Goralské folklórne slávnosti sú plné tanca a spevu

Goralské folklórne slávnosti, dva v jednom

Slávnosti goralov priamo v malebnej obci Ždiar ponúkajú v dňoch 9. až 11. augusta pestrý program plný známych umelcov a telies, ale aj tradičných domácich goralských remeselníkov a výtvarníkov.

Gorali sa stretnú na Bachledke, aby návštevníkom Tatier priblížili v dňoch 9. až 11. augusta ich kultúru, históriu a remeslá. Pripravený aj aj hviezdny program. Príde IMT Smile, Lúčnica, Štefan Štec i Miro Jaroš. A okrem nich aj Kristína & Sokoly či Cimbalkovo. A deti sa môžu tešiť aj na koncerty Hopi, Cupi & Lupi a Mišky s Líškou.

Je niečo krajšie, ako slovenské tradície?
Je niečo krajšie, ako slovenské tradície? Autor fotografie: archív organizátorov
  1. ročník Goralských folklórnych slávnosti sa koná 1 200 metrov nad morom priamo pri vstupe na Chodník korunami stromov. Návštevníci tak môžu spojiť dva zážitky, jednak spoznať krásu goralských tradícií a urobiť si aj športový program spojený s obdivom magickosti okolitej prírody. V cene lístka je zahrnutý aj vstup na Chodník korunami stromov a obojsmerné cesty lanovkou. Záleží ale od druhu zakúpenej vstupenky.

Na Bachledke organizátori okrem kultúrneho programu pripravili aj ukážky starých i súčasných ždiarskych remesiel, gazdovia z okolitých dedín do areálu privezú domáce zvieratá, pri ktorých sa môžu pristaviť rodiny s deťmi a ochutnať aj miestne domáce špeciality vyrobené z mlieka, alebo osedlať si goralského valacha.

Amfiteáter pod holým nebom býva počas slávností vždy plný
Amfiteáter pod holým nebom býva počas slávností vždy plný. Autor fotografie: archív organizátorov

Diváci budú môcť zažiť aj rezbárske sympózium. Pôjde o vyrezávanie goralských symbolov a symbolov prírody z dreva a k slamenému, štyri metre vysokému Goralovi a Goralke, ktoré boli vytvorené počas minulých ročníkov slávností, teraz pribudnú deti, Goralčatá.

Nedeľa bude na Bachledke patriť obci Ždiar a najmä miestnym umelcom. Otvorí ho svätá omša a po nej návštevníkov čaká deň plný čarovného goralského folklóru a histórie. 

Do rodiny sôch tohto roku pribudnú goralské deti
Do rodiny sôch tohto roku pribudnú goralské deti. Autor fotografie: archív organizátorov

Dôležité je ešte upozorniť, že kapacita podujatia je obmedzená, lístky je lepšie kúpiť si v predstihu. Počas Goralských folklórnych slávností bude premávať kyvadlová doprava, a to v sobotu a nedeľu zo strediska Strednica do strediska Bachledka Ski&Sun v intervale raz za hodinu od 9. do 21. hodiny.

Autor titulnej fotografie:  archív organizátorov

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ždiar leží v Podtatranskej brázde v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Je centrom goralského folklóru.

Ždiar bol najväčším tatranským hotelom

Leží v Podtatranskej brázde v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Je centrom goralského folklóru, obcou s originálnymi krojmi a architektúrou a pred pár desaťročiami bol najväčším tatranským hotelom.

No kým sa pozrieme na to, čo môže Ždiar ponúknuť návštevníkom dnes, urobíme si malý exkurz do minulosti. Obecná webová stránka uvádza, že vznik obce možno datovať okolo roku 1584 (prvá písomná zmienka pochádza z roku 1590). Vtedy Juraj Horvát z Plavča odkúpil od A. Laského panstvo Nedeca a toto ho urobilo najväčším feudálom na Spiši. Do vlastníctva dostal aj pozemky, na ktorých hospodárili roztrúsení osadníci, potomkovia valašského obyvateľstva. Zemepán ich prinútil obrábať pôdu na vopred vymedzených pozemkoch, ktoré mali veľkú rozlohu. Vďaka nim sa obec „roztiahla“ do dĺžky niekoľkých kilometrov.

Toto územie bolo pokryté aj lesmi a ak sa obyvatelia chceli venovať poľnohospodárstvu, museli lesy vyklčovať a vypáliť. Od toho zrejme pochádza aj názov obce – žiariť, Žiar, Ždiar. Osídlili najmä najnižšie položenú časť brázdy, no hospodárili aj na odlesnených svahoch. Dnes sú práve tieto svahy súčasťou domácej ponuky cestovného ruchu, keďže sa na nich nachádzajú lyžiarske terény a strediská. 

Čo ale preslávilo minulý Ždiar, to boli nielen legendy spojené s pašeráctvom, pytliactvom či zbojníctvom, ale najmä príklon ľudí k tradíciám. Aj dnes väčšina Ždiarčanov hovorí po goralsky, šijú a zdobia tu nádherné kroje, na ktorých vynikajú motívy rastlín a zvierat z oblasti Belianskych Tatier, a časť domov má svojskú, tradičnú architektúru odkazujúcu na bežný roľnícky život a jeho potreby. 

Stavba domov tu mala svoje rituály. Podľa Wikipedie najskôr tu boli jednopriestorové drevenice, v ktorých ľudia bývali aj s dobytkom, no na konci 19. storočia už Ždiarčania stavali domy pre veľké rodiny s povalami, oproti ktorým stáli hospodárske budovy – maštale a stodoly. Kým gazda postavil dom, vyhliadol si v lese stromy, dlho ich pozoroval a opatroval.  Vytínali ich medzi splnom a novým mesiacom, aby drevo nenapadol hmyz. Kým sa tesári chytili roboty, celá rodina pokľakla a pomodlila sa. Miesto pod základmi pokropili svätenou vodou. Proti vetru a škodám mali pomôcť vrecúška so soľou, ktoré vkladali do uhlov stavby.

Zmenilo to až uzavretie turisticky atraktívnych chodníkov v Belianskych Tatrách v roku 1978, čo sa na poklese návštevnosti Ždiaru citeľne podpísalo. Dnes ale turistický vrchol prežíva Bachledova dolina so svojimi atrakciami, napríklad Chodníkom korunami stromov, alebo bobovou dráhou a lyžiarskym vlekom, ale aj stredisko Ždiar – Strednica, či ďalšie vleky v prudkých svahoch obce. Napriek uzávere chodníkov je Ždiar výborným východiskom pre letnú turistiku. Prejsť sa môžete napríklad po chodníku Monkova dolina – Kopské sedlo – Chata pri Zelenom plese – Skalnaté pleso – Tatranská Lomnica, alebo sa môžete vybrať do Osturne či do Veľkej Frankovej, alebo, ako vyzýva stránka vysoketatry.com vyberte si Jezersko alebo vychádzku hrebeňom Spišskej Magury. Využiť možno cyklotrasy, pozrieť si blízku Beliansku jaskyňu, v obci je pestrá ponuka ubytovania v privátnych domoch a penziónoch. Okolité lesy, ktoré neboli postihnuté smršťou v roku 2004, ponúkajú mnohé zákutia na relax, ale aj liečbu, lebo je tu vynikajúca klíma.

Čas môžu návštevníci Ždiaru tráviť aj na náučnom chodníku – ako, inak, po goralsky. Na obecnej stránke nájdete jeho vyčerpávajúcu charakteristiku, preto iba stručne. Venuje sa osídľovaniu a spôsobu obživy obyvateľov, predstaví lanovku na prevoz dreva (svojho času európsky technický unikát), ktorú vybudovala česká veľkofirma J. Ph. Glesinger a tiahla sa od Podspádov cez Ždiar až po Lendak, ale ukáže aj lyžovanie či ždiarsky folklór a architektúru. V obci možno navštíviť múzeum Ždiarsky dom a na vlastnej koži si vyskúšať inscenovanú Ždiarsku svadbu, ale dá sa pozrieť aj Svetelný dom či Family Park Strachankovo.

Náučný chodník sa zastavuje aj vo filmotéke, pričom návštevník sa dozvie, že v obci nakrúcali slávne Orlie pierko a Medenú vežu, a že dvorným filmárom obce bol nemenej slávny Karel Plicka a jeho dokumenty Za slovenským ľudom, Po horách a dolách a Zem spieva. Spomína sa tu aj Rodná zem, ale aj iné filmy, v ktorých si Ždiar „zahral“, napríklad Tatranská romanca, Vivat, Beňovský či Adam Šangala.