Tatranská Lesná, stavitelia penziónov si ani nemohli vybrať lepšie

Tatranská Lesná, stavitelia penziónov si ani nemohli vybrať lepšie

by ČlánkyTatranské 
osady

FOTO: Vladimír Šterbak

Tatranská Lesná je osada, ktorá sa vyvinula. Jej územie pôvodne patrilo obci Stará Lesná, no keď na ňom vyrástlo niekoľko hotelov, penziónov a ozdravovní, nové zoskupenie budov bolo v roku 1930 vyhlásené za osadu Tatranská Lesná.

Tatranská Lesná leží pri Ceste slobody, medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Je situovaná poniže ústia Studenej doliny a po jej východnom okraji tečie Studený potok.  Prví investori si ani nemohli vybrať lepšie miesto.

Základom osady bol hotel Carpathia, otvorili ho s veľkou slávou v roku 1928. Dal ho postaviť hostinský z Matejoviec Armin Eichner a po vzájomnej dohode časť jeho kapacity obsadzovala miestna skupina Turistického spolku priateľov prírody z Matejoviec. Po druhej svetovej vojne podobne ako iné stavby vo Vysokých Tatrách neušiel svojmu osudu. Znárodnili ho, zmenili na odborársku zotavovňu Karpatia, no od začiatku deväťdesiatych rokov opäť ako penzión slúži voľnému cestovnému ruchu.

Podobný príbeh mala aj ozdravovňa Detský raj, ktorej majiteľom bol lekár Ladislav Jurecký. Ako uvádza stránka Nostalgické Tatry, išlo o reprezentačnú trianglovú stavbu, prvú svojho druhu vo Vysokých Tatrách. Deti mali v izbách slnko celý deň. Objekt doteraz patrí deťom ako medzinárodná škola v prírode, Prešovský samosprávny kraj v roku 2018 do jeho rekonštrukcie vložil viac ako 1,4 milióna eur. 

Poďme ešte späť o pár desaťročí. Spomínaný lekár Ladislav Jurecký prezval aj nedokončený Rothov penzión, nazval ho Sanitas a v roku 1931 v ňom inicioval liečbu hltanu, nosných a ušných chorôb detí. Konfiškácia v roku 1946 ho zmenila na odborársku ozdravovňu Úderník. V roku 1990 ho nazvali Marína a po privatizácii o šesť rokov neskôr dostal meno Echo a je k dispozícii návštevníkom Vysokých Tatier.  Podobnú cestu dejinami majú za sebou aj penzióny pôvodne nazvané Erika či Bohémia, ale aj mnohé iné. Bývala Bohémia má dodnes na priečelí ľudové výjavy.

Po zmene režimu v roku 1989 sa Tatranská Lesná postupne menila na príjemné miesto dovoleniek, oddychu, čerpania síl. Má vynikajúcu polohu a dobrý prístup k Vodopádom Studeného potoka, Rainerovej či Bilikovej chate, do Smokovcov či na Hrebienok a odtiaľ na množstvo nenáročných i vysokohorských túr. Neďaleko osady sa nachádza Olympijský les, ktorý vznikol z iniciatívy športovcov po prírodnej katastrofe vo Vysokých Tatrách v novembri 2004.

Ak máte radi technické pamiatky, respektíve stavby, ktoré reprezentujú ľudský um a šikovnosť, choďte si pozrieť meniareň železničnej elektrickej trate. Nájdete ju v smere na Smokovce. Ako uvádza Oskár Mažgút na stránke Infoglobe, meniareň bola vysokonapäťovým vedením spojená s popradskou parnou elektrárňou a slúžila na vyrovnávanie prúdových výkyvov a ako náhradný zdroj energie. Jej pričinením vlaky pri výpadkoch elektriny dokázali prísť do staníc. Dnes budova chátra.

Tatranské osady - Tatranská Štrba má korunu: ozubnicovú železnicu

Tatranská Štrba má korunu: ozubnicovú železnicu

by ČlánkyTatranské 
osady

FOTO: Adam Kováč

Do Tatier je možné dostať sa mnohými cestami, no najlepšie je to cez Tatranskú Štrbu. Návštevníci veľhôr vedia, že ide o najviac vyhľadávaný bod s dobrou infraštruktúrou. Jeho korunou je ozubnicová železnica.

Ak je Tatranská Štrba dnes známa zubačkou, tak treba pripomenúť, že má aj výhodnú cestnú a železničnú infraštruktúru a aj letecké pripojenie cez neďaleké letisko v Poprade. Ale nebolo to vždy tak. Význam osade, ktorá je dnes súčasťou Štrby, dala v minulom storočí príprava na blížiace sa Majstrovstvá sveta v severských lyžiarskych disciplínach v roku 1970 a ešte sto rokov predtým, v roku 1871, dokončenie Košicko-bohumínskej trate so zastávkou Štrba – stanica (doplníme, že najvyššie položenou na Slovensku), ktorá otvorila svetu Štrbské Pleso s jeho klimatickými kúpeľmi a rozvíjajúcim sa turistickým ruchom.

Tatranská Štrba je od Štrby vzdialená asi 15 km. Nachádza sa na hranici Spiša a Liptova, na úpätí Vysokých Tatier. Vznik osady má logiku práve v spomínanej železničnej trati. Dopravný uzol, ktorým sa  Štrba – stanica, stala a ktorá urobila Vysoké Tatry prístupnejšími pre návštevníkov, motivoval aj zmenu zásobovania Štrbského Plesa. Konské povozy a furmanky už v roku 1896 nahradila trať Štrba – Štrbské Pleso a parná ozubená dráha. A práve v jej východiskovom bode sa sformovala osada.

Hochwald – také bolo najskôr meno stanice v dnešnej Tatranskej Štrbe. Ako pripomína stránka obce, vybudovali ju v roku 1880. Bola to hrazdená stavba, stála na opačnej strane ako terajšia stanica a ponad trať vtedy viedol viadukt. Na Štrbu ju premenovali neskôr. Až v tridsiatych rokoch minulého storočia postavili dnešnú budovu stanice. A v čase príprav majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní parnú, ktorej pri doprave návštevníkov vypomáhali neskôr aj autobusy,  nahradila elektrická ozubená dráha.

Ako uvádza stránka Železníc SR, v roku 2019 sa začalo s rekonštrukciou stanice v Štrbe, pribudol nový eskalátor a výťah, čo sprístupnilo Tatry aj imobilným cestujúcim. V roku 2020 – po päťdesiatich rokoch prevádzky – legendárna zubačka prestala premávať, no už vo februári 2022 po rekonštrukcii celej trate vyšlo na ňu päť nových súprav, ktoré na 5-kilometrovej trati na Štrbské Pleso prekonávajú stúpanie z 900 na 1 350 m n. m.   

Vráťme sa ale k osade. V roku 1960, ako pripomína stránka obce, po územnej reorganizácii štátnej správy, pripadla Tatranská Štrba obci Štrba. Predtým bola súčasťou mesta Vysoké Tatry. Kým najskôr sa rozvíjala ako rekreačná osada, v rokoch pred spomínanými majstrovstvami sveta pribudli do jej ponuky benzínová pumpa, autocamping (vzdialený 8 km od Štrbského Plesa), sídlisko  Lieskovec a mnohé služby, ktoré sa orientujú na cestovný ruch, motoristov a turistov, čo z Tatranskej Štrby urobilo modernú podhorskú osadu zaznačenú v plánoch mnohých návštevníkov. Dnes sa v jej blízkosti nachádza aj chatová lokalita Lieskovec – Pálenica.

Tatranská Štrba potvrdzuje polohou a službami svoj význam východiska do západnej časti Vysokých Tatier. Turistickí sprievodcovia uvádzajú, že vytvára podmienky rovnako pre letné turistické možnosti ako aj pre zimnú lyžovačku. V lete je možné absolvovať mnohé náročné i menej náročné turistické trasy alebo cyklotrasy v blízkosti osady. Nepriaznivé počasie možno využiť na návštevu Važeckej jaskyne. Blízko je aj Veveričí ľanový park či člnkovanie na Štrbskom plese. 

Počas zimy sú k dispozícii blízke areály – Areál snov na Štrbskom Plese, ale aj bežecké trasy v okolí Tatranskej Štrby. Pekná lyžovačka je i v Lopušnej doline či v Liptovskej Tepličke.