Dolina siedmych prameňov

S parťákom cez hory: Niečo pre vodné živly

Ilustračné foto: Dolina Siedmych prameňov, autor: Ivan Michalík

Naším cieľom je Chata Plesnivec, ale ešte predtým si pozrieme Dolinu Siedmich prameňov v Belianskych Tatrách. Všade píšu, že je považovaná za botanickú záhradu našich veľhôr. To môžeme jednoznačne potvrdiť, ale na svoje si prídu aj milovníci vody tečúcej v rôznych uhloch – skoro po rovine, ale aj takmer kolmo nadol zo skaly.

Začíname v Kežmarských žľaboch, kde sme zaparkovali a vyrazili na cestu. Tá by sa dala na začiatku nazvať skôr prechádzkou. „Išli sme stále po rovine, žiadne stúpanie, ešte k tomu medzi stromami, takže nám nebolo ani veľmi teplo. Túto trasu by som mohla odporučiť tým, ktorí nemajú v obľube horúce letné dni. Ide sa väčšinou lesom, a ten poskytuje príjemný tieň,“ doplnila k začiatku túry Gabika.

Rešpekt v nás budili nepreniknuteľné húštiny popri chodníku, človek nemusí mať ani veľmi bujnú fantáziu, aby si predstavil, ako odtiaľ vychádza medveď. Preto sme si spievali, ale nie veľmi nahlas. Len tak, aby o nás tento veľký huňatý pán tatranského lesa dopredu vedel. Našťastie sme žiadneho nestretli.

Chata Plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Peter Kubičár

Pri rázcestníku Čierna voda trochu oddychujeme, posedeli sme na lavičke, dali si oriešky, jablká, vychutnali sme si osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0%MELÓN bez pridaného cukru.

Šípka na smerovníku ukazuje doľava po žltej značke, k chate by sme sa mali dostať za hodinu a pol. Po ceste ideme skoro stále okolo potoka, takže si môžeme kedykoľvek vychladiť nápoj, ktorý máme so sebou. Ak ste vodný živel, tak sa vám bude túra páčiť. Všade, kade idete je voda.

V Doline Siedmich prameňov si vychutnávame takmer až rozprávkovú atmosféru. Dotvára ju scenéria tatranských štítov, vidíme Bujačí vrch i Skalné vráta, obe sa vypínajú nad chatou Plesnivec. Dolinu lemujú južné svahy Belianskych Tatier a masív Stežiek. Oproti Vysokým Tatrám je v Belianskych oveľa menej turistických chodníkov. Prístup na veľkú časť ich územia je od roku 1978 uzavretý. Dôvodom je ochrana vzácnych druhou rastlín, živočíchov, ako aj prírodného prostredia.

Medzi zaujímavosti patrí aj skutočnosť, že v Belianskych Tatrách nie je žiadne pleso, rastie tu však rozmanité množstvo kvetov. Asi najtypickejší je prísne chránený plesnivec alpínsky.

zamkovskeho chata

Z Hrebienka po červenej značke k nádhernej tatranskej chate

Ilustračné foto: Zamkovskeho chata, autor fotografie: Lucia Szabová

Legendárna Rainerka má svoju atmosféru, aj svoj vek, asi nie je deň, aby sa tam niekto nezastavil. Možno len počas extrémne nepriaznivého počasia. My však máme dobré počasie, nie je chladno, ani veľmi teplo – presne ako má byť na túru.

Keď už sme tu, a máme chuť pokračovať, poďme sa pozrieť aj na Zamkovského chatu. Vraj ju teraz rekonštruujú, ale je otvorená. Sú to necelé dva kilometre, čiže príjemná prechádzka. Na Rázcestí pod Húpačkami sme odbočili doprava na Tatranskú magistrálu. Tento chodník by nás mal doviezť až k Zamke, ako túto chatu volajú turisti.

„Tešili sme sa na Obrovský vodopád, vždy sa naň teším, keď tadeto idem. Ten vodný poprašok, ktorý zasahuje až na chodník, mám veľmi rada,“ prezradila Radka a doplnila, že už na tomto mieste sme si otvorili Zlatý Bažant RADLER 0,0% CITRÓN, ktorý sme si chceli dať až pred cieľom cesty. Pri vodopáde sme sa zdržali trochu dlhšie, ale nikomu to neprekáža. Prestávky si robíme aj počas sledovania okolitej prírody, hneď pri chodníku sú skaly, z ktorých vidíme tatranské štíty, aj v diaľke voľnú krajinu.

zamkovskeho chata

Zamkovskeho chata / autor fotografie: Jana Strmeňová

Na Zamkovského chate panuje čulý turistický, ale aj pracovný ruch. Vidieť zmeny, ktoré budú môcť návštevníci čoskoro využiť. My si dávame jedlo pod prístreškom, dokonca sme vytiahli karty a zahrali si niekoľko partií. Dobre sa tu sedí, ale čaká nás zostup späť do Starého Smokovca.

Smerom dole to ide celkom rýchlo. Opäť míňame Obrovský vodopád, tentoraz však bez prestávky. Na Rázcestí nad Húpačkami pokračujeme rovno, čiže obchádzame Rainerovu chatu. Tento chodník nás dovedie až na Hrebienok, kde sa napojíme na cestu, ktorou sme išli aj nahor. Práve tu je čas na ďalší Zlatý Bažant Radler 0,0% CITRÓN, ktorý osvieži a dodá energiu pred koncom túry.

K autu v Starom Smokovci prichádzame akoby oddýchnutí napriek tomu, že máme v nohách viac ako 10 kilometrov v členitom teréne. Tatranská príroda, vzduch a slnko sa opäť raz postarali o doplnenie hlavne psychickej energie, ktorú budeme v nasledujúcom týždni potrebovať.

Chata Plesnivec

S parťákom cez hory: Na jedinú vysokohorskú chatu v Belianskych Tatrách

Ilustračné foto: Chata Plesnivec, autor: Michaela Adamovičová

Z Doliny Siedmich prameňov je to k Chate Plesnivec niečo menej ako dva kilometre. Ide o príjemnú prechádzku, ktorú sme zvládli asi za trištvrte hodinu. Je leto, svieti slnko a vzduch v Belianskych Tatrách vonia stovkami druhov kvetov a tráv, ktoré tu rastú v takmer ideálnych podmienkach.

Ideme popri sviežom tatranskom potoku. Chladíme si plechovky s Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, snáď nám vydržia studené až k chate. Vidíme ju už z diaľky, jej typická architektúra s átriovými oknami na ľavej strane sa nedá len tak pomýliť. Po príchode na miesto zisťujeme, že je tu celkom dosť ľudí. Pekné augustové počasie láka do prírody. Ak by ste sa rozhodli pre túru na Chatu Plesnivec, tak nie je náročná, pokojne ju zvládnete aj s deťmi.

„Podarilo sa nám chytiť si miesto rovno pred chatou. Dali sme si cesnačku, fazuľovú polievku, buchty na pare s kakaom dodali energiu. Mala som so sebou aj knihu o tatranských dolinách, určovali sme ktorá je ktorá, presne sme určili, kde sa nachádzame,“ opísala pobyt na chate s úsmevom Radka. Ako ideálne osvieženie nechýbal Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, ktorý bol stále príjemne chladený.

Chata plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Michaela Mišička

Z Chaty Plesnivec pokračuje niekoľko turistických chodníkov, napríklad okolo Veľkého Bieleho plesa na Kopské sedlo do Vysokých Tatier na Chatu pri Zelenom plese. V okolí sa nachádza Belianska jaskyňa, je to jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách, a patrí medzi najviac navštevované na Slovensku.

My však mierime späť do Kežmarských žľabov, kde sme našu túru začali. Ideme iným lesným chodníkom ako nahor, tu nie je toľko potokov s rôznymi prítokmi. Stretávame turistov, ktorí ešte len teraz, okolo 16.00 popoludní, mieria nahor na Chatu Plesnivec. Možno sa tam chystajú prenocovať a na druhý deň pokračovať niekam na túru. Neopýtali sme sa, len sme sa pozdravili ako správni návštevníci hôr.

Túra z Kežmarských žľabov na Chatu Plesnivec patrí medzi ľahšie, pokojne ju zvládnete aj s deťmi. Je to jediná prevádzkovaná vysokohorská chata v Belianskych Tatrách. Dlhšia turistická trasa sem vedie aj od Chaty pri Zelenom plese (2 hodiny), Tatranskej Javoriny (4 hodiny 45 minút) alebo zo Ždiaru (5 hodín).

Rainerova chata

Viete, ktorá chata je vo Vysokých Tatrách najstaršia? My sme sa tam s parťákmi vybrali!

Ilustračné foto: Rainerova útulňa, autor fotografie: Milan Vass

Po náročnom pracovnom týždni by to chcelo niečo jednoduchšie. V partii sme sa zhodli, že o Rainerovej útulni toho vieme veľa, ale nikto z nás na nej už dlhšie nebol. Cieľ je teda jasný – ideme na príjemnú túru, niektorí by ju označili skôr za prechádzku, na túto najstaršiu a zároveň najmenšiu chatu na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Už ráno panuje dobrá nálada, asi preto, že je pekné letné počasie a nečaká nás nič náročné. Vyrážame zo Starého Smokovca. „Na internete písali, že turistický chodník na Hrebienok je dosť frekventovaný. Mali pravdu, presvedčili sme sa o tom na vlastné oči,“ podelila sa o zážitok z cesty Gabika.

Z Hrebienka pokračujeme po červenej značke. Ani sme sa nenazdali, a sme na rázcestí nad Rainerovou útulňou. Je to skutočná križovatka turistických chodníkov, študujeme, kam by sme sa mohli vybrať nabudúce. Na Skalnaté pleso sú to odtiaľto dve hodiny, k Chate pri Zelenom plese by sme sa dostali za štyri a trištvrte hodiny, k Veľkému Bielemu plesu to trvá ešte o polhodinu viac.

Naším cieľom je však Rainerova chata, píšu, že by sme pri nej mali byť o 20 minút. Nikam sa neponáhľame, vychutnávame si horský vzduch a osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý sa na túto príležitosť dokonale hodí.

Rainerova útulňa

Rainerova útulňa / autor fotografie: Dušan Švec

Pribudlo trochu viac oblakov a vieme, ako je to v Tatrách so zmenami počasia, ale zatiaľ je všetko v poriadku. Pokračujeme k Bilíkovej chate. Výhľady na okolitú krajinu sú neskutočné, vidíme poriadne ďaleko, až na Nízke Tatry. Pokračujeme po kamenistom chodníku, pohľad na divú horskú bystrinu, tak typickú pre vysokotatranskú prírodu, je ako balzam na dušu. Peggy chvíľu uvažovala, či nepôjde vyskúšať, aká je voda, ale radšej sme ju udržali pri sebe.

Samozrejme, že sme si nenechali ujsť ani vodopády Studeného potoka. To, čo hovorila Gabika o frekventovanom chodníku na Hrebienok, platí aj tu. Možno ešte viac. Neuberá nám to však na zážitku, fotíme sa sólovo aj v skupinkách, točíme videá, a potom už máme len jeden cieľ – Rainerovu útulňu.

Ako vždy, sú tu turisti, niektorí sedia alebo stoja vonku, občerstvujú sa, iní obzerajú zaujímavosti v interiéri. My sme si tiež dali niečo malé na zjedenie a Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý v tom teple padol vhod. Drevená socha sediaceho horského nosiča, je nádherná, zaujme asi každého návštevníka a dokonale dotvára prostredie. Fotíme si ju a vychutnávame okolitú prírodnú scenériu.

Útulňa Ďurková v Nízkych Tatrách.

TIP na trasu po hrebeni Nízkych Tatier. Začnite v osade Magurka

Ilustračné foto: Útulňa Ďurková v Nízkych Tatrách.

Ten pokoj, neskutočná prírodná scenéria, voňavý vzduch, príjemný vánok. Človek aj zabudne sledovať sociálne siete. Aj keď pri útulni Ďurková asi sto metrov pod hrebeňom je dobrý mobilný signál, akosi siahame po telefóne len v prípade, že chceme urobiť fotku či selfie.

Ráno v Nízkych Tatrách je magické, nedá sa inak, len vstať skoro a ísť sa z podkrovia útulne, kde sa spí, pozrieť dole na čerstvý vzduch. Niektorí, hlavne „esenpéčkari“, už vyrážajú na cestu, my si pred odchodom ešte trochu vychutnáme atmosféru, aká sa dá zažiť málokde. Postupne balíme veci pred odchodom. Našu fenku Pegy včera pichla do laby osa, ale zdá sa, že je všetko v poriadku.

Vraciame sa do osady Magurka, z ktorej sme včera vyrazili, ale pôjdeme inou cestou. Volajú ju Zimná, pretože keď je snehová pokrývka, vo veľkom ju využívajú skialpinisti. Opäť sme na hrebeni, užívame si nádherné výhľady, slnko začína poriadne hriať, takže trochu spomíname na tieň v útulni. Zostup začína pri Zámostskej holi. To je čas na malé občerstvenie, dokonale zafungoval Zlatý bažant Radler 0,0% JAHODA REBARBORA.

hrebeň Nízkych Tatier

Pohľad z hrebeňa Nízkych Tatier.

Pri klesaní je terén trochu ťažší, v ceste máme pováľané stromy a kusy dreva. Je tu aj veľa hustých kríkov, preto sme naše hlasné rozprávanie nahradili krikom. „Jeden nikdy nevie, kedy sa pred nami alebo za nami objaví medveď, vraj ich je tu dosť,“ vysvetlila Gabika, ktorej hlas sme vyhodnotili ako najsilnejší. Ani Pegy sa v tomto úseku neženie dopredu, ale drží sa s nami.

Na chvíľu sme sa napojili na Magurský zlatý chodník v Ľupčianskej doline. Tvorí ho 11 tabúľ s informáciami o baníctve, ťažbe zlata, ako aj prírode v tejto oblasti. Videli sme niekoľko z nich, asi tie vyššie položené, a doplnili sme si znalosti o nerastných surovinách v Nízkych Tatrách, je to pekne a prehľadne spracované.

Pred záverečným klesaním sa ešte občerstvujeme, ostal ešte nejaký Zlatý bažant Radler 0,0% JAHODA REBARBORA, tak dopíjame posledné zásoby. Stále ideme lesom, nad osadou Magurka je rúbanisko, cesta je rozrytá, ide sa preto ťažšie a treba dávať pozor. Ale už sa blížime k chate, ktorá má rovnaké meno ako osada pod ňou, a to znamená, že na nás čaká jedlo, na ktoré sa už všetci účastníci našej dvojdňovej túry naozaj tešia.

Nízke Tatry

Takýto krásny výhľad sa vám naskytne z hrebeňa Nízkych Tatier.

Útulňa Ďurková

Z najvyššie položenej osady na Slovensku na jednu z najkrajších turistických útulní

Ilustračné foto: Pri turistickom rázcestníku

Leto je v plnom prúde, slnečné dni treba využiť naplno. Čo tak „vybehnúť si“ opäť na hrebeň Nízkych Tatier, tentoraz k chate, ktorej oficiálny názov je Turistická útulňa pod Chabencom? Všetci sú za, dohodli sme sa rýchlo, a tak Gabika, Radka, Betka, Veronika, Dávid, Michal a fenka Pegy opäť vyrážajú za zážitkami.

Začíname v najvyššie položenej osade na Slovensku, osade Magurka, ktorá je miestnou časťou obce Partizánska Ľupča. Ideme lesíkom po zelenej značke, cestu nám spríjemňuje zurčanie horského potoka. „Bude tam asi dosť studená voda, mohli by sme si ochladiť radler, čo máme so sebou. V batohoch už je určite poriadne teplý,“ navrhla Gabika a ponorila do studenej tečúcej vody niekoľko plechoviek Zlatý Bažant Radler 0,0% CITRÓN BAZA MÄTA.

Osvieženie dobre padlo, pretože pokračujeme stúpaním serpentínami cez les, na ktorom sa začína prejavovať dlhšie trvajúce suché počasie. Stromy však vytvárajú príjemný tieň a nemusíme ísť priamo po slnku. Postupne sme sa dostali do pásma kosodreviny, zaujímavé bolo veľké množstvo čučoriedkových kríčkov, boli takmer všade okolo.

Na hrebeni je to vždy nádherné, kto to zažil, ten vie. Asi práve preto je hrebeňovka Nízkych Tatier jednou z najobľúbenejších turistických trás u nás. Vychutnávame si cestu až na sedlo Ďurkovej, odtiaľ je to k útulni už len kúsok. Samozrejme, že tam nie sme sami, je tu viacero ďalších turistov. Túto chatu využívajú asi všetci, ktorí idú nízkotatranskú hrebeňovku. Je to ideálne miesto na prespatie, doplnenie energie i vody z prameňa.

útulňa Ďurková

Prenocovali sme na Útulni Ďurková.

A kto by to povedal, že práve tu natrafíte na niekoho známeho? Podarilo sa to našej Betke, stretla tu dlhoročnú kamarátku, s ktorou kedysi bývala v stredoškolskom internáte. „Viem, že chodí často na turistiku do Nízkych Tatier, ale, že ju takto stretnem, to som nečakala. Je to milé,“ zhodnotila Betka. Dali sme si spolu Zlatý Bažant Radler 0,0% CITRÓN BAZA MÄTA, ochutnali kapustnicu, ktorú práve uvaril chatár, potom aj palacinky.

Večer sme nasávali atmosféru horskej chaty a výhľady na okolité pohoria – rázsochu Kotlísk so Skalkou, Žiarskou hoľou a Bosorkami, viac na juh sú Veporské vrchy, trochu vidieť aj Slovenské rudohorie. Ale ako to na turistických útulniach chodí, večierku netreba veľmi naťahovať, lebo vstávať budeme poriadne skoro ráno.

hrebeň Nízkych Tatier

Turistika na Útulňu Ďurková vám ponúka nádherné výhľad na Nízke Tatry.

Veľká Vápenica

Hľadáte turistiku s najkrajším výhľadom? Zavítajte do Nízkych Tatier

Ilustračné foto: Vrch Veľká Vápenica s výhľadom na Vysoké Tatry. Fotografia: Ondřej Šinderbal

Ďalším cieľom našej túry v Nízkych Tatrách bol vrch, ktorý sa nachádza kúsok od Kráľovej hole a svojou výškou dominuje celému okoliu. Napriek tomu nie je až taký známy ako jeho suseda, o ktorej sa spieva v ľudovej piesni.

Ak chcete spoznať nádheru prírody strednej časti Kráľovohorských Nízkych Tatier, tak Veľká Vápenica je dobrá voľba. Prespali sme v útulni Andrejcová a na cestu vyrazili hneď ráno. Budík sme mali nastavený na 5:30, ale viacerí turisti, čo tu tiež spali, vyrážali na túru skôr, takže sme boli hore. Vyšli sme pred chatu, vonku svitalo, Vysoké Tatry sa v diaľke ukrývali v miernom opare – neskutočná atmosféra, nenahradí ju asi žiadna fotografia či video.

V turistickej útulni sa postupne všetci zobudili, jedli, balili veci. Rozprávali sme sa, kam kto ide, čo má v pláne dnes, prípadne nasledujúce dni. Po raňajkách sme sa umyli v horskom prameni studenou vodou, čo nás poriadne nakoplo. Na popoludnie hlásili búrku, takže sme sa nezdržiavali a tiež vyrazili na cestu.

Nocovanie na Útulni Andrejcová.

Prenocovali sme na Útulni Andrejcová. 

Najprv po hrebeni, postupne nás dobehli chalani, s ktorými sme sa včera večer rozprávali pri ohni. Idú na Čertovicu, už je dosť teplo, tak sme im ponúkli Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, na osvieženie. Zjavne ich to potešilo. Asi po 20 minútach sme sa dostali na rázcestie, odkiaľ začína stúpanie na Veľkú Vápenicu. Tento kopec sa nachádza na Ceste hrdinov SNP, aj my sme stretli niekoľko „esenpéčkarov“, väčšinou ich spoznáte na prvý pohľad.

Z útulne Andrejcová je to na Veľkú Vápenicu asi hodina. Jej vrchol je plochý, o výhľadoch sme už v tomto článku hovorili, odtiaľto doslova panoramatické – Vysoké Tatry máme ako na dlani. Už len za toto stojí vynaložiť všetku tú námahu. Osviežujeme sa Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, oddychujeme, a potom späť na Andrejcovú, kde sme si nechali spacáky a veci na filmovanie.

Našu dvojdňovú cestu Nízkymi Tatrami spojenú so spoznávaním a natáčaním zakončujeme zostupom do obce Pohorelá, kde máme zaparkované auto. Na búrku to zatiaľ nevyzerá, takže tempo je primerané zostupu po dvoch dňoch v Nízkych Tatrách. Príjemná únava je spojená so zážitkami a novou pozitívnou energiou, ktorú dodáva pobyt v prírode.

Veľká Vápenica

Veľká Vápenica sa nachádza v nadmorskej výške 1 691 m.

Parťák cez hory

S parťákom cez hory na útulňu Andrejcová

Ilustračné foto: Útulňa Andrejcová je skvelým miestom na letný oddych 

Nízke Tatry sú magické, na tom sa určite zhodneme. Letné mesiace sú dobrým časom vychutnať si ich naplno so všetkými farbami, vôňami, o výhľadoch netreba ani hovoriť – tie sú neskutočné. Keď máte so sebou dobrú partiu, ide to aj do kopca lepšie. Rozhodli sme sa stráviť dva dni v Nízkych Tatrách, ale poďme od začiatku.

Stretli sme sa o desiatej dopoludnia v horehronskej obci Pohorelá. Auto sme nechali pri obecnom úrade a približne po štvrťhodinke cesty obcou sme sa dostali na hranicu lesa. Počasie aj nálada sú vynikajúce. Opäť je s nami štvornohá spoločníčka Kiara, v náročnejších chvíľach je to práve ona, kto nás motivuje k lepším výkonom. Pokračujeme po asfaltovej ceste k salašu. Funguje tu čulý ruch, zdravíme sa s bačom a jeho pomocníkmi. Dokonca sa nás pýtali, či spíme na Andrejcovej, prikývli sme, že áno, a máme toho v pláne viac. Okrem turistiky budeme v prírode aj natáčať. Salašníckych psov sme radšej obišli veľkým oblúkom, tvárili sa všelijako, len nie priateľsky.

Už pri salaši sme stretli turistov, ktorí išli oproti nám, napriek tomu plánujú tiež nocovať na Andrejcovej, uvidíme, či sa stretneme. Stále kráčame lesom, svah je však strmší. Po opustení tieňa stromov pokračujeme vysokou trávou, a zisťujeme, že nás čaká teplý, dusný deň, svieti slnko a nefúka žiadny vietor. So situáciou sa vyrovnávame statočne, dávame si krátke prestávky. Keďže počas cesty aj natáčame, máme so sebou techniku, a tým pádom trochu ťažšie batohy.

 

Chmarošský viadukt

Cestou na začiatok našej túry sme nemohli vynechať čarokrásny Chmarošský viadukt.

Našu kondíciu preverilo aj pásmo kosodreviny, ale to už sme sa postupne dostali na hrebeň a uvideli náš dnešný cieľ. Zavládlo veľké nadšenie, ťapli sme si rukami a vytiahli z batohov Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, ktorý nás v tom momente skutočne osviežil. Zvládli sme to aj s prestávkami za necelé tri hodiny.

Turistická útulňa Andrejcová je jedným z mála miest, kde sa dá prenocovať počas hrebeňovky Nízkych Tatier. Aj my to plánujeme, nejdeme síce celú trasu, ale chceme si užiť pekný deň v prírode
a zajtra vyraziť na vrch Veľká Vápenica. Výhľady z hrebeňa sú neskutočné, to treba vidieť na vlastné oči – Nízke i Vysoké Tatry ako na dlani.

Ak ste si mysleli, že v taký bežný pracovný utorok nebude v tejto útulni ani nohy, tak ste na omyle. Stretli sme tu viacero milých ľudí. Turisti sú svojská komunita, tu sa nedá len tak na niečo hrať. Dve ženy z Českej republiky idú až z Donovál, hrebeňovku Nízkych Tatier ale nedokončia, zajtra musia ísť do Telgártu a potom vlakom do Prahy. Sú tu aj ľudia, ktorí idú celú Cestu hrdinov SNP, prišli aj tí turisti, čo nám išli ráno oproti.

Chalani, ktorí sa nami sedeli večer pri ohni pôjdu zajtra opačným smerom, ráno vyrážajú na Čertovicu. Rozprávali sme si príbehy, pozerali do ohňa. To sú chvíle, keď si želáte, aby sa zastavil čas a zostalo to takto čo najdlhšie.

Andrejcová útulňa

Turistická útulňa Andrejcová umožňuje prenocovať pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier.