Na Rysy vystupujú Slováci z poľskej strany

Na Rysy vystupujú Slováci z poľskej strany, u nás platí uzávera

Foto: Richard Vicena.

Vo Vysokých Tatrách je v týchto mesiacoch zimná uzávera (od 1. novembra do 15. júna), ale viacerí návštevníci hôr ju napriek tomu úmyselne porušujú. Idú na miesta, na ktoré by v tomto čase vstupovať nemali.

Nielen, že vchádzajú na zakázané miesta, ale ešte sa tým aj pochvália na sociálnych sieťach. „Obľúbeným“ cieľom je napríklad Chata pod Rysmi na slovenskej strane Tatier. Pod príspevkom sa často objavujú komentáre, ktoré takéto konanie bez výhrad schvaľujú, dokonca obhajujú.

Uzávery sú pritom vyznačené priamo v teréne na turistických chodníkoch, za ich porušenie hrozia pokuty. Aj v zime je vo Vysokých Tatrách množstvo možností, kam sa vybrať na túru a neporušiť pritom zimné obmedzenia. Obľúbené sú napríklad cesty k vysokohorských chatám, okrem spomenutej Chaty pod Rysmi, na ktorú sa vzťahuje zimná uzávera.

Poplatky i obmedzenia
Ak sa rozhodnete vystúpiť na Rysy aj v tomto období, a patríte medzi skúsených turistov, môžete to skúsiť z poľskej strany. Poľský a slovenský Tatranský národný park sa v niekoľkých veciach odlišujú. Medzi asi najväčšie patrí skutočnosť, že v poľských Tatrách neplatí zimná uzávera chodníkov. Na druhej strane, vyberá sa tu poplatok za vstup do areálu poľského Tatranského národného parku (Tatrzański Park Narodowy).

V období od 1. decembra do 15. mája sú v poľských Tatrách pre turistov uzatvorené úseky chodníkov: Priesmyk v Grzybowieci – Wyżnia Kondracka Przełęcz, Tomanowa dolina – Chuda PrzeŁączka, Dolina Pięciu Stawów Polskich – Świstówka Roztocka – Morskie Oko. Poľská strana nepristúpila k uzatvoreniu Tatier pri štvrtom a piatom stupni lavínového nebezpečenstva, ale kladie dôraz na precíznu informovanosť, na základe ktorej sa každý jednotlivec rozhodne.

Poľský Tatranský národný park vo svojom návštevnom poriadku upozorňuje, že pobyt môže byť nebezpečný z hľadiska ohrozenia zdravia a života, preto rozhodnutia návštevníkov musia prihliadať na bezpečnosť a potrebu nevyhnutnej kondičnej prípravy, prípadne zabezpečenia kvalifikovaného horského sprievodcu.

Na Rysy sa treba poriadne pripraviť
Výstup na Rysy z poľskej strany je fyzicky náročný, trasa je strmšia ako u nás, na hrebeni je zabezpečená reťazami. O to viac sa treba na túto túru pripraviť v zimnom období, oboznámiť sa s aktuálnym stavom snehovej pokrývky a predpoveďou počasia. Sledujte aj výstrahy Poľskej tatranskej horskej služby, pretože je tu možnosť lavín. Vo výbave treba mať zimnú turistickú výbavu, dostatok tekutín a jedla.

Z parkoviska v Lysej Poľane (kde sa dá zaplatiť poplatok za vstup do národného parku) vyrazte skoro ráno. V lete sa dostanete hore asi za šesť hodín, v zime to bude trvať dlhšie. Na cestu hore a späť treba počítať minimálne 12 hodín.

Najťažšie je to asi tesne pod vrcholom, kde sa lezie po exponovanom hrebeni až na úzky vrchol. Veľa skupín turistov si tu dáva „preteky“, kto bude hore prvý, v zime to radšej nerobte. Zato výhľady sú neuveriteľné. Na poľskej strane vidno ďalej, lebo v rozhľade nebránia takmer žiadne kopce. Na slovenskej strane vidno Žabie plesá a celú scenériu tatranských vrchov.

Rysy sú najvyšším štítom v Tatrách, na ktorý môžete vystúpiť bez horského vodcu. Skladá sa z troch vrcholov, severozápadný, vysoký 2 499 metrov, je najvyšším vrchom Poľska, prechádza cez neho hranica medzi Slovenskom a Poľskom.

Lavínová nehoda na poľskej strane Tatier

Šok v horách. Boj o život si nahrávali na mobil

Poliaci v nedeľu na svojej strane Vysokých Tatier bojovali s tragickými dôsledkami lavínovej nehody. Už to je samo o sebe šok. Ďalší vyprovokovali náhodní okoloidúci, ktorí si záchrannú akciu nahrávali a niektoré z príspevkov sa objavili na sociálnych sieťach.

Zhrňme si, čo sa stalo. Ako uviedol Dawid Rudnicki pre Portal Tatrzanski na základe zhrnutia záchranárov, nehodu neďaleko Kondrackej Przełęcz nahlásili na TOPR, čo je poľská obdoba našej Horskej záchrannej služby, v nedeľu okolo pol jednej.

Prvá informácia hovorila o troch unesených ľuďoch, no príchode záchranárov sa ukázalo, že unesených lavínou bolo až sedem ľudí. Z nich dvaja boli pod snehom. Jedného čiastočne zasypaného turistu sa podarilo odhaliť ešte pred príchodom záchranárov. Druhého našiel lavínový pes až dve hodiny po páde lavíny.

„Aj napriek pokročilej liečbe, turista zomrel v krakovskej nemocnici,“ uvádza portál. Podľa analýzy TOPR-u, turisti, ktorí sa v ten deň vybrali do oblasti ignorovali základné pravidlá súvisiace s plánovaním a výberom prístupovej trasy, lebo varovanie pred lavínami bolo v ten deň vydané, ako aj pokyny záchranára, ktorý sa náhodou nachádzal v oblasti útulku na Poľane Kondratowa.  

No to nebolo všetko. Poľskí záchranári sa podelili aj o šokujúce informácie. Kým pátrali po zasypanom turistovi, na mieste lavíny sa objavili ďalší ľudia. Okrem toho, že predstavovali reálne riziko sekundárnej lavíny a nepočúvali pokyny záchranárov, bez ostychu si záchrannú akciu nahrávali telefónom a niektoré z nahrávok sa vzápätí objavili na sociálnych sieťach.

Hory sú odjakživa pre normálnych ľudí symbolom pre toleranciu, priateľstvo, pomoc. Vysoké hory zvlášť. Hyenizmus by sme v nich nemali zažiť. No ako vyplýva aj z predchádzajúcej správy, už aj v horách sa usídľuje. A nemýľme sa, nielen u našich susedov. Namiesto radosti, šťastia a pohody sa niekomu nebridí snímať nešťastie a boj o život.

Rozmýšľajme o tom a aj vtedy, keď niečo zdieľame. A najmä vtedy, keď si svoje turistické, lyžiarske či skialpinistické ambície chceme zmerať so silou prírody.  

Autor ilustračnej titulnej fotografie: HZS

Ľadoví sochári pri práci

Ľadová krása už má adresu – vysokotatranský Hrebienok

Ľadoví sochári pri práci. Foto:  Dana Danišová

Víchrica Jitka do Tatier priniesla nielen orkán, ale aj nadšenie ľadových sochárov z desiatich krajín, ktorí v rámci desiateho ročníka festivalu Tatry Ice Master 2024 minulý víkend na Hrebienku vytvárali diela z 50 ton ľadu.

Tatry Ice Master 2024 mal na Hrebienku minulý víkend prvé väčšie jubileum. Za desať rokov trvania festivalu vstúpil nielen do povedomia tatranskej a návštevníckej verejnosti, obľúbili si ho aj ľadoví sochári z viacerých kontinentov. Tohto roku sa do našich veľhôr súťažiť v invencii a sochárskom ľadovom majstrovstve vybralo dvadsať reprezentantov z Čiech, Litvy, Ukrajiny, Nemecka, Srbska, Španielska, Maďarska, Mongolska, Poľska a Slovenska. Našu krajinu reprezentovali Michal Trnovský a Milan Kuchťák.  

Ľadoví sochári na Hrebienku

Slovenskí tím pri tvorbe ľadovej sochy. Foto: Dana Danišová  

Na Hrebienku mali k dispozícii 50 ton ľadu, z ktorého mali počas dvoch dní vytvoriť sochy na tému – Láska, mier a porozumenie a Svet pod vodou. Vznikla tak galéria asi 35 sôch, časť z nich je umiestnená v druhej kupole Tatranského ľadového dómu, druhá časť je na otvorenom priestranstve – v lokalite vedľa budovy lanovky.

Sochy, ktoré ľadoví sochári tvorili v Galérii ľadových majstrov, budú vystavené počas zimy, približne do konca apríla. Tie, ktoré ľudia obdivujú na voľnom priestranstve, budú tešiť oči verejnosti do chvíle, kým sa neroztopia. Sochy sú podsvietené a po zotmení vytvárajú čarovnú galériu ľudského umu, šikovnosti a invencie ľadových sochárov.

Ľadové sochy na Hrebienku
Festival Tatry Ice Master 2024
Festival Tatry Ice Master 2024

Ľadové sochy na Hrebienku.
Foto: Dana Danišová

Podujatie sprevádzal bohatý kultúrny program. Hviezdami víkendových dní boli Pavol Hammel a Katarína Koščová, návštevníkov potešili tanečná i ohňová šou, nechýbali hry, súťaže. Ľudia sa dobre zabavili aj napriek tomu, že časť programu sprevádzalo sneženie.

Deň predtým, čo je ďalšia tradícia Tatry Ice Master, sochári vytesávajú jednu výnimočnú sochu na Lomnickom štíte. Táto úloha tohto roku pripadla španielskemu tímu. Prvýkrát v histórii sa tam aj napriek krásnemu počasiu ľadoví sochári nedostali. Mohla za to Jitka. Deň predtým silno fúkalo, lanovka namrzla a muselo sa improvizovať. Sochárov previezli na Skalnaté pleso, a tam sa Španieli pustili do práce, do Tatier doniesli nápad – abstraktného morského živočícha. Návštevníci Skalnatého plesa ho už môžu obdivovať.

Rovnaká pozvánka platí aj o Hrebienku. Treba prísť a obdivovať  umenie ľadových sochárov a dizajn ich diel. Takáto galéria sa nevidí každý deň.  Krása má svoju adresu – vysokotatranský Hrebienok.  

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Pred rokom tragédia v Groszovom ľadopáde

Dvaja horolezci zahynuli, tretí zázrakom vyviazol

Ilustračné foto:  HZS

V lavíne pod Groszovým ľadopádom pred rokom zahynuli dvaja horolezci, tretí akoby zázrakom vyviazol. Tragédia doplnila štatistiku minulej zimy, ktorá bola plná rekordov spojených s lavínami. Memento aj dnešných dní.

Hory sú krásne, ale i zradné. Opakovane sa potvrdzuje, že sa ich neoplatí podceňovať. Ani provokovať. Pred rokom – 29. januára 2023 – bolo vyhlásené iba mierne lavínové nebezpečenstvo, no to sa koncentrovalo najmä na severných svahoch, pod skalnými stenami, kde mohol vietor naviať väčšie množstvo snehu.

Pád lavíny v Groszových ľadopádoch

Lavína v Groszovom ľadopáde. Foto: Stredisko lavínovej prevencie  

A to bol aj prípad, ktorý sa už zapísal do histórie tragédií Vysokých Tatier. Ako uvádza v bilancii lavínovej sezóny časopis Horolezec, podľa očitých svedkov sa okolo obeda začal dvíhať vietor, ktorý premiestnil veľké množstvo snehu do kotla medzi prvý a druhý Groszov ľadopád. Sneh bol slabo previazaný s tvrdou snehovou pokrývkou, ktorá sa tu vytvorila stabilným počasím v predchádzajúcich dňoch.

Cez Groszove ľadopády vtedy liezla dvojica slovenských a trojica poľských horolezcov. Magazín Horolezec popisuje nasledujúce udalosti takto:

„Poliaci sa vybrali do Veľkej Studenej doliny s cieľom liezť cez Groszove ľadopády. Pod ľad sa dostali poobede. Po vylezení prvého ľadopádu sa stretli s dvojicou slovenských lezcov, ktorí zostupovali dolu. Pri zostupe napriek dodržaniu bezpečných rozostupov uvoľnili krátko po sebe dve doskové lavíny. Podarilo sa im zachytiť na cepínoch a neprepadnúť cez skalný prah. Poľskí lezci pokračovali vo výstupe a liezli na druhý Grosz až do večera. Na zostupe pri čelovkách boli strhnutí lavínou a prepadli cez spodný ľadopád. Nános ich následne unášal ešte 150 m úzkym žľabom. Bola to terénna pasca, nemal sa kde rozliať.“

Horskej záchrannej službe pád lavíny nahlásil jeden z poľských horolezcov. Aj jeho čiastočne zasypalo, ale so svojimi spolulezcami nemal žiaden kontakt. Záchranári ihneď vyrazili do terénu. Na snežných skútroch sa dostali na miesto pádu lavíny a okamžite začali lavínisko prehľadávať.

Masa snehu pri Groszovom ľadopáde

Lavína pod Groszovým ľadopádom.
Ilustračné foto: HZS

Ako uvádza Horská záchranná služba v správe z miesta nehody, pomocou lavínového vyhľadávača sa im podarilo obidvoch nezvestných horolezcov lokalizovať a vyhrabali ich. No pre nich už bolo neskoro. Nenašli ich živých. Následne pomohli aj nekriticky zasypanému tretiemu horolezcovi a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Nemal vážne zranenia.

V sezóne 2022/23 podľa údajov z magazínu Horolezec pod lavínami zahynulo 6 ľudí, čo je nadpriemerné číslo. Zranenia v lavínach utrpelo 8 ďalších a aj tento údaj je nárastom oproti predchádzajúcej sezóne. Všetky obete sa dostali do štatistiky Vysokých Tatier. Lavínové správy sa v tejto sezóne vydávali šesť mesiacov. Informácií mali návštevníci veľhôr dosť.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Obľúbené bežkárske trate v Tatranskej Lomnici

Na bielych stopách pod majestátnym Lomnickým štítom

Ilustračné foto:  Matúš Jančík.

Ak našinec spomenie pred cudzincom Vysoké Tatry, zaručene dostane odpoveď: Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Posledné z vymenovaných stredísk za svoju pozíciu v rebríčku najznámejších lokalít našich veľhôr vďačí najmä polohe.

Leží pod majestátnym Lomnickým štítom, ktorý je jedným zo symbolov Vysokých Tatier. No čoraz viac je známe aj vďaka svojej povesti významného centra zimných športov. A mnohí naň nedajú dopustiť. Okrem zjazdárov, ktorí toto stredisko považujú za svoju mekku, si v ňom na svoje môžu prísť aj vyznávači bielej stopy. No treba jedným dychom dodať, že trate pre bežkárov v tomto našom najvyššie položenom stredisku sa odporúčajú prevažne zdatnejším športovcom.

Foto: Depositphotos.

Zaujímavý okruh s korčuliarskou aj klasickou stopou vedie cez areál Kolbiska, v blízkosti futbalového ihriska a budovy Štátnych lesov TANAP-u. Meria 2,4 km a je to skvelý zážitok, znásobený aj starostlivou úpravou trate. Je vhodná aj pre deti. Navyše, v požičovni Slnečný dom sa dajú požičať detské lyže. V blízkosti Tatranskej Lomnice sa nájde trať s prívlastkom – ľahká. Vybehnúť na 8 kilometrov dlhú klasickú stopu sa dá, ak sa vydáte z Tatranskej Lomnice smerom na Starú Lesnú. Po starolesnianskych lúkach sa dostanete až k náučnému chodníku pri Astronomickom ústave SAV. Ak je dostatok prírodného snehu, bežkovať môžete aj v známom golfovom areáli vo Veľkej Lomnici.

A to sa hocikde iba tak nenájde. Je to trasa pre klasických vyznávačov bielej stopy, ktorí sa netrhajú za výkonom, pohyb si vychutnávajú, dokážu sa zastaviť a kochať sa pohľadmi do okolia. V tomto prípade sú to nádherné výhľady na Vysoké Tatry, čo deň na bežkách urobia nezabudnuteľným. Trasa je upravená. Rovnako sa upravuje aj chodník z Tatranskej Lomnice až do Tatranskej Kotliny. Aj vás lyžovanie baví a chcete o ňom vedieť viac, navštívte v Tatranskej Lomnici Ski Museum. Uvidíte atrakciu – 3,07 metra dlhé lyže, ale aj dielňu na výrobu lyží, palíc a topánok a môžete ich porovnať s tými, ktoré tvoria dnešnú lyžiarsku výbavu.

Výstrahy na Chopku

Jedna tragédia a dvadsaťdva zásahov na Chopku za deň

Ilustračné foto:  HZS

Toto je bilancia iba jedného dňa na severnej strane Chopku. Spomíname ju preto, lebo tohtotýždňový pondelok sa zapísal aj do štatistík smrteľných úrazov. Lyžiarka v lokalite Konský grúň narazila do stromu a po prevoze do nemocnice zraneniam podľahla.

Horská záchranná služba upozorňuje na náročné podmienky v Nízkych Tatrách. Tamojší terén je pokrytý ľadom, čo spôsobuje najmä silný vietor nielen na severnej, ale aj južnej strane, preto sa momentálne neodporúča pohyb po lyžiarskych tratiach, ani vo voľnom horskom teréne v tejto lokalite.

Ako uvádza na svojej stránke Horská záchranná služba: „Bez dostatočných skúseností a vhodného výstroja je pohyb v tomto teréne nebezpečný, dokonca život ohrozujúci.“

Na lyžiarskej trati sa treba riadiť Bielym kódexom

Lyžiari a snoubordisti sa na tratiach musia riadiť Bielym kódexom.  Ilustračné foto: Pixabay  

V priebehu spomínaného pondelka záchranári upozornili prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska Jasná na nevhodné podmienky na zjazdových tratiach a ten rozhodol o uzatvorení najvyššie položených zjazdoviek na severnej strane Chopka pre náhle zhoršenie počasia a slabšiu viditeľnosť. Ako uviedli Správy RTVS zranenú lyžiarku našli pracovníci strediska mimo svahu. Privolaní horskí záchranári jej poskytli prvú pomoc a zariadili letecký transport do nemocnice. Tam, žiaľ, na následky zranení zomrela.  

V priebehu dňa zasahovali záchranári v tomto stredisku ešte 22-krát pri zraneniach lyžiarov. Ďalších asi osemdesiat lyžiarov bolo v stredisku zvážaných zo svahov pokrytých ľadom snežnými pásovými vozidlami.

Takýto deň nie je na Chopku výnimočný. Ako prízvukovali záchranári z tamojšieho strediska v spravodajstve verejnoprospešnej televízie, niekedy je to aj tridsať zásahov i viac  za deň k ťažkým úrazom, pričom príčinou je predovšetkým precenenie schopností, nedisciplinovanosť lyžiarov, nerešpektovanie pokynov a alkohol.

Za deň zasahovali záchranári na severnej strane Chopku 23-krát

Horskí záchranári tvrdia, že pribúda lyžiarov, ktorí zle odhadnú svoje schopnosti, čo je dôvod ťažkých úrazov na tratiach.   
Ilustračné foto: Pixabay

Ako sa treba správať na lyžiarskej trati? Pravidlá ohraničuje Biely kódex. Zdôrazňuje, že k iným osobám sa treba správať ohľaduplne, ovládať rýchlosť i spôsob jazdy a prispôsobiť ju stave trate i počtu lyžiarov na nej. Jazdu treba smerovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu pred i okolo jazdiacich lyžiarov a snoubordistov. Predbiehať treba s dostatočným priestorom, vchádzať na trať až potom, keď je jasné, že sa zhora či zdola nepribližuje iná osoba.

Nebezpečné je i bezdôvodné zastavenie či státie na zúžených a neprehľadných častiach trate, preto sa tomu treba vyhnúť. Pri páde treba miesto čo najskôr opustiť. 

Biely kódex prikazuje, že na stúpanie alebo schádzanie po lyžiarskej trati treba použiť jej okraj, nevyhnutné rešpektovanie označenia a pokynov prevádzkovateľov trate. Pri úraz je každý lyžiar a snoubordista povinný poskytnúť prvú pomoc podľa svojich schopností a oznámiť úraz prevádzkovateľovi alebo HZS a zostať na mieste. Ten, kto lyžuje, či snouborduje, mal byť mať bezpečnú lyžiarsku výstroj, lyžiari do 15 rokov sú povinní nosiť prilbu. Ak dôjde k nehode, každý jej účastník i svedok je povinný preukázať základné údaje o sebe.

Dôležité je poistenie, ale aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorú si treba pre každý prípad inštalovať do mobilu.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Sympózium snehuliakov

Ľudia majú sympóziá v meste, snehuliaky na Skalnatej chate

Ilustračné foto: Pixabay

Ak majú sympóziá ľudia, prečo by ich nemohli mať snehuliaky. Toto si povedali pred siedmimi rokmi na Skalnatej chate a založili tradíciu, ktorá má dodnes veľký ohlas.

O čo ide? Treba prísť ku Skalnatej chate, postaviť snehuliaka, odfotografovať ho a fotografiu poslať na adresu Skalnatej chaty (info@skalnatachata.sk). Môže to urobiť ktokoľvek – veľkí či malí návštevníci, starí alebo mladí, môžu postaviť malého i veľkého snehuliaka a vyzdobiť ho, čím chcú – najlepšie tým, čo príroda dala. Dôležité je, aby krásavec zo snehu stál v blízkosti chaty.

Jednoduchý nápad, chytá sa ho každý, kto má čo i len maličký zmysel pre recesiu. Aktuálny ročník Sympózia snehuliakov má časové rozmedzie: 28. december 2023 – 10. marec 2024.

Stavať a posielať fotografie treba teda stihnúť do záveru prvej marcovej dekády. Každú fotografiu spolu s menom autora organizátori „vešajú“ na FB Skalnatej chaty, kde je možné k jednotlivým fotografiám pripojiť hlas. Súťaž má totiž dve kategórie – štyroch najlepších určí počet lajkov verejnosti a štyroch odborná porota zo Skalnatej chaty.

Sympózium snehuliakov na Skalnatej chate

Pohľad do minulých ročníkov recesistickej súťaže. Ilustračné foto: Lukáš Šichta  

Mená výhercov zverejnia vyhlasovatelia na webovej  a FB stránke Skalnatej chaty. Snehomaniaci dostanú ceny od sponzorov súťaže.

Tak čo, zaujalo vás to? Mnohých návštevníkov legendárnej Skalnatej chaty áno. Stačí pozrieť spomínanú FB stránku. A ako sa na chatu dostanete?  

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny, okolo vedie známa Tatranská magistrála. Chata má nenápadný tvar, akoby chcela splynúť s prírodou a kameňmi naokolo. Stretávajú sa tu chodníky k Skalnatému plesu, do Malej a Veľkej Studenej doliny i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. V blízkosti je najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete celodennú túru, je to dobrý tip. Vybrať si môžete medzi lanovkou a túrou.  Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, dostanete sa ňou až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu pár minút.

Skalnatá chata sa nachádza v nadmorskej výške 1 751 m

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny.   
Ilustračné foto: Severovýchod Slovenska

Ponúka sa aj iná možnosť. Vyraziť zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále k cieľu.

Pri Skalnatej chate vás čaká terasa, môžete si oddýchnuť a vychutnať krásne výhľady na okolie. Keďže výstup až sem sa považuje za stredne náročnú túru, zoberte na ňu aj deti.

Plány na stavbu chaty sa začali rodiť v Skalnatej doline pod Skalnatým ohniskom. Bol to balvan, pod ktorým sa zvykli ukrývať návštevníci doliny. Jednoduchú útulňu, volali ju kaverna, tu postavili v roku 1877. O viac ako polstoročie k nej pribudla chata s ubytovaním. Mala vychýrenú atmosféru a kuchyňu, stala sa jednou z najobľúbenejších v Tatrách.

Odvtedy prešla prestavbami, ale aj obavami, či nezanikne. Pôvodné poslanie jej vrátila legenda horského nosičstva Laco Kulanga. Zničenú a opustenú chatu s citom zrekonštruoval. Chatárčil tu donedávna. Dnes v tom pokračuje jeho syn Pavol a ďalej ju zveľaďuje. Má osem lôžok, jedáleň s teplými a studenými jedlami a otvorenými dverami pre každého turistu. Či už príde peši, alebo lanovkou. A v rámci recesie pri nej postavte snehuliaka.         

Viera Legerská

Tragédia pod Gerlachom

Tragédia. Pod Gerlachom zahynuli dvaja poľskí turisti

Ilustračné foto:  archív HZS 

Streda bola krutým dňom pre blízkych dvoch poľských turistov, ktorí sa usilovali pokoriť Gerlachovský štít nezávisle od seba.

Nález tela jedného z nich nahlásil v stredu náhodný turista. Zbadal ho v oblasti pod Batizovským žľabom v Batizovskej doline a svoj nález nahlásil Horskej záchrannej službe spolu s presnou lokalizáciou.

Krátko na to, ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, sa s našimi záchranármi spojili poľskí kolegovia z TOPR-u so žiadosťou o pátranie po vozidle nezvestného poľského turistu, ktorý chcel vystúpiť na Gerlach.

Auto našli vo Vyšných Hágoch. Vtedy už mali k dispozícii fotografiu nezvestného poľského turistu a mohli porovnať jeho oblečenie s tým, čo mal na sebe nájdený turista v Batizovskej doline, keďže už ho zdokumentoval nálezca jeho nehybného tela.

Ukázalo sa, že zrejme ide o toho istého muža.  Možnou príčinou tejto smrteľnej nehody, ako uviedli horskí záchranári, bol pád so strhnutou doskovitou lavínou.

Ilustračné foto:  archív HZS

V stredu večer prišlo k nám od poľských záchranárov ďalšie tiesňové volanie. „Nahlásili nezvestnosť ďalšieho poľského turistu, a to aj s informáciou o jeho poslednom pohybe v oblasti Zadného Gerlachu. Záchranári HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry odišli pátrať do danej lokality. Našli ďalšie telesné pozostatky.

Turista s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil po páde z hrebeňa v náročných zimných podmienkach,“ uvádza sa v informácii Horskej záchrannej služby.

Dodáva sa v nej ďalej, že o súčinnosť bola požiadaná ešte včera v podvečerných hodinách Letka Ministerstva vnútra SR, ktorá ale dnes pre nevyhovujúce poveternostné podmienky do oblasti neletela. Ujali sa toho leteckí záchranári z Poľska, a to za pomoci našej Horskej záchrannej služby.

„Po prevoze do Starého Smokovca odovzdali pozostatky oboch mužov slovenským policajtom a pohrebnej službe,“ uzatvára popis tragédie portál Horskej záchrannej služby.

Horský vodca Róbert Turjaník v Tatrách

Horský vodca osádzal aj kríž na Gerlachu

Horskí vodcovia k našim Tatrám jednoznačne patria. Umožnia nám výstupy, ktoré by boli inak neuskutočniteľné. Róbert Turjaník je jedným z tých, ktorí osadili ikonický kríž na Gerlachovskom štíte.

Viete si ešte spomenúť, kedy vám napadlo, že sa môžete stať horským vodcom?
Už ako tínedžer som sa ním chcel stať. Brigádoval som v horskej službe v Starom Smokovci a tam sa vtedy pohybovala väčšina horských vodcov. Obdivoval som ich, ich pôsobenie malo známky dobrodružstva. Vtedy som ešte nevnímal celý rozsah ich práce, poslania, a hlavne zodpovednosť, akú majú. Vtedy to bolo o ich hrdinstve. Chcel som sa im podobať.

Ako dlho trvalo, kým ste sa ním stal?
Pár rokov. Stalo sa to v roku 1986 a mal som vtedy 24 rokov.

Ktorý moment z práce horského vodcu vo vás najviac rezonuje?
Nedá sa vypichnúť jeden moment. Krásnych, ale aj nebezpečných momentov zažije horský vodca veľmi veľa. Ale aj pre také momenty mám túto prácu veľmi rád. Pekne to povedal jeden z nás, horský vodca Lionel Terray: „Poslaním horského vodcu nie je robiť v horách veľké činy, ale umožniť obyčajným ľuďom výstupy, ktoré by bez jeho pomoci ostali pre nich neuskutočniteľné.“

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Skúste dať bežným turistom tri kľúčové rady, ktorých by sa mali v horách držať.
Mali by zvážiť svoje schopnosti a prispôsobiť im výber túry. Nemali by podceňovať predpoveď počasia a podmienky. A nemali by váhať poradiť sa s niekým, kto má viac skúseností.

Ktorý výstup v Tatrách je vašou srdcovkou?
Nemám srdcovku, v Tatrách je množstvo krásnych túr, ktoré si vždy rád zopakujem.

Boli ste pri tom, keď sa na Gerlachovskom štíte osádzal legendárny kríž. Skúste nám pripomenúť tieto historické momenty.
Kríž, ktorý je dnes na Gerlachu, bol pôvodne umiestnený na mieste, odkiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Osadili ho na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý, bohužiaľ, na týchto miestach už nedokončil svoju výpravu. Akademický sochár Otmar Oliva, ktorý bol vtedy na chate, vytvoril mosadzný kríž a na pamiatku horolezca ho osadili na mieste, kde v Sedle Váha v roku 1987 horolezec zahynul. Symbolika kríža nesadla minulému režimu, veď okolo neho prechádzali účastníci medzinárodného výstupu na Rysy, preto ho demontovali a upadol do zabudnutia.

Autor fotografie: Róbert Turjaník

Aký bol jeho ďalší osud?
Po rokoch kríž našiel v dielni sídla horskej služby v Starom Smokovci záchranár a horský vodca Ladislav Šedivý. Ako neskôr povedal, ihneď mu napadlo, že by mohol byť osadený na Gerlachu. Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Korčalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu.

Viete si spomenúť, kedy presne to bolo?
Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž.

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Autor titulnej fotografie: Róbert Turjaník

Zachranári v Lukovom kotli

Presne pred rokom padlo v Tatrách šesť lavín, lyžiari sa druhý raz narodili

Ilustračné foto:  archív HZS 

Vlaňajší jedenásty január nebol šťastným dňom. V oblasti Tatier spadlo šesť lavín, dve boli veľmi vážne. Zasypaní lyžiari môžu ďakovať šťastiu, druhý raz sa narodili.

Môže sa to stať každý deň. Na voľnom svahu môže lavína padnúť kedykoľvek. No dá sa na ňu pripraviť. Takúto prípravu mali za sebou aj dvaja Slováci, ktorí pri výstupe na lyžiach v Madajovom žľabe 11. januára minulého roku odtrhli doskovú lavínu, no stihli si aktivovať lavínový batoh a zostali na povrchu lavíny.

Jeden muž bol bez zranení, druhý mal poranené rameno. Horská záchranná služba prijala žiadosť o pomoc popoludní. Na pomoc vyštartovali záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry, ale aj posádka leteckých záchranárov z Popradu.

Kamarátsku pomoc dvom lyžiarov v lavíništi v Madajovom žľabe poskytli  príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Ilustračné foto:  archív HZS

Lyžiarom medzitým na lavíništi  kamarátsku pomoc poskytli príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Zraneného lyžiara ošetrili a transportovali do nemocnice.

Záchranári v Lukovom kotli. Ilustračné foto: archív HZS

V ten istý deň predpoludním horskí záchranári prijali ďalšiu žiadosť o pomoc, ale z Nízkych Tatier. Ako uviedli vo svojej správe, lavína, ktorá padla v centrálnom žľabe Chopku, strhla 36-ročného lyžiara z Poľska. Stihol si aktivovať lavínový batoh, po páde lavíny sa nachádzal v jej čele a bol čiastočne zasypaný.

Padal cez skalné prahy, čo mu spôsobilo mnohopočetné zranenia ohrozujú život. Druhý z lyžiarov zlyžoval bezpečne k nemu a do príchodu horských záchranárov poskytol zranenému kamarátsku pomoc.

Muži mali šťastie, lebo následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, ktorá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara, a zastavila sa v blízkosti čiastočne zasypaného Poliaka. Záchranári ho vyhrabali, poskytli mu zdravotnú starostlivosť a letecky ho transportovali do nemocnice s podozrením na poranenia hlavy, lopatky a panvy. 

V ten deň padli aj lavíny v Lúčnom sedle v Západných Tatrách, ale aj do Kartárikovho žľabu a v oblasti Cmitera vo Vysokých Tatrách. Užívanie si slobody či nedotknutého prašana na voľných svahoch spojeného s adrenalínom či dobrodužstvom môže mať aj vážnejšie dôsledky, ako sme popísali.

Preto je dobre, ak sa na lavíny skialpinisti, horolezci, turisti, snowboardisti a lyžiari pripravia, lebo lavíny ničia všetko, čo im stojí v ceste.

Záchranári v Lukovom kotli. Za sebou tu padli dve lavíny. Jeden lyžiar bol ťažko zranený. Ilustračné foto: archív HZS

ČO TREBA ROBIŤ

  • Naučiť sa orientovať v lavínovej bezpečnosti a predvídať zmenu počasia. Treba vedieť, že v horách sa vrstvy snehu opakovane na seba hromadia a každá má rozdielnu štruktúru či hrúbku. Keď sa časť snehu roztopí a následne zamrzne a na neho napadá nová vrstva snehu, aj malá vibrácia môže spôsobiť skĺznutie nového snehu z kopca, čo vytvorí lavínu.
  • Lavína obsahuje aj kusy ľadu, skaly, stromy, pôdu a dokáže v sebe zomlieť všetko živé. Preto je lepšie sa jej vyhnúť, lebo lavínový batoh nie je všemocný.
  • Svoje plány v horách preto prispôsobte počasiu a pred každým výstupom si naštudujte jeho možný vývoj. Pozrite si aj snehovú predpoveď, čo vám pomôže naplánovať lyžiarsku expedíciu.
  • Rozhodujúcu úlohu pri vašej záchrane má lavínové vybavenie – sledovací maják, lavínová sonda a lopata. Patria k povinnej výbave a pomôžu nájsť a zachrániť ľudí, ktorých lavína zasypala.
  • Netreba podceniť ani školenie lavínovej bezpečnosti a nácvik postupov pri lavínovej nehode.
  • Po spadnutí lavíny je nevyhnutné čo najrýchlejšie sa dostať preč zo svahu. Na lyžiach i snowboarde sa môžete spustiť dolu kopcom a vychýliť sa od svahu, kde padá lavína.
  • Ak vás zasype, snažte sa v nej plávať, lebo telo sa zvykne rýchlo pod sneh ponoriť, čo neskôr sťažuje záchranu. Pokúste sa uvoľniť priestor pred vašimi dýchacími cestami. To by ste mali stihnúť predtým, ako sa lavína zastaví. Keď usadne, stane sa z nej „betón“, pohyb v nej je nemožný.
  • V lavíne je šanca na prežitie veľmi nízka. Ak sa obeť podarí zachrániť do osemnástich minút, miera prežitia je viac ako 91 percent.