Kvačianska dolina leží v regióne Liptov, v Chočských vrchoch.

Túra Kvačianskou dolinou

Dĺžka trasy:

2,8 km

Trvanie:

1,5 h

Prevýšenie:

↑↓ 182 m

Bicykle/ kočíky:

áno/nie

Terén:

lesná cesta, kamenistá cesta

Žilinský kraj, okres Liptovský Mikuláš

Túra Kvačianskou dolinou

Kvačianska dolina leží v regióne Liptov, v Chočských vrchoch. Nachádza sa za obcou Kvačany, ktorá je začiatkom doliny. Je to skvelá túra, pretože je vhodná pre všetkých turistov- deti aj starších, keďže nejde o náročnú túru. Dolina má náučný chodník, monumentálny skalný útvar Jánošíkovej hlavy, hlboké doliny, krásne výhľady a vodné mlyny Oblazy.

Túra Kvačianskou dolinou

Túra Kvačianskou dolinou začína v obci Kvačany na Liptove. Ak budete na miesto prichádzať autom, parkovisko nájdete na konci obce, hneď pri začiatku turistickej trasy. Kvačianská dolina je prístupná aj autobusovou dopravou (zástavka Kvačany, RD). Autobusová zástavka sa nachádza veľmi blízko k začiatku trasy. Dolina je súčasťou Oravskej cyklomagistrály, takže si tu prídu na svoje aj cyklisti.

Začínate pri Rázcestníku Ústie Kvačianska dolina a postupujete po červenom značení, ktoré vás povedie náučným chodníkom Prosiecka a Kvačianska dolina. Budete kráčať príjemným lesom popri potoku Kvačianka, kde po necelom kilometri prídete k prvým výhľadom na dolinu a Jánošíkovú hlavu. Je to skalný útvar, ktorý ľuďom začal pripomínať tvár človeka a pomenovali ju po Jurajovi Jánošíkovi. Pokračovať budete okolo vodopádu a ďalších výhľadov, ktoré si nenechajte ujsť. V závere prechádzky prídete k Rázcestiu Oblazy, kde budete sledovať modré značenie a o malú chvíľu sa dostanete k záveru, kde sa nachádzajú mlyny. Konkrétne Dolný a Horný mlyn. Oba sú drevené vodné kolesové mlyny patriace k technickým pamiatkam. Máte možnosť pozrieť sa do vnútra poprechádzať sa v okolí kde majú domáce zvieratá. Celé prostredie vyvoláva príjemnú atmosféru.

Naspäť pôjdete rovnakou cestou alebo môžete pokračovať ďalej náučným chodníkom.

Ten prechádza ďalej Prosieckou dolinou a tvorí náučný turistický okruh s názvom Prosiecka. Máte tak možnosť pokračovať až do obce Prosiek. Trasa náučného chodníka sa odhaduje na 7 až 8 hodín.

Orientačné body:

Kvačany – Ústie Kvačianska dolina – Jánošíková hlava – Rázcestie Oblazy – Vodné mlyny Oblazy

Začiatok:

Kvačany

Koniec:

Kvačany

Zaujímavosti:

Horný mlyn je nazývaný „gejdošovský“, kvôli manželom Gejdošovcom, ktorý v tomto mlyne bývali a starali sa oň od roku 1920. Dolný mlyn zdedil názov „brunčiakonský“ po tom, ako ho v roku 1931 odkúpil od obce Veľké Borové František Brunčiak z Kvačian.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 10′ 39.7219285″ N 19° 32′ 34.4089794″ E

Autobusová zastávka:  49° 10′ 22.5457018″ N 19° 32′ 33.3111132″ E

Autori fotografií: Jano Krchnavý, Jan Hablak, Jana Stykovas.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny

Túra Smutnou dolinou

Dĺžka trasy:

17 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 958 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

asfaltová, lesná a kamenistá cesta

Žilinský kraj, okres Tvrdošín (Západné Tatry)

Túra Smutnou dolinou

Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny. Môžete tu pozorovať strmé steny okolitých štítov, ktoré vytvorili mohutný prírodný oblúk. Pomenovanie tejto doliny vzniklo na základe jej vyprahnutosti a nedostatku zelene kvôli absencii potoka. 

Túra Smutnou dolinou

Turistickú trasu začnete v osade Zverovka, ktorá sa nachádza neďaleko obce Zuberec. Do osady sa môžete dostať autom, kde je vyhradené parkovanie a taktiež autobusom, kde je konečná zastávka Zuberec, Zverovka chata.

Smerovať budete k Ťatliakovej chate červeným značením. Prvá časť trasy povedie asfaltovou cestou, z ktorej sa vám postupne naskytne výhľad na Tatry. Asfaltovou cestou budete kráčať približne jednu hodinu. Po 5,3 km trasy sa dostanete k Ťatliakovej chate.

Určite sa nezabudnite zastaviť pri turistickom prístrešku, ktorý sa nachádza neďaleko. Nachádza sa tam jazero s krásnym výhľadom na lesy a štíty Roháčov.

Ďalej sa presúvate od tabule Bývala Ťatliakova chata modrým značením do Smutnej doliny až Rázcestiu Smutnej doliny. Trasa by mala trvať okolo 45 minút. Keď dorazíte k Rázcestiu Smutnej doliny budete pokračovať modrým značením na Smutné sedlo. Výstup by mal trvať 1:15h. Sedlo sa nachádza v nadmorskej výške 1962 metrov a ponúka výhľad do doliny a na okolité štíty.

Keď dorazíte na Smutné sedlo máte možnosť vrátiť sa rovnakou trasou, alebo pokračovať modrým značením cez Žiarskú chatu až do Žiaru.

Orientačné body:

Zverovka – Ťatliakova chata – Ťatliakovo jazero –  Rázcestie Smutná dolina – Smutné sedlo.

Začiatok:

Zverovka

Koniec:

Zverovka

Zaujímavosti:

Keď budete prechádzať Smutnou dolinou upriamte svoju pozornosť na rastliny, ktoré tam rastú. Môžete tam vidieť Lnicu alpínsku, ktorá sa nachádza na Slovensku len v Smutnej a Hlbokej doline.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 14′ 54.4910344″ N 19° 42′ 41.4400864″ E

Autobusová zastávka: 49° 14′ 53.422883″ N 19° 42′ 43.7984939″ E

Autori fotografií: Slawek Wišniewski, Jan Hablak, Peter Tobis.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Múzeum oravskej dediny

Múzeum oravskej dediny

Dĺžka trasy:

– km

Trvanie prehliadky:

2 h

Prevýšenie:

↑↓ 

Bicykle/ kočíky:

áno/áno

Terén:

chodník

Žilinský kraj, okres Tvrdošín (Západné Tatry)

 

Plánujete výlet do Tatier a rozmýšľate nad tým, kde sa ešte zastaviť? Návštevu Múzea oravskej dediny rozhodne nebudete ľutovať. Nachádzala sa v nádhernom prostredí v podhorí Roháčov. V komplexe múzea sa nachádza viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry. Cieľom je ľuďom priblížiť, ako vyzerajú jednotlivé časti Oravy.

Múzeum oravskej dediny

Základný kameň múzea bol položený v roku 1967. Odvtedy víta svojich návštevníkov a približuje im život ľudí na Orave v minulosti. V objekte múzea nájdete viac než 50 stavieb, ktoré sú zväčša origináli, ktoré boli nanovo postavené v priestoroch múzea. Pôvodne na týchto miestach boli urbárske pasienky obyvateľov Zuberca.

Okrem nádhernej lokálnej architektúry tu môžete vidieť aj agro a zoo expozíciu. Súčasťou agro expozície sú políčka, na ktorých sa pestujú rôzne úžitkové plodiny. Medzi nimi nájdete kŕmnu repu pre zvieratá, mak, zeleninu, zemiaky, strukoviny (bôb, fazuľa či hrach). Zoo expozícia predstavuje chov domácich zvierat ako napríklad ovce, kozy, husy, sliepky či v lete kone.

Začiatok:

Brestová, Zuberec

Koniec:

Brestová, Zuberec

Zaujímavosti:

Cez múzeum preteká horský potok Studená, ku ktorému prislúcha zrekonštruovaný náhon na mlyn a valchu.  

Doprava:

Auto parkovisko: 49.270429166134655, 19.66603869896125

Autobusová zastávka: 49.26385690782702, 19.66645004266355

Autor fotografií: Depositphotos

Zdroje: https://muzeum.zuberec.sk/

 

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny

Túra Račkovou dolinou

Dĺžka trasy:

26 km

Trvanie:

10 h

Prevýšenie:

↑↓ 1199 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

asfaltová, lesná a kamenná cesta

Žilinský kraj, okres Liptovský Mikuláš (Západné Tatry)

Túra Račkovou dolinou

Račkova dolina sa nachádza na Liptove v Západných Tatrách. Celková dĺžka doliny je viac ako 5 km. Rozhranie nadmorskej výšky v doline je medzi 960 až 1440 metrov nad morom. Dolina sa pomyselne rozdeľuje na dolnú a hornú. Dolná časť sa vyznačuje smrekovým lesom, je dlhšia a menej strmá. Horná časť doliny sa začína rázcestím pod Klinom a končí v Račkovom sedle. Pod Račkovým sedlom sa nachádzajú aj Račkové plesá, ktorých objem sa celoročne mení. Táto časť doliny je síce kratšia, ale o dosť strmšia. Cez celú dolinu tečie potok Račková.

Túra Račkovou dolinou

Turistickú trasu začínate pri rázcestí Pribylina, skanzen a budete kráčať po náučnom chodníku Sila lesných bystrín v Račkovej doline. Budete sledovať zelené značenie. Následne prídete k Rázcestníku Úzka dolina, ústie a budete sledovať modré značenie. Cesta vás bude viesť popri potoku Račková, až prídete k Rázcestiu Jamnickej a Račkovej. Farebné značenie sa tento raz zmení na žltú. Týmto rázcestím budete vstupovať do Račkovej doliny. Trasa má prechádzkový charakter až po Rázcestie pod Klinom, kedy vás bude čakať stúpanie. Po ďalšom kilometri uvidíte po vašej ľavej strane Račkové plesá. Posledný kilometer stúpaním, dorazíte do cieľa – Račkovo sedlo. Pri pohľade na dolinu, po vašej pravej strane uvidíte spomínané plesá a po tej ľavej vrchol Klin.

Vracať sa budete po rovnakej trase ako ste prišli.

Orientačné body:

Pribylina – Rázcestie Úzka dolina – Rázcestie Jamnickej a Račkovej – Rázcestie pod Klinom – Račkovo sedlo

Začiatok:

Pribylina

Koniec:

Pribylina

Zaujímavosti:

Počas obdobia sucha sa pod Račkovým sedlom nachádzajú tri plesá. Jedno z nich má zvyčajne tvar srdca, takže ak prídete v správnom čase, budete mať možnosť ho uzrieť.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 6′ 18.8482172″ N 19° 48′ 23.0483723″ E

Autobusová zastávka: 49° 6′ 4.6369667″ N 19° 48′ 6.9325876″ E

Autori fotografií: Iwona Mielczarek, Jozef Sokáč.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Kôprová dolina

Túra Kôprovou dolinou

Dĺžka trasy:

11 km

Trvanie:

2:30 h

Prevýšenie:

↑↓ 270 m 

Bicykle/ kočíky:

áno/áno

Terén:

turistický asfaltový chodník

Žilinský kraj, lokalita Podbanské, okres Poprad

Túra Kôprovou dolinou

V nedotknutej Kôprovej doline nájdete aj najvyšší vodopád vo Vysokých Tatrách – Kmeťov, ale aj Temnosmrečianske pleso, tretie najväčšie na slovenskej strane našich veľhôr.

Túra Kôprovou dolinou

Je dlhá 11 kilometrov, tečie ňou Kôprovský potok, ktorý delí skalnaté Vysoké Tatry s Kriváňom od hôľnatých Západných Tatier. Hornú zalesnenú časť volajú Temné smrečiny, dolnej asi prepožičal meno kôprovníček bezobalový. Kôprovú dolinu turisti poznajú podľa dvoch rarít – Kmeťovho vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80 m), a Temnosmrečianskeho plesa – tretieho najväčšieho na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Plies je však vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny viac, ak si ich chcete pozrieť, ľutovať nebudete. Rovnako aj značených turistických chodníkov, ktoré vás privedú nielen k plesám, ale aj k vodopádom, divokým potokom, do sediel a k skalným útvarom, na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať. Túru môžete začať na Podbanskom, dolnou časťou doliny vedie asfaltka, „pribaliť“ možno aj kočíky.

Ku Kmeťovmu vodopádu je to však už pre zdatnejších, no platí, že v množstve tamojších prameňov sa dajú doplniť tekutiny. Po ceste je veľa prístreškov a lavičiek. Štartovať sa dá aj pri Troch studničkách (zelená, modrá, červená). Pokračujte cez orientačný bod Nad Bytom k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu.

Keď si urobíte fotky, pokračujte do Hlinskej doliny k Rázcestiu pod Temnými Smrečinami a k Nižnému Temnosmrečianskemu plesu. Pripravte sa na prevýšenie 654 m,výstup môže trvať 3,5 hodiny.

Spodná časť Kôprovej doliny je prístupná aj cyklistom. Vyberte si napríklad modrú cyklotrasu z Podbanského k Horárni pred Tichou, pokračujte do Kôprovej doliny k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Zážitok – potrvá vám to hodinku, prekonáte prevýšenie 268 m. A vezmite so sebou aj deti – zvládnu to.

Začiatok:

Podbanské

Koniec:

Podbanské

Zaujímavosti:
  • V blízkosti sa nachádza Kmeťov vodopád a Temnosmrečianske pleso.

Doprava:

Auto:

parkovisko Podbanské, 

Autori fotografií: Jana Valachová, Martin Remeň, Martin Kriško, Nela Markytánová

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Hrubá kopa cez Lúčne sedlo, to je príjemný výstup

Hrubá kopa cez Lúčne sedlo, to je príjemný výstup

FOTO: Dominik Lačný

Skialpinistická sezóna trvá, vo Vysokých, Nízkych i Západných Tatrách je na tuleních pásoch stále kam ísť. Práve začínajúca jar je pre tento druh aktivity v horách najlepším obdobím.

Naším dnešným tipom je Hrubá kopa v Západných Tatrách. Ide o neupravený voľný terén, v jarných mesiacoch môže byť zľadovatený. Výstup cez Lúčne sedlo je však ľahšou a častejšie využívanou verziou cesty. Od Žiarskej chaty je to asi štyri kilometre s prevýšením 840 metrov, hore by ste sa mali dostať za tri až štyri hodiny. Medzi odporúčané vybavenie patria skialpové mačky (haršajzne), čakan i lavínová výbava.

Z ústia Žiarskej doliny ideme smerom na Žiarsku chatu, čo je asi päť kilometrov. Potom je výstup po zelenej značke náročnejší, terén je neupravený, postupne sa zvyšuje sklon stúpania. Asi pol kilometra nad chatou sa cesta rozdeľuje. My ideme doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde je aj Hrubá kopa. Už tu sa nám otvoria výhľady na tieto kopce.

Nasleduje strmšie stúpanie v pásme nízkych stromov a kosodreviny. Tento úsek býva vyjazdený, s bubnami, tvrdý, treba použiť skialpové mačky a dávať pozor na oproti idúcich lyžiarov. Postupne sa dostaneme do lokality zvanej Terasa a nad ňou potom doľava k meteorologickej stanici. Odtiaľto traverzujeme popod svahy Prostredného grúňa na Tri kopy smerom do Lúčneho sedla. Tento úsek je nebezpečný aj pre možnosť výskytu lavín, preto treba byť ostražitý.

Zo sedla je to do cieľa cesty už len asi 200 výškových metrov. Hore môže byť tvrdý alebo vyfúkaný sneh, preto je často treba nasadiť mačky a ísť peši s lyžami na batohu. Vrchol na severnej strane susedí s areálom Zelená dolina na Oravskej časti. Zhora je výhľad na scenériu Západných Tatier, Liptovskú a Oravskú kotlinu.

Dole ideme tou istou trasou, ako sme vyšli hore. Pozor na vietor, inak je tento zjazd pomerne jednoduchý. Skúsenejší lyžiari to môžu vziať cez Madajov žľab. Je to južne orientovaný, široký a strmý svah, na jar s ťažkým mokrým snehom.

Stanislav_Ševčík

Do vysokohorského terénu za relatívne krátky čas

FOTO: Stanislav Ševčík

Po tipe na zdolanie vrchu Baranec je čas na niečo menej náročné. Odporučiť vám môžeme napríklad Smutné sedlo. Táto skialpová túra má viacero variantov, asi najznámejší je výstup od Žiarskej chaty.

Celú cestu nás čaká mierne a trochu strmšie stúpanie, najstrmšie je s blížiacim sa cieľom. Asi pol kilometra za Žiarskou chatou v lesíku treba odbočiť doľava do oblasti Veľkých Závratov. Jednou z výhod tejto trasy je aj to, že za relatívne krátky čas sa dostaneme z doliny do vysokohorského terénu.

Treba počítať s tým, že skialpová trasa presne nekopíruje cestu letného turistického chodníka. Po odbočke nasleduje strmší úsek pomedzi kosodrevinu. Treba dať pozor na terén. Sneh môže byť tvrdý, s bubnami alebo vyšmýkaný. Pozor aj na vracajúcich sa lyžiarov, lebo miesto je dosť úzke.

Postupne sa dostanete na takzvanú Terasu, nad ňou je už oblasť, v ktorej hrozí výskyt lavín. Veľký pozor hlavne na pravej strane, kde sa nachádzajú svahy Prostredného grúňa. Ako sme už písali, ku koncu cesty je svah strmší, natrafíme na takzvané skialpinistické otočky – cik-caky. Hore na Smutnom sedle je to príjemná rovinka, ak je dobrá viditeľnosť, vychutnáte si pohľad na masív Plačlivého a Ostrého Roháča, na juhu je Baranec a Liptovská kotlina.

Po zložení pásov a spravenia dostatočného počtu fotiek je na rade zjazd tou istou trasou, ako sme vyšli. Na toto sedlo chodí veľa lyžiarov, preto môže byť hlavný svah už rozbitý, ale je to široký terén s príjemným sklonom. Najťažšia časť je v pásme kosodreviny, spomínali sme ju pri ceste nahor, zbiehajú sa tu zjazdy z okolitých kopcov, a priesek je dosť úzky, preto treba byť zvlášť ostražitý.

Po absolvovaní tohto úseku ideme po bývalej zjazdovke v Žiarskej chate. Táto časť je už v pohode s miernym sklonom. Dole do ústia Žiarskej doliny na parkovisko je to zjazd po ceste.