Svoje zastúpenie majú na trhoch aj umeleckí kováči

Začali sa smokovecké trhy

Originálne výrobky tatranských umelcov a remeselníkov, knihy, bylinky, pukance i varená kukurica a k tomu veľa tanca, spevu, prekáračiek, ale aj vážneho tatranského slova ponúkajú 10. Smokovecké trhy umenia a zábavy.

10. Smokovecké trhy umenia a zábavy sa začali včera, 5. augusta a skončia sa v nedeľu 11. augusta.

Na trhu, ktorý sa každý deň začína od 10. hodiny, sú v ponuke kuté ozdoby a podkovičky pre šťastie, tatranské šperky, keramické a porcelánové hrnčeky, konvičky  a misky, brúsené kamene, výrobky z kože, maľované obrazy, textilné a háčkované hračky, brošne a ozdoby, vyrezávané výrobky z dreva, knihy, varená kukurica, pukance, čerstvá zelenina a ovocie, bylinky a bylinkové zmesi, čaje a čajové príslušenstvo.

A to všetko od tatranských umelcov a remeselníkov.

Starý Smokovec do konca týždňa ponúka atmosféru tradičných remeselných trhov
Starý Smokovec do konca týždňa ponúka atmosféru tradičných remeselných trhov. Autor fotografie: Galéria smokoveckých trhov

A potom večer sa v programe Ráno rob, večer hop! predstavia tatranskí chatári a nosiči a folkloristi z podtatranských obcí, a to od 19. h v Kaviarni a čajovni U vlka. Tatranci a návštevníci veľhôr sa tu budú môcť stretnúť s Jánom Matavom, chatárom z Chaty Plesnivec v Belianskych Tatrách (utorok), Mirom Jílkom, ktorý bol chatárom na Téryho chate v rokoch 1994 – 2014 (sobota), ale aj s horským nosičom a sprievodcom Štefanom Bačkorom (štvrtok), ktorí budú hovoriť o svojich povolaniach i láske k Tatrám.

A medzitým bude priestor kaviarne každý večer patriť inej folklórnej skupine. Raz z Batizoviec, inokedy z Lendaku či zo Svitu alebo zo Štrby.

Ak sa teda v tomto týždni chystáte do Tatier, môžete si svoj program obohatiť aj o toto podujatie. 

Autor titulnej fotografie: Galéria smokoveckých trhov

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Memoriál Ján Stilla organizuje Šport team Nová Lesná

Bežecký víkend v Tatrách: maratón aj slávny beh. Dopravu to neobmedzí

Na tento víkend sú v Tatrách naplánované dve bežecké podujatia – Memoriál Jána Stilla a Malý štrbský maratón. Majú viacročnú tradíciu a očakáva sa na nich niekoľko stoviek bežcov. Príďte ich povzbudiť.

Memoriál Ján Stilla organizuje Šport team Nová Lesná 13. júla na počesť svojho slávneho rodáka, novoliesnianskeho učiteľa, horského vodcu a prvého človeka, ktorý vystúpil na Gerlachovský štít (1834).

Ide o tradičné bežecké preteky, tohto roku sa uskutoční ich 25. ročník, sú súčasťou Tatranskej série horských behov. Ide o bodovanú bežeckú sériu pozostávajúcu z piatich horských behov v rôznych lokalitách Vysokých Tatier. Bežci už majú za sebou májovú City Trail Vysoké Tatry, Plesnivec Vertical Run a júnový Beh na Zelené pleso. Po Memoriálu Jána Stilla sa v septembri uskutoční ešte Horský kros Gerlach. 

Memoriál Ján Stilla sú bežecké preteky v behu do vrchu na trati z Novej Lesnej na Hrebienok. Spestrením programu ja 6 600 metrová trať do Starého Smokovca pre bežcov i nordic walkerov. Trať je dlhá 9 370 m s prevýšením 533 metrov. Vedie z Novej Lesnej  na Dolný Smokovec, na kruhovom objazde pokračuje prvým výjazdom nahor až do Horného Smokovca. Tam sa napája na chodník vedúci popri Ceste slobody s odbočkou po schodíkoch pri Penzióne Tatrašport Žampa až na asfaltovú cestu popri Kolibe Kamzík na Hrebienok.

Štart hlavných pretekov je o 15. h v Novej Lesnej, o dvadsať minút neskôr je naplánovaný štart detských kategórií. Vyhlásenie výsledkov má byť o 18. h v centre obce, po nich bude koncertovať Robi M. Na štart sa postavia muži i ženy vo viacerých vekových kategóriách, vrátane juniorov. Mini beh do vrchu a nordick walking sa uskutoční na trase Nová Lesná – Starý Smokovec.

Bežci na Malom štrbskom maratóne
Bežci na Malom štrbskom maratóne. Autor fotografie: archív Štrba
  1. ročník Malého štrbského maratónu bude 14. júla na 31 kilometrov dlhej trase zo Štrby s obrátkou v Liptovskej Tepličke. Jeho súčasťou je aj 10 kilometrová trať pre bežcov a nordick walkerov. Štart cestného behu je naplánovaný na 9.30 h, štart žiackych kategórií na 9. 35 h. Pred jednou hodinou popoludní vyhlásia výsledky a vyžrebujú tombolu pre divákov. Preteky sa konajú bez vylúčenia dopravy.

Obľúbené podujatie je zaradené do kalendára športových podujatí Tatry v pohybe, 31 kilometrovú trať bežia pretekári po asfaltovej ceste III. triedy zo Štrby do Liptovskej Tepličky a späť. Pretekať budú muži a ženy v rôznych vekových kategóriách.

Desaťkilometrová trať sa beží ulicami obce Štrba a asfaltovými cestami okolo zaniknutej stredovekej osady Šoldov, taktiež bez vylúčenia dopravy. Určená je pre juniorov, juniorky, ženy a mužov v rôznych vekových kategóriách. Rovnako to platí aj pre nordic walkerov, v tejto súťaži budú pretekať iba muži a ženy.  

Autor titulnej fotografie:  Tatry v pohybe

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Preparátor zvierat Milan Kornajčík.

Kde končia zrazené tatranské zvieratá?

V štrnástom pokračovaní série našich podcastov S batohom cez hory venovanej povolaniam spojeným s Tatrami sme sa pozreli na nezvyčajnú profesiu, o ktorej ste doteraz možno ani nepočuli – preparátor zvierat.

V podcaste k tomuto povolaniu vychádzame z rozhovoru s Milanom Kornajčíkom. Preparátorstvu sa venuje prakticky celý život, v súčasnosti pracuje v Múzeu Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Môžete tu vidieť mnohé jeho práce, ale aj práce jeho niekoľkých predchodcov.

V Tatranskej Lomnici preparujú len tatranské zvieratá. Hlavne tie, ktoré zrazí auto, prípadne zahynú v lavíne, napríklad kamzíky. Naši mladí turisti Tánička a Vladko v podcaste oceňujú prácu preparátora zvierat, je podľa nich náročná. Človek musí byť nielen manuálne zručný a mať veľa vedomostí napríklad z oblasti biológie či chémie, ale musí si zvyknúť aj na také situácie ako je pitva zvieraťa.

Ako vnútro preparovaných zvierat sa dnes už používajú polyuretánové modely. Foto: Jaroslav Kizek.
Ako vnútro preparovaných zvierat sa dnes už používajú polyuretánové modely. Foto: Jaroslav Kizek.

Vo vnútri preparovaných zvierat sa dnes už nachádzajú moderné materiály – dvojzložková polyuretánová pena, ktorá sa prispôsobí, obrúsi a polohuje podľa pózy zvieraťa. Pri menších vtáčikoch sa však používa drevitá vlna, z ktorej sa modeluje telíčko. Ale funguje to aj tak, že preparátor kúpi hotový model a poskladá ho do polohy, akú potrebuje. Musí vedieť, kde bude model umiestnený, a podľa toho si ho prispôsobí – rozreže ho, otočí, olepí, ošetrí, potom zbrúsi a následne ide navrch vypracovaná koža. Z pôvodného zvieraťa ide na model len koža.

V Múzeu TANAP-u môžete vidieť inštalácie zvierat v rôznych situáciách, nazývajú ich diorámy. Podľa Milana Kornajčíka dnes ľudia oceňujú hlavne skutočnosť, keď vypreparované zvieratá vyzerajú najskutočnejšie, ako sa len dá. Oveľa viac sa dozviete v podcaste s názvom Chcel by som byť preparátorom zvierat.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Svoj fortieľ cez víkend v Kežmarku predstavia desiatky remeselníkov

V piatok začínajú kežmarské remeselné trhy

Mestečko pod Tatrami sa v piatok otvorí remeslám. Začne sa 32. ročník Festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO). Odhaduje sa, že na najväčší stredoeurópsky remeselný festival príde okolo 70 tisíc návštevníkov.

V Kežmarku si tento víkend návštevníci opäť vychutnajú čaro remeselných výrobkov, no na svoje si prídu aj rodiny s deťmi a nadšenci kultúry. Tento rok bude EĽRO exkluzívne patriť regiónu Liptov. Po minuloročných Kysuciach je tento ročník druhým, ktorý sa sústredí na špecifiká niektorého zo slovenských regiónov.

Liptov prináša do festivalu viacero obohatení. Ako uvádza oficiálna stránka festivalu, sústredí sa na predstavenie remenárstva a príbuzných remesiel, ako sú ševcovstvo, čižmárstvo, garbiarstvo, kožušinárstvo a niektoré ďalšie.

Motív pre zaradenie tohto regiónu do nosného programu kežmarského festivalu nebol náhodný. Liptovskomikulášťania oslavujú 600 rokov organizovania jarmokov a tento rok nazvali rokom remesla.

Návštevníkov Kežmarku čaká bohatý program, ktorý bude oslavou remeselnej zručnosti tradičných remeselníkov
Návštevníkov Kežmarku čaká bohatý program, ktorý bude oslavou remeselnej zručnosti tradičných remeselníkov. Autor fotografie: Milan Cehula

Odhaduje sa, že v Kežmarku si svoj stánok vybuduje okolo 120 remeselníkov, a to nielen z Liptova, a vystúpi na ňom okolo 1 200 účinkujúcich. Budú medzi nimi aj hostia z libereckého regiónu v Čechách.

Festival sa bude odohrávať oproti minulým rokov v novom rozšírenom areáli, ktorý ponúkne viac miesta pre stánky, ale aj pódiá, na ktorých sa bude odohrávať celodenný kultúrny program. Návštevníci sa môžu tešiť na Kandráčovcov, Duchoňovcov, českú skupinu Chinaski, ale aj na Gladiator, Linu Mayer, tanečné divadlo Ifjú Szívek a vystúpi aj slovenský raper Separ či Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel Tostabur s Prvou skupinou historického šermu na Slovensku a pozrieť si bude možné aj dve jedinečné výstavy. 

Jednou z nich sú Stodolovci, prezentuje výnimočné liptovské osobnosti a druhou bude výstava originálnych sedmových kariet s vyobrazením najväčších osobností Kežmarku od výtvarníčky Kataríny Cermanovej. Osobitný program poskytne aj Kežmarský hrad, napríklad Krvavé dejiny, ktoré už vyše dvadsať rokov pripravuje divadlo ExTeatro.

Festival remesiel sa každý rok začína otváraním brán
Festival remesiel sa každý rok začína otváraním brán. Autor fotografie: Peter Cintula

EĽRO otvorí v piatok sprievod mestom a scénické sprístupnenie areálu remesiel, potom sa už v jeho priestoroch, ale aj na javiskách pri radnici, pri hrade i pod hradom či na hlavnom námestí rozprúdi trojdňový pestrý program. Okrem už spomenutých hviezd populárnej scény sa na nich vystriedajú desiatky folklórnych skupín či súborov a rôznych zoskupení zo Slovenska a z Čiech a na viacerých miestach bude vyhrávať ľudová hudba.

Festival je priateľský k deťom a rodinám. Pripravené sú atrakcie pre deti a tvorivé dielne pod Kežmarským hradom a v parku pred mestskou knižnicou. Do Kežmarku môžete prísť aj s najmenšími deťmi, otvorené bude materské centrum pre rodičov a detská rozprávková zóna.

Až do začiatku festivalu je možné kúpiť si lístky v predpredaji, a to prostredníctvom siete ticketportal, Mestskej informačnej kancelárie Poprad a Kežmarskej informačnej agentúry. Trojdňový lístok v predpredaji pre dospelú osobu stojí 25 eur, pre deti 10 eur. Počas festivalu si bude možné zakúpiť jednodňové lístky, dospelí za 15 eur, deti za 10 eur, zdarma sú lístky pre deti do výšky 120 cm, seniorov nad 65 rokov a zdravotne ťažko postihnutých.

Autor titulnej fotografie:  archív mesta Kežmarok

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ľadoví sochári pri práci

Ľadová krása už má adresu – vysokotatranský Hrebienok

Ľadoví sochári pri práci. Foto:  Dana Danišová

Víchrica Jitka do Tatier priniesla nielen orkán, ale aj nadšenie ľadových sochárov z desiatich krajín, ktorí v rámci desiateho ročníka festivalu Tatry Ice Master 2024 minulý víkend na Hrebienku vytvárali diela z 50 ton ľadu.

Tatry Ice Master 2024 mal na Hrebienku minulý víkend prvé väčšie jubileum. Za desať rokov trvania festivalu vstúpil nielen do povedomia tatranskej a návštevníckej verejnosti, obľúbili si ho aj ľadoví sochári z viacerých kontinentov. Tohto roku sa do našich veľhôr súťažiť v invencii a sochárskom ľadovom majstrovstve vybralo dvadsať reprezentantov z Čiech, Litvy, Ukrajiny, Nemecka, Srbska, Španielska, Maďarska, Mongolska, Poľska a Slovenska. Našu krajinu reprezentovali Michal Trnovský a Milan Kuchťák.  

Ľadoví sochári na Hrebienku

Slovenskí tím pri tvorbe ľadovej sochy. Foto: Dana Danišová  

Na Hrebienku mali k dispozícii 50 ton ľadu, z ktorého mali počas dvoch dní vytvoriť sochy na tému – Láska, mier a porozumenie a Svet pod vodou. Vznikla tak galéria asi 35 sôch, časť z nich je umiestnená v druhej kupole Tatranského ľadového dómu, druhá časť je na otvorenom priestranstve – v lokalite vedľa budovy lanovky.

Sochy, ktoré ľadoví sochári tvorili v Galérii ľadových majstrov, budú vystavené počas zimy, približne do konca apríla. Tie, ktoré ľudia obdivujú na voľnom priestranstve, budú tešiť oči verejnosti do chvíle, kým sa neroztopia. Sochy sú podsvietené a po zotmení vytvárajú čarovnú galériu ľudského umu, šikovnosti a invencie ľadových sochárov.

Ľadové sochy na Hrebienku
Festival Tatry Ice Master 2024
Festival Tatry Ice Master 2024

Ľadové sochy na Hrebienku.
Foto: Dana Danišová

Podujatie sprevádzal bohatý kultúrny program. Hviezdami víkendových dní boli Pavol Hammel a Katarína Koščová, návštevníkov potešili tanečná i ohňová šou, nechýbali hry, súťaže. Ľudia sa dobre zabavili aj napriek tomu, že časť programu sprevádzalo sneženie.

Deň predtým, čo je ďalšia tradícia Tatry Ice Master, sochári vytesávajú jednu výnimočnú sochu na Lomnickom štíte. Táto úloha tohto roku pripadla španielskemu tímu. Prvýkrát v histórii sa tam aj napriek krásnemu počasiu ľadoví sochári nedostali. Mohla za to Jitka. Deň predtým silno fúkalo, lanovka namrzla a muselo sa improvizovať. Sochárov previezli na Skalnaté pleso, a tam sa Španieli pustili do práce, do Tatier doniesli nápad – abstraktného morského živočícha. Návštevníci Skalnatého plesa ho už môžu obdivovať.

Rovnaká pozvánka platí aj o Hrebienku. Treba prísť a obdivovať  umenie ľadových sochárov a dizajn ich diel. Takáto galéria sa nevidí každý deň.  Krása má svoju adresu – vysokotatranský Hrebienok.  

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Danka-Dubcová-Nemčokováihi

Svoju líšku má aj Skalnaté pleso

Nielen v okolí Rainerovej chaty, ale aj na iných miestach v Tatrách môžete natrafiť na divo žijúce zvieratá, ktoré si zvykli na ľudí a vyhľadávajú ich spoločnosť. Má to pre ne aj jeden bonus, a tým je možnosť získať od týchto dvojnohých návštevníkov prírody niečo pod zub.

V okolí stanice lanovky na Skalnatom plese sme aj my mali šťastie na veľmi peknú líšku, ktorá sa tu pohybovala a od ľudí si držala len mierny odstup. Skoro vôbec sa nás nebála. Nikto z turistov, ktorí tam práve boli, jej neponúkol nič na jedenie, neurobili sme to ani my. Asi je to tak lepšie, pretože odborníci radia neprikrmovať voľne žijúce zvieratá. Takáto strava im môže skôr uškodiť ako pomôcť.

Foto: Danka Dubcová Nemčoková

Nezistili sme ani, či má líška nejaké meno, ale ak bude pravidelne vyhľadávať spoločnosť ľudí, určite si nejaké vyslúži. Samozrejme, vytiahli sme telefóny a začali si ju (jeho?) fotiť, aby nám známi po návrate verili. Trochu nám „zapózovala“ potom sa presunula do kosodreviny, kde si sadla a dívala sa na nás.

Po tomto stretnutí sme sa išli prejsť okolo Skalnatého plesa, to sa nedá vynechať. V jazere nebolo veľa vody, je známe, že odtiaľto ubúda, ale stále vyzerá ako horské pleso, nie ako kaluž. Nielen chodníky v okolí, ale aj tie okolo plesa sú poriadne kamenisté a kráčať po nich nie je jednoduché. Tu sa vždy oplatí mať pevné turistické topánky, ktoré spevnia nohu a uľahčujú chôdzu v takomto náročnom teréne.

Túra na Skalnaté pleso patrí medzi najobľúbenejšie ciele v našich veľhorách. Dá sa sem dostať z viacerých smerov, v okolí je množstvo chodníkov, známa Skalnatá chata, a o výhľadoch snáď netreba ani hovoriť. Keď je dobrá viditeľnosť, máte pred sebou krajinu ako na dlani. Ak je v tejto výške akurát hmla, vidíte len pár desiatok metrov pred seba, ale aj to je zážitok. Hlavne, keď sa hmla behom pár minút rozplynie a ukáže sa nádherná scenéria. Medzi atrakcie na Skalnatom plese patrí i prvé observatórium u nás – Observatórium Astronomického ústavu SAV, ale aj pohľad na visutú lanovku na Lomnický štít stojí za to. Späť do Tatranskej Lomnice sa môžete odviezť lanovkou, prípadne zísť peši na stanicu Štart a odviezť sa odtiaľ.

Zaujímavosti o Tatranskej Lomnici, ktoré ste možno nevedeli.

Tatranská Lomnica, miesto, ktoré si užijete

Tatranská Lomnica je jedna z najväčších a najkrajších osád Vysokých Tatier, ideálna pre zimné športy, je vyhľadávanou vstupnou bránou k túram a cyklotúram v našich veľhorách. Je sídlom vedenia Tatranského národného parku a sídlom jeho múzea. Ubytovať sa tu môžete od kempingu po luxusné hotely, fungujú tu kasína, fitnescentrá, kultúrne a zábavné zariadenia.

No aj ona začínala podobne ako jej známejšie či menej známe susedky. Jej zárodok tvorila štátna horáreň a niekoľko letohrádkov. Písal sa rok 1892. V tom roku rodinný veľkostatok v tejto oblasti, rozdrobený komplikovanými dedičskými vzťahmi viacerých rodín, kúpil Uhorský štát. Motívom kúpy bola snaha využiť toto atraktívne miesto na rozvoj návštevnosti Vysokých Tatier. Pôdu štát rozdelil na 69 stavebných parciel a tie rozpredal. Začalo sa stavať. Už v roku 1893 bol postavený hotel Lomnica – vtedy najväčší na území Vysokých Tatier, o niečo neskôr pozoruhodný Kúpeľný Dom s bazénom a vodoliečbou a v roku 1905 reprezentačný
Grandhotel, v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha.

Foto: Martin Mafo Jankura

Ako pripomína Ivan Bohuš v publikácii Osudy tatranských osád, Uhorský štát chcel z Tatranskej Lomnice urobiť konkurenta Starého Smokovca, preto podporoval jej rozvoj. Zaviedli sa letné a zimné sezóny a popri golfe, tenise a konských dostihoch sa tu v zime rozvíjalo lyžovanie, sánkovanie i korčuľovanie. V smere k Skalnatej doline postavili v roku 1909 sánkársku i bobovú dráhu s drevenými bariérami , mechanickým výťahom a elektrickým časomerným zariadením. Na tie časy išlo o výnimočné rozhodnutie i realizáciu. Rozvoj Tatranskej Lomnice potom pribrzdili nové nájomné podmienky, ktoré si začal štát uplatňovať od roku 1908. Stavebný boom opadol. A dovŕšila to prvá svetová vojna. Počas nej časť kapacity Tatranskej Lomnice slúžila uhorskej armáde na rekonvalescenciu vojakov a lyžiarske kurzy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska, ako tvrdí Ivan Bohuš, odviezli uhorské orgány časť zariadenia erárnych hotelov do Budapešti.

Rozvoj Tatranskej Lomnice nezastavili. V medzivojnovom období pribudlo do strediska množstvo rodinných a súkromných rezidencií. No vyrástla tu aj moderná a veľká zotavovňa Morava, ktorá patrila Zemskej životnej poisťovni v Brne. Výstavbou unikátnej visutej lanovky na Skalnaté pleso a Lomnický štít (1937 – 1940) získala osada hlavnú turistickú atrakciu, ktorá jej dodala pečať rarity aj za hranicami Slovenska. Okrem iného umožnila aj výstavbu astronomických a meteorologických pracovísk na Skalnatom plese a Lomnickom štíte. Boli to roky, ktoré Tatranskej Lomnici priali. No nepriala jej druhá svetová vojna. Na jej sklonku ustupujúci fašisti zničili údolnú stanicu lanovky a jej technické zariadenia. No po vojne rozvoju osady už nebránilo nič. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa stala centrom odborárskej rekreácie a množstvo objektov na jej území odborári vlastnia dodnes. A ešte niečo sa zapísalo do dejín Tatranskej Lomnice výraznými písmenami. V súvislosti s organizáciou svetového zrazu medzinárodnej asociácie karavanistov (FICC) bola južne od osady v roku 1974 ukončená výstavba Eurocampu FICC pre autocamping s množstvom športových a rekreačných zariadení.

Už pár rokov predtým počas príprav na Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, ktoré sa vo Vysokých Tatrách konali v roku 1970, sa začalo s prestavbou lanovky na kabínkovú, postupne nahradila tú starú. Stredisko sa začalo meniť na medzinárodné centrum cestovného ruchu a rekreácie a tomu zodpovedali aj služby v ňom a formovanie podmienok pre rekreačný, ale aj poznávací
program.

Tatranská Lomnica sa svojou dopravnou prístupnosťou stala východiskom pre návštevu Skalnatého plesa, Lomnického štítu, Vodopádov Studeného potoka, možno sa odtiaľ vybrať do Tatranských Matliarov, Tatranskej či Starej alebo Novej Lesnej či inde a využiť turistické trasy v okolí týchto osád. V okolí je Skalnatá dolina, Skalnatá chata, Lomnické sedlo, Kežmarský štít, Veľká Svišťovka a iné známe miesta, ktoré sa môžu stáť cieľom športového programu. No stredisko najviac láka lyžiarov. Je najvyššie položeným na Slovensku a ponúka aj najvyššie prevýšenie. Celková dĺžka zjazdoviek presahuje 12 kilometrov. Veľká Lomnica má aj iné možnosti, ako stráviť voľný čas. Ponúka sa tu napríklad návšteva Múzea TANAP-u. Patrí medzi najnavštevovanejšie na Slovensku. K jeho vysunutým expozíciám patrí sezónne otvorená Tatranská botanická záhrada. Ak máte dobrodružnejšiu povahu, nevynechajte Tatrabob na Slnečnej lúke. S deťmi choďte do Galérie Dobrá hračka. Nájdete v nej množstvo hlavolamov, hudobné
i kreatívne hračky a dopravné ihrisko. V stredisku si môžete pozrieť aj Ski múzeum, ktoré zachytáva históriu vzniku a vývoja zimných športov vo Vysokých Tatrách.