Horskí záchranári nesviatkovali

Víchrica zabila päť ľudí, na poľskej strane Tatier smútia

Na poľskej strane Tatier si Veľkonočný pondelok zapíše história ako jeden z najtragickejších. Padajúce stromy spôsobili niekoľko tragédií. Mohol za to silný vietor, ktorý si aj na našej strane horstva vyžiadal viacero vážnych výstrah v súvislosti s lámajúcimi sa stromami.

Horské oblasti na severe Slovenska, vrátane Tatier a Oravy, bojovali počas Veľkonočného pondelka so silným vetrom, lámajúcimi sa stromami a obmedzeniami týkajúcimi sa prejazdu ciest. V južnom Poľsku malo vyčíňanie vetra aj fatálne následky. Ako uviedla TASR, na poľskej strane Tatier padajúce stromy spôsobili tragédie s piatimi obeťami a viacerými zraneniami ďalších ľudí.

V mestskej časti Stachonie v Zakopanom náhly poryv vetra zlomil strom, ten zasiahol auto na ceste. Zomrela v ňom šoférka, 23-ročná žena aj so svojím psom. Napriek úsiliu hasičov o resuscitáciu, žena zraneniam podľahla.  Neskôr došlo k pádu ďalšieho stromu na prechádzajúce auto, nešťastie neprežilo 9-ročné dieťa, ani po prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo oživiť.  V Zakopanom ratovali aj dvojročného chlapca, resuscitovali ho a previezli do nemocnice.

Ako uvádza TASR, ktorá sa opiera aj o zdroje z poľskej PAP, v meste Rabka-Zdroj zomreli ďalší traja ľudia, vrátane šesťročného dieťaťa. Privalil ich strom v kúpeľnom parku. Miestne úrady uzavreli vysokohorské chodníky v poľskom Tatranskom národnom parku a ľuďom odporúčali, aby nevychádzali z domov.

U nás sa horskí záchranári sústreďovali, našťastie, iba na „bežné“ zranenia športovcov. V piatok potrebovali pomoc české horolezkyne v Mlynickej doline a slovenská skialpinistka v Mengusovskej doline. Češky zostupovali žľabom spod Satana a uviazli v jeho spodnej časti nad skalným prahom. Letela k nim posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu a horskí záchranári.  Medzitým jedna z horolezkýň padla pod stenu, no hoci bola otrasená, nič vážne sa jej nestalo. Záchranári sa k nim dostali pomocou palubného žeriavu a evakuovali ich do Starého Smokovca.

Medzitým horských záchranárov poslali k skialpinistke, ktorá si počas lyžovania Širokého žľabu do Mengusovskej doliny spôsobila úraz kolena. Zhoršujúce sa počasie vrátilo vrtuľník na základňu, záchranári pomocou lanovej techniky dostali uviaznutú lyžiarku pod stenu a následne s ňou zostúpili na Štrbské Pleso.

V nedeľu horskí záchranári riešili nevoľnosť  sedemdesiatročného turistu v Horskom hoteli Popradské pleso, ktorý po túre cítil slabosť. K pacientovi vyštartovali zo Starého Smokovca a po vyšetrení ho transportovali na parkovisko Popradské Pleso.

„V podvečerných hodinách v nedeľu 31. marca prijalo Operačné stredisko tiesňového volania Horskej záchrannej služby žiadosť o pomoc pre štyridsaťročného poľského skalolezca, ktorý si pádom v oblasti starého kameňolomu v Tatranskej Kotline spôsobil poranenie hlavy,“ uvádza portál horských záchranárov. Vydali sa k nemu pozemne a po ošetrení si ho vzala do starostlivosti posádka Rýchlej zdravotnej služby a transportovala ho do nemocnice.

Autor titulnej fotografie: HZS

Víchrica v Tatrách

Najvyšší stupeň varovania pred silným vetrom

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na dnešný deň tretí, najvyšší stupeň varovania pred silným vetrom na hrebeňoch s nadmorskou výškou nad 2000 metrov nad morom.

Tretí, najvyšší stupeň varovania pred silným vetrom sa týka pohorí Vysoké, Západné, Belianske a Nízke Tatry a najmä nadmorskej výšky nad 2000 metrov. Silný vietor dosiahne krátkodobo v nárazoch rýchlosť 160 – 180 kilometrov za hodinu, čo je mohutná víchrica až orkán.  Podľa hydrometeorológov je rýchlosť  vetra v tejto ročnej dobe a oblasti extrémne vysoká a predstavuje veľké nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Horskí záchranári preto dôrazne neodporúčajú pohyb v daných oblastiach.  

Autor titulnej fotografie: Ľubica Klasová

Nad Pribylinou útočil medveď

Nad Pribylinou útočil medveď, poranil muža

Na návštevnícky frekventovanom mieste nad obcou Pribylina včera zaútočil medveď. Manželský pár mal so sebou psa.

Na turistickej trase v lokalite Suchý Hrádok koliba asi sedem kilometrov od intravilánu Pribyliny zaútočil v nedeľu okolo obeda na manželský pár medveď. Muž pritom utrpel ľahšie poranenia dolnej končatiny. Na miesto bol podľa Štátnej ochrany prírody privolaný zásahový tím a spolu s políciou našli manželov v neďalekej kolibe, kde sa pred útočiacim medveďom schovali. Muža po ošetrení prepustili do domácej liečby.

Miesto je veľmi frekventované, lúku i umelú studničku na ňom navštevuje veľa ľudí a je častým miestom vychádzok a venčenia psov. Chodník využívajú aj miestni chatári. Bernathovci tam chatárčia už niekoľko desiatok rokov a takéto niečo sa tam ešte nestalo. „Videli sme tú dvojicu na prechádzke aj s malým psom a neskôr naša suseda Andrea, ktorá sa tam tiež išla prejsť s vlčiakom, nám povedala, že v lokalite sú policajti a upozorňujú ľudí, aby držali psov na vôdzke,“ povedali nám.

V okolí sa hovorilo, že medveďa mohol vylákať k útoku  práve pes. Ako opísali štátni ochranári, manželia sa pri studničke zastavili a vtedy ich prekvapil dospelý medveď. Muža zranil, keď unikal cez drevený plot. Pripúšťajú, že početné hlásenia o škodách, či strete s medveďom je dôsledok dlho neriešeného problému a že výskyt medveďa v intraviláne a škody aj na hospodárskych zvieratách riešil zásahový tím aj v uplynulých sviatočných dňoch. Ako uviedol MY Liptov, štátna ochrana prírody uzavrela s dvoma poľovnými združeniami z Liptovskej Kokavy a Pribyliny zmluvy na elimináciu synantropných medveďov.   

Zásahový tím medveďa hnedého Sever – tel. +421 903 201 978

ČO ROBIŤ pri strete s medveďom a ako mu predchádzať

  • Zobrať si so sebou sprej na medvede
  • Vyhýbať sa húštinám, miestam medzi lesmi a poľami
  • Dávať najavo svoju prítomnosť rozhovorom, rolničkou
  • Odpadky po jedle vziať so sebou
  • Psa uviazať na vôdzku
  • Ak zbadáte medveďa na veľkú vzdialenosť, treba sa schovať a z úkrytu vydávať zvuky, tie zintenzívniť, ak sa medveď približuje
  • Sprej použiť vo vzdialenosti asi päť metrov
  • Ak ho nemáme, hráme mŕtveho, chránime si hlavu, šiju
  • Utekáme iba ak stihneme dobehnúť do bezpečia
  • Do boja sa nepúšťame
  • Pravidlá pri strete určuje medveď, nie my

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan

Skalnatá chata patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách

Výstupom na túto chatu spálite zemiakový šalát či údené

Dá sa na ňu dostať viacerými spôsobmi. Z Hrebienka a Zeleného plesa po červenej, z Tatranskej Lomnice po zelenej a z Kovalčíkovej poľany po modrej značke. V jej blízkosti vedie najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice.

Samozrejme, hovoríme o Skalnatej chate, ktorá patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách. Môže za to aj možnosť dostať sa k nej lanovkou, veľmi obľúbené sú však turistické výstupy z miest, ktoré sme spomenuli v úvode článku. Okolo chaty prechádza Tatranská magistrála na trase Hrebienok – Zamkovského chata – Skalnaté pleso.

Skalnatá chata je obľúbeným miestom turistov a skialpinistov. Zo Starého Smokovca ideme na Hrebienok, potom na Zamkovského chatu. Na rázcestí pri Zamkovského chate sa napojíme na červenú značku – Tatranskú magistrálu. Prejdeme pásmo lesa a otvoria sa pred nami nádherné výhľady na scenériu tatranských štítov. Postupne sa dostaneme až ku Skalnatej chate, od Zamkovského chaty by nám to malo trvať niečo cez hodinu. Táto stredne náročná túra je ideálnym tipom na spálenie energie po veľkonočných sviatkoch.

Pokračovať môžete po červenej značke ešte kúsok vyššie k Skalnatému plesu na stanicu lanovky. Toto horské jazero sa vodou naplní najmä na jar, vtedy pôsobí majestátne. V lete sa voda priesakmi v dne stráca. Okolo plesa vedie náučný chodník. Zaujímavosťou je aj sídlo Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom plese, ak budete mať šťastie, môžete si pozrieť 1,3-metrový zrkadlový ďalekohľad na pozorovanie Slnka.

Skalnatá chata je známa aj tým, že tu organizujú rôzne netradičné podujatia ako Sympózium snehuliakov alebo Deň lyžiarskych legiend. Neopakovateľné je aj pozorovanie hviezd nerušené svetelným smogom. Po rekonštrukcii tu vznikla najvyššia galéria na Slovensku s čitárňou a kaviarňou. Legendou je chatár a nosič Laco Kulanga známy svojimi výkonmi. Pripomenúť môžeme napríklad, ako vyniesol na Zamkovského chatu 207,5 kilogramu, zo Skalnatej chaty na medzistanicu Štart zniesol 211-kilogramový náklad.

Autor titulnej fotografie: Lubos Popovic.

Chata Plesnivec, jediná vysokohorská chata na území Belianskych Tatier

Tip na sviatočnú túru: poďte s nami na Plesnivec

Konkrétne na chatu Plesnivec, jedinú vysokohorskú chatu na území Belianskych Tatier. Nachádza sa v závere Doliny Siedmich prameňov, najjednoduchší prístup k nej je z obcí Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby, pokojne aj s deťmi.

Ide o jednu z najľahšie dostupných chát vo Vysokých Tatrách. Keďže sú sviatky, vyberáme pre vás najkratšiu možnú cestu – z Tatranskej Kotliny. Zvládnuť by ste ju mali smerom hore za hodinu a pol. Zaparkovať môžete v obci na verejnom platenom parkovisku pri hlavnej ceste v lokalite Biela voda. Dá sa sem dostať aj autobusom.

Od zastávky autobusu začína turistický chodník, ideme najprv po modrej značke. Ak ste ešte neboli v Belianskej jaskyni, tak to máte odtiaľto na skok, otvorená je celoročne. Ale späť k ceste na chatu Plesnivec, miernym stúpaním prídeme k rázcestiu Šumivý prameň, tu sa preorientujeme na zelenú značku. Stúpanie je ešte trochu strmšie, kým odbočíme na lesný chodník. Odtiaľto je to už pohodová prechádzka s miernym stúpaním až k chate.

Otvorená je aj počas veľkonočných sviatkov, dá sa tu najesť, napiť, aj ubytovať. Známe sú hlavne typické parené buchty. Zaujímavosťou už po ceste je Sedem prameňov kúsok pod chatou, keď ste už na mieste, nenechajte si ich ujsť. Po ceste určite stretnete viacero turistov rôznych národností, ako sa to stalo nám. Vždy je dobré vymeniť si zopár skúseností alebo len pozdravov a úsmevov.
Ak máte čas a chuť pokračovať ďalej, z chaty Plesnivec môžete ísť na Veľké Biele pleso alebo do Doliny siedmich prameňov.

Autor titulnej fotografie: Peter Tobis.

Tatry počas sviatočného víkendu

Výstrahy záchranárov na Veľkú noc

Počas sviatkov budeme aj v Tatrách zobliekať vetrovky. Má byť slnečno, teplo, vo Vysokých a Západných Tatrách mierne a v Nízkych Tatrách malé lavínové nebezpečenstvo. No fúkať má silný vietor, na ktorý si treba dávať pozor najmä na túrach.

Vo veľhorách nás čakajú krásne sviatky. Dnes sa síce slniečko miestami bude skrývať za oblakmi, ale postupne sa vyjasní a návštevníci Tatier si budú môcť užívať v osadách i kopcoch hrejivé lúče slnka. Stredisko lavínovej prevencie vyhlásilo výstrahu pred lavínovým nebezpečenstvom, no vo Vysokých a Západných Tatrách pôjde mierne a v Nízkych Tatrách malé lavínové nebezpečenstvo.

Na hrebeňoch hôr má fúkať búrlivý južný vietor rýchlosťou 25 metrov za sekundu. Horská záchranná služba upozorňuje turistov a skialpinistov, že povrch snehu v najvyšších polohách je tvrdý aj zľadovatený, preto hrozí nebezpečenstvo úrazu. A napriek tomu, že v kalendári je jar, v horách treba mať kompletnú zimnú výstroj.

Stále platí, že Chata Plesnivec je do júna čiastočne uzavretá, prevádzkujú ju iba počas víkendov. Za Hrebienkom je v smere na Rainerovu chatu strhnutá časť chodníka, hrozí tam ďalší zosuv, odporúča sa použiť spodný chodník okolo Bilíkovej chaty.  Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný.

V Západných Tatrách je zelený turisticky značený chodník Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre popadané stromy, strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre popadané stromy je ťažko priechodný aj turisticky značených chodník z Ludrovej na Salatín. Horskí záchranári tiež upozorňujú, že niektoré turistické trasy v Nízkych Tatrách boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Mária Šafáriková Rajtárová

kviz o tatranskych plesach

Uhádnete tieto tatranské plesá?

Tatranské plesá patria k obľúbeným turistickým cieľom vo Vysokých, Západných ale i Nízkych Tatrách. V zime je na nich hrubá vrstva ľadu a snehu, no v lete sa ich hladina leskne pod horúcim slnkom. V našom kvíze si môžete vyskúšať, ako dobre poznáte tatranské plesá.  Uhádnete všetky?

Stlačte "začať kvíz" a uhádnite, ktoré pleso sa nachádza na fotografii

Trúfnete si ?

1. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Skalnaté pleso

2. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Jamské pleso

3. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Štrbské pleso

4. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

žabie plesá

5. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Zelené pleso

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 76%

Koniec

Inštalovanie fólií v osade Hliník

Migranti na tatranských cestách. Pozor na nich? Sú chránení!

Jarný ťah sa začal. Obojživelníky, ktoré migrujú na liahniská, ohrozuje cestná premávka. Frekventované úseky pretínajúce migračné trasy týchto živočíchov Správa TANAP-u zabezpečila zábranami na odchytávanie žiab.

Mnoho obojživelníkov každý rok hynie pod kolesami áut. Ich migračné trasy, ktorými smerujú na liahniská, pretínajú frekventované cesty. Preto strážcovia prírody zo Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici v minulých dňoch inštalovali zábrany na odchytávanie žiab. „Snažia sa tak eliminovať straty na počtoch živočíchov, ktoré sú dôležitou súčasťou ekosystému,“ informuje TANAP.

Skokany hnedé pri párení
Skokany hnedé pri párení. Autor fotografie: TANAP

Strážcovia prírody inštalovali v minulých dňoch na Orave a Liptove pri cestách fólie, ktoré zabránia žabám pri prechode cez cestu. Odchytené živočíchy potom bezpečne prenesú k vodným plochám, kde nakladú vajíčka. V minulom týždni tak zabezpečili cestu v rámci liptovskej obce Bobrovník, v časti Hliník a v Bobrovci oproti malej vodnej nádrži na Jaloveckom potoku, ktorý miestni poznajú ako Baywatch.

Malá vodná nádrž na Jaloveckom potoku v Bobrovci - Baywatch
Malá vodná nádrž na Jaloveckom potoku v Bobrovci - Baywatch. Autor fotografie: TANAP

Správa TANAP-U ďalej informuje, že pribudli aj odchytávacie fólie na Zverovke na Orave a bol zabezpečený aj akvapark v Oraviciach. „Jemné zmysly tam totiž skokany hnedé navigujú do termálnych bazénov. Zhruba tristo metrov dlhá fólia by mala žaby ochrániť pred istou smrťou v horúcich vodách,“ uvádza TANAP.

Hotové zábrany na Zverovke
Hotové zábrany na Zverovke. Autor fotografie: TANAP

Autor titulnej fotografie: TANAP

Horskí záchranári v žľabe Satana

V žľabe Satana sa smrteľne zranil český horolezec

Pád dlhý takmer 500 metrov v žľabe Satana smerom do Mlynickej doliny si všimli náhodní turisti. Okamžite zalarmovali horských záchranárov.

Horská záchranná služba na svojom portáli informuje, že dnes bola požiadaná o pomoc pre 49-ročného českého horolezca. V žľabe Satana z neznámych dôvodov utrpel pád smerom do Mlynickej doliny, odhadom išlo o 400 až 500 metrov. Všimli si ho náhodní turisti, ktorí ihneď zalarmovali horských záchranárov.

Na pomoc zranenému vyštartovala Vrtuľníková záchranná zdravotná služba
Na pomoc zranenému vyštartovala Vrtuľníková záchranná zdravotná služba. Autor fotografie: HZS

Z Popradu  okamžite vzlietla posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ku ktorej sa po medzipristátí v Starom Smokovci pridal aj horský záchranár a smerovali na miesto pádu. Svedkovia nehody medzitým začali s resuscitáciou, v ktorej pokračovali až do príchodu záchranárov.  Lekár a záchranár boli na miesto vysadení za pomoci palubného navijaka. Žiaľ, ako uvádza portál HZS, lekár  u pacienta konštatovať smrť.

Telo nebohého následne transportovali do Starého Smokovca a odovzdali príslušníkom Policajného zboru SR.

Autor titulnej fotografie: HZS

Polárna žiara vlani nad Tatrami. Takto ju bolo vidieť od Popradu

To ste ešte nevideli: polárna žiara nad Tatrami

Nebolo a ani v budúcnosti to nebude také nebeské divadlo ako na severe – v Nórsku, na Islande či vo Fínsku. Ale polárnu žiaru máme aj na Slovensku. Posledne sme ju mohli pozorovať v noci z nedele na pondelok. Počasie ale veľmi neprialo. V minulom roku prbližne o takomto čase to bol iný úkaz.

Meteorológovia polárnu žiaru avizovali a upozornili, že vidieť ju bude predovšetkým v severnej polovici Slovenska a na vyvýšených miestach na severnom obzore. Najlepšie podmienky na pozorovanie mali mať Nízke a Vysoké Tatry, lebo v noci z 24. na 25. marca, teda z nedele na pondelok, mala byť v horách na severe najmenej oblačnosti. Aspoň v prvej časti noci.

Nebolo to ale ideálne. Oblačnosť dorazila skôr, čo oslabilo pozorovanie polárnej žiary, no z poľskej strany Tatier tento úkaz videli lepšie.

Ako vzniká polárna žiara, a prečo na ňu nemajú patent iba krajiny severných zemepisných dĺžok?  Ako uvádza imeteo.sk, v sobotu zaznamenali vedci na Slnku výron žiarenia najvyššej kategórie, čo spustilo rýchlu slnečnú búrku smerujúcu k našej planéte. Rýchlosť slnečného vetra vyskočila z 530 na niečo vyše 800 km/s, čo je podľa portálu jedna z najvyšších hodnôt v tomto slnečnom cykle.

Geomagnetická búrka spôsobila, že sme mohli byť, ak by Slovensko nezatiahli mraky, hneď po západe slnka v prvej polovici noci svedkami nádherného nebeského divadla. Ale kúsok z neho Tatranci a návštevníci veľhôr predsa len zažili.

Autor titulnej fotografie: Martina Blašková