Na Brusnianskom okruhu

Na Brusniansky okruh budete spomínať aj s krumplovníkom

Ilustračné foto:  Eduard Kuro Lipták

Pred nami je ďalší voľný víkend s perspektívou počasia typického pre babie leto, a tak k rozhodnutiu , ako s ním naložiť, majú cykloturisti vždy blízko. Vysadnú, samozrejme, na bicykel. Čo tak urobiť si Brusniansky okruh.

Trasa patrí do zoznamu tých, ktoré sa nachádzajú v Národnom parku Nízke Tatry, alebo patria do jeho ochranného pásma. Takže o pekné výhľady okrem spokojnosti so športovým výkonom nebude na jeho trase núdza. Športový výkon nespomíname náhodou.  Trasa patrí k tým náročnejším, odporúčajú ju zdatným a skúseným cyklistom.

Brusno.  Ilustračné foto:  obec Brusno

  • Okruh sa začína i končí v kúpeľnom meste Brusno, meria 68 km a vedie cez Pohronský Bukovec, Sopotnicu, Baňu, k prameňu Hiadelská kyslá a obci Hiadeľ, odtiaľ treba pokračovať na Medzibrod, Murkyňovú, Trosky, na Starý Majer a Muráň, potom do doliny Peklo a do cieľa v Brusne.

    Znalci tvrdia, že ide o veľmi zaujímavú trasu, ktorú sprevádza scenéria Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. V okolí kúpeľov môžete obdivovať nedotknutú prírodu a počas prestávok na oddych si môžete plánovať aj ďalšie cyklotúry a túry. Brusno je dobrým východiskom pre nich – napríklad do Veporských vrchov. No sú určené iba pre zdatnejších turistov. Môžete si vybrať výstup na Vysokú nad Ľubietovou napríklad, vyjsť sa z Brusna dá aj na Hrb, ktorý je geografickým stredom Slovenska, alebo navštíviť Jubilejný háj republiky československej, ktorý sa nachádza na horskom chrbte Šinkier a vysadili ho na serpentínach starého kúpeľného chodníka k 10. výročiu vzniku Československa.

Pri prameni Hiadeľskej Kyslej.   Ilustračné foto: obec Hiadeľ

Ale vráťme sa cyklistom. Na Brusnianskom okruhu nájdu tiež miesta, ktoré sa im vryjú do pamäti. Povedzme, Hiadeľská Kyslá. Ide o minerálny prameň nachádzajúci sa asi 4 kilometre severne od obce Hiadeľ. Prameň vyteká od nepamäti, a to na dvoch miestach. Vyznačuje sa vysokým obsahom železa a mangánu, znalci vedia, že pomáha na srdce, no netreba ju piť každý deň, a keďže neobsahuje žiadne baktérie a mikroorganizmy, je vhodný aj na preliečenie kožných ochorení.

Pristavme sa pri miestnej špecialite – hiadlovskom krumplovníku. V obci Hiadeľ organizujú aj súťaž o jeho najchutnejšiu podobu, spravidla v druhej polovici septembra.

No obecná stránka ponúka aj recept na jeden plech. Tu je: potrebujete 8 zemiakov, 1 vajce, 1 KL soli, trochu rasce, 3 PL polohrubej múky, 3 PL hladkej múky. Zemiaky treba nastrúhať na hrubšom strúhadle, všetky ingrediencie zmiešame a rovnomerne rozložíme na vymastený plech. Pečieme na 180 stupňoch Celzia do zlatista. Počas pečenia, keď už povrch dostáva svoju typickú zlatistú farbu, potrieme krumplovník jemnou vrstvou masla alebo oleja.

Ilustračné foto: obec Hiadeľ

A ešte pár slov ku kúpeľom Brusno. Tiež stoja za zastavenie a skúšku tamojšieho wellness po športovom výkone. Odporúčame aj prechádzku kúpeľným parkom, ktorého dominantu tvoria stáročné stromy. Nachádza sa v ňom aj socha Krista v Getsemanskej záhrade a Kaplnka sv. Anny. Je známe, že kúpeľný park a tamojšie historické budovy kúpeľov boli zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Cyklisti na horských chodníkoch

Choď nabok! Toto zvolanie nemôže zaručovať prednosť na horskom chodníku

Ilustračné foto:  Radomír Bednár

Cyklistov je stále viac a viac. Je to dobre, lebo presúvať sa či športovať bez asistencie výfukových plynov je nielen moderné, ale aj zdravé. No bicykel nemožno zobrať všade a najmä, nemôže sa stať hlavným argumentom toho, aby sa jeho majiteľ díval na vás zvrchu.

Skúsení bikeri to nemajú radi. Preto na ktorejkoľvek webovej stránke, ktorá sa venuje cyklotrasám či typom na cykloturistiku je množstvo odporučení, ako sa majú cyklisti v horskom teréne správať. Ľuďom „zo svojho kmeňa“ radia, aby boli tolerantní, zbytočne v partičkách na seba nepokrikovali, mali by zohľadniť množstvo ľudí na turistických chodníkoch a radšej sa frekventovaným miestam či časom vyhnúť a vyjsť si na bicykel skôr ráno.

Tvrdia, že správny cyklista sa v horách nepotrebuje predvádzať, vie ustúpiť turistom a predvídať, kde by mohlo dôjsť s nimi k nebezpečným stretom a radšej s bicyklom na pleci prekráčať kolíznymi úsekmi.

Na niektorých chodníkoch je základom tolerancia.  Ilustračné foto:  HZS

  • V slovenských horách máme stovky kilometrov značených cyklotrás. Platí to aj o Tatrách. Viaceré sa prelínajú, niektoré zaručujú cyklistom jazdu po spevnených povrchoch, iné sú trasované po lesných či poľných cestičkách. Cyklisti si môžu vybrať aj náročnosť – od trás, ktoré sú vhodné aj pre deti a menej skúsených cyklistov až po chodníky určené na horskú cyklistiku.

  • No platí aj to, že časť trás je zhodná s chodníkmi pre peších, niektoré dokonca s bežnými cestnými spojnicami medzi dedinami či osadami, resp. jednotlivým rekreačnými strediskami. A na nich má prednosť tolerancia. 

  • A práve na túto okolnosť upozorňuje aj Horská záchranná služba. Teraz, keď jeseň v horách vrcholí, je práve na týchto cestách množstvo peších, ale aj cyklistov a môžu po nich prechádzať i záchranné vozidlá. Tým treba dať prednosť, sú jasne označené a môžu mať zapnuté aj výstražné zvukové a svetelné signály a ak sa na takýchto spojniciach objavia, je pochopiteľné, že sa ponáhľajú na zásah k zraneným.

Vozidlo záchrannej služby má vždy prednosť.   Ilustračné foto:  HZS

„Horská záchranná služba dôrazne žiada najmä cyklistov, aby jazdili ohľaduplne k ostatným osobám. V prípade prejazdu záchranného vozidla, majú uvoľniť trasu a umožniť jeho prejazd bez ťažkostí,“ uvádza webová stránka záchranárov. Upozorňujú ďalej, aby cyklisti dbali o vlastnú bezpečnosť a zdravie: nosili prilbu, zostupovali z bicykla na úsekoch nato určených, prípadne mimo cyklochodníka a prispôsobili rýchlosť jazdy svojim schopnostiam s ohľadom k ostatným osobám.

A ešte je dôležité pripomenúť, že turisti majú pred horskými cyklistami prednosť. Uhni mi! – nepatrí do slovníka správneho cyklistu. Empatia na jednej i druhej strane nie je v horách na škodu. Práve naopak – tam je potrebná najviac. Nakoniec, veď do nich chodíme relaxovať, nie vyvyšovať sa jeden na druhého.

Ilustračné foto: Juraj Struhár

Pri Zelenom plese

Majú tam najlepšie buchty, vyberte sa za nimi na bicykli

Ilustračné foto:  Dáša Sýkorová

Zelené pleso sa skloňuje vo všetkých príručkách pre tatranských turistov. Patrí k najvyhľadávanejším v našich veľhorách. Dnes vám povieme, ako sa k nemu dostanete na bicykli.

Spolu s odporúčaním cyklotúry k Zelenému plesu dostane každý záujemca aj radu, že najlepšie je vydať sa na ňu z Tatranskej Lomnice, alebo z parkoviska Biela voda. Ak sa do osady chcete aj vrátiť, čaká vás 22 kilometrov šliapania po asfaltových a lesných cestách, pričom prekonáte asi 800 metrov prevýšenia. Ako na to? Približne v polovici Tatranskej Lomnice sa vydajte smerom k Tatranským Matliarom a Bielej vode, pokračujte po Tatranskej cyklomagistrále asi 3,5 kilometra. Pri zastávke Biela voda odbočte doľava smerom k známemu Penziónu Biela Voda a odtiaľ popri potoku s rovnomenným názvom prídete až k Zelenému plesu.

Cestou k Zelenému plesu si všímajte orientačné body. Jedným z nich je Šalviový prameň. Ilustračné foto:  MKreo

  • Hádam nezablúdite, ale pre istotu si všímajte známe orientačné body, ako sú Nad Matliarmi, Šalviový prameň či Kovalčíkova poľana a Chata pri Zelenom plese (kedysi známa ako Brnčalova chata). Nemusíte sa ponáhľať. Pokochajte sa pohľadom na Jastrabiu vežu, severnú stranu Malého Kežmarského štítu a keď už budete pri Zelenom plese, skúste si perspektívne naplánovať z tohto miesta aj túru. Znalci odporúčajú výstup na Jahňací štít, hoci nepatrí medzi najľahšie a chce to trocha viac skúseností. Alebo sa rozhodnite napríklad pre turistický chodník cez Malú Svišťovku na Skalnaté pleso.   

    Chata pri Zelenom plese má svoj príbeh. Dnes sa v nej dá občerstviť i prespať (mimochocom aj vo vlastnom spacáku vo vykurovanej nocľahárni), no kedysi prví návštevníci tohto miesta nocovali pod holým nebom či na salašoch na Rakúskej poľane a v Predných Meďodoloch. Ako uvádza portál Vysoké Tatry, prvá útulňa – Egidova chata – tu vyrástla v roku 1876, no keď ju premiestnili na južný breh plesa, vyhorela. Fridrichova chata sa stala súčasťou tohto miesta v roku 1897, postupne ju prístavbami menili a v povojnových z nej vznikol dnešný objekt. Po vojne niesol meno profesora telesnej výchovy a horolezeckého inštruktora Alberta Brnčala.

A sme v cieli. Zelené pleso a Chata pri Zelenom plese.  Ilustračné foto:  MKreo

Dnes ju turisti poznajú pod názvom Chata pri Zelenom plese a dobrý chýr sa z nej šíri aj kvôli tomu, že ponúka vychýrenú lahôdku – excelentné parené buchty. Po cyklotúre si ich pokojne môžete dať, kalórie spálite na ceste späť do Veľkej Lomnice.

A porozmýšľať môžete aj nad paradoxami života. Údajne prvým zdokumentovaným výletom do tejto oblasti bola výprava Kežmarskej spoločnosti s paňou Kežmarského hradu Beatou Lasky Koscieleckou. Bola veľmi bohatá a jej manžel Albert si ju priviezol z Poľska, aby mu jej peniaze pomohli žiť vysnívaný záhaľčivý život. Bola to na svoju dobu emancipovaná žena, chcela Tatry spoznať bližšie, no u manžela pochopenie pre ich návštevu nenašla. Jej muž sa viac venoval spoločnosti alchymistov, s ktorými chcel vyrobiť zlato. 

Výlet pani Beaty (ilustračné foto: Wikimedia) s kežmarskými mešťanmi, študentmi a pedagógmi tamojšieho lýcea nedopadol dobre. Podľa kezmarok.com sa vybrali pravdepodobne k Zelenému plesu. Albert o výprave svojej ženy nič nevedel, no keď sa o nej dozvedel, prišla mu vlastne vhod. Na výlet odišla bez svojho zákonitého manžela, a to sa priečilo prísnym pravidlám vtedajšej mravnosti. Cesta k Beatiným peniazom sa ukázala voľná.

Úbohú ženu uväznil v hladomorni. Chlieb a vodu dostávala cez malé okienko a druhým sa mohla pozerať na Tatry. Vraj tu strávila šesť rokov. Našiel ju až ďalší majiteľ hradu a pološialenú ženu vyslobodil. Onedlho ale umrela, uzatvára príbeh kezmarok.com.

Našťastie, náš život dnes nezväzujú nezmyselné konvencie a môžem si naplno vychutnať slobodu relaxu v Tatrách aj zo sedla bicykla. 

Na chodníku Orlia prť.

Na túre bola so sprievodcom, pošmykla sa a pád neprežila

Ilustračné foto:  Damian Pojak

Vysoké Tatry si v nedeľu zaknihovali ďalšiu tragédiu. Turistka sa zrútila z Orlej prte, ktorú označujú za najnáročnejší chodník v Tatrách. Nešťastne zakopla, pád neprežila.

Na poľskej strane Vysokých Tatier prišla v nedeľu (17. 9.) o život 40-ročná turistka, informovala ČTK. Podľa agentúry sa turistka vydala  na chodník v skupine a so sprievodcom. Orlia prť je podľa znalcov najnáročnejším chodníkom v Tatrách, turistka na ňom nešťastne zakopla, začala sa zosúvať z prudkého svahu a následne sa zrútila z veľkej výšky.

Záchranári, ktorých na miesto tragédie priviezol vrtulník, turistke už nedokázali pomôcť, opiera sa o poľskú rozhlasovú stanicu RMF 24 česká tlačová agentúra. Marcin Józefowicz z horskej záchrannej služby TOPR k tomu dodal, že žena zahynula na mieste, hoci sa k nej snažil dostať aj sprievodca a o udalosti dali vedieť aj ďalší turisti, ktorí sa v tejto oblasti nachádzali.

Najnebezpečnejší chodník Vysokých Tatier. Orlia prť je určená iba pre skúsených turistov. Ilustračné foto:  Johny Mountain

  • Poľská televízia k tomu dodáva, že žena sa zrútila do Bučinovej dolinky z miesta, ktoré Slováci poznajú pod menom Prostredné Sieczkovo sedlo nachádzajúce sa v nadmorskej výške 2 218 metrov. Telo turistky záchranári prepravili do Zakopaného.

    Orlia prť (Orla Perć) je horská pešia magistrála na poľskej strane Vysokých Tatier a považuje sa za najnebezpečnejšiu, vhodnú iba pre skúsených turistov. Celková dĺžka magistrály je 4,5 km a dá sa prejsť v závislosti od počasia od šiestich do ôsmich hodín. Od vytvorenia chodníka tu zahynulo okolo 140 ľudí a aj preto sa z času na čas v Poľsku ozývajú hlasy profesijných skupín z turistického ruchu, aby sa demontovali všetky horolezecké pomôcky pozdĺž chodníka a vymenili sa za ferratu.

  • No vzhľadom na historické okolnosti vzniku chodníka, ktorý bol podľa Wikipedie vymyslený v roku 1901 a jeho značenie dokončené v roku 1911, sa tak nestalo. Napriek svojmu nespornému nebezpečenstvu patrí medzi obľúbené tatranské túry a nedeľná tragédia zrejme na tomto prívlastku nič nezmení.

Aj takéto úseky treba prekonať na Orlej prti.    Ilustračné foto:  Damian Pojak 

Každopádne platí, že hory si vyberajú obete aj medzi skúsenými turistami a aj vtedy, keď ich sprevádzajú skúsení sprievodcovia. Víkend bol zaťažkávajúcou skúškou aj pre našich horských záchranárov. Voľné dni využilo množstvo ľudí na relax v horách, no niektorým sa budú spájať aj s úrazmi a nevoľnosťami. V sobotu napríklad horskí záchranári zasahovali na Chate pri Zelenom plese, kde si poľská turistka spôsobila úraz kolena. Následne k nim dorazila požiadavka z Bílikovej chaty, tam ošetrili Slováka s rezným poranením predkolenia. A vzápätí zaregistrovali požiadavku z Chaty pod Rysmi, kde si poľská turistka pádom spôsobila tržné poranenie hlavy.

No to ešte stále nebolo všetko. Cez Aplikáciu HZS kontaktovala záchranárov matka 14-ročného chlapca, ktorý si v oblasti Šalviového prameňa spôsobil úraz kolena. Pomoc potrebovala aj turistka pri Jamskom plese, mala tržné poranenie hlavy a udávala aj nevoľnosť. V Hoteli Popradské pleso servis záchranárov využil aj turista s úrazom členka. Ich pomoc potreboval aj 64-ročný Slovák na parkovisku pod Bielou púťou v Nízkych Tatrách, ku ktorému ich privolali pre poranenie hlavy a nevoľnosť. Vážny kolaps museli horskí záchranári riešiť aj v piatok nad Žabími plesami. Turistku letecky transportovali do nemocnice (Ilustračné foto: HZS). Podrobnosti o zásahoch uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby.

Tatry sú počas jesenných víkendov plné. A tam, kde sú ľudia, nie je núdza o nehody, zranenia, i tragédie. Tá z úvodu tohto textu by mala byť mementom.

Michaela Mišička

Veľký okruh okolo Liptovskej Mary. Liptáci tvrdia, že cyklotrasa je najkrajšou v regióne

Ilustračné foto:  Michaela Mišička

Liptáci na túto cyklotrasu nedajú dopustiť. Vraj je najkrajšia v regióne. Veľký okruh okolo Liptovskej Mary je síce určený pre vytrvalcov, ale môžete na neho nastúpiť či urobiť si finále v ktorejkoľvek z obcí, ktorou trasa prechádza. V takomto prípade na ňu zoberte aj deti.

Veľký okruh okolo Liptovskej Mary je ako stvorený na predĺžený víkend. Vedie z Liptovského Mikuláša cez Trstené, Bobrovec, Pavlovu Ves, Liptovské Behárovce, Liptovský Trnovec a Kvačany, pokračovať môžete na Dlhú Lúku, Prosiek, Liptovskú Annu, Bukovinu, Bobrovník, Vlašky, Vlachy, ďalej na Krmeš,  Fiačice, Galovany – tu sa dostanete až k úpätiu Nízkych Tatier, potom vás čaká Svätý Kríž, Lazisko, Pavčina Lehota a Demänovská dolina, trasa vedie k Ploštínu a Iľanovu späť do Liptovského Mikuláša.

Najfotogenickejšie miesto Liptovskej Mary. Časť Kostola Panny Márie (veža a pôdorys) z  bývalej obce Liptovská Mara zostala na okraji priehrady, jeho kópia je tiež v pribylinskom skanzene.  Ilustračné foto:  Norbert Kuklovský

  • Vhodný je horský alebo trekingový bicykel, lebo znalci jej dali prívlastok – ťažká. Meria okolo sedemdesiat kilometrov a počas prechodu obcami i podhoriami najväčšej vodnej nádrže na Slovensku prekonáte 377 m stúpania, ale aj 336 m klesania. Pripravte sa na riadny zaberák, trasu prejdete za približne osem hodín. Ale platí, že nastúpiť na ňu môžete v ktorejkoľvek obci a aj finále si môžete naplánovať podľa vlastných síl a kondície svojho, možno i deťmi vystuženého, cyklokolektívu.

    Čo vás čaká? Rázovité liptovské obce, v ktorých sa môžete zastaviť hoci aj na občerstvenie a chýrne liptovské jedlá, či prehliadku pamätihodností, ale obdivovať môžete aj výhľady nielen na vodnú hladinu, ale aj scenériu Nízkych, Vysokých a Západných Tatier. Trasa vedie nielen po cestách druhej a tretej triedy, ale aj poľnými nespevnenými cestami.

Kriváň od Liptovskej Mary. Aj takýto pohľad čaká cyklistu na Veľkom okruhu okolo Liptovskej Mary.   Ilustračné foto:  Michal Kollár 

Najlepšie je na okruh nastúpiť v Liptovskom Mikuláši. Mesto je východiskom pre mnoho turistických trás i cyklochodníkov, dostanete sa do neho autom, vlakom i autobusom a ako odmenu si po športovom výkone môžete naplánovať osvieženie v Tatralandii či blízkej Bešeňovej. V okolí Liptovskej Mary nie je núdza o možnosti občerstvenia v reštauráciách, rázovitých kolibách alebo bufetoch. Ešte stále je sezóna, radi vás privítajú. A ak ide o ubytovanie, ponúka sa i v súkromí.

Liptovská Mara je pre Liptákov ikonou. A tak sa k nej aj správajú. Návštevníkom sa najnovšie ponúka aj nová tematická cyklotrasa Po stopách zaplavených obcí. Okrem športového zážitku sa cyklisti môžu na 14 km dlhej trase dozvedieť čo-to o histórii nádrže, ktorú domáci vnímajú ako jednu z dominánt regiónu. Pod množstvom vody ukrýva 13 obcí a 10 tabúľ trasy ukazuje fakty o nich. Iba jednu z nich – Liptovskú Sielnicu – sa podarilo nanovo po boji s úradmi vybudovať.

Na trase cyklistov čaká vyhliadka i oddychové miesto. Dozvedia sa, že medzi zaplavené obce patrili napríklad Čemice či Ráztoky, v chotári ktorej vyrástla Tatralandia. Alebo aj Parižovce, obec, v ktorej stál gotický kaštieľ zo 14. storočia a jeho kópia je umiestnená v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Zaplavená bola Liptovská Sielnica, Zadiel, Nežitovce, Sestrč i Liptovská Mara, ktorá dala meno nádrži. Časť Kostola Panny Márie (veža a pôdorys) z tejto obce zostala na okraji priehrady, jeho kópia je tiež v pribylinskom skanzene (ilustračné foto: Región Liptov).

V tejto obci napríklad upálili na hranici najznámejšieho stredovekého falšovateľa kráľovských donačných listín Jána Literáta z Madočian.  V Sokolčí sa napríklad narodil Stanislav Guoth, ktorého pod menom Stan Mikita poznajú v celom hokejovom svete.  A menovať by sme mohli aj ďalej. No lepšie je vstrebať históriu i význam obci priamo pri vodnej nádrži.

A ešte tip možno na budúcoročnú dovolenku. K Liptovskej Mare a do jej okolia sa môžete vydať aj keď ste ubytovaní na Chopku. Tam je štart jednej z dielčích cyklotrás. Vydajte sa smerom na Bešeňovú a križovatku pri Partizánskej Ľupči. Tu sa môžete otočiť a vrátiť sa späť. Je to dlhá jazda, meria okolo 50 km, no po trase vás nič neprekvapí. Je to pohoda, žiadne prekážky, mierna náročnosť a zvládnu ju aj tí menší cyklisti.  

O vodnej nádrži Liptovská Mara

Plocha povodia sa nachádza na  rozlohe 1 482 km2, maximálna výška hrádze je 45 m a jej dĺžka v korune meria 1 225 m.  Zatopená plocha nádrže predstavuje približne 22 km2 a objem nádrže je 362 miliónov m3. Celkový inštalovaný výkon elektrárne predstavuje 198 MW.

Zdroj: Visit Liptov, Spoznaj.eu

Scenéria štítov okolo Zeleného plesa

ZDRAVO CEZ HORY: Tradičná desiata na turistiku, čo poviete?

Ilustračné foto: Chutná desiata do hôr pripravená s láskou od CEZHORY.SK

Čo neodmysliteľne patrí k turistike? No predsa poriadna poctivá klobáska či slaninka. To je jednoznačne ten najlepší tip na turistiku a to nielen v Tatrách.

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • slanina
  • klobáska z mangalice
  • fuet saláma
  • údená parenica
  • 1 varené vajíčko

Postup:

  • Slaninku, klobásu, fuet, parenicu a varené vajíčko nakrájame na malé kúsky, zabalíme do krabičky a vychutnávame.
Tatranská misa
Jana Futejová

Za jeden či dva dni na bicykli popod celé Tatry

Ilustračné foto:  Jana Futejová

Toto je pozvánka pre vytrvalcov. Najdlhšia cyklotrasa od Podbanského až po Tatranskú Javorinu a Lysú Poľanu meria takmer sedemdesiat kilometrov. No absolvovať Podtatranskú cyklomagistrálu stojí za to.

Podtatranská cyklomagistrála 007, ktorú vám ponúkame ako tip na niektorý z vašich víkendových dní, vám urobí prehliadku celého podtatranského regiónu, a to od západu na východ. (Ak by ste ju chceli absolvovať v opačnom smere, nič tomu nebráni.) Vedie po červenej približne po trase Cesty slobody, je pohodlná, široká, s kvalitným asfaltom, odborníci ju označujú ako stredne obtiažnu. Z osady Podbanské prekonáte tiahle stúpanie k Štrbskému plesu, potom až na malé výnimky klesáte cez Starý Smokovec a Tatranskú Lomnicu až do Tatranskej Kotliny. Potom nasleduje tiahly stupák cez Ždiar až na hranicu s Poľskom do Lysej Poľany.

Okolie Lysej Poľany, no najmä Bielovodská dolina, patria medzi turistické zážitky. Ilustračné foto:  Juraj Struhár

  • Lysá Poľana je osada nachádzajúca sa na území dvoch štátov – Slovenska a Poľska. Má tiež unikátny prívlastok – je najsevernejšou vo Vysokých Tatrách a miestom, na ktorom končí cestný okruh našich veľhôr – Cesta slobody. Ak nepatríte medzi turistov, Lysá Poľana vám bude evokovať medzinárodný hraničný cestný priechod. No pravdu majú aj tí návštevníci Vysokých Tatier, ktorí si ju spájajú s jednoznačným východiskom pre túry na Morské oko na poľskej strane, ale aj do Bielovodskej doliny alebo do Veľkej Studenej doliny u nás. 

    Ak sa ale vrátime k cyklomagistrále, možné sú aj rôzne odbočky z Cesty slobody, a to mimo zaťažených dopravných zón. Úseky sú preznačené napríklad v časti z Tatranskej Lomnice po Lysú Poľanu, ale preznačený je aj úsek od Tatranských Žľabov po Tatranskú Lomnicu.

    Na tento cyklovýlet si ale treba vyhradiť čas. Zdatní jazdci ho vraj zvládnu za štyri hodiny, no nemusí to tak byť, lebo po ceste vás môžu zaskočiť rôzne lákadlá, ktorým neodoláte. Naľavo budete mať výhľad na hory a ak vášnivo fotografujete a vyberiete si dobré počasie, vrátite sa s extra úlovkami. Napravo sa vám bude otvárať podhorie, a to po celej dĺžke trasy. Počas cyklovýletu natrafíte na množstvo reštaurácií, osviežiť sa a doplniť kalórie nie je problém. 

    Do Podbanského sa dostanete autom, v osade zaparkujete a môžete si sadnúť na bicykel. Cesta späť je na vás. Môžete to opäť skúsiť v sedle bicykla, alebo kombinovať trasu tatranskými električkami či autobusmi.

    Podbanské je najzápadnejšia tatranská turistická osada, ktorá sa nachádza na rozhraní Západných a Vysokých Tatier. Možno neviete, ale bola známa približne od 15. storočia a jej osídľovanie súviselo s krivánskym baníctvom. Ťažila sa tu železná ruda, zlato, striebro, ale najmä meď. Práve z latinského názvu meď – cuprum sa odvodzuje aj meno blízkej Kôprovej doliny.  Dodnes sú v brale Kriváňa a na lúkach pod Surovým hrádkom viditeľné stopy po baníckej činnosti s množstvom jám a zásekov. Možno to bude zábava – skúste ich vyhľadať.

Kôprová dolina zdedila svoje meno po slávnej baníckej minulosti.  Ilustračné foto:  Jana Futejová 

No je tu aj iná pozvánka. Začať trasu 007 už v Kvačanoch na Liptove, pokračovať cez Žiarsku dolinu do Podbanského. Svoj pôvodný plán si ale predĺžite o zhruba 35 kilometrov po asfalte, spevnenej ceste a lesnej ceste, je zaradená k MTB trasám. Prepája Oravskú cyklomagistrálu s dolinami v Západných Tatrách a začína sa v Kvačanoch na križovatke s touto magistrálou. Prejdete Liptovské Matiašovce, odkiaľ začína cesta stúpať nad obce Horného Liptova. Budete mať z nej krásne výhľady na Liptov i tatranské štíty. Prejdete Bobroveckou Vápenicou, lokalitou Tokariny a vstúpite do Jaloveckej doliny a popod Tatry sa dostanete k ústiu Žiarskej doliny odkiaľ treba pokračovať do Podbanského.

Táto časť Podtatranskej cyklomagistrály je veľmi ťažká, prejazd trvá asi štyri hodiny, prekonáte 793 m stúpania a asi 1 100 m klesania. Parkovať môžete v Kvačanoch. Liptovské osady po trase vám ponúknu občerstvenie, ubytovať sa môžete v menších hoteloch či penziónoch. Spomíname to preto, lebo je tu aj možnosť rozdeliť si zdolanie Podtatranskej magistrály na dva dni. Z Podbanského či rovno zo Žiarskej doliny, ak máte so sebou menej zdatnú cyklospoločnosť, sa napríklad vrátiť a pridať si v Kvačanoch prehliadku Oblazov.  

Kvačianske mlyny sú kultúrnou pamiatkou, ktorá sa nachádza v Kvačianskej doline a je obľúbeným návštevníckym miestom. Ak si ho pozriete, nebudete sklamaní.

Pôvodne boli v doline tri, dokonca sa spomína že aj štyri, mlyny. Postupne chradli. Od roku 1980 začali pamiatkari tieto skvosty vidieckej architektúry  zachraňovať a dnes sú už úplne zrekonštruované. Horný mlyn bol uvedený do prevádzky a návštevníci si môžu pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Prehliadke je prístupný aj dolný mlyn.

Miesto je čarovné aj tým, že dobrovoľníci, ktorí sa tu každoročne striedajú, sú tu ubytovaní a žijú tu uprostred prírody bez elektriny ako za starých čias.

Jano  Krchavý

Ak idete do hôr, radšej o tom niekomu povedzte

Ilustračné foto:  Jano Krchavý

September a október sú v horách najkrajšie. Aj preto si mnohí z nás práve na tento čas rezervovali dovolenky a tešia sa na relax v slnkom zaliatom zdravom horskom teréne. Treba si ho dopriať, ale zároveň aj rešpektovať isté pravidlá, ktoré zaručia, že sa domov vrátime zdraví a v poriadku.

Upozornenie je na mieste. Iba v oblasti Tatier  horskí záchranári od začiatku septembra riešili niekoľko zranení či nevoľnosti, ktoré sa pri troche opatrnosti či predvídavosti nemuseli stať.  Pri úraze členka a drobnom poranení hlavy asistovali už prvého septembra v blízkosti Roháčskeho vodopádu. 65-ročná turistka spadla na chodníku pri Opálovom pliesku. Záchranári ju transportovali na Zverovku, kde ju odovzdali do starostlivosti posádke Rýchlej zdravotnej služby.

Pre nehybné telo pod Zlobivou sa záchranári vybrali za pomoci VZZS. Ilustračné foto:  HZS

  • O deň nato sa k Roháčskemu vodopádu vracali znova, pomoc potreboval 75-ročný vyčerpaný český turista. Podali mu tekutiny, zateplili ho a transportovali k terénnemu vozidlu a do bezpečia. S vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou (VZZS) museli záchranári letieť 1. septembra k 55-ročnej slovenskej turistke, ktorá si pádom na strmom úseku chodníka pri zostupe z Hincovho plesa vážne poranila predkolenie a spôsobila si aj tržné poranenie na hlave. Zranenú ženu letecky evakuovali z terénu na transport do nemocnice v Poprade. Nález tela bez známok života pod Zlobivou nahlásili v utorok 5. septembra dvaja poľskí turisti. Horskí záchranári spolu s VZZS telo z terénu vyzdvihli, po totožnosti mŕtveho sa pátra.

Na túry sa nevydávajme sami. Akýkoľvek úraz potom sťažuje privolanie pomoci. Ilustračné foto: Martina Kacinová 

Hovorí sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Ak toto slovenské príslovie prispôsobíme realite, aj hory sú mnohokrát synonymom nešťastia – z neopatrnosti, nepredvídavosti, smoly, zhluku náhod… No dá sa tomu predchádzať. Na chodníkoch sa síce aktuálne pohybuje veľa turistov, no kto sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodne vyraziť na túru, mal by o svojich plánoch informovať rodinu či priateľov. Toto odporúčajú horskí záchranári, lebo v prípade akejkoľvek nehody, či zranenia sa dajú ľudia, ktorí sú z rôznych dôvodov na túrach osamotení, ľahšie dohľadať.

Odporúča sa to vždy, ale hlavne v prípade, že sa turista bude pohybovať terénom, v ktorom chýba pokrytie mobilnými operátormi. Vtedy je vhodné blízkym vopred oznámiť aj predpokladaný návrat z túry. „Svojím zodpovedným konaním tak dokáže turista predísť zbytočnému zásahu horských záchranárov,“ uvádza webová stránka Horskej záchrannej služby.

Upozorňuje pritom, že pátranie po nezvestnom turistovi, ktorý len pozabudne rodine oznámiť, že je v bezpečí, stojí záchranárov čas, ktorý môže byť potrebný pri poskytovaní pomoci inému človeku v núdzi.

Preto horskí záchranári neodporúčajú relax v prírode bez spoločníka. A to nielen vo vysokohorskom teréne, ale aj v prípade menej náročných túr. Dvojica je pre nich ten najmenší kolektív, ktorý má vykročiť na túru. „V prípade poranenia je jednoduchšie privolať pomoc. Ak ide o niekoľkodňový prechod, je vhodné informovať o svojich plánoch, predpokladaných miestach nocľahu o to zodpovednejšie,“ dodáva stránka.

Veľmi dôležité je aj počasie. Hoci je predpoklad, že v najbližších dňoch bude slnečno, vždy treba zvážiť terén, v ktorom sa turisti chcú pohybovať. Počasie v horách je nevyspytateľné, môže sa veľmi rýchlo zmeniť. Počas búrok, ktoré je ešte možné očakávať, nie je vhodné podľa horských záchranárov pohybovať sa exponovaným terénom a po otvorených priestranstvách, ani prechádzať po hrebeňoch hôr. Aj čas po daždi je nebezpečný. Terén je  často blatistý, mokrý a hrozí pošmyknutie. Osamotený človek má v takejto situácii menšie šance privolať si pomoc.

Záchranári pre akúkoľvek situáciu v horách a pre zvýšenie komfortu a vlastnej bezpečnosti odporúčajú bezplatnú mobilnú aplikáciu Horskej záchrannej služby, ktorá umožňuje nielen rýchlo a jednoducho privolať pomoc, ale aj naplánovať trasu a získať informácie o výstrahách a počasí. Dôležité je aj vhodné poistenie. Každá túra sa nekončí na vrchole štítov, ale až návratom domov.

Cyklisti pri chate Magurka

Na bicykli za zlatom na Magurku. A to doslova

Ilustračné foto:  Visit Liptov

Dnes máme tip na cyklovýlet najmä pre tých, ktorých fascinuje banícka história Slovenska. Lebo nie všetko o podzemnom bohatstve Slovenska sa dozvieme v Banskej Štiavnici či na Spiši. Tajomstvá ťažby nás prekvapia aj tam, kde by sme to možno najmenej čakali. Napríklad v horskej osade Magurka pod Nízkymi Tatrami.

Možno sa k nej dostať viacerými trasami, ale my sme pre vás vybrali tú od Ružomberka cez Liptovskú Osadu, Liptovskú Lúžnu na Magurku. Tam aj späť meria 64 km, znalci odporúčajú MTB/Trek bicykle, lebo budete šliapať nielen po asfaltke, ale aj po lesných a poľných cestách. Čaká vás prevýšenie 730 metrov.

Inšpirácia na  túry či cyklotúry. Z Bašovne je možné zamieriť si to k Sedlu Latiborskej hole, k horárni Kapustisko, alebo do Ľupčianskej doliny, ale aj na Striebornicu, alebo k Sedlu Zámostskej hole. Foto:  MKreo

  • Ak pricestujete do Ružomberka autom, vlakom či autobusom, najlepšie je vydať sa od Štefánikovho nábrežia, po Ulici Zarevúca (alebo Hurbanova), po Riadku, cez Plavisko a Krčméryho atď. stále popri riečke Revúca na juh. Cez Biely Potok a Podsuchú sa dostanete až po Liptovskú Osadu. Potiaľto je to po cyklotrase č. 033. Pred Liptovskou osadou odbočíte doľava na Liptovskú Lúžnu (to už je cyklotrasa č. 042) a pred Železným je odbočka doprava. To už máte v nohách takmer 29 kilometrov. Cez Kapustisko a Bašovňu došliapete do Magurky. Ticho, voľnosť a radosť  z pohybu budú najdôležitejšie pocity, ktoré cestou zaznamenáte.

     A ste v cieli. Môžete sa trochu poobhliadnuť a okrem zrubovej chaty, ktorá je súčasťou tejto horskej osady, a kde sa vám postarajú o vysmädnuté hrdlá a hladné žalúdky, je dobré si uvedomiť, že stojíte na pôde, ktorá na mape slovenského baníctva svojho času znamenala veľmi veľa. Osadu založili niekedy v trinástom storočí nemeckí baníci, ktorí sa tu venovali ťažbe striebra a zlata. Miesto v závere Ľupčianskej doliny bolo známe tým, že sa tu ryžovalo najmä zlato, a to z náplavov horských tokov pod svahmi Latiborskej hole, Zámostskej hole a Ďurkovej.

V roku 1912 bol v osade dostavaný neogotický kostolík Ružencovej Panny Márie, pôvodne zasvätený  sv. Klementovi, patrónovi baníkov. V jeho veži sa zachoval veľký rapkáč. Foto: archív mesta Ružomberok 

Ryžovanie neskôr ustúpilo banskej ťažbe. V polovici 19. storočia bola Magurka považovaná za najväčšie nálezisko antimónu v Európe. V roku 1920 dosahovala celková dĺžka štôlní takmer 13 km, najdlhšou boli Kilian a Adolf, Leopold a Russegger. V roku 1912 bol v osade dostavaný neogotický kostolík Ružencovej Panny Márie, pôvodne zasvätený  sv. Klementovi, patrónovi baníkov. V jeho veži sa zachoval veľký rapkáč, ktorý zvolával baníkov zo širokého okolia do práce. A ešte jedna rarita – vyše 7 kg vážiaca hruda zlata, ktorá sa tu našla v roku 1917, je v múzeu v Budapešti.

 Niekoľko storočí trvajúcu ťažbu v roku 1923 uzavreli. Dôvodom bola nerentabilnosť . No v okolí osady nájdeme ešte aj dnes dôkazy po nej. Nad osadou je zrúcanina bašovne, v ktorej sa premývala ruda, a tiež potok, ktorý ale netečie zhora nadol, ale po vrstevnici kopca. Ak budete viac hľadať, možno natrafíte na haldu bane Kilián, alebo aj viaceré zvyšky rozličných stredovekých stavieb zo zlatého veku baníckej Magurky. Zaraďte medzi ne aj chatu Magurka, ktorá stojí na základoch bývalého banského administratívneho domu a jej vek sa po rôznych prestavbách odhaduje na viac ako 200 rokov. Aj ponuka tamojších jedál je tradičná – také makové šúľance alebo strapačky, to už hej!

Ak si naplánujete na Magurke nocľah, neoľutujete. Stopercentný elektronický detox, nebolo plné hviezd a kúpanie na nádvorí v kadi s teplou vodou… Náplasť na všetky rany civilizácie. Na druhý deň vám odporúčame návštevu Magurského zlatého chodníka (na snímke). Tvorí ho 11 tabúľ umiestnených na 8,7 km dlhom okruhu v Ľupčianskej doline. Vedie prevažne po modrej a následne žltej turistickej trase, vyhraďte si na neho 4 až 5 hodín . Autorom textov je Martin Chovan z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, po ktorom je pomenovaný aj striebrosivý minerál z tejto oblasti.

domáca granola

ZDRAVO CEZ HORY: Tip na zdravé raňajky!

Ilustračné foto: Chutná desiata do hôr pripravená s láskou od CEZHORY.SK

Raňajky sú základom dňa o tom niet pochýb. Keď sa chystáte na celodennú turistiku, tak jednoznačne sa na to treba poriadne pripraviť. Taká turistika na Tichou dolinou vie byť náročná, a preto vám odporúčame zabaliť si so sebou napríklad takú domácu granolu.

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • 100 g ovsených vločiek
  • 1 jablková výživa
  • hrsť mandlí, pekanových orechov, slnečnicových semienok a sušeného ananásu
  • 1 PL chia semienok
  • 1 PL sirupu z agáve
  • 3 PL medu
  • štipka soli
  • 1 smotanový jogurt
  • jahody a čučoriedky
  •  

Postup:

  • Do misky nasypeme ovsené vločky, ktoré zmiešame s jablkovým pyré.
domáca granola

Ovsené vločky sa zmiešajú s jablkovým pyré. 

  • Pridáme mandle, pekanové orechy, slnečnicové semienka, sušený ananás a chia semienka.
Pekanové orechy

Do ovsených vločiek pridáme oriešky.

  • Všetko osladíme sirupom z agáve a medom. Zmes premiešame, dáme piecť dozlatista pri teplote 180 stupňov približne 20 až 25 minút.
domáca granola

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.