet, parenicu a varené vajíčko nakrájame na malé kúsky, zabalíme do krabičky a vychutnávame.
Tatranská misa