Cart is empty 
Na horských vodcov sa v ostatných dňoch vyliala spŕška kritiky. Turistkám prekážajú najmä sexistické komentáre, ktoré majú od humoru ďaleko.
V našej skupine sa komentuje jeden prípad za druhým. Za horského vodcu ľudia zaplatia niekoľko stoviek, no neraz sa dočkajú obťažovania a komentárov. Vraj, ako by ma poj… zozadu a ťahal za vrkoče, alebo že šálku kávy už mal, ale šálku sexu ešte nie, vidím, že si už dlho nesexovala – takéto a podobné poznámky si niektoré turistky vypočujú z úst horských vodcov v prostredí, kde sú na nich odkázané.
Ženy začínajú hovoriť, zverujú sa so svojimi skúsenosťami a komentáre pod týmito príspevkami aj v našej FB skupine Vysoké Tatry smerujú k záveru, že vysokohorské túry majú byť krásnym zážitkom, ktorý vo veľkej miere závisí od horského vodcu a jeho prístupu. Nestačí iba zinkasovať peniaze, treba ich vyvážiť primeranou službou bez „pridanej“ hodnoty, ktorá ženy obťažuje, a ktorú nechcú. A že svojský „humor“, nech je už myslený akokoľvek dobre, si turistky neobjednali a na turistickom chodníku nemá miesto.
Kto môže vodiť ľudí po horách? Ako možno rozoznať dobrého horského vodcu od toho „čierneho“ a kde sa treba sťažovať, ak nie ste s prístupom horských vodcov spokojní? Tak aj o tom hovoríme s Jozefom Janigom, predsedom Národnej asociácie horských vodcov Slovenskej republiky, ktorá okrem iného má riešiť prešľapy horských vodcov.
Národná asociácia horských vodcov na Slovensku vznikla v roku 1992. Prečo ju bolo treba založiť? Aký bol motív jej vzniku?
Cieľom a ambíciou slovenských horských vodcov bolo stať sa plnohodnotnými a porovnateľnými vodcami s vodcami z alpských krajín. Na to, aby sa mohli stať súčasťou veľkej rodiny medzinárodných horských vodcov, a zároveň právoplatným členom UIAGM (Medzinárodné združenie asociácií horských vodcov), bolo nevyhnutné založiť národnú asociáciu, keďže UIAGM združuje národné asociácie a nie lokálne záujmové skupiny, aj keď môžu mať dlhú históriu.
K čomu oprávňuje a k čomu zaväzuje horských vodcov členstvo v tomto medzinárodnom združení?
Národná asociácia horských vodcov SR (NAHVSR) je stavovská organizácia zriadená zákonom. Vnútorná činnosť, ako aj práva a povinností sú ukotvené v jej stanovách. Hlavným a primárnym cieľom je vzdelávanie horských vodcov na území Slovenska podľa medzinárodných štandardov a uznávanie odbornej spôsobilosti získanej v zahraničí. Samozrejme, členovia môžu byť volení do orgánov organizácie a na strane druhej musia akceptovať pravidlá potrebné k bezpečnému vykonávaniu tohto povolania.
Musí byť každý horský vodca jej členom?
Nie, členstvo v NAHVSR je dobrovoľné. No momentálne sú všetci slovenskí horskí vodcovia jej členmi, čo ma samozrejme veľmi teší.
Ak niekto nie je členom asociácie, môže vodiť ľudí po horách?
Vodcovskú činnosť môže vykonávať osoba s odbornou spôsobilosťou. Čiže výkon horského vodcu je viazaný na vzdelanie a zručnosti.
Koľko horských vodcov pôsobí v Tatrách?
V súčasnosti na území Slovenskej republiky popri 74 slovenských vodcoch oficiálne pôsobí aj 63 poľských vodcov, 12 českých horských vodcov, 2 rakúski vodcovia, 2 španielski vodcovia, 5 nemeckých vodcov a 1 vodca z Francúzka.
Ide o čisto komerčnú aktivitu jednotlivých horských vodcov, alebo ich vo výbere klientov zastrešuje aj asociácia? Má vôbec asociácia aj úlohu akejsi agentúry pre horských vodcov?
Nie, NAHVSR je nevýkonnou stavovskou organizáciou. To, akým spôsobom si horskí vodcovia nájdu klientov, je na nich. Alebo sa pre lepší marketing spájajú do organizácií.
Aký by mal byť dobrý horský vodca? Aké vlastnosti, vedomosti či zručnosť by mal „na trhu“ ponúkať?
Na prvom mieste je to o bezpečnosti. Horský vodca musí vedieť predvídať či už počasie, nebezpečenstva ale aj konanie svojich klientov. V prípade kritických situácií musí vedieť rýchlo prijímať správne rozhodnutia. Je to samozrejme aj o empatii a ľudskosti. Veď túra s horským vodcom nie je len o výstupe na požadovaný vrchol, ale je to príbeh, ktorý má mať pozitívny priebeh.
Ako, podľa čoho klient pozná, že takýto je horský vodca, ktorého si chce vybrať?
To je otázka skôr na klientov. Bezpečnosť, techniky, manažovanie kritických situácií vieme garantovať, keďže všetci horskí vodcovia absolvujú opakujúce sa preškolenia v trojročných cykloch. V rámci preškoľovania sa venujeme aj psychológii. Ale empatia, alebo chémia medzi vodcom a klientom sa nedá naučiť. To musia mať obidve strany v sebe.
Niektorí turisti tvrdia, že horských vodcov si treba „zabukovať“ v dosť veľkom predstihu. Je to pravda, alebo fáma?
Je pravda, že posledné roky sú letné sezóny veľmi plné. A závisí to aj od dĺžky sezóny. Čiže odpoveď je áno, ale len na niektoré termíny. Plné sú napríklad tradične septembrové víkendy.
Ak sa ukáže, že horský vodca na túre porušil pravidlá hry horského vodcovstva, kam sa môžu nespokojní klienti obrátiť?
V rámci NAHVSR pracuje ako nezávislý orgán disciplinárna komisia. Takže, ak má niekto problém, môže sa na ňu obrátiť.
Ako sa preveruje či rieši ich sťažnosť? Napríklad na sexistické poznámky od vodcu po ceste, zlé zvolené tempo túry, počas ktorej nebol čas na výhľady, pitný režim, lebo horský vodca ešte niečo podvečer mal a bolo treba kráčať rýchlo… Aj také skúsenosti kolujú sociálnymi sieťami…
Disciplinárna komisia komunikuje so sťažovateľom a sťažovateľ je vždy súčasťou disciplinárneho konania.
Ako je to s peniazmi? V akom prípade má horský vodca vrátiť celú či časť sumy, ktorú zinkasoval, ak sa túra neuskutoční, alebo pre zlé počasie sa skončí na začiatku cesty?
Financie, ako aj ich náhrady, sú predmetom obchodného styku medzi klientom a horským vodcom, resp. spoločnosťou. Finančnú politiku ako aj cenotvorbu si stanovujú samostatne, je to súčasť konkurenčného súťaženia, a je to mimo NAHVSR.
„Čierni“ vodcovia. Pohybujú sa takí aj v Tatrách? Sú hrozbou pre klientov? Čím nedisponujú na rozdiel od kolegov registrovaných v asociácii?
Áno sú. Musím povedať že zo slovenského prostredia je ich veľmi málo. Skôr ide o osoby zo zahraničia. Problémom je ich vzdelanie, skúsenosti a zručnosti, z čoho pramení aj zvýšené riziko. A nie len pre nich, ale aj pre iné osoby, ktoré sa v teréne nachádzajú. Myslím, že ak niekto sleduje správy zo zásahov Horskej záchrannej služby a dá si dokopy súvislosti, tak vie, o čom hovorím.
Národná asociácia má svoje zakotvenie v našej legislatíve či v medzinárodnej asociácii horských vodcov. Aké má momentálne najväčšie starosti?
Je to paradoxne disciplinárna právomoc, čo je asi najvypuklejší problém. Súvisí aj s výkonom či už čierneho vodcovstva, alebo „nesprávne vedeného“ vodenia v rozpore s medzinárodnými pravidlami. Tým, že členstvo je dobrovoľné, má NAHVSR disciplinárnu právomoc len vo vzťahu ku svojim členom a nie vo vzťahu k iným vodcom – nečlenom alebo nelegálnym horským vodcom. Znamená to, že ak pravidlá porušuje hoci aj legálny horský vodca zo zahraničia, ktorý nie je členom NAHVSR, nemáme na neho žiadny dosah.
A radosti?
Radosť nám robí každý spokojný klient a každý bezpečný návrat.
Autor titulnej fotografie: zdroj Depositphotos
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
