Cart is empty 
Pre Lukyho to nebola prvá z náročnejších turistických výziev. Stál už na vrcholoch viacerých tatranských štítov.
Je sobota, druhého augusta, a Martina Tišerová so synom Lukášom a horským vodcom Martinom Buliakom majú náročný plán. Chcú vyliezť na Lomnický štít Birkenmajerovou hranou. Ide o relatívne krátku, no ťažšiu cestu, na ktorej sa treba zväčša pohybovať horolezeckou techniku. Výstup tu dosahuje lezeckú obtiažnosť v jednom krátkom mieste IV-, preto si na ňu trúfnu iba skutoční športovci.
Birkenmajerova hrana, to je 450 metrov prevýšenia
Túra sa začína v Lomnickom sedle nad Filmárskym žľabom. Trasa výstupu je v prvej štvrtine rovnaká ako klasická cesta na Lomnický štít. No potom naberá na strmosti a začína lezenie, ktoré sa končí na vrchole Lomničáku. Trvá asi štyri hodiny, turisti musia prekonať 450 metrov prevýšenia.
„Minulý rok sme boli na Gerlachu a mladý chcel pokračovať,“ hovorí Lukyho mama Martina Tišerová. „Lukyho baví lezenie, voľba padla na Lomničák aj vďaka lanovke, ktorá nás vyviezla do sedla. Ráno výdatne pršalo, no potom vyšlo počasie nad očakávanie,“ uviedla na sociálnej sieti. Klobúk dole pred takým výkonom!
Luky vylezie hádam všetko
„Luky nemal problém ani trochu. Vylezie hádam všetko. To ja som sa musela asi na troch miestach viac prekonať. Podľa mňa Birkenmajerova cesta je technicky náročnejšia ako náš minuloročný Gerlach, na ktorý sme vyšli normálkou.“
Nezabudla poďakovať skvelému vodcovi Martinovi Buliakovi. Aj vďaka nemu sa dvojica teší na ďalší tatranský výletík.
A že ich bude viac, o tom niet pochýb. Luky začal „chodiť“ do hôr už ako bábätko. Mama ho nosila v šatke. Takto pochodili najskôr karpatské lesy, menšie kopce v okolí Žiliny a aj celý Český raj. „Má o tri roky mladšieho brata, a keď som jeho začala nosiť v šatke, Luky už šliapal po svojich,“ opisuje pani Martina.
Sedemročný na Veľkom Rozsutci
Dodáva, že ako štvorročný, keď sa hore vyviezli lanovkou, dal hrebeňovku Malej Fatry, ako sedemročný stál na Veľkou Rozsutci, čo bola jeho prvá väčšia túra.
„S mladším bratom už tento rok vyliezli na Jahňací štít, vlani po vlastných na Sivý vrch. Luky bol na Gerlachu, Kriváni a Rysoch, tam v totálnom nečase a daždi. Vtedy sme tam boli sami. Tatranské chaty má všetky pochodené,“ bilancuje s tým, že syn sa nikdy nesťažuje, žeby nevládal. Obe deti bavia najmä technicky náročné túry s reťazami a lezením. „Na Slavkovský štít by som ich nedostala. Pre nich je to nuda.“
Mama má v batohu lego
V zime s chlapcami robí skitouring. „Minulú zimu Luky sám vyliezol na Chopok, úplne odspodu. Mladší zase vyliezol a zlyžoval Veľký Kriváň v Malej Fatre, ale tam sme si trochu pomohli lanovkou,“ spomína pani Martina.
Väčšinou chodia takto v trojici alebo dvojici, s inou partiou výnimočne, lebo nemajú takých známych, ktorí by zvládli také množstvo túr a športov v horách ako oni. „Motivovať ich ani nemusím. Akurát mi treba nabaliť veľa jedla a keď prespávame na chatách, vždy beriem lego. Skladajú si ho a na to sa po túre veľmi tešia.“
A ako prázdninujú. Vraj, z každého rožku trošku. Hory, more, babky, lezecké tábory a teraz sú v tábore s koňmi.
Ak deti nevládzu, treba to zabaliť a otočiť sa
Obaja chlapci sa dostali k túram pozvoľna. Pani Martina pripomína, že deti netreba nútiť, ale hľadať to, čo ich baví. A zbytočne nezačínať s veľkými výkonmi, lebo to môže odradiť. „My sme začali rozhľadňami v okolí bydliska, kombinovali sme túry s bicyklom a ja som si musela byť vždy istá, že sa s nimi dávam na chodníky, ktoré zvládnu. Ak som zbadala, že to nejde, zabalili sme to a otočili sa. Doteraz malého do kopca na biku ťahám, keď si to sám vypýta, že nevládze.“
Po tom Lomničáku sa mama a synom hneď na druhý deň vybrali bicyklom na Sliezsky dom. „Chcela som mu pomôcť, ale nedovolil mi. Veľmi už chce ciele zdolávať sám,“ uzatvára pani Martina rozprávanie o svojom výnimočnom a cieľavedomom synovi.
Autor titulnej fotografie: archív MT
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
