Cart is empty 
Marek Kasan je turista, ktorý chodí do Tatier vždy, keď je to trochu možné. A nielen do Tatier, náročných túr a zážitkov má za sebou naozaj dosť. V rozhovore spomína svoje začiatky, túry v našich veľhorách, výstup na Mont Blanc, ale hovorí aj o svojich plánoch.
Čo vás priviedlo k aktívnej turistike?
Hlavný dôvod, čo ma priviedlo k turistike, bolo spojenie s prírodou a duševný oddych. Pre mňa je aktívna turistika únikom od každodenného zhonu a digitálneho sveta. Je to skvelý spôsob, ako si prečistiť myseľ a nájsť vnútorný pokoj. A samozrejme, nemôžem nespomenúť dobrodružstvo a adrenalín, ktoré turistika prináša. Asi ako prvý turistický cieľ sa nám s kamarátmi stal Veľký Choč. Nezabudnem na tú makačku, ktorú som absolvoval. Vtedy mi bolo dosť zle a cestou domov som zvracal… Ale práve tam ma to nakoplo.
Odkedy chodíte do Tatier?
Aktívne od roku 2021 a v podstate stále, keď mám voľno. Mám dve práce a pracujem aj cez víkendy, ale vždy, keď môžem som v Tatrách. Do Tatier chodím aj v zime, u nás na chaty a v poľských Tatrách na štíty. Takže ročné obdobie u mňa nehrá rolu.
Ako si spomínate na svoj prvý výstup na Kriváň?
Výstup na Kriváň bol pre mňa silný a nezabudnuteľný zážitok. Kriváň je symbolom slovenského národa a každý Slovák by naň mal vystúpiť aspoň raz za život. Bolo nádherné počasie a viem, že som to šiel sám. Keď som vyšiel hore a videl všetky tie nádherné štíty, okamžite som vedel, že v turistike budem pokračovať. Pred výstupom som si cestu naštudoval a vyrážal zo Štrbského plesa. Dodnes som bol na Kriváni 9-krát, ale kto to má všetko počítať.
Čo považujete v Tatrách za najzaujímavejšie?
To je ťažká otázka, pretože Tatry sú krásne ako celok. Mne sa Tatry páčia viac ako Alpy. Na každom štíte je to vždy iné a nikdy tam nezažijete rovnaké počasie. Špeciálny vzťah mám k ceste zvanej Orlia prť. Považuje sa za najťažšiu v celých Vysokých Tatrách. Ja som ju absolvoval 5-krát a je to pre mňa špeciálne miesto. Na trase je množstvo kramlí, rebríkov a reťazí. Táto trasa ma vždy preverí.
Chodíte na túry so skupinou alebo skôr sám?
Ja som sólo turista a tak to mám najradšej. Zopár krát som bol z niekým, ale dokonalý relax je, keď idem sám. Túry začínam v noci, a keď sa vraciam, ostatní ľudia začínajú šliapať. Na vrchole bývam sám alebo len so zopár ľuďmi. To je pre mňa ideálna turistika.
Vystúpili ste aj na Mont Blanc, čo tomu predchádzalo a ako spomínate na tento výstup?
Vrchol Mont Blancu som dosiahol v júli tohto roka. Už minulý rok som skončil 300 výškových metrov pod Mont Blancom. Kvôli zlému počasiu a zlej viditeľnosti. Vtedy som zvolil ako prípravu vrchol Grossglockner, kde som sa aklimatizoval a vystúpil na vrchol.
Výstup na Mont Blanc som riešil už v januári, kedy otvárajú rezerváciu chát. Išli sme klasickou trasou. Na prvú noc som rezervoval chatu Gouter. Ak by sa podaril vrchol, tak druhú noc na zostupe na chate Tete Rousse. Príprava začala tak, že na túry som začal chodiť s ťažkým batohom. Vedel som, že na Blanc budem niesť okolo 14-kilogramový batoh. Dával som si náročné túry v Tatrách. Napríklad spomeniem tri vrcholy za deň (Kriváň, Rysy a Kôprovský štít). Snažil som sa byť v kondícii. Vedel som, že ak nevyjde počasie, tak sa na vrchol nedostanem.
Ako vyzeral váš výstup?
V piatok sme prišli autom do Talianska na chatu do výšky 2 800 m n. m. Chceli sme sa pomaly aklimatizovať. Počasie žiaľ neprialo. V sobotu na obed sme vyrážali na ubytovanie do Chamonix. V nedeľu ráno sme mali rezervovanú lanovku na Aiguille du Midi. Tá nás za 20 minút vyviezla do výšky okolo 3 800 m n. m. Tu sme strávili šesť hodín, a to bola chyba (rýchla aklimatizácia). V pondelok sme začali výstup cez povestný Grand Couloir. Snežilo nám už od začiatku výstupu, namokli nám rukavice.
Keď sme vystúpili na chatu Gouter, tak mi začalo byť okamžite zle (silná bolesť hlavy, nechutenstvo). Zrejme príznaky výškovej choroby. Kamaráta to chytilo až na druhý deň na výstupe. Pil som veľa tekutín, dal si tabletku, ale nič nepomohlo. V deň výstupu na vrchol sme vstávali o 3:15 hod. Zvolil som neskorší odchod kvôli lepšiemu počasiu.
Naviazali sme lano a začali šliapať, počasie bolo dokonalé. V búdke Valot, ktorá je 4 300 m n. m., mi kamarát oznámil, že končí. Ja som povedal: „Som tu druhýkrát, ale aj posledný, pôjdem, ako ďaleko to pôjde“. On zostupoval a ja som vystupoval, tentoraz sám. Ťažšie sa mi dýchalo a po pár krokoch som oddychoval.
Nakoniec som došiel až na vrchol, kde boli len štyria Česi. Navzájom sme sa vyfotili. Oni zostupovali a ja som ostal sám na Mont Blancu. Neskutočný pocit. Keď som došiel na chatu Gouter, cítil som sa dosť slabo. Najedli sme sa a pokračovali v zostupe na chatu Tete Rousse. Samozrejme, aj sme to oslávili, ale keďže sme obidvaja abstinenti, tak sme si dali po malej fante. To, že sa mi podarilo vystúpiť na vrchol som si vôbec neuvedomoval.
Máte ešte nejaké plány či sny, ktoré by ste chceli v turistike uskutočniť?
Uvidím, ako budem na tom zdravotne. Ja vždy improvizujem. Možno pôjdem budúci rok na Matterhorn alebo Kilimandžáro. O dva týždne sa chystám v Tatrách na Orliu prť, bude to rekordný šiesty výstup za päť rokov.
Autor titulnej fotografie: Marek Kasan.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
