0
Košík 0.00 
Cart is empty

Stredovek na Kežmarskom hrade

Ak máte radi záhady, príďte na Kežmarský hrad, múzeum ich má plné priehrštie

15. septembra, 2025  |  Viera Legerská

Kde inde ako na hrade by malo byť múzeum. To v Kežmarku je dobrým príkladom toho, ako sa môže história snúbiť so záujmami dnešných návštevníkov.

A s nami tak môžu urobiť aj návštevníci Tatier, ktorí majú do Kežmarku iba na skok. Ak majú radi históriu, povesti a legendy prepojené s aktuálnou ponukou výstav a expozícií, sú na dobrej adrese. Kežmarský hrad a múzeum, ktoré v ňom sídli, otvára ich zvedavosti dvere dokorán.

Tajomstvá, ktoré žijú svoj príbeh za múrmi hradu

Múzeum Kežmarok, ktorý patrí do portfólia kultúrnych inštitúcií Prešovského samosprávneho kraja,  má dlhú históriu. Snahy o jeho založenie siahajú až do druhej polovice 19. storočia. No až v druhej polovici toho nasledujúceho, keď došlo ku komplexnej rekonštrukcii hradu, sa jeho činnosť rozvinula naplno.

Dnes je Kežmarský hrad, ktorý je typickou dominantou Kežmarku, hoci umiestnenou netypicky v centre mesta, miestom nielen muzeálnych aktivít a akcií, ale aj tajomstiev, ktoré žijú svoj príbeh za jeho múrmi.  

Pre hradnú pani manžel pripravil kruté väzenie

Návštevníci sa napríklad dozvedia o prvej známej vysokohorskej túre, ktorá sa v tatranskej oblasti uskutočnila pre 460 rokmi. Mala dramatickú dohru. Čo jej predchádzalo? Beata Lasky Koscielecká bola veľmi bohatá. Jej manžel si ju priviezol z Poľska, aby mu jej peniaze pomohli žiť vysnívaný záhaľčivý život. Bola to veľmi emancipovaná žena a Tatry ju očarili už od prvého pohľadu, keď po prvý raz cestovala na Kežmarský hrad.

Chcela ich poznať lepšie, no manžel pre  toto jej nadšenie nemal pochopenie. Venoval sa viac spoločnosti alchymistov, s ktorými chcel vyrobiť zlato, striebro, drahokamy a kameň múdrosti a nie tomu, čo si praje jeho žena. A tak výlet pani Beaty s kežmarskými mešťanmi, študentmi a pedagógmi tamojšieho lýcea nemohol dopadnúť dobre.  

Výprava sa vybrala pravdepodobne k Zelenému plesu. Bolo to na Turíce, teda 10. a 11. júna v roku 1565. Albert o tom nič nevedel, no keď sa o túre dopočul, prišla mu vlastne vhod. Na výlet odišla bez svojho manžela, a to sa priečilo prísnym pravidlám vtedajšej mravnosti. Cesta k Beatiným peniazom sa mu tak otvorila.

Úbohú ženu uväznil zamurovanú v hladomorni. Chlieb a vodu dostávala cez malé okienko, druhým sa mohla pozerať na Tatry. Legenda hovorí, že takto strávila šesť rokov. Našiel ju až ďalší majiteľ hradu Ferdinand Rueber a pološialenú ženu vyslobodil. Vraj ju odviezli do Košíc, kde onedlho zomrela. Medzitým Albert Lasky jej majetok rozmrhal natoľko, že prišiel aj o Kežmarský hrad.  

Jedno z podujatí tohtoročného hradného leta
Jedno z podujatí tohtoročného hradného leta. Autor fotografie: zdroj MK Drahomír Thomay

Návštevníkov najviac fascinuje hladomorňa

Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová hovorí, že legenda významne pomáha propagácii kežmarských pamätihodností. A najmä poľskí turisti o nej veľmi veľa vedia. Nakoniec, obaja hlavní aktéri desivého príbehu boli Poliaci. Hladomorňa a vyhliadková veža, ktorá pripomína nešťastný osud Beaty, preto patrí k najviac fascinujúcim zážitkom prehliadky hradu. Mimochodom, veža naozaj poskytuje nádherný výhľad na mesto i Vysoké Tatry.

Taký röntgenový prístroj nikde nenájdete

História na hrade dýcha z každej expozície. Dokumentujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta od 13. až do 19. storočia, návštevníci sa môžu zoznámiť s Kežmarským streleckým spolkom, Spolkom spišských lekárov a lekárnikov, a najmä životom a odkazom lekára Vojtecha Alexandra, ktorý sa považuje za zakladateľa röntgenológie v Uhorsku. Mimochodom, súčasťou tejto expozície je röntgenový prístroj. Nikde v okolitých štátoch takéto niečo nie je.

A to nie je všetko. Nájdete tu mnohé dôkazy o vzťahu Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, ale aj o rodine Tököli či židovskej komunite v Kežmarku alebo o cechoch v meste.

Na hrade sa môžete pokochať i jedinečnou expozíciou historických vozidiel a hasičskej techniky. Je bezbariérová. Prehliadka areálu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže. Meštiansku bytovú kultúru spišského regiónu môžete vidieť v meštianskom dome na Hlavnom námestí. 

Z otvorenia letnej sezóny na hrade
Z otvorenia letnej sezóny na hrade. Autor fotografie: zdroj MK Drahomír Thomay

Meno Tököli ku Kežmarku patrí

V marci 2022 na hrade odhalili bronzovú sochu grófa Imricha Tököliho na koni v nadživotnej veľkosti. Ako vieme, Imrich sa narodil v Kežmarku a do dejín vošiel ako vodca protihabsburgského povstania. Štyri generácie rodiny Tököli, ktorá vlastnila hrad v 16. a 17. storočí, sa postarali o veľkolepú renesančnú prestavbu hradu a výstavbu barokovej kaplnky.

Kaplnku pre svoju manželku Máriu Gyulaffy postavil Štefan II. Tököli. Mária umrela ako 22-ročná  v roku 1659 a pochovali ju do krypty kaplnky. V polovici 18. storočia do nej vtrhli cisárski vojaci, cínovú truhlu s pozostatkami nebohej rozbili a vyhodili na nádvorie. Kaplnku znesvätili, preto sa viac nepoužíva na cirkevné účely.

No nielen nešťastný osud mladej Márie láka do Kežmarku návštevníkov. K najznámejším unikátom hradu patrí fakt, že do jeho areálu chodia aj lovci duchov. Príbehy a legendy síce patria ku každému hradu, ale Kežmarský ich má predsa len viac.

Lovci duchov čosi videli aj zažili

Okrem zamurovanej Beaty Lasky ľudí fascinuje čierna pani s kľúčmi a aj poklady ukryté v tajných chodbách. Zamestnanci hradu vraj upozornili na kroky vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, hoci nikoho nevideli. Iní návštevníci údajne nakrútili na mobil postavu na balkóne, ktorá sa javila ako jemný opar.

„Niečo na tom asi je. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky alebo psy zámerne vyhýbajú, alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.

Lovci duchov tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú iba tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez zjavnej príčiny počas ich návštevy hradu.

Dá sa tu učiť dejepis i zosobášiť v kaplnke

Na hrade počas roka organizujú mnoho tradičných i nových podujatí.  Ak ste vo Vysokých Tatrách, mesto nie je ďaleko a prestávka sa v tatranskom turistickom či lyžiarskom programe vždy zíde.

Krížova cesta na hrade
Krížova cesta na hrade. Autor fotografie: zdroj MK Drahomír Thomay

Na hrade majú takmer 33 360 zbierkových predmetov, hoci nie všetky sú vystavené. Hrad je pre návštevníkov otvorený celoročne, no od októbra do apríla iba počas pracovných dní. Dá sa tu vyučovať dejepis i umenie, prísť na koncert i zosobášiť sa v kaplnke.

Čierna pani s kľúčmi za pásom

Traduje sa tiež, že z hrobky kaplnky viedol únikový tunel do kaštieľa v Strážkach. A aj on je súčasťou legiend spojených s Kežmarským hradom a spája sa aj s čiernou postavou ženy, o ktorej sprievodcovia expozíciami tiež stratia slovo.

Vraj ukradla rodinný tököliovský poklad a Imrich, ktorý utekal pred cisárskymi vojskami a chcel so zlatom a striebrom prežiť u tureckého sultána, ju preklial, aby ani po smrti nemala pokoja.

Ako sa zdá, nemá ho. I dnes za tichých večerov počuť kroky na drevených ochodziach hradu, ktoré zaregistrovali aj spomínaní lovci duchov.

Vojak našiel hrudu zlata

Lovci záhad sa môžu pristaviť aj pri kaplnke za múrmi hradu. Postavil ju z vďaky cisársky vojak, lebo na toto miesto ho zaviedla mátoha, ktorá posádke usalašenej na hrade nedala pokoj. Vojak sa vsadil, že príde záhade na kĺb a vybral sa ju sledovať. Čierna pani ho najprv vystrašila, ako hovorí povesť, no potom mu na krížnych cestách ukázala, kde nájde poklad.  

Vojak na tom mieste našiel hrudu zlata a k posádke sa už nevrátil. Vojaci si mysleli, že zahynul a viac sa o neho nestarali. No on sa oženil, mal kopu synov a na čiernu pani s vďakou spomínal.  

Ešte aj v minulom storočí hľadali poklad

Úniková chodba aj neskôr fascinovala mnohých ľudí, ktorí boli presvedčení, že niekde v jej útrobách je skrytý poklad. Spávať nedala ani  potomkom Tököliovcov, či už pravých alebo takých, ktorí sa za nich vydávali, hoci sa vedelo, že rod vymrel po meči. Posledný pokus sa mal udiať ešte aj v roku 1927. Hoci povolenie na kopanie Američan Štefan Sereghy dostal, do Kežmarku neprišiel.

Vy ale do Kežmarku príďte, napríklad na čarovné Vianoce

Poklad, ktorý nikto nevidel a nenašiel, je dodnes jednou z kežmarských záhad. No oveľa väčším pokladom hradu sú ľudia, ktorí tamojšie expozície navštevujú, a tí, ktorí ich pripravujú. Vedomosti a zážitky, ktoré tamojšie múzeum vie sprostredkovať, sú niečím, čo sa dá iba veľmi ťažko oceniť.

Aj najbližšie mesiace je kalendárium plné takejto ponuky. Napríklad – do konca roka je na hrade sprístupnená výstava renomovaného slovenského fotografa Mareka Hajkovského Najkrajšie hrady a zámky na Slovensku.  Do 20. novembra je sprístupnená aj zbierka kresieb a zákutí Kežmarku od známeho maliara a grafika Karola Frecha, ktoré doposiaľ neboli zverejnené.

Alebo si naplánujte návštevu múzea v decembri. Od 1. až do 5. decembra tu budú tradičné vianočné tvorivé dielne aj s prezentáciou predvianočných a vianočných zvykov. A vrcholom ponuky bude netradičná vianočná prehliadka Kežmarského hradu pri sviečkach v závere roka. Všetci ste vítaní.

Autor titulnej fotografie: zdroj MK Drahomír Thomay

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas

Ďakujeme za zdieľanie článku
Facebook
X
LinkedIn
Páči sa vám článok?

4.2 / 5. 117

Ďalšie zaujímavé články pre vás

Mohlo by sa vám páčiť z nášho e-shopu

Shopping Basket