Cart is empty 
Aj keď ste presvedčení, že vám sa to nemôže stať, prax je iná. Aj náhodné pošmyknutie môže mať v horách fatálne následky.
Čo robiť, ak ste účastníkmi nehody v horách, či nebodaj jej protagonistami? Koho volať, ak je náš turistický parťák nezvestný? A čo ak zablúdite a neviete si rady? Alebo ste zaregistrovali lavínu a ľudí pri nej?
Tieto situácie sú v horách ak nie bežné, tak určite časté. Po skončení zimnej sezóny 2024/2025 ostalo v bilancii Horskej záchrannej služby 2 569 zásahov, čo bolo o pätinu viac ako sezónu predtým. Najvýraznejšie stúpol počet zásahov na lyžiarskych tratiach – takmer o štvrtinu. Naopak, klesol počet výjazdov do voľného terénu – o 9 percent. Bolo menej snehu, teda aj menej príčin možných zranení.
Ani táto sezóna nemusí byť bez mimoriadnych udalostí, ktoré sa vás môžu dotknúť a vy a vaši blízki budú v horách potrebovať pomoc.
Kedy treba volať na dispečing horskej služby?
- Nezvestnosť, hlásenie je naliehavé najmä v zlom počasí.
- Zablúdenie či uviaznutie v ťažkom teréne, vtedy netreba pokračovať, ale čakať na pomoc.
- Ľahké zranenie alebo únava. Treba poskytnúť prvú pomoc a po oddychu zostúpiť s postihnutým k lanovke, do chaty či do osady a úraz nahlásiť.
- Vážne zranenie a neschopnosť chôdze. Po poskytnutí prvej pomoci chrániť postihnutého pred chladom, volať horskej službe, prekonzultovať ďalší postup, zostať pri zranenom.
- Lavínové nešťastie. Okamžite začať s obhliadkou lavíny a začať s hľadaním pomocou lavínových prístrojov, udalosť urýchlene hlásiť.
- Smrť. Smrteľný úraz alebo nález telesných pozostatkov okamžite ohlásiť.
Kam volať
- NON STOP dispečing Horskej záchrannej služby, t. č.: 18 300
- Tiesňové volanie integrovaného záchranného systému, t. č.: 112
Čo povedať najskôr
- Polohu zraneného, nezvestného, uviaznutého
- Informácie o volajúcom (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, miesto ubytovania v horskej oblasti, miesto odkiaľ sa volá)
- Informácie o postihnutom (ak vieme – meno a priezvisko, vek, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu, miesto ubytovania v horskej oblasti)
- Informácie súvisiace s požiadavkou na zásah (aktuálny stav postihnutého, druh zranenia, mechanizmus úrazu, presné určenie a popis miesta
- Iné informácie (počasie, popis terénu, možnosť transportu, možnosť sebazáchrany)
Prečo treba najskôr udať polohu a nie meno či rozsah zranení?
Jana Krajčírová, riaditeľka Operačného strediska tiesňového volania Horný Smokovec: „Ak niekto zavolá na tiesňovú linku, najdôležitejšie pre operátora je čo najpresnejšie vyťažiť tiesňové volanie. Treba presne zistiť, kde sa ten človek nachádza, lebo kým prebieha ďalší hovor, už sa organizuje výjazd, potom, aký zdravotný problém má a aký bol priebeh jeho úrazu. Z neho sa dajú vydedukovať aj zranenia, ktoré nie sú na prvý pohľad zjavné. V horách je spravidla slabý signál, človeku sa počas túry môže vybiť mobil a opakovane sa k nám už nedovolá. Preto musíme pri prvom kontakte, aj napriek stresu, ktorý je typický pre tiesňové volania, získať čo najviac a najpresnejších informácií.“
Autor titulnej fotografie: zdroj HZS
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas
